Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/38/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táni Veščičikovej, v spore žalobkýň: X. Y. C., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v P., U.. Š. X, 2. P. Q., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v P., U.. Š. X, obe zastúpené U.. L. W., advokátkou so sídlom v P., O.. A. XX, proti žalovaným: 1. Y. D., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v P., U.. Š. XX, 2. F. D., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v P., U.. Š. XX, obom zastúpeným U.. P. P., advokátom so sídlom v P., X.. I. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných L. F., Y..X.., so sídlom v W., P. A. X, zastúpeného U.. F. M., advokátom so sídlom v O., M. X, o náhradu škody a zaplatenie nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkýň a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 7. júla 2011, č. k. 12C/35/2011-41 t a k t o

rozhodol:

M e n í rozsudok v zamietavej časti tak, že žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobkyni v 1. rade 1.138,17 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba žalobkyne v 1. rade o zaplatenie 322,69 eur voči žalovanej v 1. rade zamietnutá.

Žalovaná v 1. rade je povinná nahradiť žalobkyni v 1. rade 60 % trov prvostupňového konania.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Vedľajší účastník na strane žalovanej 1 nemá vo vzťahu k žalobkyni 1 právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 7.júla 2011, č.k. 12C 35/2011-41 žalovanej v 1.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade 7.201,92 eur a žalobkyni v 2. rade 221,83 eur do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti nárok (správne žalobu - poznámka odvolacieho súdu) žalobkýň v 1. a 2. rade zamietol. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanej v 1.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade trovy konania na účet jej právnej zástupkyne (JUDr. Gabriele Borovskej - poznámka odvolacieho súdu) vo výške 856,20 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovanému v 2.rade náhradu trov konania voči žalobkyniam nepriznal. Žalovanej v 1.rade vo vzťahu k žalobkyni v 2.rade náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyni v 2.rade uložil povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v 1.rade na účet jeho právneho zástupcu (JUDr. Pavla Horovčáka - poznámka odvolacieho súdu) vo výške 1.585,55 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 2.rade vo vzťahu k žalobkyniam náhradu trov konania nepriznal.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa ust. § 427 ods. 1, 2, § 428, § 429, § 449 ods. 2, 3 a § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, § 101 ods. 1 až 5 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 2 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. uzavrel, že nárok žalobkýň je čiastočne dôvodný. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalovaná v 1. rade bola prevádzkovateľkou motorového vozidla značky Škoda Felícia, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda dňa 21.10.2006. Tento osobný automobil kúpil od P. D. žalovaný v 2.rade (otec žalovanej v 1. rade). Automobil však nekupoval pre svoju potrebu, ale pre potrebu žalovanej v 1.rade. Žalovaný v 2.rade nemal ani oprávnenie na riadenie osobného motorového vozidla. Dňa 21.10.2006 bolo predmetné vozidlo odovzdané predávajúcou P. D.Č. žalovanému v 2.rade, a ten ho následne odovzdal do užívania žalovanej v 1.rade. Napriek tomu, že došlo k predaju vozidla dňa 21.10.2006, zmena držiteľa nebola zaevidovaná na príslušnom OO PZ. Okresný súd uzavrel, že žalovaná v 1.rade nesie zodpovednosť za škodu, vzniknutú pri prevádzke motorového vozidla podľa ustanovenia § 427 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ku ktorej došlo pri dopravnej nehode dňa 21.10.2006, a pri ktorej spôsobila zranenia H. C., na následky ktorých pri prevoze do nemocnice zomrel. Zodpovednosť žalovanej v 1.rade za následky dopravnej nehody je zodpovednosťou objektívnou. Neboli zistené žiadne podstatné okolnosti, ktoré by žalovanú tejto zodpovednosti zbavovali, pričom ani žalovaná v 1.rade žiadne takéto skutočnosti neuviedla. Pokiaľ tvrdila, že prístrojová doska nebola podsvietená, a preto nemohla kontrolovať rýchlosť jazdy, ide o okolnosť vyplývajúcu z prevádzky motorového vozidla, ktorá má pôvod v prevádzke, a preto sa nemôže ňou vyviniť. Rozsah objektívnej zodpovednosti žalovanej v 1.rade okresný súd stanovil v súlade s ustanovením § 429 a § 449 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého primerané náklady spojené s pohrebom sa určia podľa pracovnoprávnych predpisov, upravujúcich zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Keďže ustanovenie § 49 ods. 1 nar. vlády č. 223/1988, ktorým sa vykonáva bolo zrušené, pri stanovení náhrady nákladov, spojených s pohrebom aplikoval ustanovenie § 101 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v spojení s Opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR z 24.6.2005 a z 13.4.2006, ktorými boli dôchodkové dávky zvýšené a zistil, že k 21.10.2006 tak výška náhrady nákladov spojených s pohrebom predstavuje 56.948,- Sk. Po započítaní plnenia podľa sociálnoprávnych predpisov (pohrebného vo výške 2.000.- Sk) tak ustálil, že povinnosťou žalovanej v 1.rade je uhradiť náhradu nákladov spojených s pohrebom žalobkyni v 1.rade vo výške 54.948,- Sk. Keďže za žalovanú v 1.rade toto plnenie už poukázal vedľajší účastník na strane žalovaných uzavrel, že žalobkyni v 1.rade náhrada nákladov spojených s pohrebom nepatrí. Z týchto dôvodov žalobu v tejto časti zamietol.

3. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne v 1.rade na zaplatenie 16.965,- Sk (563,13 eur) a žalobkyne v 2. rade na zaplatenie 6.683,- Sk (221,83 eur) titulom náhrady škody, súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaná v 1.rade ako vodička motorového vozidla porušila viacero ustanovení zákona. Jazdila pod vplyvom alkoholu, čo je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 3 písm. b/ zák. č. 315/1996 Z. z.. Neprispôsobila rýchlosť jazdy svojím schopnostiam a vlastnostiam vozidla, nákladu a poveternostným podmienkam, a zároveň porušila aj ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka o prevenčnej povinnosti, keďže sa nesprávala tak, aby inému nespôsobila škodu. Štýlom a technikou jazdy sa dostala s vozidlom dňa 21.10.2006 do nekontrolovateľného šmyku a je zrejmé, že práve v príčinnej súvislosti s týmto konaním žalovanej v 1.rade, žalobkyniam v 1. a v 2.rade vznikla škoda titulom uhradených trov trestného konania právnemu zástupcovi JUDr. Jánovi Kizivatovi, advokátovi, ktorý žalobkyne v trestnom konaní zastupoval ako poškodené. Úhradou tejto sumy sa žalobkyniam zmenšil majetok, pričom žalovaná v 1.rade sa svojej zodpovednosti nezbavila. Žalobkyniam preto priznal náhradu škody, ktorú podľa ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka neznížil, keďže nezistil dôvody pre jej zníženie. Prihliadol pritom na tú skutočnosť, že žalovaná v 1.rade je zamestnaná v Českej republike, je zárobkovo činná tak, ako aj žalobkyne. V súčasnosti je žalovaná v 1.rade slobodná a výška priznanej náhrady škody nie je natoľko vysoká, aby túto nemohla splniť bez núteného výkonu rozhodnutia. Preto zaviazal žalovanú v 1.rade zaplatiť žalobkyni v 1.rade titulom náhrady škody sumu vo výške 563,13 eur a žalobkyni v 2. rade sumu vo výške 221,83 eur.

4. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne v 2.rade na úhradu 1/3 nákladov na smútočné ošatenie vo výške 13.301,- Sk (441,51 eur) a cestovných nákladov z Veľkej Británie na Slovensko vo výške 8.853,- Sk (293,87 eur), v tejto časti žalobu zamietol, lebo podľa ustanovenia § 101 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. sa výdavky a smútočné ošatenie, ako aj cestovné, vynaložené na prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť, môžu uhrádzať len osobám, ktoré žili ku dňu smrti v domácnosti s poškodeným. Keďže s H. C. v spoločnej domácnosti dňa 21.10.2006 žila len žalobkyňa v 1.rade a žalobkyňa v 2.rade bola od

roku 2004 odcestovaná v Anglicku uzavrel, že žalobkyni v 2.rade nepatrí náhrada cestovných výdavkov, ani náhrada nákladov na smútočné ošatenie. Preto žalobu v tejto časti zamietol.

5. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne v 1.rade na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 eur), okresný súd uzavrel, že tento nárok je v zmysle ustanovení § 11 a § 13 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka dôvodný. Po vykonanom dokazovaní totiž boli naplnené podmienky pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyni v 1.rade, keďže zo strany žalovanej v 1.rade došlo k protiprávnemu zásahu, a ten bol v príčinnej súvislosti so vznikom nemajetkovej ujmy na súkromí žalobkyne v 1.rade. Tento zásah je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá vznikla žalobkyni v 1.rade stratou jej syna. Preto zaviazal žalovanú v 1.rade zaplatiť žalobkyni v 1.rade nemajetkovú ujmu vo výške 6.638,78 eur, ktorú považoval za primeranú.

6. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňami a žalovaným v 2.rade rozhodol v súlade s ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému v 2. rade náhradu trov konania voči žalobkyniam nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval tú skutočnosť, že žalovaný v 2.rade je otcom žalovanej v 1.rade, ktorý v konaní vystupoval ako kupujúci osobného motorového vozidla Škoda Felícia. Predmetné motorové vozidlo po kúpe prihlásené do evidencie osobných motorových vozidiel nebolo, a preto nebolo možné zistiť ani skutočného držiteľa motorového vozidla. Žalovaná v 1.rade pri svojej výpovedi pred súdom uvádzala, že vlastníkom motorového vozidla Škoda Felícia v čase dopravnej nehody bola P. D.. Až z neskoršie vykonaného dokazovania súdom vyplynulo, že žalovaná v 1.rade bola oprávnená viesť motorové vozidlo na základe súhlasu jej rodičov. Práve tieto skutočnosti viedli žalobkyne o rozšírenie žaloby i o otca žalovanej v 1.rade - žalovaného v 2.rade. Ten až vo svojej výpovedi za držiteľku a prevádzkovateľku motorového vozidla Škoda Felícia označil žalovanú v 1.rade, keď uviedol, že vozidlo pre ňu kúpil, aby ho používala. Trovy konania vzniknuté na strane žalovaného v 2.rade boli spôsobené zavádzajúcou obranou žalovanej v 1.rade. Preto súd prvého stupňa uzavrel, že bolo by v rozpore s požiadavkou spravodlivosti, za týchto okolností priznať žalovanému v 2.rade právo na náhradu trov konania. Z tých istých dôvodov nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 2.rade, pretože jeho postavenie je závislé na postavení účastníka, ktorého v konaní podporuje.

7. O trovách konania vo vzťahu medzi žalovanou v 1.rade a žalobkyňou v 1.rade rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní. Žalobkyňa mala úspech v konaní vo výške 77 % a neúspech vo výške 23 %, a preto má právo na 54 % účelne vynaložených trov konania. Žalovanú v 1.rade preto zaviazal nahradiť žalobkyni v 1.rade trovy konania vo výške 856,20 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.

8. O trovách konania vo vzťahu medzi žalovanou v 1.rade a žalobkyňou v 2.rade rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď ustálil, že úspech žalovanej v 1.rade v percentuálnom vyjadrení činí 54 %. Keďže však žalovaná v 1.rade nežiadala priznať náhradu trov konania, v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. jej náhradu trov konania nepriznal.

9. Z vyššie uvedených dôvodov priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v 1.rade voči žalobkyni v 2.rade náhradu trov konania, keďže vedľajší účastník náhradu trov konania uplatnil. Žalobkyňu v 2.rade preto zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v 1.rade trovy právneho zastúpenia vo výške 1.585,55 eur, pričom pri ich vyčíslení vychádzal z vyhl. č. 655/2004 Z. z.

10. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bol zamietnutý v prevyšujúcej časti nárok žalobkýň v 1. a v 2.rade, proti výroku o náhrade trov konania žalobkyne v 1.rade a proti výroku, ktorým súd uložil žalobkyni v 2.rade povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v 1.rade, v zákonnej lehote podali odvolanie žalobkyne v 1. a v 2.rade, z dôvodu podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutých výrokoch tak, že uloží žalovanej v 1.rade povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade sumu vo výške 9.326,66 eur a žalobkyni v 2.rade sumu vo výške 957,21 eur. Ide o sumy predstavujúce nárok žalobkýň v 1. a v 2.rade vrátane tých nárokov, ktoré im už boli rozsudkom súdu prvého stupňa priznané. Zároveň navrhli zaviazať žalovanú v 1.rade nahradiť trovy konania žalobkyniam v 1. a v 2.rade. Uplatnili trovy odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania namietali, že žalobkyne voči žalovanej v 1.rade uplatňujú len náhradu skutočnej škody, ktorá im v súvislosti so škodovou udalosťou vznikla. Žalobkyňa v 2.rade uplatnila len časť skutočnej škody, a to 1/3 nákladov na svoje smútočné ošatenie a členov svojej rodiny a cestovné náklady na pohreb. I

keď rozsah náhrady škody podľa § 427 Občianskeho zákonníka a ďalších predpisov je limitovaný, nie je tomu tak podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Podľa § 442 Občianskeho zákonníka sa poškodenému uhrádza skutočná škody a ušlý zisk. Skutočnou škodou žalobkyne v 1.rade boli náklady, ktoré jej vznikli v súvislosti s pohrebom jej syna, jeho ošatením, smútočnou hostinou atď. Bez škodovej udalosti by nevznikli náklady ani žalobkyni v 2.rade na jej smútočné ošatenie a jej rodinných príslušníkov bez ohľadu na to, či ku dňu smrti žila v spoločnej domácnosti s nebohým, pretože sa jednalo o jej brata, teda najbližšieho pokrvného príbuzného. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výraznom rozpore s požiadavkou spravodlivosti. Aj napriek tomu, že škoda v žalovanom rozsahu bola preukázaná listinnými dôkazmi a žalobkyniam preukázateľne vznikla v dôsledku trestného činu žalovanej v 1.rade, súd svojim rozsudkom nepochopiteľne obmedzil jej náhradu len na zanedbateľný rozsah. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2.rade a vedľajším účastníkom na strane žalovanej v 1.rade, tento výrok nemá oporu v odôvodnení samotného rozsudku. Navyše vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, i okolnosti, za akých došlo k dopravnej nehode, a celkový postoj žalovanej v 1.rade, ktorá sa nezúčastnila ani na jednom pojednávaní a nijako žalobkyniam neprejavila ľútosť nad smrťou jediného syna a brata, a doposiaľ neuhradila ani časť škody, ktorú by sama uznala, pričom naopak účelovou výpoveďou zavádzala súd a snažila sa preniesť zodpovednosť na iných, sú dané dôvody osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. Preto je dôvodné náhradu trov konania na strane vedľajšieho účastníka, ktorého postavenie je závislé na postavení účastníka, ktorého v konaní podporuje, nepriznať.

11. Proti výrokom rozsudku, ktorými sa žalovanému v 2.rade náhrada trov konania voči žalobkyniam nepriznala, vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňou v 2.rade a vedľajším účastníkom žalovanej v 1.rade a vo výroku, ktorým sa vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 2.rade vo vzťahu k žalobkyniam náhrada trov konania nepriznala, podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaných. Navrhol v napadnutých výrokoch zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že v prejednávanej veci nebol dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. vo vzťahu medzi žalovaným v 2.rade a žalobkyňami. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne a nespravodlivé a navyše aj nedostatočne odôvodnené, pretože súd by mal predovšetkým prihliadať na postoj účastníkov v konaní a ďalšie významné okolnosti, týkajúce sa podania žaloby a vedenia sporu. Žalobkyne musia niesť zodpovednosť za to, že v konaní uplatňovali nároky aj voči žalovanému v 2.rade. Navyše súd prvého stupňa neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré žalobu voči žalovanému v 2.rade zamietol. Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania voči nárokom, uplatneným voči žalovanému v 2.rade na pojednávaní dňa 9.6.2011, a s touto námietkou sa (však) súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku nijako nevyporiadal. Nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi a žalovanému v 2.rade je nespravodlivé a neopodstatnené. Vytkol súdu prvého stupňa, že nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi za dva úkony právnej služby, a to za odvolanie zo dňa 19.11.2009 a za písomné vyjadrenie zo dňa 6.5.2010, ktoré boli vykonané v odvolacom konaní proti uzneseniu súdu o zastavení konania proti pôvodne žalovanej P. D.. Vedľajší účastník si náhradu za tieto dva úkony doposiaľ neuplatnil, avšak súd prvého stupňa, ani odvolací súd o nich nerozhodol, a preto aj s poukazom na výrok súdu prvého stupňa v uznesení č. k. 12C/73/2008-120 zo dňa 24.5.2010, v ktorom si vymienil rozhodnúť o trovách konania, uplatnil náhradu aj za tieto dva úkony právnej pomoci.

