Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (70)Rozsudok_43CoR-5-2016.pdf
PDF · 129.55 KB
No categories available
43CoR/5/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu C. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M., V. XXXX/X, štátny občan SR, zast. Mgr. Petrom Sitarčíkom, advokátom so sídlom v Lučenci, Jókaiho 1, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35792752, zast. advokátkou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. sídlom v Bratislave, Kubániho 16, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/8/2015-73 zo dňa 30. júna 2015 v znení opravného uznesenia č. k. 7C/8/2015-105 zo dňa 05. októbra 2016 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/8/2015-73 zo dňa 05. októbra 2016 v znení opravného uznesenia č. k. 7C/8/2015-105 zo dňa 05. októbra 2016 v prvej výrokovej vete mení tak, že návrh žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamieta.
Rozsudok okresného súdu v druhej výrokovej vete zrušuje.
Rozsudok okresného súdu v tretej výrokovej vete mení tak, že žalovanej strane priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.
Rozsudok okresného súdu v štvrtej výrokovej vete zrušuje.
Žalovanej strane priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia rozhodol tak, že rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava, sp. zn. 64/07/14 zo dňa 08.09.2014 zrušuje (prvá výroková veta), vykonateľnosť uvedeného rozhodcovského rozsudku odložil do právoplatnosti svojho rozhodnutia (druhá výroková veta), žalovanú stranu zaviazal nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 437,52 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (tretia výroková veta) a žalovanú zaviazal zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 331,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtá výroková veta). 2. Žalobou podanou na súd dňa 09. 01. 2015 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, vydaného dňa 08. 09. 2016 pod sp. zn. 64/07/14, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť žalovanej strane do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu 1.312,98 Eur, ďalej zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 1% ročne zo súm a lehôt presne špecifikovaných v návrhu tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta neprevýšia sumu 1.170,-
Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvné pokuty dosiahne sumu 1.170,- Eur, len 5,25% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.312,98 Eur do zaplatenia, ďalej trovy rozhodcovského konania za poplatok vo výške 32,40 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 250,02 Eur. 3. Žalobca v návrhu poprel platnosť rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 02. 11. 2011 od ktorej rozhodcovský súd odôvodnil svoju právomoc a tiež namietal, že boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, pričom rozhodcovský súd ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, aj keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zmluvu skúmal z pohľadu Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o revolvingovom úvere podľa žalobcu chýbali podstatné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a písm. k) Zák. č. 129/2010 Z.z., a to doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ako aj výška, počet a termíny splátok, istiny úrokov a iných poplatkov. Žalobca tiež tvrdil, že v zmysle § 10 ods. 2 písm. j) Zák. č. 129/2010 Z.z. nebola v zmluve uvedená správna výška RPMN, nakoľko neboli zarátané celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, a to náklady v sume 168,17 Eur, ktoré žalobcovi vznikli na základe dohody o poskytnutí služby upravenej v bode 8 Zmluvy, ktorú sumu si žalovaný od poskytnutého úveru odpočítal, takže nebol poskytnutý úver vo výške 1.170,- Eur, ale len vo výške 1.001,83 Eur. Žalobca poukazoval na § 11 ods. 1 Zák. č. 129/2010, podľa ktorého je spotrebiteľský úver bez uvedenia podstatných náležitostí považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca namietal aj platnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že mu bola predložená ako formulárová rozhodcovská zmluva, rozhodcovský súd si vybral žalovaný, pričom žalobca poukazoval aj na to, že vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu od bydliska žalobcu zakladá značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný ho neinformoval pred uzavretím zmluvy o možnostiach voľby uzavrieť rozhodcovskú zmluvu ani o tom, čo z takejto zmluvy vyplýva. Zároveň sa žalobca domáhal odkladu vykonateľnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu. 4. Žalovaný namietal, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dohodnutá, je v nej uvedené prehlásenie veriteľa, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou vzniku úverovej zmluvy a zároveň aj informácia o tom, čo je rozhodcovské konanie. Navyše, žalobca mohol v lehote do 14 dní od uzavretia rozhodcovskej zmluvy prehodnotiť svoj súhlas s touto zmluvou a mohol od tejto zmluvy v uvedenej lehote odstúpiť. Žalovaný tiež poukazoval na to, že v tomto prípade išlo o zmluvu o revolvingovom úvere, keď konečná splatnosť úveru je len informačnou náležitosťou zmluvy a v čase podania žiadosti o poskytnutie takéhoto úveru nie je možné ho ani objektívne určiť. Namietal tiež, že Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinných v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriacich jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Za nesprávny považuje žalovaný aj názor žalobcu, že ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) nie je správne uvedená, s tým, že dohoda o poskytnutí služby podľa bodu 8.1 a nasledovné články zmluvy o úvere je doplnkovou dobrovoľnou službou, ktorá sa v zmysle zákona do výpočtu RPMN nezahŕňa. Žalovaný tiež tvrdil, že pokiaľ ide o uplatnené sankcie z omeškania, tieto zodpovedajú právnej úprave platnej v čase vzniku omeškania. Žalovaný tiež poukazoval na rozhodnutie KS Banská Bystrica sp. zn. 14Co/1265/2014, kde sa odvolací súd v prípade Zmluvy o revolvingovom úvere tiež nestotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa ohľadom nejasnosti a nezrozumiteľnosti takejto zmluvy. 5. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a svedeckým výsluchom svedka N. D.. Podľa § 101 ods. 2 OSP prejednal vec v neprítomnosti žalovaného. 6. Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil okresný súd podľa § 40 ods. 1 a 2, § 41 ods. 1, § 43 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, § 2, § 17, § 5 ods. 2 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom k 03. 11. 2011, ďalej podľa § 52 ods. 1 a 2, § 53, §54 ods. 1 a 2, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1 a § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka (Zák. č. 40/1964 Zb. v znení účinnom k 03. 11. 2011), ako aj podľa § 9 ods. 2 a 3 a § 11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 03. 11. 2011. 7. Súd prvej inštancie sa v prvom rade vysporiadal s platnosťou rozhodcovskej zmuvy, pričom najprv právne posudzoval zmluvu o revolvingovom úvere a vychádzal zo záveru, že v prvom prípade ide o návrh na uzavretie zmluvy zo strany žalobcu podpísaný žalobcom dňa 02. 11., následne v druhom prípade o prípadné prijatie návrhu zo strany žalovaného podpísanej dňa 03. 11. 2011. Súd uviedol, že prijatie zo strany žalovaného má rôzne hodnoty RPMN, t. j. 70,02% v porovnaní so 66,50% v návrhu vyjadrenom žalobcom a hodnoty predpokladanej RPMN po poskytnutí revolvingu 60,50% zo strany žalovaného v porovnaní s 63,32% v návrhu vyjadrenom žalobcom, prijatie návrhu obsahuje zmeny a tie v zmysle § 44 ods. 2 odmietnutím návrhu a teda novým návrhom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere medzi žalovaným a žalobcom. To isté platí pre Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktorý obsahuje taktiež rovnaké zmeny zo strany žalovaného oproti pôvodnému návrhu úverových podmienok zo strany žalobcu.
