Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-5-2016.pdf
PDF · 101.62 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/5/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne L. Z., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom R. XXX/XX, XXX XX Z. H., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Lion Law Parnters s.r.o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovanému RUTIL s.r.o., so sídlom Námestie slobody 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 099 908, právne zastúpenému JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Moyzesova 12, 977 01 Brezno, o zaplatenie 150,- Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14C/76/2015-74 zo dňa 28. 10. 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 150,- Eur s príslušenstvom (prvý výrok), p o t v r d z u j e.
Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. 1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 28. 10. 2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 150,- Eur s 5,15 %-ným úrokom z omeškania ročne, za dobu omeškania od 20. 06. 2014 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (druhý výrok). Zároveň vo výroku konštatoval, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením (tretí výrok). 1. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala uplatňovanej istiny z titulu vrátenia zálohy v dôsledku uplatnenia zodpovednosti za vady veci zhotovenej na zákazku a následného uplatnenia práva na zrušenie zmluvy. 1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenia a stanoviská strán sporu a na vykonané dokazovanie, na základe ktorého konštatoval, že strany sporu „sa zhodujú, že uzavreli zmluvu o zhotovení svadobných obrúčok z bieleho zlata podľa predlohy poskytnutej žalobkyňou, ktorá zaplatila žalovanému za tým účelom sumu 150 Eur ako zálohu, a tú žiadala vrátiť kvôli tomu, že obrúčky neboli vyhotovené podľa predlohy, a nespĺňajú predstavu bieleho zlata.“ Zároveň poukázal na to, že medzi sporovými stranami „je sporné, či majú svadobné obrúčky vady, a ak áno, či sú takého charakteru, že zakladajú právo žalobkyne na zrušenie zmluvy, a teda aj jej právo požadovať od žalovaného vrátenie poskytnutej zálohy vo výške žalovanej sumy 150 Eur. Sporným je aj to, či došlo zo strany žalobkyne k odstúpeniu od zmluvy.“ Následne poukázal na zákonné znenia ustanovení § 648 ods. 1, 2 a § 457 Občianskeho zákonníka a uviedol, že „vychádzajúc z predloženého reklamačného lístka a z formulácie reklamácie, v rámci ktorej žalobkyňa nesúhlasila s prebratím vyrobených obrúčok a žiada o vrátenie zálohy 150 Eur, má za to, že vyjadrila vôľu smerujúcu k uplatneniu práva nadväzujúceho na zrušenie zmluvy, teda v tomto jej prejave je zahrnutá aj jej vôľa zrušiť zmluvu so žalovaným. Na
základe uvedeného došlo zo strany žalobkyne uvedenou, ňou podpísanou (nie je sporné), reklamáciou obrúčok k písomnému právnemu úkonu (§ 34 a § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka) zrušenia zmluvy o ich zhotovení so žalovaným, keď pre formálnu, ani obsahovú stránku zákon nepredpisuje žiadne osobitné náležitosti.“ V tejto súvislosti ďalej súd prvej inštancie poznamenal, že „vzhľadom na uplatnenie práva žalobkyne v zmysle § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o právnom úkone zrušenia zmluvy, nie o odstúpení od nej, neaplikoval v danom prípade ustanovenia Občianskeho zákonníka o odstúpení od zmluvy (§ 48), ako jedného zo spôsobov zrušenia zmluvy.