12. Žalovaní, ani vedľajší účastník na strane žalovaných, sa k odvolaniu žalobkýň písomne nevyjadrili.

13. Žalobkyne sa písomne k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovaných nevyjadrili.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozhodol o odvolaniach rozsudkom zo dňa 26.2.2013 č.k. 6Co 240/2011 - 71 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavej časti zmenil tak, že žalovanej v 1.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade 1.460,86 eur a žalobkyni v 2.rade 735,38 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej zamietavej časti, t.j. v časti o zaplatenie 20.000,- Sk (663,88 eur) zmenil rozsudok tak, že konanie v tejto časti vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1.rade a žalovanou v 1.rade zastavil. Žalovanej v 1.rade uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyni v 1.rade vo výške 1.740,54 eur a žalobkyni v 2.rade vo výške 470,35 eur a tieto zaplatiť k rukám ich právnej zástupkyne advokátky JUDr. Gabriely Borovskej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že vedľajší účastník na strane žalovanej v 1.rade nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanému v 2.rade a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 2.rade náhradu trov konania nepriznal.

15. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie vedľajší účastník, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 30.11.2015 č.k. 6Cdo 231/2013, ktorým dovolanie vedľajšieho účastníka proti výrokom rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26.2.2013 sp.zn. 6Co 240/2014, ktorými zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti tak, že žalovanej v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 2. rade 735,38 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť zaplatiť žalobkyni v 2.rade v rovnakej lehote aj náhradu trov konania 470,35 eur do rúk jej právnej zástupkyne a vyslovil, že vedľajší účastník na strane žalovanej v 1. rade nemá vo vzťahu k žalobkyni právo na náhradu trov konania, zamietol. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 26.2.2013 sp.zn. 6Co 240/2001 vo výrokoch, ktorými zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti tak, že žalovanej v 1.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade 1.460,85 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade v rovnakej lehote náhradu trov konania 1.740,54 eur do rúk jej zástupkyne a vyslovil, že vedľajší účastník na strane žalovanej v 1.rade nemá vo vzťahu k žalobkyni v 1.rade právo na náhradu trov konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie vedľajšieho účastníka proti výroku rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26.2.2013 sp.zn. 6Co 240/2011 o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému v 2.rade a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane odmietol.

16. V odôvodnení rozhodnutia dovolací súd v súvislosti s výrokom rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26.2.2013 sp.zn. 6Co 240/2014, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti tak, že žalovanej v 1.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade 1.460,86 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade v rovnakej lehote náhradu trov konania 1.740,54 eur do rúk jej zástupkyne a vyslovil, že vedľajší účastník na strane žalovanej nemá vo vzťahu k žalobkyni v 1.rade právo na náhradu trov konania uviedol, že odvolací súd čo do základu správne právne posúdil nárok žalobkyne v 1.rade, napriek tomu však bolo potrebné rozsudok odvolacieho súdu v týchto výrokoch vo vzťahu k žalobkyni v 1.rade zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie. Vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1.rade a žalovanou v 1.rade bolo totiž konanie pred odvolacím súdom postihnuté vadou, na ktorú poukazoval aj dovolateľ, a ktorá spočívala v tom, že pri vyčíslení výšky nákladov žalobkyne v 1.rade spojených s pohrebom sa odvolací súd odchýlil od skutkového zistenia súdu prvého stupňa, týkajúceho sa plnenia 54.948,-Sk (resp. 54.649,-Sk) poskytnutého vedľajším účastníkom, keď vychádzal z toho, že toto plnenie predstavovalo sumu 46.927,50 Sk a to bez toho, aby na túto okolnosť zopakoval, či doplnil dokazovanie.

17. Vzhľadom na výsledok dovolacieho konania, keď dovolanie vedľajšieho účastníka voči výrokom rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26.2.2013 sp.zn. 6Co 240/2011, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu medzi žalovanou v 1.rade a žalobkyňou v 2.rade a vo výroku o trovách konania medzi týmito stranami sporu a dovolanie vedľajšieho účastníka voči výroku rozsudku odvolacieho súdu o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému v 2.rade a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane bolo odmietnuté, predmetom odvolacieho konania tak zostal (len) rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavej časti vo vzťahu medzi žalovanou v 1.rade a žalobkyňou v 1.rade, výrok o trovách konania vo vzťahu medzi týmito stranami sporu a vedľajším účastníkom na strane žalovanej v 1.rade a žalobkyňou v 1.rade.

18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne v 1.rade a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej v 1. rade bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „C.s.p.“), v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne v 1.rade je čiastočne opodstatnené a odvolanie vedľajšieho účastníka dôvodné nie je .

19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.2.2017 o 12.30 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 206/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 15.2.2017 v zmysle ust. § 219 ods.3 C.s.p..

20. Žalobkyňa v 1.rade vo vzťahu k zamietajúcemu výroku súdu prvej inštancie namietala odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., ide teda o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. účinného od 1.7.2016, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod je naplnený.

22. Žalobkyňa v1. rade označila za primerané náklady, spojené s pohrebom cintorínske poplatky vo výške 3.941,- Sk a 500,- Sk, pohrebnú službu 10.864,- Sk, smútočnú výzdobu 1.450,- Sk, pánske sako pre nebohého 4.290,- Sk, kravatu pre nebohého 170,- Sk, ponožky 33,- Sk, stuhu do rakvy 82,50 Sk, šatovku do rakvy 1.248,- Sk, plachtu do rakvy 260,- Sk, smútočný veniec 1.000,- Sk, kvety 4.395,- Sk a 700,- Sk, stromček na hrob 109,- Sk, smútočnú hostinu (kar) 22.071,- Sk, pohonné hmoty vynaložené pri zaobstaraní pohrebu 1.400,- Sk, vyhotovenie fotografií z pohrebu 200,- Sk, kahance a sviečky 524,- Sk, náhrobný pomník 60.000,- Sk, spolu vo výške 113.237,50 Sk (3.758,80 eur).

23. Z týchto nákladov navrhla odpočítať príspevok na pohreb vo výške 2.300,-Sk a sumu 56.649,- Sk, ktorú jej titulom náhrady týchto nákladov uhradil vedľajší účastník. Pokiaľ ide o výšku plnenia poskytnutého vedľajším účastníkom žalobkyni v 1.rade, táto pôvodne v žalobe uvádzala sumu 46.927,50 Sk, v priebehu konania však výšku tejto sumy upravila na 56.649,-Sk (vyjadrenie žalobkyne v 1.rade cestou jej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 11.9.2008 na čl. 45 spisu). Žalobkyňa v 1.rade potvrdila na základe výzvy odvolacieho súdu v písomnom podaní zo dňa 9.2.2017 cestou svojej právnej zástupkyne, že sa stotožňuje s tvrdením vedľajšieho účastník Generali Slovensko poisťovňa a.s. pokiaľ tento uviedol, že vyplatil žalobkyni v 1.rade poistné plnenie vo výške 54.649,-Sk. Na preukázanie tejto skutočnosti doložila aj históriu transakcií na účte žalobkyne v 1.rade zo dňa 23.6.2008. Za takejto situácie, pokiaľ sa zhodujú tvrdenia žalobkyne v 1.rade a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej v 1.rade, že titulom poistného plnenia uhradil vedľajší účastník žalobkyni v 1.rade sumu 56.649,-Sk, táto otázka v konaní nezostala spornou a odvolací súd z týchto zhodných tvrdení vychádzal. K rovnakým skutkovým zisteniam ohľadom výšky plnenia vedľajším účastníkom vo vzťahu žalobkyni v 1.rade dospel aj súd prvej inštancie, ktorý v odôvodnení uviedol, že výška tohto plnenia predstavovala sumu 54.649,- Sk.

