Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-24-2016.pdf
PDF · 126.82 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/24/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.02.2017 v Prešove, v trestnej veci proti obž. X.. K. S. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a iné, o odvolaní okresného prokurátora a o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/105/2013 zo dňa 15.03.2016, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného X.. K. S. a okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obž. X.. K. S. vinným v bodoch 1 až 20 zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v bodoch 4, 5 a 10 v jednočinnom súbehu s prečinom daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. v znení od 1. októbra 2012 na tom skutkovom základe, že
konajúc ako štatutárny zástupca daňového subjektu X.. K. S. - S., so sídlom S. X, N., IČO: XX XXX XXX,
1. podal dňa 25.01.2005 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2004, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 1.524.083.-Sk (50.590,28 €), odpočítanie dane vo výške 277.119.-Sk (9.198,66 €) a priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 12.457.-Sk (413,49 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt nezaúčtoval do účtovníctva vystavené faktúry pre 15 spoločností so základom dane vo výške 9.273.335.-Sk (307.818,33 €) bez DPH a nepriznal z nich daň a z ďalších 6 dokladov si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane v sume 6.103.-Sk (202,58 €), čím takto svojím konaním za IV. štvrťrok 2004 skrátil DPH podľa znaleckého posudku vo výške 1.309.648.- Sk (43.472,35 €),
2. ako účastník združenia S., záujmové združenie, S. X, N., v percentuálnom pomere 50:50 k výdavkom a príjmom, podal dňa 29.03.2005 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby (DPFO) za zdaňovacie obdobie roka 2004, v ktorom deklaroval príjmy vo výške 1.999.389.-Sk (66.367,55 €), výdavky vo výške 1.906.373.-Sk (63.279,99 €), základ dane vo výške 107.535.-Sk (3.659,50 €) a priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 5.070.-Sk (168,29 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že vystavené faktúry pre 16 spoločností v celkovej sume 17.332.323,24 Sk (575.327,72 €) bez DPH neboli zaúčtované do zdaniteľného príjmu, čím takto skrátil DPFO za rok 2004 podľa znaleckého posudku vo výške 2.044.354.- Sk (67.860,12 €),
3. ako účastník združenia S., záujmové združenie, S. X, N., v percentuálnom pomere 50:50 k výdavkom a príjmom, podal dňa 23.03.2006 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k DPFO za zdaňovacie obdobie roka 2005, v ktorom deklaroval príjmy vo výške 3.006.320.-Sk (99.791,54 €), výdavky vo výške 2.901.536.-Sk (96.313,35 €), základ dane vo výške 104.784.-Sk (3.478,19 €) a priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 11.713.-Sk (388,80 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole
zistil, že vystavené faktúry pre 22 spoločností v celkovej sume 31.082.097,60 Sk (1.031.736,60 €) bez DPH neboli zaúčtované do zdaniteľného príjmu, čím takto skrátil DPFO za rok 2005 podľa znaleckého posudku vo výške 3.322.875.- Sk (110.299,24 €),
4. podal dňa 25.04.2005 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2005, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 289.467.-Sk (9.608.54 €), odpočítanie dane vo výške 114.006.-Sk (3.784,30 €) a uplatnil si nadmerný odpočet vo výške 59.007.- Sk (1.958,67 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt vystavil faktúry pre 8 spoločností so základom dane vo výške 3.568.254.-Sk (118.444,33 €) bez DPH a nezaúčtoval ich do účtovníctva, z týchto nepriznal a neodviedol daň a z 3 dokladov si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane v sume 1.314,90 Sk (43,64 €), čím takto za I. štvrťrok 2005 skrátil DPH podľa znaleckého posudku vo výške 465.342.-Sk (15.446,52 €) a súčasne si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 59.007.-Sk (1.958,67 €),
5. podal dňa 06.06.2006 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I dodatočné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2005, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 749.900.-Sk (24.892,11 €), odpočítanie dane vo výške 152.899.-Sk (5.075,31 €) a uplatnil si nadmerný odpočet vo výške 10.418.- Sk (345,81 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt vystavil faktúry pre 12 spoločností so základom dane vo výške 6.937.237.-Sk (230.274,08 €) bez DPH a tieto faktúry nezaúčtoval do účtovníctva, z nich nepriznal a neodviedol daň a zároveň z predložených dokladov si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane v sume 21.315.-Sk (707,52 €), čím takto za II. štvrťrok 2005 skrátil DPH podľa znaleckého posudku vo výške 761.477.-Sk (25.276,41 €) a súčasne si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 10.418.-Sk (345,81 €),