8. Okresný súd pri aplikácii § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyhodnotil tento skutkový stav tak, že rozhodcovský súd sa nevysporiadal s tým, či vôbec došlo alebo nedošlo k uzavretiu Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom z dokazovania vykonaného súdom vyplynulo, že nedošlo ani k uzavretiu platnej zmluvy, nakoľko proces uzavretia písomnej zmluvy nebol dovŕšený prijatím návrhu. Súd prvej inštancie považoval rozhodcovský rozsudok za nesprávny, na čo súd musí podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zák. č. 244/2002 Z.z. pri svojej rozhodovacej činnosti v rámci kontroly ochrany spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka prihliadať. Nakoľko nebola dohodnutá RPMN za úver, súd mal za to, že absentuje v zmluve obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., taktiež podľa § 9 ods. 2 písm. f) uvedeného zákona absentuje v zmluve doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti tohto úveru, čo je obligatórna náležitosť, ktorá sa v zmluve nenachádza a nemožno ju zhojiť ani dodatočným poňatím do textu oznámenia o schválení úveru dlžníkovi, ako to urobil žalovaný, nakoľko takto spotrebiteľ nemal možnosť sa s tým vôbec oboznámiť. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský súd v danom prípade neprihliadol na uvedené ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, a preto podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zák. č. 244/2002 Z.z. zrušil rozhodcovský rozsudok. Zároveň uviedol svoj záver, že samotná Zmluva o revolvingovom úvere nebola platne dojednaná, preto je neplatná aj rozhodcovská zmluva, na ktorú sa v súlade s § 5 ods. 2 Zák. č. 244/2002 Z.z. vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. 9. Navyše okresný súd vychádzal zo záveru, že v tomto prípade sa nejedná o individuálne dohodnutú rozhodcovskú zmluvu, nakoľko ako vyplynulo z výsluchu žalobcu, tento nebol pri podpise Zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy informovaný o jej náležitostiach a zmluva mu bola predložená ako formulárová predtlač, obsah ktorej nemal možnosť ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o žalobcovi. Žalobca teda nevedel posúdiť svoje možnosti a takto ovplyvniť obsah takejto zmuvy, nemal vedomosti o tom, čo rozhodcovská zmluva znamená. Napriek tomu, že sa v zmluve nachádzala aj možnosť na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy, podľa názoru súdu mal byť žalobcovi poskytnutý exemplár rozhodcovskej zmluvy a spotrebiteľ mal byť riadne upozornený na obsah a význam rozhodcovskej zmluvy. To isté podľa súdu platí pre riadne upozornenie na obsah rozhodcovskej zmuvy a význam alternatívneho riešenia sporov. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012, kde sa NS SR vyjadril k spôsobu uzavierania rozhodcovských zmlúv so spotrebiteľmi. 10. Súd tiež uviedol, že dôvodom neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy je aj geografická neprijateľnosť miesta konania, keď sídlo rozhodcovského súdu od bydliska žalobcu je neprimerane vzdialené oproti miestne príslušnému súdu určeného podľa § 87 písm. f) OSP v prípade konania ústneho rozhodcovského konania, pričom poukazoval na judikatúru súdneho dvora EÚ v tomto smere. Rozhodcovská zmluva je podľa súdu prvej inštancie neplatná aj s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú neplatné neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pričom takou podmienkou je riešenie sporov medzi žalobcom a žalovaným cestou rozhodcovského súdu, nakoľko došlo k porušeniu predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a ich aplikácie. 11. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nemusel rozhodcovskú zmluvu podpísať a ide o individuálne uzavretú rozhodcovskú zmluvu, súd zdôraznil, že rozhodcovská zmluva bola predtlačená, žalobca nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, existuje tu značná geografická vzdialenosť miesta súdu od bydliska spotrebiteľa a žalobcovi nebol ani odovzdaný exemplár v deň podpisu a sprostredkujúci agent, ktorý bol vypočutý ako svedok, nepoučil dostatočne žalobcu ani o možnosti, že môže odstúpiť od tejto zmluvy, preto podľa súdu prvej inštancie nejde o individuálne dojednanie, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. 12. Súd prvej inštancie zároveň podľa § 40 ods. 2 Zák. č. 244/2002 Z.z. odložil vykonateľnosť rozhodnutia rozhodcovského rozsudku až do právoplatnosti svojho rozhodnutia. 13. trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 OSP tak, že žalobcovi ako účastníkovi v spore úspešnému priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia, výšku ktorých určil podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch tiež uložil žalovanému povinnosť nahradiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 331,50 Eur, nakoľko žalobca bol v spore plne úspešný, pričom v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) Zák. č. 71/1992 Zb. od poplatkovej povinnosti oslobodený. 14. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
