Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Co-296-2016.pdf
PDF · 86.17 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/296/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: Mgr. Ľubomír Benda, nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, A. Z. F., právne zastúpeného JUDr. Marianom Ďuranom, PhD., advokátom so sídlom K. X, I., proti žalovanej: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, právne zastúpenej spoločnosťou JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r.o., so sídlom Nová Bystrica 850, o zriadenie vecného bremena prechodu, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/375/2012-176 zo dňa 24. marca 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
.Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez pozemok patriaci žalovanej (nehnuteľnosti špecifikované v napadnutom rozsudku). Pri aplikácii § 151 ods. 3 OZ konštatoval, že nemal preukázané dôvody, pre ktoré by nebolo možné zabezpečiť prístup cez pozemky vlastnícky patriace blízkej osobe žalobcu, ktoré sú využívané len ako záhrada a sad. Z tohto dôvodu ani za okolnosti, že v minulosti bol prechod (ktorého sa žalobca domáha) využívaný cez časť spornej parcely žalovanej, táto skutočnosť sama o sebe nepostačuje, aby súd obmedzil vlastnícke právo žalovanej zriadením ťarchy. Zdôraznil, že žalobca musí preukázať objektívnu nemožnosť zabezpečiť si prístup k stavbe z dôvodu, že k nej nevedie žiadna iná prístupová cesta, resp. že vlastníci okolitých pozemkov mu vstup nepovoľujú. Zároveň poukázal na skutočnosť, že ak podľa záverov znalca postačuje na prechod 2,5 až 3 m a takýto je možné viesť aj cez pozemok vo vlastníctve matky žalobcu, je potrebné vysvetliť skutočnosti, ktoré objektívne bránia tomuto prechodu. Nie je totiž možné uprednostniť zriadenie práva prechodu hoci aj na konci faktickej komunikácie len preto, aby nedošlo k znehodnoteniu iných pozemkov žalobcu, či iných osôb, najmä ak sú blízkymi osobami. 2.Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že za účelom zriadenia vecného bremena cez spornú časť pozemku žalovanej by bolo nevyhnutné odstrániť na spornej časti sa nachádzajúcu stavbu, čo by viedlo k vzniku sporu. 3.Napokon argumentoval, že pre požadovaný postup bolo nevyhnutné preukázať aj skutočnosť, že oprávnená osoba - žalobca sa bude môcť cez spornú časť pozemku dostať k stavbe. Z tohto hľadiska však súd nemá preukázanú možnosť prechodu k pozemku cez parcelu č. 159/4, ku ktorej nie je založený list vlastníctva. Predmetný pozemok je vedený ako pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba, cestná účelová komunikácia, chodník, lesná cesta, avšak podľa vyjadrenia obce táto cestu na pozemku neeviduje. Okresný súd preto v danej spojitosti uzavrel, že ak má byť zriadené vecné bremeno prechodu
cez pozemok, je nevyhnutné preukázať, že žalobca bude mať právo prechádzať cez určité pozemky a nepostačuje tvrdenie, že okolití vlastníci mu v prechode nebránia.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnej žalovanej priznal právo na náhradu trov konania, ktoré podrobne špecifikoval. Zároveň odôvodnil nepriznanie príslušných úkonov právnej služby.