6. podal dňa 25.10.2005 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2005, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 2.386.526.-Sk (79.218,15 €), odpočítanie dane vo výške 437.703.-Sk (14.526,07 €) a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 15.737.- Sk (522,37 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt vystavil faktúry pre 14 spoločností so základom dane vo výške 6.937.237.-Sk (230.274,04 €) bez DPH a tieto faktúry nezaúčtoval do účtovníctva, z nich nepriznal a neodviedol daň a zároveň z predložených dokladov si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane v sume 1.550,00 Sk (51,45 €), čím takto za III. štvrťrok 2005 skrátil DPH podľa znaleckého posudku vo výške 943.878.- Sk (31.331,01 €),
7. podal dňa 25.01.2006 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 2.372.036.-Sk (78.737,17 €), odpočítanie dane vo výške 428.204. Sk (14.213,76 €) a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 22.483.- Sk (746,29 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt vystavil faktúry pre 17 spoločností so základom dane vo výške 14.468.005.-Sk (480.249,78 €) bez DPH a tieto faktúry nezaúčtoval do účtovníctva, z nich nepriznal a neodviedol daň a zároveň z predložených dokladov si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane v sume 877.- Sk (29,11 €), čím takto za IV. štvrťrok 2005 skrátil DPH podľa znaleckého posudku vo výške 1.413.418.-Sk (46.916,88 €),
8. podal dňa 25.04.2006 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 575.093.-Sk (19.089,59 €), odpočítanie dane vo výške 104.899.-Sk (3.482,-€) a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 4.369.-Sk (145,02 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt nepriznal a neodviedol daň zo zdaniteľných obchodov od 11 subjektov a uplatnil si odpočítanie dane z nečitateľného dokladu vo výške 1.143.936.- Sk (37.971,71 €), čím takto za I. štvrťrok 2006 skrátil DPH podľa znaleckého posudku vo výške 594.906.-Sk (19.747,26 €),
9. podal dňa 25.07.2006 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2006, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 2.433.628.-Sk (80.781,65 €), odpočítanie dane vo výške 432.389.-Sk (14.352,68 €) a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 30.001.-Sk (995,85 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt nepriznal a neodviedol daň zo zdaniteľných obchodov od 20 subjektov a uplatnil si odpočítanie dane z faktúry, ktorú nevedel predložiť, resp. nepoužil pre svoje zdaniteľné plnenia vo výške 3.160.485.-Sk (104.908,88 €), čím takto za II. štvrťrok 2006 skrátil DPH podľa znaleckého posudku vo výške 1.540.251.- Sk (51.126,97 €),
10. podal dňa 25.10.2006 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 2.267.296.-Sk (75.260,43 €), odpočítanie dane vo výške 803.067.-Sk (26.656,94 €) a uplatnil si nadmerný odpočet vo výške 368.752.-Sk (12.240,32 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt nepriznal a neodviedol daň zo zdaniteľných obchodov od 24 subjektov ustálenú správcom dane vo výške 4.240.543.- Sk (140.760,24 €), čím takto za III. štvrťrok 2006 skrátil DPH podľa znaleckého posudku vo výške 2.328.266.-Sk (77.284,27 €) a súčasne si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 368.752.-Sk (12.240,32 €),
11. podal dňa 25.01.2007 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 3.009.909.-Sk (99.910,67 €), odpočítanie dane vo výške 423.422.-Sk (14.055,03 €) a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 150.497.-Sk (4.995,58 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt nepriznal a neodviedol daň zo zdaniteľných obchodov od 31 subjektov a uplatnil si odpočítanie dane z nákupu tovarov a služieb z nečitateľnej faktúry a faktúry, ktorú nevedel nepredložiť, vo výške 4.715.664.-Sk (156.531,36 €), čím takto za IV. štvrťrok 2006 skrátil DPH podľa znaleckého posudku vo výške 2.258.833,50 Sk (74.979,54 €),
12. podal dňa 25.04.2008 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 1.678.494.-Sk (55.715,79 €), odpočítanie dane vo výške 312.216.-Sk (10.363,67 €) a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 6.698.-Sk (222,33 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt nepriznal a neodviedol daň zo zdaniteľných obchodov od 9 subjektov, čím takto za I. štvrťrok 2008 skrátil DPH podľa znaleckého posudku vo výške 432.739.- Sk (14.364,30 €),
