Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3Sa-13-2016.pdf
PDF · 155.62 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/13/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: LEON Partner s.r.o., so sídlom Kurská 22, 040 22 Košice, IČO: XXXXXXXX, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky so sídlom Trnavská cesta 52, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/4453/2016 z 27. mája 2016, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného - Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Bratislava č. OLP/4453/2016 z 27. mája 2016, ako aj rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice č. 2015/03382-16-264/ODP z 25. februára 2016 a vracia mu vec na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou žiadal o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OLP/4453/2016 z 27. mája 2016, ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice č. 2015/03382-16-264/ODP z 25.02.2016, ktorým žalobcovi podľa § 57 ods. 50 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. bola uložená pokuta vo výške 150,00 Eur za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. zistený dňa 19.05.2015 v priestoroch - miestnosti č. 25 (sklad o výmere 20,2 m2) a miestnosti č. 26 (laboratórium o výmere 20,2 m2) nachádzajúcich sa na 1. nadzemnom podlaží dvojpodlažného objektu na Z. L.. U. Č.. X/U H. L., ktorého sa dopustil tým, že v čase od roku 2004 do 15.05.2015 nepredložil na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. na uvedenie predmetných priestorov do prevádzky a v priestoroch vykonával činnosť, čím porušil povinnosti ustanovené v § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z..
2. Prvostupňový správny orgán - Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach rozhodnutím č. 2015/03382-16-264/ODP z 25.02.2016 uložil žalobcovi pokutu vo výške 150,00 Eur za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva podľa 1. časti § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane podpory a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) zistený dňa 19.05.2015 v priestoroch
- miestnosti č. 25 (sklad o výmere 20,2 m2) a v miestnosti č. 26 (laboratórium o výmere 20,2 m2) nachádzajúcich sa na 1. nadzemnom podlaží dvojpodlažného objektu na Z. L.. U. Č.. X/U H. L., ktorého sa dopustil tým, že v čase od roku 2004 do 15.05.2015 nepredložil na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. na uvedenie priestorov
- miestnosti č. 25 (sklad o výmere 20,2 m2) a miestnosti č. 26 (laboratórium o výmere 20,2 m2) do prevádzky a v priestoroch vykonával činnosť, čím porušil povinnosť ustanovenú v 1. časti § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z..
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 19.05.2015 jeho zamestnanci vykonali štátny zdravotný dozor a ohliadku v priestoroch na Z.. L.. U. Č.. X/U H. L. a to v miestnosti č. 25 (sklad o výmere 20,2 m2) a v miestnosti č. 26 (laboratórium o výmere 20,2 m2), ktoré má žalobca v nájme na základe nájomnej zmluvy z 24.05.2004 uzavretej s Technickou univerzitou v Košiciach. Podľa článku III nájomnej zmluvy účelom nájmu je zriadenie skladu a laboratória. Pri výkone štátneho zdravotného dozoru nebolo predložené rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (ďalej len „RÚVZ“) na uvedenie predmetných priestorov do prevádzky, ale zároveň žalobca upresnil, že podal návrh dňa 15.05.2015 na uvedenie týchto priestorov do prevádzky. V rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru do zápisnice uviedol, že: „v sklade sú uložené elektrosúčiastky, sporadicky sa tu vykonáva testovanie elektromotorov na bezpečné napätie. V laboratóriu sa vykonáva návrh výkonnej elektroniky“. Ďalej uviedol ako druh vykonávanej činnosti - vývoj elektrických zariadení, v uvedených priestoroch sa zdržiava sporadicky a nepravidelne, uvedenú činnosť vykonáva sám s tým, že do budúcnosti sa počíta s intenzívnejším využívaním priestorov. Žalobca v liste zo 07.02.2016 - vyjadrení uviedol, že zápisnicu zo ŠZD písala rukou Mgr. M., obsahovala jej vlastné formulácie, bez priebežného oboznámenia ho s obsahom a možnosťou priebežného korigovania. Má za to, že sa jednalo o podvodné konanie. Je toho názoru, že sa nedopustil žiadneho deliktu, že štátny zdravotný dozor nezistil kedy a akú činnosť spoločnosť vykonávala v minulosti, iba že mala prenajaté priestory a aké činnosti chce vykonávať v budúcnosti. Pri ohliadke sa pracovníčky nepreukázali služobným preukazom a ani nežiadali predložiť žiadne rozhodnutie, ani nájomnú zmluvu. Spoločnosť nevykonávala žiadne činnosti, ktoré sa podľa uvedeného zákona uvádzajú ako „posudzované činnosti“ a ani vo výzve sa neuvádza aké činnosti sa mali vykonávať v posudzovaných priestoroch. Žiadal vylúčiť MUDr. E. z rozhodovania v tomto konaní. Námietky, ktoré uviedol žalobca vo svojich písomných podaniach - vyjadreniach považuje za neopodstatnené a odkazuje na zápisnicu vyhotovenú zo štátneho zdravotného dozoru, ktorý rukou vyhotovila Mgr. M.. Odcitoval ustanovenie § 52 ods. 1 písm. b), § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. a § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., že správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí fyzická osoba, podnikateľ, alebo právnická osoba, ak nepredloží na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva opatrenia, alebo návrhy podľa § 13 alebo do času kladného posúdenia sa nezdrží vykonávania posudzovaných opatrení a činnosti, za ktorý správny delikt mu uložila pokutu na dolnej hranici § 150f podľa § 57 ods. 5 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z.. Ďalej uviedla, že podľa podkladov nesúlad skutkového a právneho stavu trval od roku 2004 do 15.05.2015, t. j. do doby predloženia návrhu na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. na uvedenie priestorov a to miestnosti č. 25 a 26 do prevádzky, o ktorom správny orgán kladne rozhodol rozhodnutím z 29.052015 č. 2015/0276-03/PPL/Lu.
4. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca a žalovaný rozhodnutím č. OLP/4453/2016 z 27.05.2016 odvolanie žalobcu zo dňa 22.03.2016 zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil.
5. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ako z napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, žalobca ako účastník konania si nesplnil povinnosť uvedenú v § 2, § 52 ods. 1 písm. písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., nakoľko prevádzkoval dané priestory bez kladného posúdenia príslušného orgánu verejného zdravotníctva, do doby kladného posúdenia príslušným orgánom verejného zdravotníctva sa nezdržal vykonávania posudzovaných opatrení alebo činnosti, čo bolo zistené výkonom štátneho zdravotného dozoru dňa 19.05.2015, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., a preto mu za uvedený správny delikt bola uložená pokuta. Poznamenal, že žalobca nemal v predmetných priestoroch zahájiť prevádzku bez kladného posúdenia orgánom verejného zdravotníctva, nemal v prevádzkovaní pokračovať do doby kladného posúdenia a nemal tak porušiť, resp. nerešpektovať ustanovenie § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. a nemal tak naplniť skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní považuje za nedôvodné a k poukázaniu na nesprávne právne posúdenie veci poznamenal, že podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. orgán verejného zdravotníctva rozhoduje o návrhoch na uvedenie priestorov do prevádzky vrátane návrhov na zmenu v prevádzkovaní. K tomu, že správny orgán ani nevie čo je prevádzka poznamenal, že v tomto prípade nejde o „prevádzku“ ako takú (definovanú v Živnostenskom zákone), ale o rôzne a rozličné pracovné a iné priestory, kde sa vykonávajú najrôznejšie činnosti, ktoré môžu mať vplyv na verejné zdravie, t. j. ide o určité pracovné prostredie, ktoré môže nasledovne ovplyvňovať životné prostredie, ktoré orgány verejného zdravotníctva sú oprávnené posudzovať a to ešte pred začatím ich
prevádzkovania, resp. pred ich uvedením do prevádzky, resp. pred zahájením posudzovaných činnosti a to práce z hľadiska ich možného vplyvu na životné podmienky zamestnancov, osôb, tieto činnosti v uvedených priestoroch vykonávajú, resp. z hľadiska možného negatívneho ovplyvňovania životného prostredia.
6. Vo včas podanej žalobe žalobca navrhol rozhodnutie žalovaného Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/4453/2016 z 27.05.2016 v zmysle § 191 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. zrušiť a súčasne v zmysle § 191 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. zrušiť aj rozhodnutie č. 2015/03382-16-264/ODP z 25.02.2015, v ktorom Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Košiciach mu uložil pokutu vo výške 150,00 Eur za správny delikt podľa prvej časti § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. zistený 19.05.2015.
7. Žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie pokladá za nesprávne, lebo celé konanie vníma ako účelové aj vzhľadom na množstvo porušení zákonov o správnom konaní a to jednak zo strany RÚVZ v Košiciach, ako aj ÚVZ SR ako organizovanú trestnú činnosť a snahu zastrašiť konateľa spoločnosti, aby sa nezaujímal o podnikateľské aktivity vedúcich pracovníkov úradu, ktoré však poškodzujú aj priamo jeho. Právnym nekvalifikovaným konaním došlo v tomto prípade k rozhodnutiu o inom skutku (o novej veci a to aj čo sa týka času spáchania skutku, t. j. pred, resp. po kontrole), čiže rovnaký skutok nebol iba inak správne posúdený. Pritom sa jedná o konania s rovnakým číslom a taktiež variabilný symbol na platbu pokút je zhodný. Má za to, že konanie nie je začaté pre určitý správny delikt, ale pre určitý skutok. Navyše zmena správneho deliktu nebola odôvodnená správnou úvahou a to napriek tomu, že správny orgán opakovane o to žiadal aj formou sťažnosti. V rozhodnutí o pokute z 31.07.2015 správny orgán upustil od sankcionovania za nepredloženie návrhu príslušnému orgánu verejného zdravotníctva na uvedenie priestorov do prevádzky podľa § 13 ods. 4 písm. a) a pokračoval v správnom konaní vo veci uloženia sankcie len za protiprávne konanie spočívajúce v tom, že ako účastník konania vykonával v predmetných priestoroch činnosti. Odvolací orgán v rozhodnutí OLP/7907/2015 z 20.10.2015 toto rozhodnutie nespochybnil, nevyjadril sa v merite veci. Takisto správny orgán v novom prejednaní nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uvedenú zmenu kvalifikácie správneho deliktu. Odvolací orgán pri zrušení rozhodnutia a vrátení veci na nové konanie mal v odôvodnení rozhodnutia usmerniť prvostupňový orgán akým smerom má nové konanie uskutočniť a to tak po stránke vecnej, ako aj formálno-právnej.
8. V ďalšej časti žaloby uviedol, že výroky preskúmavaného rozhodnutia sú nepreskúmateľné preto, že nie je zrejmé, či bola uložená pokuta za jeden a ten istý delikt, keď v rozhodnutí č. 2015/03382-03/PPL- Lu z 31.07.2015 sa jednalo o správny delikt podľa druhej časti § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. a vo výroku rozhodnutia č. 2015/03382-06-264/ODP z 25.02.2015 sa jednalo o správny delikt podľa prvej časti § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.. Je nespochybniteľné, že iba výroková časť správneho rozhodnutia je schopná mať dopad na práva a povinnosti účastníkov konania a iba ona môže nadobudnúť právnu moc. Bezvadne formulovaný výrok je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, len z nej je možné zistiť, či a aká povinnosť bola uložená iba porovnaním výroku je možné usúdiť existenciu prekážky veci rozhodnutej, vylúčenie prekážky litispendencie dvojakého postihu pre totožný skutok je dôležitý pre určenie rozsahu dokazovania, ako aj pre zistenie riadneho práva na obhajobu, len výrok rozhodnutia (a nie odôvodnenie) môže byť vynutiteľný správnou exekúciou a pod.. Správny orgán ani nerešpektoval právny názor odvolacieho orgánu, ktorý je pre neho záväzný a v oznámení o novom prejednaní správneho deliktu opätovne neuviedol konkrétne akého správneho deliktu sa dopustil, dokonca ani nezaslal oznámenie o novom prejednaní správneho deliktu. Poukazuje zároveň aj na nesprávny postup zrejme prvostupňového správneho orgánu potom, čo mu bolo skoršie rozhodnutie odvolacím správnym orgánom zrušené a vrátené na nové prejednanie, čo sa týka začatia nového prejednania správneho deliktu a samotného ústneho pojednávania. Listom č. 2015/03382-091551/0DP z 11.12.2015 bol predvolaný účastník konania Ing. D. M., konateľ spoločnosti LEON PARTNER s.r.o., aby sa dostavil dňa 12.01.2016 o 10:00 hod. na RÚVZ, so sídlom v Košiciach, B. Č.. X do miestnosti č. 61 na prerokovanie zistení z výkonu ŠZD a ohliadky zo dňa 19.05.2015 ako podkladu správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 57 ods. 50 zákona č. 355/2007 Z. z.. Ako svedkov ústneho pojednávania navrhol vypočuť JUDr. T. a Mgr. M., zamestnankyne RÚVZ Košice a prehrať archivovanú zvukovú nahrávku z ústneho pojednávania 12.01.2016.
9. Rozhodnutie je nepreskúmateľné a zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Vo výroku rozhodnutia sa konštatuje, že spoločnosť „v čase
od roku 2004 do 15.05.2015 nepredložila na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. na uvedenie priestorov - miestnosti č. XX K. XX U. Z. L.. U. Č.. X/U H. L. do prevádzky a v priestoroch vykonávala činnosť“. Správny orgán nežiadal od žalobcu žiadne rozhodnutie, ani nezisťoval kedy a akú činnosť spoločnosť vykonávala v minulosti, iba že mala prenajaté priestory a aké činnosti chce vykonávať v budúcnosti. Zamestnankyňa správneho orgánu, ktorá sa zúčastnila ŠZD toto potvrdila. Zamestnankyňa správneho orgánu K.. D. prítomná pri výkone ŠZD a ohliadke priestorov 19.05.2015 uviedla.: „rozhodnutie nebolo požadované vzhľadom na to, že na mieste bola vykonaná ohliadka na základe návrhu spoločnosti LEON PARTNER s.r.o. na uvedenie predmetných priestorov do prevádzky a teda nepredpokladali sme, že uvedené priestory už raz boli schválené“. „Štátny zdravotný dozor bol vykonaný na základe podnetu a zameraný na šetrenie súčasného stavu, t. j. spôsob využívania prenajímaných priestorov a práve vykonávanú činnosť. Ing. M. na otázku na aké účely využíva prenajímané priestory nechcel bližšie konkretizovať zameranie spoločnosti LEON PARTNER s.r.o., to vyjasnil až následne po e-mailovej komunikácii,“ ale takáto komunikácia sa v spise nenachádza. Vo výroku rozhodnutia sa uvádza, že tento údajný správny delikt bol zistený 19.05.2015, keďže podľa spisu ŠZD bol zameraný na šetrenie práve vykonávanej činnosti, t. j. 19.05.2015, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Správny orgán sám spochybňuje zmysel výkonu kontroly, keď uvádza „to, že v deň výkonu ŠZD do uvedených priestorov účastník konania prišiel výhradne na základe dohovoru na presnú hodinu a len čakal na pracovníčky RÚVZ a po ich odchode odišiel z priestorov je irelevantné“. Nebol žiaden dôvod predkladať rozhodnutie, prípadne návrh správnemu orgánu predložiť, nakoľko pôvodné konanie o pokute sa toho netýkalo, ale týkalo sa obdobia 10 dní po 19.05.2015, ktorý deň bol podľa výroku oboch rozhodnutí správneho orgánu zistený údajný správny delikt. V dobe, keď správny orgán začal údajne nové konanie o pokute, t. j. 12.01.2016 už 18 mesiacov bolo vydané nové právoplatné rozhodnutie správnych orgánov podľa zákona č. 355/2007 Z. z..
10. Správny orgán v rozhodnutí sa opiera hlavne o vetu vytrhnutú z kontextu z vyjadrenia o začatí predchádzajúceho konania „spoločnosť má prenajaté uvedené priestory minimálne od roku 2004, t. j. viac ako 11 rokov, užíva ich rovnako“, čo považuje za dôkaz, že spoločnosť uvedené priestory uviedla do prevádzky, pričom to značí pravý opak. Správny orgán nepredložil žiaden dôkaz, že spoločnosť mala priestory uvedené do prevádzky a snaží sa presvedčiť. Účastník konania o pokute má obdobné postavenie ako obžalovaný v trestnom konaní. Pokiaľ by sa aj obžalovaný priznal a orgány činné v trestnom konaní nemajú dôveryhodné dôkazy, nemôžu ho odsúdiť. V tomto prípade konateľ bezprostredne po kontrole zaslal kontrolórkam e-mail ozrejmujúci uvedenú skutočnosť.
11. Rozhodnutie o pokute je zmätočné, nakoľko je vyčítané, že v čase od roku 2004 do 15.05.2015 nepredložil na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. na uvedenie priestorov do prevádzky a v priestoroch vykonával činnosť, čím porušil povinnosť ustanovenú v prvej časti § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z.. Je však nelogické požadovať predkladať niečo podľa zákona, ktorý v tom čase ani neexistoval. Správny orgán mal konkretizovať, ktoré zákony a paragrafy údajne porušil do platnosti zákona č. 355/2007 Z. z., v opačnom prípade je rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalovaný sa odvoláva na zákon o hygienickej a proti epidemickej starostlivosti 4/1952 bez bližšie určeného paragrafu. Je nelogické požadovať predkladať niečo orgánu verejného zdravotníctva, keďže tento pojem bol definovaný až neskôr, t. j. v roku 2006. Je protizákonné podľa § 57 ods. 52 zákona č. 355/2007 Z. z. sankcionovať ho za niečo staršie ako 3 roky, pričom v rozhodnutí ho idú sankcionovať za obdobie spred 12 rokov. Správny orgán nezistil, či žalobca vykonával činnosť v priestoroch napr. 15.05.2015 tak, ako sa píše v rozhodnutí o pokute a na základe čoho prišla k uvedenému dátumu. Správny orgán v liste č. 2015/03382-23-8/odv-512/ODP uvádza „neposudzoval činnosti ale priestory, ktoré účastník konania užíval na Z.. L.. U. Č.. X/U H. L.. V odôvodnení rozhodnutia chýba správna úvaha prečo nemohli predložiť pred rokom 2004, nakoľko správny orgán nezisťoval odkedy má spoločnosť prenajaté uvedené priestory. Priestor sa ani nemôže dať do prevádzky, pokiaľ sa v ňom predtým nevykonávajú určité činnosti, aby vôbec bolo možné čo posudzovať. Zákon pojem „vykonáva činnosť“, ani nestotožňuje s „uvedením priestoru do prevádzky“. Pokiaľ Mgr. M. dala na podpis súčasne 2 dokumenty a to zápis z výkonu štátneho zdravotného dozoru
- prešetrenie podnetu a z ohliadky, ktoré sú písané gramaticky v prítomnom čase a obsahujú rozdielne vykonávané činnosti, je zrejmé, že sa jedná o podvodné konanie. Zo zvukovej nahrávky je zrejmé, že žalobca bol uvedený do omylu, pretože sa vyjadruje „že radšej tam napísať viac, aby v budúcnosti znova nejaký anonym spoločnosť nenapadol“. Administratívny spis nie je kompletný, pretože chýbajú tam dokumenty, na ktoré sa rozhodnutie o pokute odvoláva.
12. Rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Celé konanie je o „uvedení priestorov do prevádzky“, pričom správny orgán ani nevie jednoznačne čo je to prevádzka. RÚVZ v Košiciach rozhodnutím č. 2015/02767-03/PPL-Lu z 29.05.2015 súhlasil s návrhom účastníka konania na uvedenie priestorov skladu a laboratória na vývoj programov a elektroniky na ul. L.. U. Č.. X/U H. L. do prevádzky L.. V odôvodnení uvádza „že priestory zodpovedajú požiadavkám NV SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko a sú v súlade s požiadavkami na ochranu verejného zdravia, preto orgán verejného zdravotníctva rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia“.
13. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. K podanej žalobe uviedol, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice vydal 25.05.2006 rozhodnutie č. 2015/03382-16-264/ODP, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 150,00 Eur za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. ods. 42 písm. v) zákona č. 355/2007 Z. z. zistený 19.05.2015 v priestoroch miestnosť č. 25 (sklad o výmere 20,2 m2) a miestnosti č. 26 (laboratórium o výmere 20,2 m2) nachádzajúcich sa na 1. nadzemnom podlaží dvojpodlažného objektu na Z. L.. U. Č.. X/U H. L., ktorého sa účastník konania dopustil tým, že v čase od roku 2004 do 15.05.2015 nepredložil na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. na uvedenie predmetných priestorov do prevádzky a v priestoroch vykonával činnosť, čím porušil povinnosti ustanovené v § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.. To, že tomuto rozhodnutiu predchádzalo iné rozhodnutie, ktoré bolo odvolacím orgánom zrušené nie je právne irelevantné z toho dôvodu, že by novým rozhodnutím došlo „k prekvalifikovaniu správneho deliktu, čo v tomto prípade neobstojí, lebo stále ide o porušenie § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., čo znamená, že nie je ani dôvodná „na zdôvodnenie zmeny správneho deliktu správnou úvahou“. Taktiež sa nestotožňuje s tvrdením, že v napadnutom rozhodnutí správny orgán použil termín „iného správneho deliktu podľa § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z....“ tu išlo o presný citát § 57 č. 355/2007 Z. z. „iné správne delikty“. Čo sa týka predvolania na ústne pojednávanie podaním č. 2015/003382-091551/ODP z 11.12.2015 poznamenal, že prvostupňový správny orgán dodržal povinnosť stanovený v § 3 ods. 2 a § 33 ods. 1 Správneho poriadku. Pokiaľ chcel žalobca využiť možnosť konať prostredníctvom svojich orgánov alebo jeho zástupcu, mohol si túto požiadavku uplatniť na ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo na prvostupňovom správnom orgáne 12.01.2016 a mohol tam delegovať orgán LEON PARTNER s.r.o. alebo zástupcu tohto orgánu. Žalobca Ing. D. M.K.U. je uvedený ako jediný konateľ LEON PARTNER s.r.o.. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia poznamenal, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia okrem iného vyplýva, že dňa 19.05.2015 bol vykonaný štátny zdravotný dozor v predmetných priestoroch, ktoré má žalobca v prenájme na základe nájomnej zmluvy z 24.05.2004 za účelom zriadenia skladu a laboratória. Pri výkone štátneho zdravotného dozoru nebolo predložené rozhodnutie orgánu verejného zdravotníctva na uvedenie predmetných priestorov do prevádzky podľa § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. a žalobca upresnil, že podal dňa 15.05.2015 návrh na uvedenie predmetných priestorov do prevádzky. Vo vyjadrení zo 06.07.2015 žalobca potvrdil, že má prenajaté predmetné priestory minimálne od roku 2004, t. j. viac ako 11 rokov a užíva ich rovnako. Ak žalobca v žalobe tvrdí, že zákon č. 355/2007 Z. z. v inkriminovanom čase neexistoval uviedol, že sankcionovaná povinnosť pretrváva od roku 1952, a preto neobstojí domnienka, že za uvedený správny delikt nemožno postihovať podľa platného zákona.
14. K námietke, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci poznamenal, že zákon č. 355/2007 Z. z. v § 52 ods. 1 písm. b) ukladá povinnosť predkladať opatrenia a návrhy uvedené v § 13 na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva a podľa § 13 ods. 4 písm. a) ide o návrh na uvedenie priestorov do prevádzky a v tomto prípade je právne irelevantné aký názor na túto skutočnosť má žalobca. Žalobca správne uvádza podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie miesto, ktoré je určené na výkon práce zamestnancov v priestoroch zamestnávateľa, na ktoré má zamestnanec prístup počas výkonu práce a je úplne jedno, či ide o jedného zamestnanca alebo viac, teda či prácu vykonáva iba jedna osoba, resp. viac osôb. Každá činnosť, ktorá sa vykonáva na mieste preto zriadenou, resp. preto určenou, t. j. na pracovisku musí byť z hľadiska ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia posúdená a to bez ohľadu na to, či tam pracuje jedna alebo viac osôb, resp. či do týchto priestorov chodia klienti. K polemizácii žalobcu o tom, či zákon č. 355/2007 Z. z. pozná alebo nie pojem „prevádzka“, toto nič nemení na skutočnosti, že každý je povinný rešpektovať ustanovenie § 52 ods. 1 písm. b) a že v ustanovení § 13 ods. 4 písm. a)
zákona č. 355/2007 Z. z. sa nehovorí o uvedení prevádzky do prevádzky, ale o uvedení priestorov do prevádzky, teda každého priestoru, kde sa vykonáva akákoľvek činnosť, ktorá môže negatívne ovplyvniť verejné zdravie.
15. K námietke, kde žalobca poukazuje „vykonávanie činnosti“ poznamenáva, že orgány verejného zdravotníctva v žiadnom prípade nesankcionujú za „vykonávanie činnosti“, ale v súlade s § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. poukazuje na to, že ide o opatrenia a činnosti, ktoré môžu ovplyvniť verejné zdravie a ktoré je preto nutné z hľadiska ochrany verejného zdravia posúdiť. Akékoľvek miesto, ktoré je určené na výkon práce a to bez ohľadu na to koľko osôb tam prácu vykonáva môže znamenať riziko pre ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia, a preto to musí orgán verejného zdravotníctva v súlade s § 13 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z. posúdiť. V závere uviedol, že žalobca do času vydania kladného rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice č. 2015/02767-03/ PPL/Lu z 29.05.2015 o uvedení predmetných priestorov do prevádzky takýmto kladným rozhodnutím nedisponoval, čím porušil § 52 ods. 1 písm. b) a naplnil tak skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z..
16. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe zotrval na skutočnostiach, ktoré sú uvedené a obsiahnuté v jeho žalobe a takisto na tom, aby súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
17. K vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril žalovaný, v ktorom neuviedol žiadne ďalšie nové právne skutočnosti, ale zotrval na obsahu svojho písomného vyjadrenia k žalobe.
18. Krajský súd bez nariadenia pojednávania, pretože ani jeden z účastníkov nežiadal, aby vec bola prejednaná na nariadenom pojednávaní, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, s ďalšími vyjadreniami účastníkov konania, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
19. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že dňa 19.05.2015 Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Košiciach vykonal štátny zdravotný dozor - prešetrenie podnetu 46/POD/15, o čom svedčí zápis a vyplýva z neho, že Ing. M. má na ul. L.. U. Č.. X/U H. L. prenajaté 2 miestnosti a to č. 25 (sklad) a miestnosť č. 26 (laboratórium), priestory má prenajaté na základe platnej nájomnej zmluvy. V sklade sú v regáloch uložené elektrosúčiastky, sporadicky sa tu vykonáva testovanie elektromotorov na bezpečné napätie. Súčasne je tu vykonávaná aj sporadická montáž zariadení na bezpečné napätie. V laboratóriu sa vykonáva návrh výkonnej elektroniky. Do miestnosti č. 25 a 26 nechodia klienti, spoločnosť nemá žiadnych zamestnancov, rozhodnutie na uvedenie predmetných priestorov do prevádzky vydané orgánom verejného zdravotníctva nebolo predložené, ale účastník podal na RÚVZ žiadosť o uvedenie priestorov do prevádzky dňa 15.05.2015. Zároveň v spise je založený zápis s ohliadky Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Košiciach zo dňa 19.05.2015 a to na základe žiadosti účastníka konania zo dňa 15.05.2015. Žalobcovi bolo zaslané oznámenie z 11.06.2015 o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 57 ods. 50 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. za správny delikt podľa § 57 ods. 42 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že nepredložil na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh na uvedenie priestorov do prevádzky podľa § 13 ods. 4 písm. a) a vykonávali ste v predmetných priestoroch činnosť. Uvedená skutočnosť bola zistená kontrolou dňa 19.05.2015. K uvedenej výzve sa žalobca písomne vyjadril a uviedol, že dňa 19.05.2015 po predchádzajúcej dohode s Mgr. M. prebehla v prenajatých priestoroch obhliadka „kontrola z dôvodu prešetrenia podnetu“ ako sa to tvrdí v oznámení. Do uvedených priestorov prišiel výhradne na základe dohovoru na presnú hodinu a nie je pravda, že tam vykonával inú činnosť, ako čakal pracovníčky RÚVZ. V oznámení chýba údaj kedy konkrétne sa mala spoločnosť správneho deliktu dopustiť, chýba údaj, že spoločnosť má prenajaté priestory minimálne od roku 2004 a na aký konkrétny účel ich užíva. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 2015/03382-03/PPL-Lu z 31.07.2015 uložil žalobcovi pokutu vo výške 150,00 Eur za správny delikt podľa druhej časti ustanovenia § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. zistený 19.05.2015, ktorého sa účastník konania dopustil tým, že do času kladného posúdenia priestorov - miestnosť č. 25 a 26 v dvojpodlažnom objekte na ul. L.. U. Č.. X/U H. L. sa nezdržal vykonávania posudzovaných činnosti, čím porušil povinnosť ustanovenú v druhej časti § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z..
20. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a žalovaný rozhodnutím č. OLP/7907/2015 z 20.10.2015 zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 2015/03382-33/PPL-Lu z 31.07.2015 a vrátil mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo nutné zrušiť a vec vrátiť na nové konanie, pretože z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, že účastník konania bol sankcionovaný za správny delikt podľa druhej časti ustanovenia § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., pričom v oznámení o začatí konania č. 2015/03382-01/PPL-LI zo dňa 11.06.2015 je uvedené celé ustanovenie § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. a ak po opätovnom prejednaní predmetného správneho deliktu dospeje k záveru, že je potrebné uložiť sankciu za naplnenie skutkovej podstaty príslušného správneho deliktu, je potrebné, aby sa účastník konania mohol vyjadriť k podkladom na vydanie prípadného rozhodnutia, to znamená, že v oznámení o novom prejednaní správneho deliktu uvedie konkrétne akého správneho deliktu sa účastník konania dopustil, aby účastníkovi konania bola daná možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán v predvolaní na ústne pojednávanie č. 2015/03382-09-1551/ODP z 11.12.2015 uviedol, že predvoláva konateľa žalobcu na prerokovanie zistení z výkonu štátneho zdravotného dozoru a obhliadky zo dňa 19.05.2015, ako podkladu správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 57 ods. 50 zákona č. 355/2007 Z. z.. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 2015/03382-12-1483/PPL, ODP z 12.01.2016 jednoznačne vyplýva, že v časti predmet pojednávania je uvedené: prejednanie skutočnosti zistených dňa 19.05.2015 v priestoroch prevádzky spoločnosti LEON PARNER s.r.o., ktoré sú podkladom správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 57 ods. 50 písm. a) cit. zák. za správny delikt podľa § 57 ods. 2 písm. b) prvá časť vety, cit. zák., t. j. nepredložil návrh na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva podľa § 13 ods. 4 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.. Potom prvostupňový orgán rozhodnutím č. 2015/03382-16-264/ ODP z 25.02.2016 uložil žalobcovi pokutu vo výške 150,00 Eur za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva podľa prvej časti § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. zistený dňa 19.05.2015 v priestoroch - miestnosti č. 25 (sklad o výmere 20,2 m2) a miestnosti č. 26 (laboratórium o výmere 20,2 m2) nachádzajúcich sa na 1. nadzemnom podlaží dvojpodlažného objektu na Z. L.. U. Č.. X/U H. L., ktorého sa účastník konania dopustil tým, že v čase od roku 2004 do 15.05.2015 nepredložil na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. na uvedenie priestorov - miestnosti č. 25 (sklad o výmere 20,2 m2) a miestnosti č. 26 (laboratórium o výmere 20,2 m2) do prevádzky a v priestoroch vykonával činnosť, čím porušil povinnosť ustanovenú v prvej časti § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z..
21. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že prvostupňový správny orgán začal správne konanie oznámením zo dňa 11.06.2015 a to za správny delikt podľa § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že nepredložil na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh na uvedenie priestorov do prevádzky podľa § 13 ods. 4 písm. a) a vykonával v predmetných priestoroch činnosť, ale prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 31.07.2015 č. 2015/03382-03/PPL- Lu uložil žalobcovi pokutu vo výške 150,00 Eur za správny delikt, ktorého sa dopustil tým, že do času platného posúdenia priestorov miestnosť č. 25 a č. 26 v dvojpodlažnom objekte na Z. L.. U. Č.. X/U H. L. sa nezdržal vykonávania posudzovaných činnosti, čím porušil povinnosť ustanovenú v druhej časti § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že správne konanie sa začalo o správnom delikte podľa § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že nepredložil na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh na uvedenie priestorov do prevádzky a vykonával v predmetných priestoroch činnosť, pričom prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 31.07.2015 č. )2015/03382-03-PPL/Lu už žalobcovi uložil pokutu za správny delikt, ktorého sa dopustil tým, že do času kladného posúdenia priestorov miestnosti č. 25 a č. 26 sa nezdržal vykonávania posudzovaných činnosti, čím porušil povinnosť stanovenú v druhej časti § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., teda bola žalobcovi uvedeným rozhodnutím uložená pokuta za iný správny delikt, ohľadne ktorého správneho deliktu sa začalo správne konanie oznámením z 11.06.2015. Žalovaný rozhodnutím č. OLP/7907/2015 z 20.10.2015, ktorým zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu uviedol, že z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, že účastník konania bol sankcionovaný za správny delikt podľa druhej časti ustanovenia § 57 ods. 42 písm. b), pričom v oznámení o začatí konania z 11.06.2015 je uvedené celé ustanovenie § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., a preto uložil prvostupňovému správnemu orgánu, aby v oznámení o novom prejednaní správneho deliktu uviedol konkrétne akého správneho deliktu sa účastník konania dopustil. V predvolaní na ústne pojednávanie z 11.12.2015 č. 2015/03382-09-1551/0DP sa uvádza, že bude sa konať prerokovanie zistení z výkonu štátneho zdravotného dozoru a obhliadky zo dňa 19.05.2015 ako podkladu správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 57 ods. 50 zákona
č. 355/2007 Z. z. a v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 2015/03382-12-1483/PPL, ODP je uvedené, že sa bude prejednávať správny delikt podľa § 57 ods. 42 písm. b) prvá časť vety, t. j. nepredložil návrh na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva podľa § 13 ods. 4 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.. Prvostupňový správne orgán rozhodnutím č. 2015/03382-16-264/ODP z 25.02.2015 žalobcovi uložil pokutu vo výške 150,00 Eur za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva podľa prvej časti § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. zistený 19.05.2015 v priestoroch - miestnosť č. 25 a v miestnosti č. 26, ktorého sa účastník konania dopustil tým, že v čase od roku 2004 do 15.05.2015 nepredložil na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. na uvedenie priestorov miestnosť č. 25 a miestnosť č. 26 do prevádzky a v priestoroch vykonával činnosť, čím porušil povinnosť ustanovenú v prvej časti § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že ústne pojednávanie dňa 12.01.2016 malo byť vykonané o prerokovaní zistení z výkonu štátneho zdravotného dozoru a obhliadky zo dňa 19.05.2015, ako podkladu správneho konania vo veci uloženia pokuty. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 12.01.2016 vyplýva, že predmetom pojednávania je uloženie pokuty podľa § 57 ods. 50 písm. a) za správny delikt podľa § 57 ods. 42 písm. b) prvá časť vety, t. j. nepredložil návrh na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva podľa § 13 ods. 4 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. a prvostupňové rozhodnutie z 25.02.2016 č. 2015/03382-16-264/ODP je o uložení pokuty za nepredloženie na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. do prevádzky a v priestoroch žalobca vykonával činnosť, čím porušil povinnosť prvej časti § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.. Žalovaný ako odvolací orgán toto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu rozhodnutím č. OLP/4453/2016 z 27.05.2016 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
22. Žalobca v podanej žalobe namieta, že v danej veci správnym orgánom došlo k prekvalifikovaniu konania, teda že rozhodnutie je o inom skutku, o inej veci, čiže rovnaký skutok nebol iba inak právne posúdený a zmena správneho deliktu nebola odôvodnená správnou úvahou ani v jednom rozhodnutí správneho orgánu. Má za to, že nielen výrok preskúmavaného rozhodnutia, ale aj odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvod a že skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívny spismi a nemá v nich oporu.
23. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. orgán verejného zdravotníctva v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
25. Podľa § 47 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovie v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu, lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s overením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. Osobitné zákony ustanovujú v ktorých prípadoch sa rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania v plnom rozsahu vyhovuje len vyznačí v spise a účastníkovi konania sa namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia vydá osobitný doklad alebo poskytne plnenie.
26. Z citovaného ustanovenia § 47 Správneho poriadku vyplýva, že rozhodnutia správneho orgánu musí mať zákonom stanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti. Správny poriadok upravuje všeobecné náležitosti rozhodnutia, ktoré zároveň predstavujú minimálny štandard správnych rozhodnutí. Náležitosti rozhodnutia ustanovené Správnym poriadkom sú vymedzené taxatívne. Jedinou výnimkou je upustenie od odôvodnenia, ak sa účastníkom v celom rozsahu vyhovie. Správny poriadok rozlišuje jednak obsahové náležitosti a jednak formálne náležitosti rozhodnutia. Obsahovými náležitosťami sú výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Zákon so zreteľom na logickú štruktúru rozhodnutia ustanovuje poradie jednotlivých časti v jeho písomnom vyhotovení. Jednotlivé časti musia byť aj formálne oddelené, aby nedošlo k situácii, že rozhodnutie by bolo nepreskúmateľné. Výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktoré musí byť jednoznačne špecifikované. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho vzťahu akým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne sa menia právne vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa tiež autoritatívne deklarujú určité právne stavy. Výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval. Súčasťou výroku podľa okolnosti prípadu ďalej je rozhodnutie o povinnosti účastníka nahradiť trovy konania ak ich správny orgán hodlá uložiť. Túto povinnosť môže správny orgán uložiť buď v rozhodnutí vo veci alebo samostatným rozhodnutím. V priestupkovom konaní správny orgán ukladá povinnosť nahradiť paušálnu sumu trov konania za podmienok ustanovených v § 79 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Určenie lehoty na plnenie, ak sa účastníkovi ukladá povinnosť niečo plniť, nesplnenie povinnosti v tejto lehote je jednou z podmienok vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia. Táto lehota nesmie byť kratšia ako ustanovuje osobitný predpis, možno ju určiť aj dodatočne. Súčasťou výroku rozhodnutia nemôže byť výsledok posúdenia predbežnej otázky. Ďalšou obsahovou náležitosťou rozhodnutia je jeho odôvodnenie. Odôvodnenie plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinnosti. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov. Správny poriadok demonštratívnym spôsobom uvádza okolností, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolností treba považovať najmä skutočností, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej treba uviesť aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa buď vôbec nevykonali, alebo sa o nich správny orgán dozvedel až po vyhlásení rozhodnutia. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym predpisom a skutkovými zisteniami musí byť logicky vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy. V týchto prípadoch spravidla vychádza len zo všeobecného vymedzenia zákonných podmienok, ktoré zároveň predstavujú hranicu voľnej úvahy. Ak napr. správny orgán ukladá pokutu za správny delikt, nestačí uviesť, že pri uložení pokuty prihliadal na mieru zavinenia a výška pokuty bola uložená v rámci ustanoveného rozpätia. Správny orgán sa musí vyrovnať so všetkými hľadiskami pre uloženie pokuty, inak by bolo takéto rozhodnutie nepreskúmateľné. Rozhodnutie správneho orgánu sa považuje za nespreskúmateľne buď pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé či a aké dôkazy boli vykonané a ďalej prípady, keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť nedostatkov dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutia nebol dostatok dôvodov.
27. Výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania deliktu, vyslovenie viny, druh a výška sankcie.
28. Z obsahu administratívneho spisu a to predovšetkým z listinných podkladov a to oznámení o začatí správneho pojednávania o predvolaní na ústne pojednávanie z rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného krajský súd dospel k záveru, že nedá sa jednoznačne zistiť akého konkrétneho správneho deliktu sa mal žalobca dopustiť podľa § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., lebo z tohto ustanovenia vyplýva, že fyzické osoby - podnikatelia a právnické osoby sú povinné predkladať opatrenia a návrhy uvedené v § 13 na posúdenie príslušného orgánu verejného zdravotníctva a do času kladného posúdenia zdržať sa vykonávania posudzovaných opatrení alebo činnosti, keď správne konanie sa najskôr začalo z dôvodu, že žalobca sa mal dopustiť správneho deliktu podľa § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., že nepredložil na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh na uvedenie priestorov do prevádzky a vykonával v predmetných priestoroch činnosť, pričom prvé rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pokuta bola už uložená za správny delikt, síce podľa § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., ale za to, že do času platného posúdenia priestorov miestnosti č. 25 a 26 sa nezdržal vykonávania posudzovaných činnosti, teda, že síce predložil návrh na uvedenie priestorov do prevádzky podľa § 13 ods. 4 písm. a) uvedeného zákona, ale do kladného posúdenia jeho návrhu sa nezdržal vykonávania posudzovaných činnosti. Podľa obsahu predvolania na ústne pojednávanie z 11.12.2015 sa malo viesť správne konanie o prerokovaní zistení z výkonu štátneho zdravotného dozoru a obhliadky zo dňa 19.05.2015, ale podľa zápisnice o ústnom pojednávaní z 12.01.2012 sa mal prejednávať správny delikt podľa § 57 ods. 42 písm. b) prvá časť vety, t. j. že nepredložil návrh na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva podľa § 13 ods. 4 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., teda nie o prerokovaní zistení z výkonu štátneho zdravotného dozoru a obhliadky. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je už o uložení pokuty za správny delikt, ktorého sa žalobca dopustil tým, že v čase od roku 2004 do 15.05.2015 nepredložil na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh podľa § 13 ods. 4 písm. a) na uvedenie priestorov miestnosti č. 25 a miestnosti č. 26 do prevádzky a v priestoroch vykonával činnosť, čím porušil povinnosť ustanovenú v prvej časti § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., teda nielen preto, že nepredložil návrh na posúdenie príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa § 13 ods. 4 písm. b), ale aj preto, že v uvedených priestoroch miestnosti č. 25 a č. 26 vykonával činnosť.
29. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, pretože sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania, preto musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom čo bolo predmetnom správneho konania. Teda výrok v súlade s ustanovením § 47 ods. 2 Správneho poriadku obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy konania a v súlade s ustanovením § 77 zákona č. 372/1990 Zb. Zákon o priestupkoch, pretože zásady správneho trestania treba použiť a z nich vychádzať aj pri rozhodovaní o správnom delikte, preto výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať tiež opis skutku s označením miesta a času spáchania deliktu, vyslovenie viny, druhu a výšku sankcie. Výrok správneho rozhodnutia musí byť určitý a konkrétny a to predovšetkým pri ukladaní sankcií za správne delikty, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania, teda aby nevznikli pochybnosti o tom, akého správneho deliktu sa účastník dopustil a aby skutočne nevznikli pochybnosti o tom, že za spáchanie akého konkrétneho deliktu bola uložená účastníkovi konania sankcia. V danom prípade, ako už bolo uvedené, z obsahu pripojeného administratívneho spisu, ale ani z výrokov preskúmavaných rozhodnutí nie je jasné akého konkrétneho deliktu a kedy sa mal žalobca dopustiť, nakoľko raz sa uvádza, že sa dopustil správneho deliktu tým, že nepredložil na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh na uvedenie priestorov do prevádzky podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z., inokedy nielen zato, že nepredložil návrh, ale že aj uvedené priestory užíval, resp. bola mu uložená pokuta zato, že priestory užíval, t. j. nezdržal sa vykonávania posudzovaných činnosti v priestoroch do času kladného posúdenia, pričom zo spisu je zrejmé, že žalobca návrh podal dňa 15.05.2015, pričom správne konanie podľa zápisnice o ústnom pojednávaní z 12.01.2016 malo byť o tom, že žalobca nepredložil návrh na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva podľa § 13 ods. 4 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., ale podľa rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu mu bola uložená pokuta za delikt, že nepredložil na posúdenie príslušnému správnemu orgánu verejného zdravotníctva návrh podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. a to od roku 2004 do 15.05.2015 a v priestoroch vykonával činnosť.
30. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, oboznámením sa administratívnych spisov dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, ktorá predovšetkým vyplýva z toho, že výroky správnych orgánov o tom, akého správneho deliktu sa žalobca dopustil nie sú určité, konkrétne a dokonca v rozpore s tým čo bolo uvedené v oznámení o začatí správneho konania a tým, čo bolo uvedené v zápisnici o ústnom pojednávaní z 12.01.2016, preto súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. d) a ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2016 Z. z. Správny súdny poriadok zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.
31. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude, aby jednoznačne, jasne a zrozumiteľne uviedol o čom začal správne konanie, teda uviedol akého konkrétneho správneho deliktu sa mal žalobca dopustiť, za ktorý mu je možné uložiť sankciu a vykonať za tým účelom na preukázanie či boli naplnené znaky správneho deliktu dokazovanie. Žalobcovi ako účastníkovi konania dať možnosť k zisteným skutočnostiam a dôkazom sa vyjadriť a následne rozhodnúť, či žalobca sa dopustil správneho deliktu, kedy a akým konkrétnym spôsobom. Zároveň je podstatné a dôležité, aby správny orgán vo výroku svojho rozhodnutia, ktorý musí byť určitý, konkrétny, teda musí obsahovať popis skutku s označením miesta a času dopustenia sa správneho deliktu a to tak, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania a o čom skutočne správny orgán aj rozhodol, teda o akom konkrétnom správnom delikte. Odôvodnenie rozhodnutia musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia, musí opísať správny orgán predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia a ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov konania, prípadne s ich námietkami. K vykonaným dôkazom uvedie, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené a aký je právny význam týchto skutočností. Zároveň uvedie aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Ak za zistený správny delikt bude ukladať pokutu, potom výšku pokuty musí odôvodniť v súlade s § 57 ods. 51 zákona č. 355/2007 Z. z., ale nebude postačujúce len odcitovanie tohto ustanovenia.
32. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože ani jeden z nich si ich neuplatnil.
33. Tento rozsudok senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v platnom znení).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku / ďalej len „S. s. p.“ / to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.