Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/194/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMAŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XXX, o zaplatenie sumy 341,16 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 14C/205/2014-80 zo dňa 27.07.2015 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 347,53 eura a 9% úroky z omeškania zo sumy 341,16 eura od 21.03.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a žalobu vo zvyšku 0,06 eura z a m i e t a .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 341,16 eura s príslušenstvom. O trovách konania rozhodol s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1 zákona č. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal, pretože si ich neuplatnil. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil najmä s odkazom na ustanovenie § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 506, § 397, § 392 ods. 2, § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1,2, § 100 ods. 1, § 101, § 111 Občianskeho zákonníka, § 23a ods. 1,2 zákona č. o ochrane spotrebiteľa a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 27.09.2013 domáhal zaplatenia sumy 341,16 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaný s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvoril dňa 26.03.2008 zmluvu č. 242674112, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala 3.008 eura, z toho dlžná istina 2.505,92 eura, riadny úrok 148,06 eura a úrok z omeškania 354,02 eura. Žalobu špecifikoval na zaplatenie šiestich dlžných splátok splatných od 20.10.2010 do 20.03.2011 v celkovej výške 341,16 eura. Zároveň si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vyčíslený za obdobie od 21.10.2010 do 20.03.2011 vo výške 6,43 eura a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 341,16 eura od 21.03.2011 do zaplatenia. Súd zistil, že právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi svoju pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE uzatvorenej dňa 28.09.2011, v dôsledku čoho žalobca nadobudol pohľadávku, ktorá bola špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. O postúpení pohľadávky bol žalovaný oboznámený listom zo dňa 28.09.2011 a podľa prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok bol žalovaný v tom čase v omeškaní s úhradou dlžnej sumy 1 224 dní; poslednú splátku zaplatil dňa 14.10.2008 vo výške 1.713 Sk.

2. Súd mal za preukázané uzavretie zmluvy o splátkovom úvere č. 0242674112 dňa 26.03.2008, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 50.000 Sk (1.659,70 eura) so záväzkom zaplatiť úver s dohodnutým zmluvným úrokom 11,75 % ročne v mesačných splátkach po 56,86 eura v období od 20.04.2008 do 20.03.2011 vždy k 20. dňu v mesiaci. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný úver riadne nesplácal a od 15.10.2008 už neuhradil žiadnu splátku úveru. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná ku dňu 20.03.2011. Ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k 28.09.2011 právny predchodca žalobcu evidoval pohľadávku v sume 3.008 eura, no žalobca požadoval len splátky splatné od 20.10.2010 do 20.03.2011. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, súčasne ide o zmluvu spotrebiteľskú, a teda na právny vzťah súd aplikoval aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.), a to cez odkaz podľa § 1 ods. 2 druhej vety Obchodného zákonníka. S ohľadom na to súd z úradnej povinnosti skúmal, či uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný v súlade s ustanovením 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, lebo ide o úpravu pre spotrebiteľa priaznivejšiu; zakotvuje totiž kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku, a v tomto smere poukázal na ustanovenie § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poslednú splátku úveru žalovaný uhradil dňa 14.10.2008, pričom veriteľ si účtoval úrok z omeškania z dlžných splátok až do dňa postúpenia pohľadávky, t.j. do 28.09.2011. Potom deň, kedy bol žalobca oprávnený zosplatniť celý dlh, možno v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka považovať za deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz a kedy začala plynúť premlčacia doba. Najneskôr od 21.02.2008 (teda uplynutím troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej dňa 20.11.2008) začala plynúť 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na súde (§ 392 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 101 Občianskeho zákonníka), ktorá márne uplynula dňa 20.02.2011. Preto keď žalobca podal žalobu na súd dňa 27.09.2013, podal ju po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. S ohľadom na to súd žalobu zamietol.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, ako aj nedostatočné zistenie skutkového stavu. Súd posúdil ukončenie zmluvy nesprávne, keď odvodzoval začiatok plynutia premlčacej doby od skutočností, s ktorými nie je možné spájať ukončenie zmluvy, príp. vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Súd vychádzal len z nesprávnej dedukcie. Jeho právny predchodca neukončil záväzkovoprávny vzťah a mimoriadna splatnosť úveru nenastala. Postupca a následne žalobca boli oprávnení, nie však povinní predčasne ukončiť záväzkovoprávny vzťah. Žalobca si preto uplatnil nárok na úhradu len neuhradených a nepremlčaných splátok. K ukončeniu zmluvy došlo až ku dňu 20.03.2011, t. j. konečnou splatnosťou úveru. V tomto smere poukázal na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka. Podľa zákona si veriteľ svoje právo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka môže uplatniť iba do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky; ak toto právo veriteľ nevyužije, jednotlivé splátky sa budú premlčovať samostatne odo dňa ich zročnosti. Žalobca ďalej tvrdil, že nárok na uplatnené splátky s príslušenstvom nie je premlčaný, keďže pre posúdenie otázky premlčania je nutné vychádzať zo splatnosti každej splátky. Napokon žalobca nesúhlasil ani s použitím ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), ktoré nadobudlo účinnosť až dňom 01.05.2014; jeho aplikácia na prípady týkajúce sa zmluvy uzavretej pred uvedeným dňom je podľa neho v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a na podporu svojho názoru uvádzal niektoré súdne rozhodnutia a stanoviská. Aplikáciou ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa na prebiehajúce súdne konanie bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej istoty ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Svoju pohľadávku si uplatnil na súde dňa 27.09.2013, avšak predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť až dňa 01.05.2014.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) vec prejednal viazaný

