Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2C-139-2016.pdf
PDF · 95 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/139/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, vo veci krajskej pobočky Prešov, Kúpeľná 5, 080 12 Prešov, adresa pre doručovanie : Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. krajská pobočka Prešov, Oddelenie právne, Kúpeľná 5, 080 12 Prešov proti žalovanému: B. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. W. XXX/XX, XXX XX V., zastúpený Mgr. Jozefom Mačugom, advokátom so sídlom 17. Novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 822,56 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 822,56 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou súdu dňa 20.6.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 822,56 eur.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa 2.7.2012 fyzicky napadol poistenca Q. S. a spôsobil mu zranenia, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie. Zavinenie žalovaného vyplýva z právoplatného rozsudku Okresného súdu v Starej Ľubovni sp. zn. 7T/22/2013 zo dňa 28.2.2013. Žalobca uhradil svojmu poistencovi - Q. S. náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v súvislosti s jeho zranením v sume 892,06 eur. Tým, že poškodenému poistencovi žalobcu bola zavineným protiprávnym konaním žalovaného spôsobená ujma na zdraví, na následky ktorej bol 2C/139/2016
- 2 -
liečený v zmluvných zdravotníckych zariadeniach žalobcu, žalobca vynaložil náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku zavineného protiprávneho konania voči jeho poistencovi v sume 892,06 eur. V zmysle ustanovenia § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov má žalobca právo uplatniť voči tretej osobe nárok na úhradu za poskytnutý zdravotnú starostlivosť. Žalovaný prostredníctvom pobočky v W. I. požiadal žalobcu o zaslanie Uznania dlhu, ktorý dňa 21.2.2013 uznal a zaviazal sa, že ho bude splácať v mesačných splátkach po 10 eur počnúc mesiacom marec 2013 vždy k 28. dňu každého kalendárneho mesiaca. Žalovaný poslednú splátku uhradil 13.9.2013, do dňa podania žaloby dlhuje sumu 822,56 eur.
3. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy - Uznanie dlhu z 21.2.203, Rozsudok Okresného súdu v Starej Ľubovni sp. zn. 7T/22/2013 zo dňa 28.2.2013, vyčíslenie nákladov.
4. Súd žalobe vyhovel platobným rozkazom č.k. 2C/139/2016-15 zo dňa 11.7.2016, proti ktorému žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal odpor, v ktorom vzniesol námietku premlčania, tvrdiac, že uplatnený nárok je škodou v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák. pri ktorej je podľa § 106 Obč. zák. 2 ročná premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá, podľa jeho názoru premlčacia doba uplynula 1.3.2015. Ďalej poukázal, že pred nadobudnutím právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku uznal svoj, avšak dohodol sa na jeho splácaní v mesačných splátkach p 10 eur, preto je potrebné stanoviť plynutie premlčacej doby od splatností jednotlivých splátok, naviac uznanie dlhu neobsahuje doložku, že v prípade omeškania so splatením splátky sa stáva zročný celý dlh preto podľa jeho názoru je výška žalovanej sumy nedôvodná, pretože posledná splátka by mala byť splatná až 28.7.2020.
5. Uznesením č.k. 2C/139/2016-19 zo dňa 25.8.2016 súd platobný rozkaz v zmysle § 267 ods. 3 C.s.p. zrušil.
6. Súd doručil žalobcovi odpor žalovaného uznesením ho v zmysle § 167 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) vyzval aby sa k odporu vyjadril, súčasne obe strany sporu poučil o ich procesných právach a povinnostiach podľa ustanovení C.s.p.
7. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22.9.2016 nesúhlasil s tvrdením žalovaného, v ktorom konštatoval premlčanie nároku žalobcu podľa § 106 ods. 2 Obč. zák. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný svoj dlh v zmysle § 558 Obč. zák. uznal čo do dôvodu a výšky, pri uznaní dlhu je premlčacia doba v zmysle § 110 od. 1 Obč. zák. desaťročná. Súčasne poukázal na skutočnosť, že pred podaním žaloby, výzvou zo dňa 4.7.2014 vyzval žalovaného k úhrade predmetného dlhu, pričom výzva sa mu vrátila ako „adresát neznámy“, pričom inú adresu žalovaný žalobcovi neoznámil. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný dlhodobo, najmenej od februára 2013, kedy uznal dlh, vie o svojom dlhu, napriek tomu a jeho vlastnému vyjadrenia, že chce dlh splácať, najmenej od októbra 2013 úplne odmietol plniť, hoci aj čiastočne v minimálnych 10 2C/139/2016
- 3 -
eurových splátkach. Podľa názoru žalobcu ďalšie poskytnutie možnosti opäť dlh splácať formou splátok na základe rozhodnutia súdu by bolo prinajmenšom v rozpore s dobrými mravmi.
8. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 9.11.2016 poukázal na ustanovenia § 47 a Obč. zák. a § 5a zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám podľa ktorých malo byť uznanie dlhu v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal k úhrade dlžnej sumy v mesačných splátkach zverejnené v centrálnom registri, k čomu nedošlo preto platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.
9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadrení žalovaného, ktoré bolo doručené súdu dňa 20.2.2017 zdôraznil, že uznanie dlhu žalovaného zo dňa 21.2.2013 je jednostranným právnym úkonom žalovaného adresovaným žalobcovi, nie je zmluvou ktoré v zmysle § 47 a Obč. zák. a § 50 od. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám podlieha povinnému zverejňovaniu v centrálnom registri zmlúv ako tvrdí žalovaný. Povinnému zverejňovaniu odliehajú dvojstranné právne úkony.
10. Pojednávania vytýčeného na deň 23.2.2017 sa strany sporu nezúčastnili, žalobca svoju neúčasť písomne ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomností, neúčasť žalovaného ospravedlnil jeho právny zástupca, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v neprítomností strán sporu.
11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na svojich písomných vyjadreniach uviedol, že podľa jeho názoru je uznanie dlhu žalovaného zo dňa 21.2.2013 dvojstranným právnym úkonom, nakoľko zo strany žalovaného je prejav vôle dlh splácať splátkami a zo strany žalobcu akceptácia prejavu vôle žalovaného.
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov stranami sporu, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
13. Dňa 21.2.2013 žalovaný ako dlžník uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky v celkovej sume 892,56 eur, ktorý vznikol veriteľovi - žalobcovi titulom vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi VšZP Q. S.. Súčasne v bode 4. uznania žalovaný vyhlásil, že sa zaväzuje uhradiť dlh v celom rozsahu, a to postupným splácaním v pravidelných mesačných splátkach počnúc mesiacom marec 2013 vždy k 28. dňu každého kalendárneho mesiaca vo výške 10 eur až do úplného zaplatenia uznaného dlhu. Uznanie je podpísané žalovaným.
14. Žalovaný bol rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7T/22/2013-110 zo dňa 28.2.2013 uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. Zák. na tom skutkovom základe, že dňa 2.7.2012 v čase okolo 15.20 hod. na dvore rodinného domu na ul. J. W. č. XXX/XX v V., okres W. I., fyzicky napadol Q. S.. Poškodený Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.2.2013.
2C/139/2016
- 4 -
15. Z predloženého Salda žalobcu (čl. 24 spisu) vyplýva, že žalovaný z uznanej sumy 892,56 eur uhradil 7 splátok po 10 eur, spolu 70 eur, poslednú splátku realizoval dňa 13.9.2013.
16. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
17. Podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení účinnom do 31.3.2013 zdravotná poisťovňa má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.
18. Podľa § 415 Obč. zák. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
19. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
20. Podľa § 588 Obč. zák. ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
21. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
22. Podľa § 110 ods. 1 Obč. zák. ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
23. Podľa § 5a ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám Povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych účelových fondov, alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.
24. Podľa § 47a ods. 1 Obč. zák. ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia. 2C/139/2016
- 5 -
25. Podľa § 47a ods. 4 Obč. zák. Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.
26. Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
27. Právne posúdenie vecí:
28. Z vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že žalobca písomne dňa 21.2.2013 uznal, čo do dôvodu a výšky dlh voči žalobcovi v sume 892,56 eur (čl. 4 spisu), súčasne sa v ňom zaviazal, že dlh splatí mesačnými splátkami po 10 eur vždy k 28. dňu, počnúc mesiacom marec 2013.