“ Poukázal i na to, že „právne dôsledky zo zodpovednosti za vady veci zhotovenej na zákazku sa rozlišujú podľa toho, či ide o vadu odstrániteľnú, alebo neodstrániteľnú. Právne dôsledky neodstrániteľných vád sú viazané na to, či vec možno riadne užívať v zmysle objednávky. Právne dôsledky odstrániteľnej vady sú viazané na to, či vec možno riadne užívať. Preto sa nemožno domáhať zrušenia zmluvy, ak vec napriek vadám alebo opätovnému vyskytnutiu sa tej istej vady možno riadne užívať, hoci inak nevykazuje vlastnosti predpokladané objednávkou. Na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady nie je predpísaná osobitná forma, preto ich možno uplatniť aj ústne. (...)Ak sa na veci zhotovenej na zákazku vyskytuje vada, ktorá nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, občan má právo na primeranú zľavu z ceny. Súdy zvyčajne vychádzajú z toho, že kritériá na rozlíšenie toho, kedy vada bráni a kedy nebráni riadnemu užívaniu veci, sú pri veciach zhotovených na zákazku vzhľadom na povahu a účel tejto služby prísnejšie ako pri predaji v obchode. Hranica medzi tým, kedy vada ešte nebráni riadnemu užívaniu zhotovenej veci a kedy už takémuto užívaniu bráni, je pochopiteľne pri rôznych veciach rôzna. Záleží predovšetkým na povahe konkrétnej veci zhotovenej na zákazku a na potrebe občana, ktorého uspokojeniu má slúžiť. (R 12/1989, s. 63).“ Následne vo vzťahu k prejednávanému sporu potom uviedol, že „vykonaným dokazovaním má preukázanú odlišnosť vyhotovenia svadobných obrúčok s ich predlohou, tak pokiaľ ide o dámsku, ako aj pánsku obrúčku. V znaleckom posudku sa znalec o pánskej obrúčke, resp. o príčine jej odlišnosti od predlohy nezmieňoval, pokiaľ ide o dámsku obrúčku, potvrdil, že stredový kameň nie je taký veľký ako na predlohe, a to v súvislosti s odôvodnením použitia menšej veľkosti kameňa, čo však nevysvetľuje, prečo nemohli byť použité okrajové kamene takej veľkosti, aby bola dodržaná výraznosť stredového kameňa oproti nim v takom pomere ako na predlohe. Vzhľadom na účel používania svadobných obrúčok, teda ich nosenie po zvyšok života na ruke, je dôležité, aby tieto, ak sa zhotovujú na zákazku podľa predloženej predlohy, spĺňali zadané požiadavky objednávateľa. A ak ten s ich prevzatím v prípade odlišnosti od vzoru nesúhlasí, nemožno mu uprieť právo neprevziať ich, a tým žiadať o zrušenie zmluvy, pokiaľ sa nedá odlišnosť na obrúčkach odstrániť; kritériá na rozlíšenie toho, kedy vada bráni a kedy nie riadnemu užívaniu veci, sú totiž pri zhotovení veci na zákazku prísnejšie než pri predaji tovaru v obchode (R 12/1989). Pokiaľ ide o farbu zlata, súd nemal preukázané, že obrúčky neboli vyrobené z bieleho zlata. Vzhľadom na uvedené, aj keď znalec vylúčil vadnosť výroby, ako aj použitého materiálu, možno vzhľadom na stupeň a spôsob spracovania materiálu, povedať, že je tu neodstrániteľná vada, ktorá bráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, v dôsledku čoho mala žalobkyňa právo zrušiť zmluvu v zmysle § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka. A keďže zrušenie zmluvy je predpokladom na použitie pravidla obsiahnutého v § 457 Občianskeho zákonníka, pričom v danom prípade sa zmluvné strany nedohodli inak, a predmetné obrúčky sú v dispozícii žalovaného, má žalobkyňa právo požadovať od neho zaplatenie sumy 150 Eur.“ 1. 4. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že „žalobkyňa má zároveň i právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne, ale od 20. 06. 2014, ktorý je prvým dňom omeškania žalovaného, vzhľadom na uplatnenie práva na vrátenie zálohy vo výške 150 Eur od žalovaného dňa 18. 06. 2014, a povinnosť účastníka zmluvy vrátiť to, čo dostal, v prvý deň po tom, čo ho druhý účastník o vrátenie požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka), teda v danom prípade 19. 06. 2014.“ 1. 5. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 150 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 20. 06. 2014 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. 1. 6. V závere odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že rozhodnutie o trovách konania ponechal na samostatné uznesenie, pretože ku dňu vyhlásenia rozsudku nebolo zo strany právneho zástupcu žalobkyne doručené vyčíslenie trov konania, ktorých náhradu si na pojednávaní uplatnil.
2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, z obsahu ktorého možno vyvodiť, že ním napadol výrok, ktorým bolo žalobe žalobkyne vyhovené (prvý výrok). Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutom výroku zmenil a žalobu žalobkyne v tejto časti zamietol, eventuálne, aby rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutom výroku zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2. 2. V odôvodnení odvolania namietal, že súd prvej inštancie „napadnuté rozhodnutie náležite neodôvodnil a z rozsudku nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom súd hodnotil dôkazy o ktoré sa opieral pri vyhodnotení dokazovania.“ V súvislosti s touto argumentáciou poukázal na konkrétne rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 2. 3. Ďalej v odôvodnení odvolania zopakoval argumentáciou prezentovanú v prvoinštančnom konaní, že popiera, „že by išlo o akúkoľvek vadu v súvislosti s poskytnutou službou a už vôbec nie o vadu neodstrániteľnú.“ V prejednávanom prípade nebol daný právny nárok žalobkyne na zrušenie zmluvy a teda jej žaloba mala byť zamietnutá. V tejto súvislosti dal do pozornosti „obsah reklamácie žalobkyne (...) ktorá konkrétne reklamovala «požadovanú predstavu bieleho zlata», ale chýba akýkoľvek účinný prejav vôle s úmyslom zrušiť zmluvu navyše odmietla opravu či úpravu reklamovanej veci.“ Preto spochybnil „určitosť tohto právneho úkonu.“ Zároveň uviedol, že „v konaní vôbec nebolo preukázané, či išlo o vadu, ani to, že by malo ísť o neodstrániteľnú vadu, ktorá zároveň bráni riadnemu užívaniu veci.“ Do pozornosti dal i to, že katalógová cena obrúčok podľa predlohy v spoločnosti ALEGRA pod zn. B. predstavovala sumu 1.600 Eur.
3. 1. Žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku potvrdil a aby žalovanému uložil povinnosť nahradiť jej trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia, ktorých výšku presne špecifikovala. 3. 2. V reakcii na argumentáciu žalovaného uvedenú v odvolaní, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok náležite nezdôvodnil, uviedla, že sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia prvoinštančného súdu, v ktorom uviedol, z akých dôkazov vychádzal a akým spôsobom ich hodnotil, pričom osobitne sa zaoberal aj závermi obsiahnutými v znaleckom posudku predloženom žalovaným. Poukázal na to, že „ako vo svojom rozhodnutí správne uviedol prvoinštančný súd, vzhľadom na účel používania svadobných obrúčok je dôležité, aby tieto, ak sa zhotovujú na zákazku podľa predloženej predlohy, spĺňali zadané požiadavky objednávateľa.“ Práve skutočnosť, že obrúčky neboli vyrobené podľa danej predlohy pritom predstavovala rozhodujúci dôvod, pre ktorý pristúpila k zrušeniu zmluvy. V súvislosti so znaleckým posudkom predloženým žalovaným uviedla, že „znalec v odpovedi na zadané otázky vôbec neskúmal zhodu žalobkyňou určenej predlohy, podľa ktorej mali byť obrúčky vyhotovené a ich reálneho vyhodnotenia.“ Jej reklamácia pritom vôbec nesmerovala voči vadám materiálu a preto žalovaným predložený znalecký posudok je vo vzťahu k ňou vytýkaným vadám irelevantný. Zopakovala, že žalovaným zhotovené obrúčky nezodpovedali jej individuálnym požiadavkám a nebolo ich možné užívať v súlade s účelom a spôsobom na to vymedzeným pri zadaní zákazky. Vzhľadom na špecifickú povahu zhotovovaných veci - svadobných obrúčok možno za bezvadné považovať len také vyhotovenie, ktoré je plne v súlade so zadanou predlohou, čo žalovaným dodané obrúčky nespĺňali, pričom žalovaný v priebehu sporu túto skutočnosť nijakým spôsobom nevyvrátil. Vzhľadom na stupeň a spôsob spracovania materiálu táto vada nebola odstrániteľná. Poukázala na to, že už pri reklamácii uviedla, že obrúčky neboli vyrobené podľa danej predlohy, čo jednoznačne vyplýva z reklamačného lístku č. 04 zo dňa 18. 06. 2014. Taktiež je z reklamácie zrejmé, že požiadala o vrátenie zaplatenej zálohy, z čoho je možno jednoznačne vyvodiť jej úmysel zrušiť zmluvu. Občiansky zákonník neupravuje formu zrušenia zmluvy o zhotovení veci na zákazku a preto postupovala v súlade so zákonom, keď svoj prejav vôle formulovala ústne a následne ho zaznamenala na reklamačnom lístku. Záverom uviedla, že odkaz žalovaného na katalógovú cenu obrúčok hodnotí ako irelevantný, nakoľko žalovaný bol od začiatku informovaný o jej požiadavkách a cena obrúčok vychádzala zo vzájomnej dohody na základe cenovej ponuky žalovaného.