5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia v podobe zriadenia špecifikovaného vecného bremena za náhradu, eventuálne zrušenia rozsudku okresného súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že z hľadiska § 151 ods. 3 OZ požiadavka vykonania zásahu do práv tretích osôb kladie dôraz na to, aby pri výbere a úvahe, ktoré z priľahlých pozemkov budú zaťažené je právne nevyhnutné zistiť v akom rozsahu by sa v prípade viacerých alternatív realizovala tzv. najjednoduchšia cesta, t.j. tá, ktorá zasahuje do práv tretích osôb v čo najmenšom rozsahu. Už pri konceptovaní žaloby pritom žalobca vychádzal z týchto premís a zohľadnil jednak, že časť pozemku, ku ktorému sa domáha zriadenia vecného bremena sa dlhodobo využíva ako komunikácia za účelom prístupu k uvedenej stavbe a jednak, že táto cesta predstavuje najpriamejšiu spojnicu medzi pozemkom, t.j. sa využíva všeobecný komunikačný priestor s nehnuteľnosťou žalobcu. Nadväzne podľa odvolateľa argumentácia súdu, že nepreukázal možnosť prechodu cez pozemok vo vlastníctve matky je irelevantná. Matka totiž u žalobcu predstavuje tretiu osobu, ktorej práva by zriadením práva nevyhnutnej cesty boli dotknuté a obmedzené, pričom k obmedzeniu jej práv by došlo v podstatne väčšej miere. Samotná skutočnosť existencie blízkeho vzťahu k vlastníkovi pozemku je pritom bez právneho významu, pričom pripomenul, že príbuzenský vzťah existuje aj medzi žalobcom a žalovanou. 6. Odvolateľ nesúhlasil ani s argumentáciu súdu ohľadne nepreukázania možnosti prechodu cez pozemok parc. č. 159/4, ako totiž vyplýva zo skutkových zistení súdu na ohliadke, uvedená parcela sa využíva ako komunikácia na prístup obyvateľstva v danom území, t.j. nielen pre žalobcu a žalovaného, ale aj ostatných obyvateľov danej časti obce. V danej spojitosti s poukazom na právnu teóriu argumentoval, že pozemok v súkromnom vlastníctve možnosť uznať za verejnú cestu ak sú splnené dva predpoklady, a to jednak, že pozemok bol venovaný buď výslovným alebo konkludentným členom vlastníka všeobecnému užívaniu a jednak, že toto užívanie slúži k uspokojeniu komunikačnej potreby. V danom prípade sú obidva predpoklady naplnené. 7.Záverom žalobca poukázal na skutočnosť, že predmetný spor o zriadenie vecného bremena sa vedie viac ako 4 roky s tým, že k postaveniu drevenej stavby žalovanou došlo až po tom, čo došlo k doplneniu znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že prechod motorovými vozidlami v danom mieste je možný. Je teda zjavné, že žalovaná sa účelovo snaží konať tak, aby zmarila prípadný výsledok sporu. Uvedené správanie je v rozpore s dobrými mravmi a prekročenie zákonného rámca výkonu práv predstavuje exces, ktorého následkom je, že takýto výkon práva nemôže požívať právnu ochranu. Navyše, postavenie stavby, ktorá nemá charakter nehnuteľnosti v zmysle § 119 ods. 2 OZ, keďže nejde o stavbu, ktorá by bola pevne a nerozobrateľne spojená so zemou, nemôže brániť zriadeniu nevyhnutnej cesty ako sa domáha žalobca.
8. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaná označila odvolanie žalobcu za nedôvodné a napadnutý rozsudok žiadala ako vecne správny potvrdiť. Po doslovnej (a nadbytočnej) citácii podstatnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedla, že odvolacia argumentácia neobsahuje žiadnu takú skutočnosť, s ktorou by sa súd v rámci konania nezaoberal a následne sa s ňou v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal. Zdôraznila, že okresný súd jasným, logickým a zrozumiteľným spôsobom vyhodnotil vykonané dôkazy, získané v rámci rozsiahleho dokazovania a aplikoval správne právne normy. Opätovne poukázala na skutočnosť, že práve žalobca so svojou matkou ako osobou, ktorá na neho majetok - nehnuteľnosti vrátane stavby, ku ktorej sa domáha prístupu - previedla, si mali riešiť aj prístup k nim. Mala za to, že ich príbuzenský vzťah a vzájomné právne úkony sú „nadradené riešeniu veci, pokiaľ poskytujú možnosť jej riešenia bez ďalšieho zásahu do práv tretích osôb. V tomto smere je názor odvolateľa o možnom jednoduchšom riešení zásahom do mojich neprípustné, navyše ak v konaní a v rámci prezentovaných tvrdení takýto priestor riešenia ani nepripustil a dôkazom tvrdenia nevyargumentoval“. 9.Pokiaľ ide o namietanú drobnú stavbu, bola zriadená v súlade s predpismi stavebného práva, o čom svedčí súhlasné stanovisko príslušného stavebného úradu. Touto výstavbou teda žiadne právo, ktoré by malo patriť žalobcovi porušené nebolo. V čase jej vybudovania totiž existovalo len jej vlastnícke právo k pozemku bez akéhokoľvek obmedzenia.
10.Žalovaná uzavrela, že ak bol žalobca nútený dovolať sa súdnej ochrany, mal povinnosť zohľadniť celú situáciu v okolí a nie vybrať si jej osobu ako jediného z viacerých potencionálnych vlastníkov.
11.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), subjektívne legitimovanou stranou sporu (§ 359 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
12.Právnym základom napadnutého rozsudku je výklad predpokladov zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka stavby vymedzených v ustanovení § 151o ods. 3 OZ, konkrétne podmienky, že prístup vlastníka stavby nie je možné zabezpečiť inak, než cez priľahlé pozemky patriace tretej osobe (v okolnostiach posudzovanej veci žalovanej). V tejto spojitosti platí, že hoci vo všeobecnosti sú východiskové postuláty formulované odvolateľom (t.j. priorita alternatívy, ktorá zasahuje do práv tretích osôb v čo najmenšom rozsahu) správne, vyvodené závery v konkrétnostiach nezodpovedajú skutkovým okolnostiam súdenej veci.
13.Prioritne sa termín „inak“ v právnej teórii chápe v zmysle inak, ako vecným bremenom, t.j. napr. zmluvou. Ďalej má obsah termínu „inak“ tiež svoj fakticky rozmer, t.j., že (ne)možno prístup k stavbe zabezpečiť cez iný (priľahlý) pozemok ako cez pozemok vlastníkov, ktorých bude zaťažovať vecné bremeno. Hoci teda žalobcom označená trasa môže predstavovať najpriamejšiu spojnicu, uvedené automaticky neznamená aj najmenší zásah do práv jednotlivých vlastníkov priľahlých pozemkov. Z tohto určujúceho aspektu je totiž zjavné (ako argumentoval súd prvej inštancie), že žalobca ako vlastník stavby má možnosť dvoch rôznych prístupov, pričom sa domáha prístupu práve zriadením vecného bremena na pozemok žalovanej, ktorý postup navyše bezprostredne predpokladá odstránenie stavby na pozemku žalobkyne, čo skutočne implikuje záver, že ide o menej vhodný (z hľadiska zákonných požiadaviek pre zriadenie vecného bremena) spôsob zabezpečenia prístupu k vlastnej stavbe. Ako výhodnejší/pohodlnejší tento spôsob nepochybne vyznieva len pre žalobcu. 14.Inými slovami, žalobca nepreukázal, čo mu bráni v zabezpečení si prístupu cez pozemok vlastnícky patriaci jeho matke (v ktorej spojitosti nie celkom bez významu je aj tvrdenie žalovanej, že predmetnú situáciu na mieste vyvolala deľbou pozemkov/majetku práve matka žalobcu), na ktorom (pozemku) niet prekážky v podobe stavby, ktorú by bolo potrebné odstraňovať a súčasne sa - za danej okolnosti, že ide o pozemok matky žalobcu - bez ďalšieho nejaví nevyhnutnou potreba zriaďovania samotného vecného bremena za účelom zabezpečenia prístupu cez tento pozemok. 15.Nadväzne je správnym záver okresného súdu o nesplnení podmienok hypotézy aplikovanej normy upravujúcej podmienky zriadenia vecného bremena.
16.Nakoľko odvolací dôvod vymedzený žalobcom nebol opodstatnený a krajský súd nezistil ani existenciu nedostatkov, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti, potvrdil napadnuté rozhodnutie v meritórnej časti ako vecne správne.
17.Rovnako je vecne správnym aj závislý výrok o trovách konania, keď okresný súd náležite aplikoval zásadu procesného úspechu sporových strán ako aj zákonné kritérium účelnosti uplatnených/priznaných trov konania.
18.O trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 396 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnej miere úspešná, preto jej krajský súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške týchto trov (po ich vyhodnotení v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
19.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.