15. Žalovaný nesúhlasí so záverom okresného súdu, že Zmluva o revolvingovom úvere nevznikla z dôvodu absencie dohody o RPMN, tento záver súdu odporuje zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Poukazoval na to, že pokiaľ by aj v rozhodcovskej zmluve chýbal nejaký údaj predpísaný zákonom č. 129/2010 Z.z., dôsledkom by nebola neplatnosť zmluvy alebo záver, že zmluva nevznikla, ale podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona by sa takýto úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Navyše, podľa žalovaného je záver súdu prvej inštancie o vzniku dohody o RPMN nesprávny, vychádza z nesprávneho predpokladu o tom, že údaj o RPMN je výsledkom konsenzu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, zatiaľ čo RPMN sa určuje na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, pričom zákon ani len nepredpokladá, že pokiaľ ide o uvedenie tohto údaja v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pôjde o výsledok dohody zmluvných strán. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného úveru vyplýva výhradne z toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení, nakoľko pri podaní žiadosti o úver údaj o dátume vyplatenia úveru známy nie je, ten sa stane známym až pri schválení úveru, pričom sa údaj RPMN môže odchyľovať, to však nie je zmenou návrhu. Pokiaľ ide o údaj o RPMN, ktorý musí byť povinne uvedený v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, tento údaj je percentuálnym vyjadrením celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktorý zohľadňuje práve časový faktor, pričom napokon časové vyjadrenie celkových nákladov v podobe nižšej RPMN ako je uvedená v návrhu nie je podľa žalovaného takou zmenou, ktorá by spĺňala predpoklady pre aplikáciu § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Závery súdu prvej inštancie týkajúce sa neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere nie sú podľa žalovaného dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. 16. Žalovaný napáda v odvolaní aj závery súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a okolnostiach rozhodcovského konania, pričom poukazuje na to, že súd hodnotil vyjadrenia účastníkov konania a zistené skutočnosti jednostranne, tvrdenia žalobcu prevzal podľa žalovaného až nekriticky. Rozhodcovská zmluva obsahuje potrebné informácie o možnosti poskytnutia voľby prijať alebo neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a tiež informácie o tom, čo znamená jej uzavretie. Všetky tieto informácie sú obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve, je tam uvedené výslovné vyhlásenie veriteľa, že uzavretie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a realizácie Zmluvy o revolvingovom úvere, dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy a z rozsudku súdu prvej inštancie podľa žalobcu nevyplýva, v čom sú informácie uvádzané v zmluve nepostačujúce z hľadiska kritérií, ktoré súd považuje za podmienku platnosti rozhodcovskej zmluvy, rozsudok súdu prvej inštancie je preto podľa žalovaného aj nepreskúmateľný, nevyplýva z neho ako a či vôbec sa súd prvej inštancie obsahom rozhodcovskej zmluvy zaoberal. Podľa žalovaného sú v rozhodcovskej zmluve obsiahnuté dve základné oprávnenia, resp. možnosti žalobcu pokiaľ ide o ovplyvnenie toho, či vôbec bude rozhodcovská zmluva uzavretá, resp. či nebude zrušená. Predovšetkým má spotrebiteľ v texte rozhodcovskej zmluvy informáciu, a to hneď v popredí textu, že ju prijať nemusí, pričom žalobca mohol v lehote 14 dní uzavretie rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť a od nej odstúpiť, o čom bol tiež v texte rozhodcovskej zmluvy informovaný. Žalovaný poukazoval v tejto súvislosti na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/328/2013, ďalej rozhodnutie 15Co/439/2015-69, keď rovnaké rozhodcovské zmluvy vyhodnotil súd ako individuálne dohodnuté, pričom poukázal aj na možnosť odstúpenia od zmluvy do 14 dní. 17. Podľa žalovaného neobstojí ani tvrdenie súdu o geografickom mieste rozhodcovského konania, pričom poukazoval na to, že rozhodcovské konanie je zo zákona písomné. Podľa žalovaného takýto dôvod zrušenia rozhodcovského súdu nemá oporu v žiadnom právnom predpise, a ani v skutkovom a právnom stave tohto konania. 