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 , a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 , dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je opodstatnené. Preto tento rozsudok podľa § 388 zmenil tak, že žalobe takmer v celom rozsahu vyhovel, pričom žalobu vo zvyšku predstavujúcom sumu 0,06 eura zamietol.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 27.09.2013 domáhal zaplatenia splátok pohľadávky nadobudnutej postúpením od Slovenskej sporiteľne, a.s., po 56,86 eura splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, teda splatných od 20.10.2010 do 20.03.2011, v celkovej sume 341,16 eura. Spolu s tým žiadal aj 9% úroky z omeškania, a to v sume 2,16 eura zo sumy 56,86 eura od 21.10.2010 do 20.03.2011, v sume 1,71 eura zo sumy 56,86 eura od 21.11.2010 do 20.03.2011, v sume 1,28 eura zo sumy 56,86 eura od 21.12.2010 do 20.03.2011, v sume 0,83 eura zo sumy 56,86 eura od 21.01.2011 do 20.03.2011, v sume 0,39 eura zo sumy 56,86 eura od 21.02.2011 do 20.03.2011 a 9% úroky z omeškania zo sumy 341,16 eura od 21.03.2011 do zaplatenia. Vyčíslené úroky do 20.03.2011 spolu činia 6,37 eura. Svoje právo si uplatnil na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 26.03.2008 medzi žalovaným ako dlžníkom a Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako veriteľom, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 50.000 Sk s premenlivou úrokovou sadzbou, 11,75 % v deň uzavretia zmluvy, a s povinnosťou splácania úveru v 36 splátkach po 1.713 Sk mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci, od 20.04.2008 do 20.03.2011, s RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) 18,75 %. Žalovaný dohodnuté splátky úveru riadne nesplácal a veriteľ pohľadávku zo zmluvy o úvere postúpil žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 28.09.2011. Podľa obsahu spisu ani zo strany žalobcu a ani zo strany pôvodného veriteľa voči žalovanému nedošlo k tzv. zosplatneniu dlhu v dôsledku nesplatenia jednej splátky v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“ Zosplatnenie dlhu žalobca napokon ani netvrdil a žalobou si uplatnil zaplatenie len šiestich dohodnutých splátok, spadajúcich do doby troch rokov pred podaním žaloby, t. j. splátok úveru, ktoré premlčané neboli, spolu s úrokmi z omeškania. Žalovaný, ktorý bol vypočutý pred súdom prvej inštancie, výšku žalovanej sumy nenamietal a pre prípad, že by bol na jej zaplatenie zaviazaný, žiadal povoliť splátky po 100 až 150 eur mesačne. Vo svojej výpovedi ani on neuvádzal, že by od veriteľa dostal oznámenie o zosplatnení dlhu. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania žalobcom predloženými listinnými dôkazmi výsluchom žalovaného rozhodol tak, ako je opísané vyššie v bode 1.,2.

7. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k tomu, že súd prvej inštancie posúdil základ nároku správne, t. j. že v danom prípade ide o právo uplatnené zo zmluvy o úvere, pričom veriteľ má nárok na zaplatenie poskytnutého úveru. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa ustanovení § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, avšak zmluva sa z dôvodov uvedených prvoinštančným súdom, na ktoré odvolací súd odkazuje, považuje za zmluvu spotrebiteľskú s následnou aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka (najmä § 52 a nasl.). V zmysle § 559 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka dlh zanikne splnením a dlh musí byť splnený riadne a včas. V tomto prípade nebolo sporné, že žalovaný úver riadne nesplácal, no veriteľ si svoje právo v dôsledku nezaplatenia jednej splátky podľa § 565 Občianskeho zákonníka na zaplatenie celej pohľadávky neuplatnil. Toto právo si veriteľ vo všeobecnosti za splnenia zákonných podmienok môže uplatniť, čo znamená, že nie je povinný tak urobiť, lebo ide len o jeho právo, nie o jeho povinnosť. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že veriteľ bol oprávnený celý dlh zosplatniť, a teda tak urobiť mal, pričom premlčacia doba plynula od 21.02.2008 (uplynutím troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej dňa 20.11.2008) a márne uplynula dňa 20.02.2011, a keďže žalobu podal na súd dňa 27.09.2013, podal ju po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. Zároveň bez námietky premlčania vznesenej žalovaným súd podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa aplikoval inštitút premlčania, pretože aj keď je toto ustanovenie účinné až od 01.05.2014, táto právna úprava nemá prechodné ustanovenie, a tak sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

8. S právnym názorom súdu prvej inštancie o premlčaní práva žalobcu sa odvolací súd nestotožnil. Na podklade inak správne zisteného skutkového stavu odvolací súd ustálil, že právo žalobcu nie je premlčané, pretože bolo uplatnené v zákonnej premlčacej dobe upravenej v ustanovení § 100 ods. 1, § 101 a § 103 prvej vety Občianskeho zákonníka. Žalobca si preto správne uplatnil právo na zaplatenie šiestich splátok, ktoré bol žalovaný povinný splácať po 56,85 eura ku dňu 21.10.2010, 21.11.2010,

21.12.2010, 21.01.2011, 21.01.2011 a 21.02.2011, v celkovej výške 341,16 eura, spolu s právom na splatné úroky z omeškania od 21.10.2010 do 21.02.2011 vo výške 6,37 eura ako aj 9% úroky z omeškania zo sumy 341,16 eura od 21.03.2011 do zaplatenia (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.). Vzhľadom na to odvolací súd podľa § 388 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 347,53 eura, 9% úrokov z omeškania zo sumy 341,16 eura od 21.03.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 3 prvá veta . Žalobca si splatné úroky z omeškania v žalobnom petite uplatnil vo výške 6,43 eura, v skutočnosti však ide o sumu 6,37 eura (ako je opísané vyššie v bode 6.), a z toho dôvodu odvolací súd žalobu vo zvyšku 0,06 eura zamietol.

9. S ohľadom na výsledok konania odvolací súd priznal žalobcovi, ktorý mal neúspech len v zanedbateľnej časti vyčísleného príslušenstva pohľadávky 0,06 eura, nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1,2 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozsudku.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .