Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-29-2016.pdf
PDF · 100.85 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/29/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci o návrhu manželky: P., proti manželovi: I., zastúpený JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s.r.o., so sídlom Komárno, Pluhová 29, IČO: 36 864 242, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu D., bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 9P/231/2015-116 zo dňa 24. februára 2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom p o t v r d z u j e . II. V ostatnej napadnutej časti, vo výroku o úprave styku, odvolací súd tento rozsudok m e n í tak, že odporca je oprávnený stretávať sa s maloletou D. O., nar. XX.XX.XXXX, v párnom týždni kalendárneho roka v sobotu a nedeľu v dobe od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nepárnom týždni kalendárneho roka v stredu od 15.30 hod. do 18.00 hod., s tým, že po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku sa bude styk realizovať za prítomnosti matky. Po tejto dobe upravuje styk odporcu s maloletou Lilianou tak, že odporca je oprávnený stretávať sa s maloletou v párnom týždni kalendárneho roka v sobotu od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a v nepárnom týždni kalendárneho roka v stredu od 15.30 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. Odporca je oprávnený dieťa v stanovený čas prevziať a odovzdať pred bydliskom navrhovateľky, okrem stredy, kedy si dieťa prevezme v materskej škôlke a v určenom čase dieťa odovzdá matke pred jej bydliskom. Navrhovateľka je povinná dieťa na styk s odporcom pripraviť a v určenom čase pred jej bydliskom ho odovzdať odporcovi. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel návrhu navrhovateľky a rozviedol manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa 01.05.2011 v O., zavedené v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX. Zároveň upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej D., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode tak, že maloletú D. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 150 - eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Napokon súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou D. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu maloletú vyzdvihne v materskej škôlke o 15.30 hod. a matke ju vráti o 17.30 hod. , pričom matka je povinná dieťa pripraviť a odovzdať ho otcovi a otec je povinný dieťa matke riadne a včas vrátiť. Napokon rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
1.2 Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a ustanovenia § 18, § 23, § 24 , § 25 ods. 1, § 62 ods. 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Za preukázané považoval, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 01.05.2011 v O., z ktorého pochádza jedno maloleté dieťa D. O., nar. XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí účastníkov ustálil, že manželstvo účastníkov si neplní spoločenský účel, pre ktorý bolo vytvorené a v súčasnosti ani jeden z manželov nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva. Príčinu rozvratu manželstva súd vzhliadol v tom, že účastníci konania nedokázali zosúladiť svoje povinnosti v manželskom spolunažívaní, nevedeli sa dohodnúť na tom, akým pomerom sa budú starať o domácnosť, maloletú a iné. Od mája 2015 spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú a od júla 2015 už nežijú ani v jednej domácnosti. Vzhľadom na dĺžku oddeleného žitia, súd nevidel reálny predpoklad, že by manželstvo účastníkov konania mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel, pre ktorý bolo vytvorené. Súd prvej inštancie preto manželstvo účastníkov konania rozviedol a súčasne rozhodol aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Podľa dohody rodičov súd zveril maloletú do starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Výživné určil súd vo výške 150,- eur mesačne, ktorú výšku považoval za primeranú odôvodneným potrebám maloletej a schopnostiam a možnostiam otca . Ohľadne pomerov na stane otca mal súd za preukázané, že otec pracuje v P. vo firme P. M. O.. O., s čistým príjmom 1 103,- eura ( 334 414 HUF). Otec okrem príjmu od zamestnávateľa iný príjem nemá, nehnuteľnosť ani motorové vozidlo nevlastní, žije v podnájme, za ktorý platí 300 eur mesačne a spláca 3 pôžičky v celkovej výške 220 eur mesačne. Ďalej má výdavky na internet 9 eura mesačne, telefón 15 eur mesačne a na pohonné hmoty 80 € mesačne( dochádza do zamestnania). Pokiaľ išlo o matku, táto bola s maloletou na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok 203,20 eura a rodinné prídavky 23,51 eura, pričom dňom 22.2.2016 nastúpila k svojmu predchádzajúcemu zamestnávateľovi na Okresnú prokuratúru v Komárne, kde bude mať príjem ako pred materskou dovolenkou cca 420,- eur mesačne. Ohľadne maloletej súd zistil, že od 15.2.2016 nastúpila do materskej škôlky, kde matka platí stravu cca 25 eur mesačne, poplatok za materskú škôlku 10 eur mesačne, 4 eurá mesačne poplatok za ZRPŠ, ročnú poistka 2,65 eura, jednorázovo zaplatila za časopisy 16,90 eura, ošatenie do škôlky za 150 eur. Matka s maloletou obýva dvojgarzonku, ktorú má v prenájme za 300 eur mesačne. Vzhľadom na uvedené súd bol toho názoru, že otec je schopný bez ohrozenia vlastnej výživy prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne i s prihliadnutím na okolnosť, že inú vyživovaciu povinnosť nemá. Zároveň súd upravil styk otca s maloletou, pričom vychádzal z tej skutočnosti, že maloletá má tri roky, od 15.2.2016 navštevuje materskú škôlku, kde už zostáva celý deň až do 15.00 hod. - 15.30 hod., kedy si ju matka vyzdvihne. Maloletá má k otcovi kladný citový vzťah a matka ani nebráni v styku otca s maloletou, avšak navrhovala styk upraviť bez prespatia u otca s tým odôvodnením, že dieťa je ešte malé, citove na nej lipne, v noci je plačlivá pokiaľ nie je pri nej. Podľa názoru súdu je potrebné upraviť styk otca s maloletou aspoň raz týždenne, a preto nepárny týždeň v stredu si otec maloletú vyzdvihne v materskej škôlke o 15.30 hod. s tým, že s maloletou strávi 2 hodiny a o 17.30 hod. ju vráti k matke. Cez párne týždne súd upravil styk otca s maloletou v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod., aby si maloletá zvykla na poobedňajšie prespávanie u otca. Súd styk zatiaľ cez noc u otca neupravil s prihliadnutím na vek maloletej. Takto upravený styk sa súdu javil ako dostatočný na zachovanie a rozvíjanie citových väzieb otca a maloletej s tým, že pokiaľ sa rodičia v budúcnosti nebudú vedieť dohodnúť na rozšírenom styku aj s prespaním u otca, otec si bude môcť podať nový návrh na rozšírenie styku s maloletou. O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
3. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o výživnom a o úprave styku , podal odvolanie otec, ktorý žiadal rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 100 eur a úpravu styku žiadal upraviť tak, že je oprávnený sa s maloletou dcérou stretávať počas prvých šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku, každý druhý víkend v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. , nasledujúcu nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každú druhu stredu nasledujúcu po víkende , ktorý maloletá nestrávila s otcom si maloletú vyzdvihne v materskej škôlke o 15.30 hod. a matke ju vráti o 18.00 hod. s tým, že po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku každý druhý víkend v sobotu od 09.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod, a každú druhú stredu nasledujúcu po víkende, ktorý maloletá nestrávila s otcom , maloletú vyzdvihne v materskej škôlke o 15.30 hod a matke ju vráti o 18.00 hod., alebo alternatívne žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj namietal nesprávne právne posúdenie veci . Uviedol, že styk s dcérou v rozsahu 11 hodín za 2 týždne , t.j. ani nie celý jeden deň, nepovažoval za dostatočný na zachovanie a rozvíjanie jeho citových väzieb k dcére. Namietal , že neboli na jeho strane zistené negatívne dôvody spočívajúce v jeho osobe,
ktoré by mali brániť v styku. Poukázal na to, že obaja rodičia bývajú v O., ak by maloletá prespala u otca, nespôsobovalo by to žiadne komplikácie v súvislosti s cestovaním. Nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že matka nebráni v styku otcovi s maloletou. Poukázal na to, že s dcérou má dobrý vzťah , venoval sa jej a je citovo naviazaná aj na neho, pričom by nemal v jej živote chýbať, a to aj napriek tomu, že medzi rodičmi sú nezhody. Má záujem podieľať sa na živote svojej dcéry, vychovávať ju a starať sa o ňu (nielen posielaním výživného). Súhlasil so zverením maloletej matke, avšak pri rešpektovaní jeho práv ako otca. Úprava styku tak ako bola určená súdom prvej inštancie nezodpovedá záujmu maloletej, jej právu na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, práve naopak touto úpravu príde k narušeniu ich vzájomného vzťahu. Súhlasil s tým, že počas prvých 6 mesiacov nebude maloletá u neho neprespávať, ale následne žiadal úpravu na každý druhý týždeň od soboty 09.00 hod do 18.00 hod. nasledujúcej nedele. Zároveň súhlasil s jedným dňom v týždňa ako určil súd. Odvolaním napadol aj výrok o výživnom, ktoré považoval za neprimerane vysoké , pričom namietol, že súd nezohľadnil odôvodnené potreby maloletej a sumu 150 eur mesačne určil bez bližšieho odôvodnenia, len s ohľadom na príjmy otca . Poukázal na to, že dobrovoľne prispieval a aj naďalej prispieva sumou 100 eur a v takejto výške navrhol určiť výživné.
4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že otec o dcéru nejavil záujem, iba keď mal na ňu náladu , často ju od seba odstrkoval , sedel pri počítači aj keď ho poprosila, aby na ňu dával pozor. Matka nesúhlasila s tým, že by sa otec dokázal o dcéru postarať, odmietal dcéru kúpať , plienky nechcel vymieňať .Aj v čase keď si ju zobral, odniesol ju jeho rodičom a on išiel cvičiť. Má strach, že dcéra bude ohrozená tým, že keď ju dá otec jeho rodičom, kde je neustále balkón otvorený na 7. poschodí, mohla by dcéra vypadnúť. Okrem toho poukázala na to, že maloletá otca vôbec nespomína , pričom kladný vzťah k otcovi má práve vďake jej prístupu , keďže sa snaží o zachovanie vzťahu otca s dcérou. Maloletá odmieta byť s otcom dlho a po pár hodinách ho posiela preč, je rozbláznená, agresívna , kope sa, má záchvaty zlosti . Počas noci sa maloletá viac krát budí a stále sa vyjadruje k tomu, že nechce spať u ocinka, iba chvíľu s ním chce byť. Otec nevie dať pozor na dcéru, čo sa týka hygieny, u neho doma sa často povaľovali rôzne lieky a v chladničke máva staré potraviny. O pôžičkách otca nevedela. Tieto otec použil na splatenie jeho dlhov , ktoré mal pred manželstvom, o čom ona nevedela. Navyše, ak otec má finančné prostriedky na advokáta, nemalo by byť pre neho ľúto prispievať na rozvoj jeho vlastnej dcére, ktorá je nadaná, inteligentná a vyžaduje si neustále aktivity. Dieťa sa pritom neustále rozvíja , žiada si stále knižky a iné potrebné veci. Otca považuje za nezodpovedného a nespoľahlivého . Bola toho názoru, že trojročné dieťa , ktoré nemá vytvorený žiadny citový vzťah k starým rodičom, by nemalo byť odovzdané prakticky k cudzím ľuďom na celý víkend. Poukázala aj na výdavky otca , ktoré nesúvisia len z nevyhnutnými potrebami, keďže otec kupuje rôzne výživové doplnky, chodí cvičiť, navštevuje saunu a pod. Maloletá navštevuje škôlku , s čím sú spojené ďalšie výdavky. Bývanie otca v podnájme považovala za účelové, pričom otec jej mal nedávno povedať, že sa presťahuje k jeho rodičom. Záverom dodala, že je ochotná sa s otcom dohodnúť , ak mu nebude čas stretnutia s dcérou vyhovovať a pomáhať mu v budovaní si vzťahu s dcérou.
5. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že trvá na odvolaní. Odmieta tvrdenia matky , ktoré sa nezakladajú na pravde a cieľom týchto tvrdení je očierniť ho. Dodal, že starí rodičia majú vnučku radi a nehrozí jej z ich strany žiadne nebezpečenstvo. Zdôraznil , že má dcéru rád rovnako ako jej matka. Záverom dodal, že do dnešného dňa nebola u neho dcéra ani raz celý deň, je len na rozhodnutí matky kedy a ako dlho sa môže s dcérou stretnúť. K ďalším skutočnostiam matky sa otec odmieta vyjadriť, pretože nie sú pravdivé.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom je vecne správne, preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok vo výživnom ako vecne správny potvrdil a v ostatnej napadnutej časti týkajúcej sa výroku o úprave styku, odvolací súd tento rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Výrok, ktorým súd rozviedol manželstvo účastníkov konania nebol napadnutý odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť .
7. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom . Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol dňa 24.02.2016 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku , postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a v súlade s ustanovením § 395 ods. 1 CMP ( zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) , podľa ktorého, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. V predmetnej veci ide o návrh manželky, doručený súdu prvého stupňa dňa 31.08. 2015, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva s odporom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej D. , nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode tak, že maloletú navrhla zveriť do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať prispievaním na výživu maloletej vo výške 350 eur mesačne. Ohľadom úpravy styku odporcu s maloletou navrhla upraviť styk odporcu s maloletou každú druhú sobotu na pol dňa a následne v nedeľu od 10.00 hod. do 15.00 hod. Odporca s návrhom na rozvod súhlasil a pre prípad rozvodu navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matke. Výživné žiadal určiť vo výške 100 eur mesačne. Odporca navrhol styk upraviť na každý párny víkend v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a následne v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. na obdobie 6 mesiacov a po tomto období každú párnu sobotu od 9.00 hod. do nedele 18.00 hod. a každý nepárny týždeň jeden deň na tri hodiny. Zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov (č.l. 37 spisu) vyplýva, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové a sociálne podmienky potrebné k rozvoju maloletej a k zabezpečeniu riadnej starostlivosti o dieťa. 9. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní otca dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti, týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti otca v sume 150 eur mesačne vecne správny a dostatočne odôvodnený, preto odvolací súd nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí. 10. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia v napadnutom výroku o výživnom s ohľadom na dôvody uvádzané otcom v jeho odvolaní odvolací súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. V tomto smere je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu vychádzať aj z ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, v zmysle ktorého je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Námietky otca popísané v odvolaní odvolací súd nepovažoval za právne významné v tom smere, aby jeho odvolaniu vyhovel, nakoľko na strane otca ako povinného sa prihliada nielen na jeho schopnosti, t.j. faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ale aj na jeho možnosti, čiže jeho potencionálne príjmy - nielen to, čo skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu prácu a pod. Po zohľadnení všetkých okolností odvolací súd poznamenáva, že z príjmu, ktorý navrhovateľ dosahuje, s prihliadnutím na jeho nevyhnutné náklady, je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné v takej sume ako ju určil súd prvej inštancie. Námietky otca popísané v odvolaní odvolací súd nepovažoval za právne významné v tom smere, aby jeho odvolaniu vyhovel, pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. V konaní bolo pritom preukázané, že otec dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť vo výške 100 eur mesačne. Na súdom určenú výške výživného nemá vplyv ani skutočnosť, že matka dňom 22.02.2016 nastúpila po ukončení materskej dovolenky do zamestnania, keďže u zamestnávateľa dosahuje príjem okolo 400 eur s tým, že až do tohto nástupu bola matka na rodičovskej dovolenke a okrem rodičovského príspevku a prídavku na maloletú nemala žiadne iné príjmy. Na strane maloletého dieťaťa bolo potrebné zohľadniť aj to, že maloletá od 15.02.2016 začala navštevovať materskú škôlku, s čím sú spojené ďalšie nevyhnutné výdavky.
11. Pokiaľ išlo o rozsah úpravy styku otca s maloletou, ktorú určil súd prvej inštancie v rozhodnutí, odvolací súd rozsah úpravy styku otca s maloletou v rozsahu 11 hodín za dva týždne nepovažoval za dostatočne primeraný. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť styk otca s maloletým dieťaťom realizovaný v takomto užšom rozsahu. Z obsahu vykonaného dokazovania možno prijať záver, že otec prejavuje riadny záujem o výchovu dieťaťa, čo v prípade, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, je možné len prostredníctvom pravidelnej realizácie styku s maloletým dieťaťom. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že úprava styku maloletého dieťaťa s rodičom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, preto musí byť aj úprava tohto styku v záujme maloletého dieťaťa a súd na záujem dieťaťa je povinný vždy prihliadnuť pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností. Je treba zohľadniť nielen právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do
výchovy, ale aj právo dieťaťa stretávať sa s týmto rodičom. V tomto prípade je v záujme maloletej , aby sa s otcom stretávala v širšom rozsahu , v akom bol styk upravený súdom prvej inštancie. Z dokazovania vykonaného prvoinštančným súdom vyplýva, že otec má záujem stretávať s dcérou a preto je potrebné upraviť styk otca s maloletou tak, aby otec ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, mohol uplatniť pri realizácii styku svoju úlohu pri výchove dieťaťa. Pri rozhodovaní súdu o úprave styku rodiča s dieťaťom sú rozhodujúce jednak okolnosti na strane dieťaťa, jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi ktorý ho nemá vo výchove, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, vzdialenosť medzi nimi a vzájomné vzťahy a podobne.
12. Z dokazovania vykonaného v prvoinštančnom konaní nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňoval výchovnú spôsobilosť otca, alebo ktoré by nasvedčovali tomu, že stretávanie sa otca s maloletou by ohrozovalo jej zdravý vývoj. V záujme riadnej výchovy dieťaťa ide o to, aby sa rozvinul medzi otcom a dieťaťom rodičovský vzťah. Každé dieťa pre svoj zdravý psychický vývoj nesporne potrebuje mať kontakt s oboma rodičmi. V tomto prípade bola maloletá D. zverená do osobnej starostlivosti matky a preto otec má jedinú možnosť podieľať sa na jej výchove prostredníctvom realizácie styku s dieťaťom. V tomto smere odvolací súd zohľadňujúc jednak záujem maloletej, jej citový vzťah k obom rodičom, vek maloletej , ako aj neexistenciu dôvodov na strane otca alebo maloletého dieťaťa, pre ktoré by bolo potrebné upraviť styk otca s dieťaťom v rozsahu, v akom ho určil súd prvej inštancie, dospel k záveru, že je v záujme maloletej rozšíriť úpravu styku s otcom a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou D. v párnom týždni kalendárneho roka v sobotu a nedeľu v dobe od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nepárnom týždni kalendárneho roka v stredu od 15.30 hod. do 18.00 hod., s tým, že po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku sa bude styk realizovať za prítomnosti matky a po tejto dobe už bez prítomnosti matky. Skutočnosť, že vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa sú narušené nemôže byť právne relevantným dôvodom, pre ktoré by sa otcovi mali obmedziť jeho rodičovské práva, keďže maloletá má právo stretávať sa so svojim otcom a otec má právo stretávať sa so svojim dieťaťom čo v najširšom možnom rozsahu tak, aby sa obaja rodičia podieľali na výchove a starostlivosti o dieťa približne v rovnakom rozsahu, čo je možné len prostredníctvom inštitútu styku rodiča , ktorý nemá dieťa zverené do výchovy.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti otca v sume 150,- eur mesačne ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v ostatnej napadnutej časti vo výroku o úprave styku, tento rozsudok podľa § 388 CSP zmenil .
14. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.2 CSP v spojení s § 52 ods. 1 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).