13. podal dňa 25.07.2008 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 1.682.680.-Sk (55.854,74 €), odpočítanie dane vo výške 300.709.-Sk (9.981,71 €) a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 19.001.-Sk (630,71 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt nepriznal a neodviedol daň zo zdaniteľných obchodov od 18 subjektov, čím takto za II. štvrťrok 2008 skrátil DPH podľa znaleckého posudku vo výške 1.038.819.- Sk (34.482,47 €),
14. podal dňa 27.10.2008 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2008, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 2.535.983.-Sk (84.179,21 €), odpočítanie dane vo výške 470.839.-Sk (15.628,99 €) a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 10.998.-Sk (364,96 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt nepriznal a neodviedol daň zo zdaniteľných obchodov od 24 subjektov, čím za III. štvrťrok 2008 skrátil DPH podľa znaleckého posudku vo výške 2.062.767,50 Sk (68.471,34 €),
15. podal dňa 26.01.2009 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 2.275.220.-Sk (75.523,46 €), odpočítanie dane vo výške 377.218.-Sk (12.521,34 €) a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 55.074.-Sk (1.828,12 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt nepriznal a neodviedol daň zo zdaniteľných obchodov od 32 subjektov, čím za IV. štvrťrok 2008 skrátil DPH podľa znaleckého posudku vo výške 3.546.618,50 Sk (117.726,17 €),
16. ako účastník združenia S., záujmové združenie, S. X, N., v percentuálnom pomere 50:50 k výdavkom a príjmom, podal dňa 25.03.2009 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby (DPFO) za zdaňovacie obdobie roka 2008, v ktorom deklaroval príjmy vo výške 4.108.553.-Sk (136.378,97 €), výdavky vo výške 3.876.994.-Sk (128.692,62 €), základ dane vo výške 231.559.-Sk (7.686,35 €) a priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 25.282.-Sk (839,20 €), pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že príjmy z podnikania, z inej zárobkovej činnosti a prenájmu v celkovej výške 27.493.079.- Sk (912.603,03 €) neboli zaúčtované do zdaniteľného príjmu, čím takto skrátil DPFO za rok 2008 podľa znaleckého posudku vo výške 5.206.137.-Sk (172.812,09 €),
17. podal dňa 27.04.2009 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2009, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 42.038,92 €, odpočítanie dane vo výške 7.720,43 € a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 266,96 €, pričom správca dane pri daňovej
kontrole zistil, že daňový subjekt nepriznal a neodviedol daň zo zdaniteľných obchodov od 9 subjektov, čím za I. štvrťrok 2009 skrátil DPH podľa znaleckého posudku vo výške 18.716,59 €,
18. podal dňa 22.07.2009 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. dodatočné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2009, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 77.982,80 €, odpočítanie dane vo výške 14.508,93 € a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 307,80 €, pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt nepriznal a neodviedol daň zo zdaniteľných obchodov od 9 subjektov, čím za II. štvrťrok 2009 skrátil DPH podľa znaleckého posudku vo výške 117.790,99 €,
19. podal dňa 26.10.2009 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 268.260,31 €, odpočítanie dane vo výške 45.316,52 € a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 5.652,94 €, pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt nepriznal a neodviedol daň zo zdaniteľných obchodov od 12 subjektov, čím za III. štvrťrok 2009 skrátil DPH podľa znaleckého posudku vo výške 123.888,65 €,
20. podal dňa 22.01.2010 v Prešove na Daňovom úrade Prešov I. daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2009, v ktorom deklaroval základ dane vo výške 290.218,38 €, odpočítanie dane vo výške 20.238,77 € a vlastnú daňovú povinnosť vo výške 4.902,72 €, pričom správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt nepriznal a neodviedol daň zo zdaniteľných obchodov od 10 subjektov, čím za IV. štvrťrok 2009 skrátil DPH podľa znaleckého posudku vo výške 60.312,79 €,
celkom svojím konaním podľa znaleckého posudku skrátil DPH vo výške 941.334,51 EUR, skrátil DPFO vo výške 350.971,45 €, spolu skrátil daň vo výške 1.292.305,96 EUR, a zároveň si neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v celkovej výške 14.544,80 €.