29. V konaní bolo sporné, či Uznanie dlhu z 21.2.2013 (čl. 4 spisu) je jednostranný právny úkon (tvrdenie žalobcu), alebo dvojstranný právny úkon (tvrdenie žalovaného), či uvedené uznanie podlieha povinnému zverejneniu (tvrdenie žalovaného) alebo nie (tvrdenie žalobcu), či je premlčaný (námietka žalovaného).
30. Súd má za to, že Uznanie dlhu z 21.2.2013 je jednostranný právny úkon, pretože obsahuje prejav vôle len jedného subjektu, t.j. žalovaného (absentuje prejav vôle iného subjektu - žalobcu na to aby mohlo ísť o viacstranný právny úkon). Na predloženom Uznaní dlhu z 21.2.2013 nie je písomnou formou prejavená vôľa veriteľa - žalobcu, preto uznanie nemožno považovať za dohodu - dvojstranný právny úkon strán sporu tak ako to tvrdí žalovaný. To že žalobca akceptoval splácanie dlhu žalovaným mesačnými splátkami, tak ako to vyhlásil žalovaný a neuplatnil svoje právo na splatenie dlhu jednorázovo po uznaní dlhu žalovaným, nemožno charakterizovať ako skutočnosť, že uznanie dlhu z 21.2.2013 je dvojstranným právnym úkonom ako tvrdí žalovaný.
31. Ďalšou spornou otázkou bolo, či uznanie dlhu z 21.2.2013 bol žalobca povinný v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinne zverejniť v Centrálnom registri zmlúv. V tejto otázke sa súd úplne stotožnil s tvrdením žalobcu. V zmysle § 5a zákona č. 211/2000 Z.z. povinne zverejnenou zmluvou je zmluva, ktorá spĺňa tri podmienky a to: -ide o zmluvu, ktorá je uzatvorená v písomnej forme, - ide o zmluvu, ktorú uzavrela povinná osoba a - ide o zmluvu, ktorá sa dotýka používania verejných prostriedkov, resp. nakladania s majetkom štátu, obce, vyššieho územného celku, prípadne finančných prostriedkov Európskej únie. Ako súd konštatoval v predchádzajúcom odseku, uznanie dlhu z 21.2.2013, ktorým žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči žalobcovi a vyhlásil, že dlh splatí mesačnými splátkami po 10 eur je jednostranným právnym úkonom. Keďže uznanie dlhu, ktoré obsahuje aj vyhlásenie žalovaného o jeho splácaní mesačnými splátkami je jednostranným právnym úkonom žalovaného (nie zmluvou) pre nadobudnutie jej účinnosti zákon nevyžaduje povinnú registráciu v Centrálnom registri zmlúv. Na
2C/139/2016
- 6 -
základe uvedeného súd konštatuje, že Uznanie dlhu z 21.2.2013 je perfektným jednostranným právnym úkonom, ktorý je platný a účinný.
32. Súd konštatoval, že uznanie dlhu z 21.2.2013 je perfektným jednostranným právnym úkonom potom v otázke premlčania sa na uznaný dlh vzťahuje ustanovenie § 110 ods. 1 Obč. zák., ktoré pre prípad uznaného dlhu stanovuje 10 ročnú premlčaciu lehotu. V súdenom spore k uznaniu dlhu došlo
21.2.2013, žaloba bola doručená súdu dňa 20.6.2016, teda v čase plynutia 10-ročnej premlčacej lehoty, z uvedeného vyplýva, že námietka premlčania zo strany žalovaného bola vznesená nedôvodné.
33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd má za to, že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný a preto mu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného k úhrade žalovanej sumy (rozdielu medzi uznaným dlhom v sume 892,56 eur a splateným dlhom v sume 70 eur). K splatnosti dlhu súd záverom dodáva, že žalobca si úroky z omeškania v konaní neuplatnil, vyjadrenie žalovaného o spôsobe splácania dlhu v uznaní dlhu z 21.2.2013 nemožno považovať za dohodu strán sporu o splátkach, keďže ide o jednostranný právny úkon žalovaného, potom v zmysle § 563 Obč. zák. je dlžník povinný plniť len čo ho veriteľ k tomu vyzve, v zmysle ustálenej judikatúry za takúto výzvu sa považuje aj doručenie žaloby. Na základe toho súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť nárok uplatnený žalobcov v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
34. Trovy konania
35. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
36. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Žalobca mal plný úspech vo veci, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
2C/139/2016
- 7 -
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.