24. Súd prvej inštancie náhradu nákladov v uplatnenej výške žalobkyni v 1.rade nepriznal dôvodiac tým, že v zmysle ust. § 449 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s § 2 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. a zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorých je limitovaná výška náhrady týchto nákladov sumou 54.948,-Sk, žalobkyni v 1.rade náhrada tejto škody nepatrí.

25. Odvolací súd nepovažuje za správne rozhodnutie súdu prvého stupňa o nároku žalobkyne v 1.rade na náhradu škody titulom nákladov spojených s pohrebom, pretože v zmysle § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uhrádzajú primeranú náklady spojené s pohrebom. Nárok žalobkyne v 1.rade, pokiaľ ide o náhradu nákladov spojených s pohrebom, je majetkovou ujmou a zároveň aj skutočnou škodou. Ide o náklady, ktoré žalobkyňa v 1. rade preukázateľne v súvislosti s pohrebom H. C. vynaložila a nepochybne ide o primerané náklady. Žalobkyni v 1. rade patrí ich náhrada aj v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnaký názor zaujal aj Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania, preto nebol dôvod sa od skôr vysloveného názoru ohľadom tejto otázky odchýliť.

26. Výdavky, vynaložené žalobkyňou v 1. rade s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a miestne zvyklosti nepochybne možno považovať za primerané, a to aj vzhľadom na blízky rodinný vzťah a vek syna žalobkyne v 1. rade H. C.. Výdavky, uplatnené žalobkyňou z tohto titulu neboli v konaní žalovanými ani vedľajším účastníkom namietané.

27. Z celkovo uplatňovanej náhrady (primerané náklady spojené s pohrebom) vo výške 113.237,50 Sk (3.758,80 eur) je potrebné odpočítať časť sumy náhrobného pomníka vo výške 20.000,- Sk, (o tomto nároku už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 4P 14/2007-253 zo dňa 30.10.2007 a v tejto časti odvolací súd aj konanie v súlade s § 159 ods. 3 O.s.p. právoplatne zastavil, príspevok na pohreb vo výške 2.300,- Sk a sumu 56.649,- Sk, ktorá bola titulom týchto nákladov uhradená žalobkyni v 1. rade vedľajším účastníkom, ktorá skutočnosť sa nestala spornou. Celkovo je preto nárok žalobkyne v 1. rade na náhradu škody za náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom dôvodný vo výške 1.138,17 eur (113.237,50 Sk - 20.000,-Sk - 2.300,-Sk, - 56.649,-Sk čo činí 34.288,50 Sk po prepočte konverzných kurzom sumu 1.138,17 eur).

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 388 C.s.p. zmenil napadnutý rozsudok v zamietavej časti tak, že žalovanej v 1.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade 1.138,17 eur. Z rovnakých dôvodov potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1.rade a žalovanou v 1.rade, zamietnutná teda o zaplatenie 322,69 eur ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

29. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa v 1.rade vo vzťahu k žalovanej v 1.rade uplatňovala zaplatenie sumy 280.975,-Sk titulom náhrady škody a titulom náhrady nemajetkovej ujmy ( 9.326,66 eur), z ktorého nároku jej bola celkovo priznaná súdom suma 6.638,78 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy a suma 1.138,17 eur titulom náhrady škody. Úspech žalobkyne v 1.rade vo vzťahu k žalovanému v 1.rade tak činí 60% (80% úspechu žalobkyne v 1.rade - 20% úspech žalovaného v 1.rade). Z týchto dôvodov odvolací súd priznal žalobkyni v 1.rade vo vzťahu k žalovanej v 1.rade náhradu 60% z trov prvostupňového konania.

30. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p., nakoľko pomer úspechu žalobkyne v 1.rade a žalovanej v 1.rade v odvolacom konaní sa vyrovnal.

31. Pokiaľ ide o trovy konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej v 1.rade vo vzťahu k žalobkyni v 1.rade, odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že vedľajší účastník na strane žalovanej v 1.rade nemá vo vzťahu k žalobkyni v 1.rade právo na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o trovy prvostupňového konania, vedľajší účastník nemal úspech vo veci, keďže bol v podstatnej časti neúspešný a rovnako nebol úspešný ani v odvolacom konaní.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).