Za to mu súd uložil:
Podľa § 276 ods. 4 Tr. zákona, s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 8 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, 2, 6 Tr. zákona uložil trest zákazu činnosti výkonu podnikateľskej činnosti a výkonu funkcie štatutárnych orgánov právnických osôb na dobu 6 rokov.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení okresný prokurátor odvolanie, ktoré písomným podaním následne vymedzil tak, že ho podáva v neprospech obžalovaného, a to proti výroku o treste. Vytýkal okresnému súdu, že uložené tresty odňatia slobody a trest zákazu činnosti nie sú dostatočné, pretože obžalovaný bol uznaný vinným za celkovo 20 čiastkových útokov pokračujúceho zločinu, za skutok, ktorý je úmyselným trestným činom, pričom tento skutok páchal po dobu takmer piatich rokov, vo vzťahu k dvom druhom daní a viacerým daňovým obdobiam, keď skrátenie DPH predstavuje sumu presahujúcu 900.000,- eur a skrátenie dane predstavuje sumu vyše 350.000,- eur, čím obžalovaný niekoľkonásobne presiahol hranicu škody veľkého rozsahu /133.000,- eur/. Odvolateľ dodal, že použitie § 39 ods. 1 Tr. poriadku podľa neho neprichádza do úvahy, pretože v pomeroch obžalovaného nebolo zistené nič mimoriadne, obžalovaný žil bežným spôsobom života, má manželku, dospelé deti a žiadnu zohľadniteľnú výnimočnú okolnosť, jeho doterajšia bezúhonnosť bola zohľadnená ako jedna z poľahčujúcich okolností, pričom to, že sa na neho vzťahuje trestná sadzba 7 až 12 rokov sa stalo len v dôsledku jeho zavinenej činnosti, no takúto hrozbu trestu ignoroval. Ďalej odvolateľ poukázal na opakované obštrukcie zo strany obžalovaného v priebehu súdneho konania a ohradil sa proti odôvodneniu napadnutého rozsudku, podľa ktorého nemal záujem o dohode o vine a treste, pričom poukázal jednak na to, že zníženie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu nie je automatické, ale je len možnosťou vyplývajúcou z Trestného poriadku, a jednak na to, že práve obžalovaný odmietol uzavrieť dohodu o vine a treste napriek tomu, že prokurátor záujem na takej dohode mal. Neprimeranosť výroku o treste zákazu činnosti videl odvolateľ v tom, že pri ukladaní trestu za následok niekoľkonásobne presahujúci dolnú hranicu sumy veľkého rozsahu by mal byť ukladaný trest pri hornej hranici trestnej sadzby, a tak považoval za potrebné výmeru tohto trestu sprísniť.
V podstate na základe týchto dôvodov okresný prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. vo výroku o treste a vrátil vec súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie alebo, aby sám rozhodol uložením obidvoch druhov trestov pri hornej hranici ich trestnej sadzby.
V zákonom ustanovenej lehote, písomne prostredníctvom svojho obhajcu, podal odvolanie aj obžalovaný, pričom ho obmedzil len námietkami proti výroku o treste. S odkazom na ustanovenia § 34 ods. 1,3,4, § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. a judikatúru uviedol, že za okolnosti umožňujúce výnimočne znížiť trest aj pod dolnú hranicu trestu stanovenú v osobitnej časti Trestného zákona sú najmä inak poľahčujúce okolnosti za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračuje hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností napr. osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie, nevyliečiteľná choroba páchateľa a podobne. Obžalovaný považoval uložený trest za neprimeraný, a to vzhľadom na okolnosti prípadu, svoju spoluprácu v trestnom konaní, uznanie viny, oľutovanie, na základe čoho došlo podľa tohto odvolateľa k bezodkladnému a hospodárnemu rozhodnutiu v danej veci bez akýchkoľvek prieťahov. Ďalej odvolateľ zdôraznil svoje pomery, zahŕňajúce zlý zdravotný stav, účel trestu, skutočnosť, že doposiaľ nebol trestne stíhaný a nikdy sa nedopustil konania, ktoré by mohlo byť posúdené ako nedovolené, prípadne nedobromyseľné, pričom vo svojom okolí mal povesť človeka, ktorý vedie riadny a usporiadaný súkromný, rodinný aj podnikateľský život, pričom v minulosti bol postihnutý len za jeden priestupok. K svojim pomerom obžalovaný doplnil, že je dlhoročným futbalovým rozhodcom, uznávaným dlhoročným členom a delegátom Slovenského futbalového zväzu, výrazne sa podieľal na zveľaďovaní Prešova a okolitých obcí. Dodal, že jeho zdravotný stav je značne zhoršený, má diagnostikovanú ťažkú cukrovku, vysoký krvný tlak, problémy so srdcom a postupné zlyhávanie obličiek.
Za nesprávny a zjavne nezákonný považoval obžalovaný aj výrok o uložení trestu zákazu činnosti, ktorý mu podľa jeho názoru do budúcna celkom znemožní zabezpečovanie nielen jeho obživy, ale tiež obživy jeho rodiny a považoval za nemysliteľné a neakceptovateľné, aby v dobe trhového hospodárstva mu bolo de facto v celom rozsahu zakázané uskutočňovať podnikateľskú činnosť. Podľa názoru odvolateľa tento výrok ohrozuje jeho existenciu, je zdrvujúci, pričom bez jeho nápravy odvolacím súdom by hrozilo jemu a jeho rodine nebezpečenstvo vážneho ohrozenia života a zdravia.
V podstate na základe týchto dôvodov obžalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o treste a sám rozhodol tak, že mu uloží primeraný trest za spáchané trestné činy, za ktorý považoval trest odňatia slobody na spodnej hranici mimoriadne zníženého trestu odňatia slobody, teda v trvaní dvoch rokov, a to s podmienečným odkladom jeho výkonu, pričom uloženie trestu zákazu činnosti nepovažoval za potrebné uložiť v takom dlhom rozsahu, ako mu bol okresným súdom uložený.
Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Vzhľadom na to, že krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že podané odvolania nie sú dôvodné.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že zohľadnil prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine a zistil poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j), l) Tr. zák., pričom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Zároveň zdôraznil, že odsudzoval obžalovaného za dva trestné činy, pričom pri ukladaní úhrnného trestu vychádzal z trestnej sadzby v rozpätí od sedem do dvanásť rokov, no zároveň konštatoval splnenie podmienok pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ktoré videl v tom, že obžalovaný viedol doposiaľ riadny život. Podľa okresného súdu vzhľadom na spôsobenú škodu by trest nespojený s výkonom nezabezpečoval dostatočne generálnu a individuálnu prevenciu a zároveň dolnú hranicu trestnej sadzby znížil o jednu tretinu z dôvodu, že prokurátor nemal záujem o uzavretie dohody o vine a treste a v takej výmere tak okresný súd považoval uložený trest za primeraný, zákonný a spravodlivý. Uloženie trestu zákazu činnosti okresný súd odôvodnil tým, že obžalovaný sa
trestnej činnosti dopustil v súvislosti s výkonom funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby, a tak trest zákazu činnosti uložený vo výmere šesť rokov vzhľadom na všetky okolnosti okresný súd považoval za primeraný.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a vykonaní verejného zasadnutia, odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. poriadku, najmä zásady zákonného procesu podľa § 2 ods. 7 Tr. poriadku, práva na obhajobu podľa § 2 ods. 9 Tr. poriadku, rovnosti strán (kontradiktórnosť) podľa § 2 ods. 14 Tr. poriadku, dodržal zákonný postup pri prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine. Po doplnení dokazovania krajským súdom bol zistený skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o trestoch, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. poriadku. Krajský súd konštatuje, že okresný súd dospel k vyhlásenému rozsudku po správnom procesnom postupe a v súlade so všetkými ustanoveniami, ktoré trestný proces upravujú.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa v súlade s § 168 ods. 1 Tr. poriadku v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov pre potreby výroku o treste a hoci nevychádzal zo správneho právneho posúdenia skutku, ktorú skutočnosť ale krajský súd nemohol napraviť, až na nižšie uvedené výhrady, krajský súd s výrokom o treste súhlasil.
Podstata nesprávnej právnej kvalifikácie zisteného skutku spočívala v tom, že v bodoch 4, 5 a 10 výroku o vine okresný súd nesprávne posúdil tieto dielčie skutky ako jednočinný súbeh zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. s prečinom daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák., pričom ušlo jeho pozornosti, že tieto trestné činy sú vo vzájomnom vzťahu špeciality, ktorý vylučuje ich súbežné spáchanie tým istým konaním.
Ustanovenie § 277a Tr. zák. je, ako už na to bolo poukázané, v pomere ku skutkovým podstatám obsiahnutým v § 276 Tr. zák. ustanovením špeciálnym, od ktorých sa ustanovenie o daňovom podvode podľa § 277a Tr. zák. odlišuje jednak v rozsahu trestného činu, no najmä v skutočnosti, že oproti objektu, ktorým je záujem štátu na správnom vymeraní všetkých druhov dane, pri trestnom čine daňového podvodu je objektom užšie vymedzený záujem štátu, a to záujem na riadnom odvádzaní len dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní. Jednočinný súbeh týchto trestných činov je preto vylúčený.
Nakoľko vyhlásenie obžalovaného o vine viedlo k jeho prijatiu súdom prvého stupňa a toto vyhlásenie bolo neodvolateľné, mohol odvolací súd, zistiac nedostatky v správnosti právneho posúdenia skutku, meniť napadnutý rozsudok vo výroku o vine len v tom prípade, ak by zistil prítomnosť dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. poriadku a súčasne zákonnej podmienky uvedenej v § 371 ods. 5 Tr. poriadku.
Z uvedeného vyplýva, že pri správnom právnom posúdení skutku obžalovaný okrem toho, že v bodoch 1 až 3, 6 až 9, 11 až 20 spáchal zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., v bodoch 4, 5 a 10 spáchal aj prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. v znení od 1. októbra 2012. Dvoma skutkami spáchal dva trestné činy, z ktorých jeden bol zločinom, spáchal v ich súbehu a trest mu mal byť ukladaný podľa zásad uvedených v § 41 ods. 2 Tr. zák. a použitím tzv. asperačnej zásady, podľa ktorej by tak horná hranica ustanovená za zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.4 Tr. zák. bola zvýšená z dvanásť na šestnásť rokov.
Táto skutočnosť by ale neovplyvnila výšku dolnej hranice trestnej sadzby, ktorá je zásadná pre rozhodovanie o obmedzení ukladania trestu odňatia slobody použitím ustanovení o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák., z ktorých vychádzal okresný súd, a ktoré aj krajský súd považoval za správnu.
V nadväznosti na naposledy uvedené, v zmysle § 371 ods. 5 Tr. poriadku, keďže zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obžalovaného, krajský súd zistil, že dôvod dovolania uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Tr. poriadku nemožno použiť, a keďže takáto zmena výroku o vine by bola v neprospech obžalovaného a absentuje odvolanie prokurátora, ktoré by bolo podané v neprospech obžalovaného aj čo do výroku o vine, ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., nemohol krajský súd toto pochybenie okresného súdu napraviť.
Napriek tejto skutočnosti krajský súd pri preskúmavaní zákonnosti a primeranosti uloženého trestu zistil, že súd I. stupňa dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu na ustanovenie § 34 Tr. zák., teda na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy majúc na zreteli účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, odradí iných od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou.
V predmetnej veci, ako to vyplýva z výroku o vine, bol obžalovaný X.. K. S. uznaný vinným v bodoch 1 až 20 napadnutého rozsudku zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a v bodoch 4, 5 a 10 v jednočinnom súbehu s prečinom daňového podvodu podľa § 277a ods.1 Tr. zák. V rámci použitia znenia Trestného zákona, ktorú okresný súd použil pri ukladaní trestu správne postupoval, keď oproti dobe, kedy boli predmetné trestné činy spáchané (t.j. v čase platnosti a účinnosti Zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení platnom a účinnom do 31.09.2012), použil v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 Tr. zák. neskoršie znenie Trestného zákona (Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení platnom a účinnom od 1.10.2012), pretože to bolo pre obžalovaného priaznivejšie. Rozdiel spočíval v miernejšej trestnej sadzbe ustanovenej Trestným zákonom v znení platnom a účinnom od 1.10.2012 za spáchanie prečinu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák.
Okresnému súdu je ale potrebné vytknúť vyhodnotenie prístupu prokurátora k možnosti skončenia prejednávanej veci uzavretím dohody o vine a treste.
Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že v prípravnom konaní práve na výzvu prokurátora na možnosť konania o dohode o vine a treste podľa § 232 a nasl. Tr. poriadku sa obžalovaný takého konania zúčastnil, no zo zápisnice o konaní o dohode vine a treste zo dňa 16.10.2013 na Okresnej prokuratúre Prešov obžalovaný bez ďalšieho prehlásil, že s týmto konaním nesúhlasí a žiada, aby jeho vec bola prerokovaná na súde. Následne prokurátor podal dňa 18.10.2013 obžalobu a keď bol na deň 12.2.2015 určený dátum konania hlavného pojednávania, odvtedy museli byť hlavné pojednávania opakovane odročované pre neprítomnosť obžalovaného, ktorý ju ospravedlňoval zdravotnými ťažkosťami, no tieto ospravedlnenia nemali náležitosti požadované Trestným poriadkom. Až po vzatí obžalovaného do väzby bolo vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 15.03.2016, na ktorom prokurátor vyhlásil, že nemá záujem o konanie o dohode o vine a treste so zdôvodnením, že obžalovaný bol predvolaný na také konanie a dohodu odmietol.
Prokurátor teda umožnil obžalovanému využiť svoje právo a uzavrieť dohodu o vine a treste, pričom vyhlásenie prokurátora len reagovalo na skoršie odmietavé stanovisko obžalovaného a neviedlo pritom k zbytočnému predlžovaniu trestného konania, pretože práve na hlavnom pojednávaní dňa 15.03.2016 okresný súd o vine a treste obžalovaného rozhodol napadnutým rozsudkom.
Okresný súd teda nepostupoval správne, pokiaľ úpravu trestnej sadzby zdôvodnil pasívnym prístupom prokurátora k možnosti skoršieho ukončenia tak rozsiahleho prípadu. Nakoľko krajský súd nezistil žiaden podklad pre záver, že by v priebehu trestného konania prokurátor nemal záujem o uzavretie dohody o vine a treste, nemohol túto okolnosť zohľadniť pri ukladaní trestu.
Z dôvodov vyššie uvedených vychádzal krajský súd z toho, že obžalovaný spáchal jedným konaním dva trestné činy, z ktorých jeden bol zločinom a tak pri ukladaní úhrnného trestu vychádzať zo zásad uvedených v § 41 ods. 1 Tr. zák., teda bez toho, aby uloženie úhrnného trestu viedlo k zvýšeniu trestnej sadzby za trestný čin, ktorý bol zo zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestný.
Okresný súd pri ukladaní trestu vychádzal z prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine, a tak správne zohľadnil prítomnosť poľahčujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení § 36 písm. l) Tr. zák., teda okolnosti, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestným činom a trestné činy úprimne oľutoval. Zároveň skutočnosti vyplývajúce z odpisu registra trestov, z evidencie priestupkov a správy z miesta bydliska nasvedčovali tomu, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestných činov riadny život, a tak v jeho prospech okresný súd správne zohľadnil aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. j) Tr. zák. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, za priestupok bol postihnutý len raz, komisiou verejného poriadku nebol prejednávaný.
Vyhlásenie o vine obžalovaného bolo vzhľadom na rozsah prejednávaného prípadu a jeho povahu významné pre urýchlenie trestného konania.
Obžalovaný síce spáchal dva trestné činy, teda viac trestných činov, no nezohľadnenie tejto okolnosti ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák. prokurátor v podanom odvolaní výslovne nenamietal, a preto ani odvolací súd nemal dôvod meniť napadnutý rozsudok len pre tento nedostatok, keďže priznanie tejto priťažujúcej okolnosti by nezmenilo to, že u obžalovaného prevažovali poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi.
Podľa ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanovenú trestným zákonom, v prípade, ak súd vzhľadom na okolností prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Použitie citovaného ustanovenia teda prichádza do úvahy vtedy, keď to odôvodňujú mimoriadne, či už okolností prípadu alebo pomery páchateľa.
Okolnosťami prípadu je potrebné rozumieť najmä skutočnosti, ktoré majú vplyv na hodnotenie závažnosti činu, skutočnosti na základe, ktorých možno posúdiť prognózu nápravy páchateľa a samotné znaky skutkovej podstaty trestného činu. Z hľadiska okolností prípadu prichádza teda použitie citovaného ustanovenia do úvahy napr. v prípade nízkej závažnosti činu (ale ešte vždy presahujúcej úroveň nepatrnosti), v prípade keď sú znaky skutkovej podstaty trestného činu naplnené v menšej intenzite pri dobrej prognóze nápravy páchateľa.
Z hľadiska pomerov páchateľa prichádza do úvahy zohľadnenie jeho majetkových pomerov, zdravotného stavu, alebo zdravotného stavu jeho rodinných príslušníkov, starostlivosť o rodinu, poľahčujúce okolnosti, ktoré sa prejavili až po čine a pod.
Krajský súd tak rovnako ako súd okresný zistil u obžalovaného prevahu poľahčujúcich okolnosti zakladajúca potrebu použitia ust. § 38 ods. 3 Tr. zák., teda úpravy hornej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby prísnejšie trestného činu (§ 41 ods. 1 Tr. zák.) v smere jej zníženia o jednu tretinu z rozdielu medzi jej hornou a dolnou hranicou (§ 38 ods. 8 Tr. zák.). Prísnejšie trestným v tomto konkrétnom prípade je zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere od siedmich do dvanástich rokov (za daňového podvodu bolo možné podľa § 277a ods.1 Tr. zák. uložiť trest odňatia slobody od jeden do päť rokov). Aplikáciou ust. § 38 ods. 3 Tr. zák. bolo potom nevyhnutné hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby zločinu skrátenia dane a poistného, na účely ukladania trestu v prejednávanej veci, upraviť na úroveň od sedem rokov do 10 rokov a štyroch mesiacov.
Okresný súd správne dospel k záveru, že uloženie trestu v rámci takto stanovenej trestnej sadzby by vzhľadom na mimoriadne okolnosti prípadu a pomery páchateľa v prejednávanej veci bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, pričom ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj trestom kratšieho trvania uloženého pod vyššie uvedenú dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby, teda že boli splnené podmienky pre použitie ust. § 39 ods. 1 Tr. zák.
Nový Trestný zákon (zák. č. 300/2005 Z.z.) však opustil materiálne chápanie trestného činu (s jedinou výnimkou predstavujúcou skúmanie závažnosti prečinu) a vychádza z jeho formálneho chápania. Trestným činom podľa § 8 Tr. zák. je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone. Okolnosti, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby sú presne zadefinované zákonom ako osobitné kvalifikačné pojmy (§ 138 až 143 Tr. zák.), pričom pre uznanie viny z kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu súd stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť neskúma, postačí, že vyššie uvedenú okolnosť zistí. Je len samozrejmé, že tá okolnosť, ktorá podmienila použitie vyššej trestnej sadzby nemôže byť zároveň aj okolnosťou, ktorý by mala odôvodňovať aj mimoriadne zníženie trestu.