4. Odvolanie žalovaného bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219
ods. 3 CSP, a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 150,- Eur s príslušenstvom (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. 1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. 2 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že jeho rozhodnutie v napadnutom výroku je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v zásade stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP (pôvodne v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.).
8. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 CSP) konštatuje, že prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní správne zohľadnil najzásadnejší aspekt a to, že v prejednávanom spore sa jednalo o zmluvu o zhotovení veci na zákazku, ktorej predmetom bolo zhotovenie svadobných obrúčok u ktorých technické, ale najmä vizuálne dizajnové spracovanie podľa požiadavky objednávateľa predstavuje nevyhnutnú a nekompromisnú bezvýhradnú podmienku riadne zhotovenej veci. V prípade, ak takto zhotovená individuálne veľmi špecifická vec (či svadobné obrúčky nesporne sú) síce spĺňa „technickú podmienku“ používania, teda v tomto prípade „nosenia na prste ruky“, ale jej vizuálne dizajnové spracovanie nespĺňa presnú individuálnu požiadavku objednávateľa, ide o zhotovenú vec, ktorú možno charakterizovať ako vec, ktorá vykazuje znaky neodstrániteľnej vady. Tak to bolo i v tomto prípade, keď žalovaným zhotovené obrúčky skutočne z hľadiska vonkajšieho dizajnu nezodpovedali predlohe, ktorá bola podkladom predmetnej objednávky, respektíve zmluvy o zhotovení veci na zákazku a teda nezodpovedali presnej individuálnej požiadavke žalobkyne ako objednávateľky. Ak žalovaný predpokladal, že z dôvodov technologických problémov nebude môcť vytvoriť obrúčky so zhodným vonkajším dizajnom s predlohou, ktorá bola podkladom objednávky, mal pri uzatváraní zmluvy žalobkyňu na to preukázateľným spôsobom upozorniť. Ak by to bol urobil a žalobkyňa by i napriek tomu trvala na zhotovení obrúčok podľa predmetnej predlohy, s tým, že bola upozornená, že vonkajší dizajn vzhľadom na určité materiálne poddimenzovanie vyhotovovaných obrúčok nemusí byť úplne totožný s predlohou, nemohla by dôvodne namietať eventuálnu odlišnosť vonkajšieho dizajnu vyhotovených obrúčok s predlohou. V tomto prípade však žalovaný nepreukázal, že v dobe uzatvárania zmluvy žalobkyňu (ako objednávateľku) relevantným spôsobom informoval o možnosti určitej odchýlky vo vonkajšom dizajne zhotovovaných obrúčok oproti predlohe, a že žalobkyňa s týmto rizikom súhlasila.
9. Za tohto stavu je potom záver súdu prvej inštancie, že zhotovené obrúčky, ktoré nezodpovedajú vonkajším vzhľadom predlohe, vzhľadom na svoj špecifický charakter a účel vykazujú neodstrániteľnú vadu, ktorá z dôvodu odlišnosti od vzoru bráni ich riadnemu užívaniu, je správny. Rovnako je vecne správny i nadväzujúcich záver prvoinštančného súdu, že v dôsledku toho mala žalobkyňa v zmysle § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo zrušiť predmetnú zmluvu a odmietnuť prevziať žalovaným zhotovené veci (obrúčky), čo aj urobila. Keďže žalovaný jej po tomto skutkovo a právne dôvodnom úkone nevrátil poskytnutú zálohu v sume 150 Eur, prvoinštančný súd rozhodol vecne správne, keď v žalobe žalobkyne vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 150 Eur s príslušným úrokom z omeškania.
10. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 150,- Eur s príslušenstvom (prvý výrok) podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
11. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (druhý výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).
12. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobkyne rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).