18. Žalovaný nesúhlasí ani so záverom okresného súdu, že zmluva neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a údaj o konečnej splatnosti úveru. Poukazoval na to, že ide o Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá je uzavretá na dobu neurčitú, a jej predmetom je poskytnutie úveru a za dohodnutých podmienok poskytnutie revolvingu, preto nie je vždy možné konečnú splatnosť úveru určiť. Navyše údaj o konečnej splatnosti úveru predstavuje tzv. informačnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poukazoval tiež na to, že v čl. 4 ods. 4.6 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere je uvedené, že deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Každému priemernému spotrebiteľovi musí byť podľa žalovaného zrejmé, aký je deň konečnej splatnosti. 19. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 22.08.2016 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. 20. Žalobca súhlasí so záverom okresného súdu, že zmluva o revolvingovom úvere s poukazom na § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka nikdy nebola uzavretá, a preto je neplatná aj rozhodcovská zmluva, ktorá bola výlučne viazaná na túto zmluvu. Rozhodcovská zmluva je neplatná aj z dôvodu podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie správne podľa žalobcu poukázal aj na to, že rozhodcovský súd sa nevysporiadal s tým, či zmluva má všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom v konaní bolo jednoznačne preukázané, že aj keď zmluva obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, tak túto žalovaný uviedol nesprávne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. 21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 378, § 380 a §385 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), a na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie na 23. 02. 2017. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, prostredníctvom právneho zástupcu ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania neúčasť na pojednávaní, súhlasil s pojednávaním v neprítomnosti s tým, že sa pridržiava všetkých doterajších vyjadrení a odvolacieho návrhu. Odvolací súd podľa § 180 v spojitosti s § 378 ods. 1 CSP prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, na pojednávaní sa zúčastnil za žalobcu jeho právny zástupca. 22. Žalobca sa na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu pridržiaval svojho písomného vyjadrenia k odvolaniu, uviedol, že v rozhodcovskom konaní došlo k poškodeniu práv žalobcu ako spotrebiteľa tak, že rozhodcovský súd neprihliadol na skutočnosť, že v zmluve o úvere neboli uvedené niektoré náležitosti. Žalobca trvá na tom, že išlo o zmluvu o úvere, pretože mu nebol poskytnuté revolvingový úver, žalobca mal záujem o riadny úver a zrejme nejakým spôsobom mu boli predložené na podpis listiny týkajúce sa revolvingového úveru, o takýto úver však žalobca záujem nemal. Poškodenie zo strany rozhodcovského súdu vidí žalobca v tom, že z dôvodu absencie určitých náležitostí v úverovej zmluve by bol potom podľa žalobcu tento úver mohol byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca poukázal tiež na to, že od poskytnutej čiastky úveru je odpočítaná odmena za poskytnutie úveru dohodnutá v čl. 8 zmluvy, čiže vlastne úver, ktorý žalobca dostal, bol znížený o odmenu. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. 23. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, s poukazom na § 384 ods. 1 CSP zopakoval sčasti dokazovanie listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o revolvingovom úvere uzavretou medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom pod č. XXXXXXXXXX dňa 03.11.2011, kartou klienta zo dňa 19. 05. 2014 k zmluve č. XXXXXXXXXX, Rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 03. 11. 2011. 24. Na základe vykonaného dokazovania listinami dospel odvolací súd k záveru, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom bola platne uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX, a to na základe žiadosti dlžníka o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 02. 11. 2011, ktorý bol potvrdený veriteľom dňa 03.11.2011. Predmetom Zmluvy o revolvingovom úvere bolo poskytnutie čiastky úveru, resp. úverový limit vo výške 1.170,- Eur so splatnosťou v 42. mesačných splátkach splatných 22.-hého dňa v mesiaci vo výške 62,69 Eur jedna splátka vrátane úrokov. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola 2.632,98 Eur, s RPMN za úver 66,50%, ročná úroková sadzba úveru 70,02% pri priemernej RPMN za úver 45,11%, poskytnutá čiastka revolvingu 616,80 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú má dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.504,56 Eur, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 60,50%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21% a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9,50%. 25. V bode 8 úverovej zmluvy bola obsiahnutá Dohoda o poskytnutí služby, v ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a pri splnení uvedených podmienok službu, spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe uzavretej zmluvy a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi za poskytnutie tejto služby 168,17 Eur, ďalej dohoda o poskytnutí služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 87,36 Eur v prípade poskytnutia revolvingu. V dohode bolo tiež uvedené, že odplata za poskytnutie odkladu splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody, veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi, resp. ku dňu uskutočnenia revolvingu. V bode 8.6 Dohody je tiež obsiahnuté vyhlásenie veriteľa, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj vyhlásenie dlžníka, že dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, porozumel jej obsahu a svojim podpisom vyjadril súhlas so všetkými ustanoveniami. 26. Revolvingový úver je úver, ktorý umožňuje dlžníkovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti požiadať o povolenie čerpania banky, revolvingový znamená „obnovujúci sa“, v podstate je to úver s možnosťou ďalšieho obnovenia. 27. Revolvingový úver má zvyčajne účelový charakter (v zmluve uzavretej medzi stranami sporu bol ako účel čerpania úveru vyznačený zariadenie domácnosti). 28. Žalobca síce na pojednávaní tvrdil, že mal záujem o štandardný úver, a nevie prečo mu bola predložená na podpis Zmluva o revolvingovom úvere, odvolací súd však má za to, že bolo v možnostiach
žalobcu, aby sa s touto zmluvou riadne oboznámil, napokon z dôvodu, že žalobca prestal s uhrádzaním dohodnutých splátok, mu zo strany žalovaného nebol poskytnutý revolving (dohodnutý v bode 6 zmluvy vo výške 616,87 Eur). Odvolací súd poukazuje, že v zmysle platnej právnej úpravy (aj § 9 ods. 2 písm. j) Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k uzavretiu zmluvy) musí Zmluva o spotrebiteľskom úvre obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a to vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, keď sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN. Výška RPMN teda nie je predmetom dohody medzi veriteľom a dlžníkom, údaj o RPMN v čase uzavretia zmluvy, ako aj celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uvedie veriteľ v zmluve tak, aby bol o nej dlžník informovaný. Skutočnosť, že v Zmluve o úvere sú uvedené údaje o predpokladanej hodnote RPMN a RPMN schváleného úveru je daná aj tým, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení, pričom v bode 6 Zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom v tomto prípade je jasne uvedená sadzba RPMN za úver (spolu s údajmi o ročnej úrokovej sadzbe a o priemernej RPMN za úver), a aj predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (ktorý napokon, ako už bolo uvedené, poskytnutý nebol). Záver okresného súdu, že zmluva o úvere nebola platne uzavretá, pretože nedošlo k dohode o RPMN je preto podľa odvolacieho súdu nesprávny. 29. Odvolací súd nesúhlasí ani so záverom okresného súdu v tom, že v predmetnej zmluve absentuje doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti ako obligatórna náležitosť. V tejto súvislosti znovu poukazuje na to, že išlo o Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá bola uzavretá na dobu neurčitú, jej predmetom je nielen poskytnutie úveru, ale aj poskytnutie revolvingu (v súlade s dohodnutými podmienkami), pričom konečnú splatnosť úveru je možné vypočítať a určiť presne zo zmluvy, samozrejme, pokiaľ dlžník si riadne plní záväzky zo zmluvy a uhrádza dohodnuté splátky. 30. Odvolací súd preto nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá v tomto prípade medzi veriteľom a dlžníkom je neplatná, pretože v nej absentujú obligatórne náležitosti. 31. Súd prvej inštancie tiež vychádzal zo záveru, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom súčasne so zmluvou o úvere dňa 03.11.2011 je neplatná, a to okrem záveru súdu, že je neplatná, pretože bola uzavretá v nadväznosti na zmluvu o úvere, a keďže je neplatná zmluva o úvere, je neplatná aj rozhodcovská zmluva, tiež okresný súd vychádzal zo záveru, že v tomto prípade nebola rozhodcovská zmluva individuálne dohodnutá, ako ďalší dôvod neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy považoval okresný súd tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania rozhodcovského súdu, keď sídlo rozhodcovského súdu je od bydliska žalobcu neprimerane vzdialené. 32. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje. Vykonaným dokazovaním odvolací súd zistil, že bod 2 rozhodcovskej zmluvy obsahuje vyhlásenie veriteľa, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. 33. Ďalej v bode 3 rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. 34. V bode 4 a 5 rozhodcovskej zmluvy sa veriteľ a dlžník dohodli na takom znení rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou uvedenej zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní, alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z dvoch presne identifikovaných rozhodcovských súdov, jedným z nich je Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court s. r. o. so sídlom Krížna 56, Bratislava, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmuvnej strane podávajúcej žalobný návrh. 35. Podľa bodu 7 rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie odstúpenie od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme, lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty. Rozhodcovská zmluva je podpísaná dlžníkom v Rimavskej Sobote dňa 02. 11. 2011 a veriteľom v
Bratislave dňa 03. 11. 2011, číslo rozhodcovskej zmluvy XXXXXXXXXX je totožné s číslom Zmluvy o revolvingovom úvere. 36. Podľa § 53 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 37. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 38. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dohodnuté. 39. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 40. Občiansky zákonník v citovanom § 53 zakotvuje ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, pričom táto ochrana sa nevzťahuje na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne. Pokiaľ boli zmluvné podmienky dohodnuté individuálne, nie je možné dovolávať sa ich neplatnosti z dôvodu ich neprijateľnosti. 41. Napriek tomu, že rozhodcovská zmluva bola v tomto prípade uzavretá na tzv. formulárovej zmluve pripravenej veriteľom, samotná táto skutočnosť nemá za následok posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Povahu formulárovej zmluvy mávajú zmluvy, obchodné podmienky, ako aj rôzne dohody, pričom je obvyklé, že návrh na uzatvorenie akejkoľvek zmluvy, a teda aj rozhodcovskej zmluvy, predkladá jedna zo zmluvných strán, pričom však takýto návrh musí byť dostatočne určitý. Samotná skutočnosť, že žalovaný predložil žalobcovi na podpis tzv. formulárovú rozhodcovskú zmluvu na samostatnom liste papiera, neznamená, že táto rozhodcovská zmluva nebola individuálne dohodnutá, na druhej strane ani z takéhoto spôsobu predloženia rozhodcovskej zmluvy nevyplýva záver, že individuálne dojednaná nebola. Podstatné je, či veriteľ predložil dlžníkovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby dlžník (žalobca) mal možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh veriteľa na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby sa tým zmarilo uzavretie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Rovnako je podstatné, či veriteľ poskytol dlžníkovi zrozumiteľné informácie o tom, čo predstavuje riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. 42. Bod 3 rozhodcovskej zmluvy obsahuje poučenie pre dlžníka, z ktorého vyplýva, že dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich so zmluvou o úvere v rozhodcovskom konaní, pričom spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, rovnako tak poučenie o tom, že výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. V bode 2 rozhodcovskej zmluvy veriteľ úplne jednoznačne a zrozumiteľne vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a realizácie Zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľoma dlžníkom, ďalej že dlžník nie je povinný predložený návrh rozhodcovskej zmluvy od veriteľa prijať. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca mohol pred podpisom rozhodcovskej zmluvy získať dostatočné informácie o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky podpísania rozhodcovskej zmluvy, rovnako tak mu bolo zrejmé, že nemusí rozhodcovskú zmluvu uzavrieť a pokiaľ ju neuzavrie, neohrozí tým uzavretie Zmluvy o revolvingovom úvere. Ďalej, pokiaľ by aj žalobca bol unáhlene a bez prečítania podpísal rozhodcovskú zmluvu, v zmysle bodu 7 bol oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť a to aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Odvolací súd dospel k záveru, že táto lehota mohla byť dostatočná v tom smere, aby si žalobca ako dlžník ešte raz zvážil, či súhlasí s rozhodcovskou zmluvou. 43. Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že rozhodcovskú zmluvu v tomto prípade je možné považovať za individuálne dojednanú, preto táto rozhodcovská zmluva nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle citovanej úpravy § 53 Občianskeho zákonníka. 44. Odvolací súd nesúhlasí so záverom okresného súdu v tom, že vyššie uvedená rozhodcovská zmluva je neprijateľná z dôvodu vzdialenosti sídla rozhodcovského súdu od bydliska žalobcu. V tejto súvislosti poukazuje na to, že rozhodcovské konanie je predovšetkým konaním písomným, žalobca svojim podpisom súhlasil s tým, že výber z dvoch rozhodcovských súdov uvedených v rozhodcovskej zmluve spočíva na zmluvnej strane, ktorá žalobný návrh podáva. 45. K námietkam žalobcu, že žalovaný do RPMN nezarátal sumu 168,17 Eur, ktoré náklady žalobcovi vznikli na základe Dohody o poskytnutí služby (bod 8 Zmluva o revolvingovom úvere), odvolací súd po zhodnotení skutočností zistených zo Zmluvy o revolvingovom úvere konštatuje, že v bode 8 Zmluvy:
Dohoda o poskytnutí služby je dohodnutá odplata za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 168,17 Eur, pričom v bode 8.6 veriteľ vyhlásil, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere, a dlžník vyhlásil, že túto dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, porozumel jej obsahu a vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami. Keďže ide o odplatu za dohodnutú službu, nebol dôvod, aby táto bola tiež zahrnutá do ročnej priemernej miery nákladov (RPMN) úveru. Postup žalovaného, ktorý si dohodnutú odmenu vo výške 168,17 Eur odrátal od poskytnutého úveru, vyplýva zo samotnej dohody v bode 8.1 Dohody o poskytnutí služby, žalobca teda s takýmto postupom súhlasil. Rovnakým spôsobom bola dohodnutá odmena aj za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 87,36 Eur v prípade, že bude dlžníkovi revolving poskytnutý; ako však už bolo skonštatované, revolving dlžníkovi poskytnutý nebol, nakoľko dlžník nedodržal ani podmienky splácania poskytnutého úveru. 46. Žalobca sa domáhal zrušenia vyššie uvedeného rozsudku rozhodcovského súdu z dvoch dôvodov upravených v § 40 ods. 1 písm.c) a j) Zák. č. 242/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom a účinnom v čase podania návrhu. Tvrdil, že rozhodcovská zmluva, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, nebola platne uzavretá, ďalej že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 47. Rozhodovanie súdu o návrhu účastníka rozhodcovského konania na zrušenie rozhodcovského rozsudku je osobitným konaním, nejde o ďalší opravný prostriedok, v ktorom by súd preskúmaval správnosť rozhodcovského rozsudku, ale o zákonom presne stanovenú možnosť v taxatívne vymenovaných prípadoch domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku. 48. Odvolací súd na základe zhodnotenia skutočností zistených z predloženého spisu a z opakovaného dokazovania listinnými dôkazmi dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva bola v tomto prípade platne uzavretá tak, ako to vyššie zdôvodnil. Rozhodcovský súd v svojom rozhodnutí uviedol, že úverovú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným skúmal aj z pohľadu Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd súhlasí so záverom rozhodcovského súdu, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola dojednaná v súlade s týmto zákonom tak, ako to bolo tiež vyššie odôvodnené, a to pokiaľ ide o dohodu o RPMN a údajov o výške, počte a termíne splátok istiny a iných poplatkov. 49. Na základe uvedených záverov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete zmenil tak, že návrh žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol. Druhú výrokovú vetu rozsudku okresného súdu, ktorým bola odložená vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do právoplatnosti rozhodnutia súdu, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil. Odvolací súd tiež zmenil výrok o náhrade trov konania (tretia výroková veta) tak, že nárok na náhradu trov konania s poukazom na § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému, ktorý bol v spore plne úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Keďže žalovaný bol v konaní plne úspešný, odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu v 4. výrokovej vete, kde súd zaviazal žalovaného zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 331,50 Eur. 50. trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspešný nebol. Aj o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 51. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).