Vzhľadom ale na to, že pri spáchaní trestného činu spravidla pôsobia viaceré okolnosti, podľa názoru krajského súdu, pri ich komplexnom zhodnotení, môže súd dospieť k záveru, že aj napriek existencii okolnosti, ktorá podmienila použitie vyššej trestnej sadzby, sú v prejednávanej veci ďalšie mimoriadne okolnosti, ktoré mimoriadne zníženie trestu odôvodňujú.
Preto výška spôsobenej škody či dlhší čas trvajúce páchanie trestného činu ako okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby samy osobe ešte nevylučujú možnosť postupu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.
Pokiaľ ide o pomery na strane obžalovaného, z lekárskych správ obsiahnutých v spise vyplýva, že obžalovaný má diagnostikovanú ťažkú cukrovku, vysoký krvný tlak, problémy so srdcom a postupné zlyhávanie obličiek, ktoré zdravotné ťažkosti bližšie rozpísal, ako aj o tom predložil listinné doklady. V minulosti nebol odsúdený pre žiaden trestný čin a postihnutý bol len za spáchanie jedného priestupku pokutou 10,- eur.
Pokiaľ teda obžalovaný, ktorý doposiaľ viedol riadny život sa priznal k spáchaniu rozsiahlej daňovej trestnej činnosti, svoje trestné činy oľutoval, vyhlásením o vine nepredlžoval trestné konanie pred súdom a reálne umožnil súdu v tak rozsiahlej veci rozhodnúť o vine a treste, pričom samotný obžalovaný trpí na závažné ochorenia, ktoré ho výrazne obmedzujú v živote za okolnosti, že v súčasnosti štátu spláca dlhy na daniach, ide podľa názoru krajského súdu o také okolnosti prípadu, ako aj pomery na strane obžalovaného, ktoré spôsobujú, že potrestanie v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby (7 až 12 rokov, príp. 7 až 10 rokov a 4 mesiace) by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, a že je namieste použitie ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. a tým aj mimoriadne zníženie trestu.
Aplikujúc teda vyššie spomínané zásady pre ukladanie trestov dospel aj krajský súd k záveru, že trest vo výmere štyroch rokov a osem mesiacov je trestom na nápravu obžalovaného ako aj na ochranu spoločnosti trestom primeraným tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie.
Vzhľadom na závažnosť prípadu, ktorý bol prejavom dlhodobého opakovaného ignorovania povinnosti riadne si plniť svoje zákonné daňové povinnosti až do sumy niekoľkokrát presahujúcej hranicu škody veľkého rozsahu zo strany obžalovaného, aj krajský súd dospel k záveru, že nepodmienečný výkon uloženého trestu nielen z hľadiska individuálnej prevencie ale najmä generálnej prevencie, teda iných odradiť od páchania daňových trestných činov je na dosiahnutie účelu trestu nevyhnutný. Keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin nebol, pre jeho výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.
Krajský súd nepovažoval ani námietky obžalovaného vo vzťahu k uloženému druhu trestu zákazu činnosti za opodstatnené. Je nepochybné, že obžalovaný trestné činy spáchal v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti a funkcie štatutárneho orgánu, ktorého povinnosťou bolo zabezpečiť riadne a včasné plnenie daňových povinností podnikateľským subjektom, za ktorý konal. Je teda namieste, aby po určitú dobu bola obžalovanému zakázaná táto činnosť, pretože pri jej výkone dlhodobo preukázal nespoľahlivosť riadne takú činnosť vykonávať, teda ju vykonávať bez toho, aby trestnou činnosťou porušoval zákon.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 35 ods. 1 každému zaručuje nielen právo podnikať, ale aj právo na slobodnú voľbu povolania a právo uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Zároveň ale ustanovuje v odseku 2 tohto článku, že zákon (a teda aj Trestný zákon) môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností (a teda aj podnikania a výkonu činnosti resp. funkcie štatutárneho orgánu právnických osôb). Právo na prácu je pritom zaručené občanom v čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 Ústavy SR zaručuje právo zamestnancov na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky.
Uloženým trestom zákazu činnosti súd nezakázal obžalovanému zabezpečovať si prostriedky na živobytie iným zákonným spôsobom než podnikaním. Pri výmere trestu súd zohľadnil nielen vysokú závažnosť trestnej činnosti obžalovaného ale aj zákonný záujem spoločnosti na tom, aby trest postihoval len obžalovaného, mal čo najmenší nepriaznivý dosah na členov jeho rodiny.
Takto uložený trest možno považovať za správny, primeraný, zodpovedajúci zákonu a napĺňajúci účely generálnej a individuálnej prevencie.
Nezistiac dôvody pre zrušenie či zmenu žiadneho z napadnutých výrokov o treste krajský súd odvolania obžalovaného a okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.