Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-82-2016.pdf
PDF · 97.26 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/82/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táni Veščičikovej v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, zastúpeného advokátom JUDr. Ján Šoltés, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti žalovanému: I. F., naposledy bytom J. K. X, S., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou H. Z., zamest. Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie 647,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 26.11.2015 č.k. 40C/134/2014-49 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.
Stranám sporu n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 377,15 eur a úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 218,35 od 21.6.2012 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 79,40 od 21.6.2012 do zaplatenia a 9,50 % ročne zo sumy 79,40 od 21.6.2012 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Žalobca sa návrhom na začatie konania, postúpeným Okresným súdom Košice II Okresnému súdu Košice I dňa 10.1.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 647,90 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 547,43 eur od 21.6.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom zmluvy o postúpení pohľadávok. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, uzatvorila so žalovaným dňa 27.6.2007 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanému poskytla úver, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný svoj záväzok nedodržal a splátky riadne a včas nesplácal. Žalobca si v konaní uplatňuje nesplatenú istinu vo výške 547,43 eur, nesplatené zmluvné úroky z úveru vo výške 73,56 eur a nesplatené poplatky za správu úveru vo výške 26,91 eur.
3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to Zmluvou o splátkovom úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami SLSP, a.s. (ďalej len ako „VOP“), Zmluvou o postúpení pohľadávok, Oznámením o postúpení pohľadávky a zistil nasledujúci skutkový stav: Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len ako „SLSP“) poskytol žalovanému úver vo výške 697,08 eur (21.000,- Sk). Žalovaný sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 19,85 eur (598,- Sk) mesačne, splatných k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa
20.7.2007. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola dohodnutá na 26,45 %, úroková sadzba na 18,40 % ročne a konečná splatnosť úveru na 20.6.2012. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE súd zistil, že postupník - právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa, IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, postúpil pohľadávku voči žalovanému dňa 28.3.2013 na postupcu - žalobcu. Pohľadávka v čase postúpenia predstavovala sumu 796,37 eur a pozostávala z istiny 547,43 eur a celkových úrokov 222,03 eur. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2013 súd zistil, že právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému oznámenie o postúpení pohľadávky.
4. Po citácii ustanovenia §§ 261 ods. 3 písm. d), § 273 ods. 1 a 2, §497, § 503 ods. 1, 2, §504 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 2, § 4 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2007, § 524 ods. 1 a ods. 2, § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 13.6.2014 súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 697,08 eur (21.000,- Sk) a žalovaný sa zaviazal ju splácať v pravidelných mesačných splátkach po 19,85 eur (598,- Sk). V zmysle ust. § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bol žalovaný spotrebiteľom, a preto vzťahy založené zmluvou o úvere sú svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Keďže žalovaný nesplácal jednotlivé splátky pôžičky riadne a včas, porušil svoje zmluvné povinnosti. Žalovaný bol povinný splácať banke úver a úroky z úveru formou pravidelných mesačných splátok vo výške po 19,85 eur, splatných vždy v 20. deň v mesiaci s dátumom splatnosti prvej splátky 20.7.2007 a pri počte splátok 60 s dátumom splatnosti poslednej splátky 20.6.2012. Žalobca, resp. jeho právny predchodca mohol uplatniť svoj nárok na súde deň nasledujúci po dni splatnosti jednotlivých splátok. Dňa 21.12.2010 tak uplynula (napriek tvrdeniu žalobcu, že k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovaným došlo uplynutím splátkového kalendára, t.j. nebola vyhlásená predčasná splatnosť úveru) všeobecná trojročná premlčacia doba pre 41 z 60 splátok. Žalobca, resp. jeho právny predchodca doručil návrh na začatie konania tunajšiemu súdu dňa 28.11.2013, teda v čase, keď bol jeho nárok v časti 41 splátok premlčaný. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je nutné aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 13.6.2014, pričom vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie nároku aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné ustanovenia bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex offo. Márnym uplynutím premlčacej lehoty sa právo už o zložku právneho nároku oslabilo, hoci podmienene (úplne až účinným „dokonaním“ premlčania v súdnom konaní). Podstatné je, že žiadne právo týmto za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy subjekt (žalobca) nenadobudol a nebola porušená jeho dôvera v právo, pretože podľa zásady vigilantibus iura scripta sunt tento subjekt (žalobca) musel počítať s tým, že svoje právo stratí, a to výlučne dôsledkom svojej nedbanlivosti. V dôsledku premlčania práva žalobcu nebolo možné priznať mu uplatnený nárok, a preto súd prvej inštancie návrh v tejto časti zamietol. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žalovaný do dnešného dňa žalobcovi nezaplatil 19 splátok úveru so splatnosťou kratšou ako tri roky pred podaním návrhu. Súd prvej inštancie , preto v súlade s cit. zák. ust. zaviazal žalovaného na zaplatenie 377,15 eur (19 x 19,85 eur). Pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky žalobcu súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca má v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka ako veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Pre určenie počiatku omeškania je rozhodujúca splatnosť dlhu. Pri určení počiatku omeškania súd vychádzal z návrhu, v ktorom si ich žalobca uplatnil od 21.6.2012, pričom pohľadávka žalobcu sa stala splatnou 20. deň príslušného kalendárneho mesiaca pre jednotlivé splátky počínajúc od 20.12.2010. Preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa 21.6.2012 v súlade s návrhom.
Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Výšku úrokov z omeškania súd prvej inštancie určil v súlade s citovaným ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.; základná úroková sadzba stanovenej ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu bola pri 11 splátkach (splatných 20.12.2010; 20.1.2011; 20.2.2011; 20.3.2011; 20.12.2011; 20.1.2012; 20.2.2012; 20.3.2012; 20.4.2012; 20.5.2012; 20.6.2012) 1,0%, výška úrokov z omeškania je teda o osem percentuálnych bodov vyššia než stanovená úroková sadzba, t.j. 9,0 % ročne, pri 4 splátkach (splatných 20.4.2011; 20.5.2011; 20.6.2011; 20.11.2011) 1,25%, výška úrokov z omeškania je teda o osem percentuálnych bodov vyššia než stanovená úroková sadzba, t.j. 9,25 % ročne a pri 4 splátkach (splatných 20.7.2011; 20.8.2011; 20.9.2011; 20.10.2011) 1,50%, výška úrokov z omeškania je teda o osem percentuálnych bodov vyššia než stanovená úroková sadzba, t.j. 9,50 % ročne.
5. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca bol v konaní úspešný v pomere 58 % a neúspešný v pomere 42 %, teda v porovnateľnom pomere. Preto súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
6. Proti tomuto rozsudku proti výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a proti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca, ktorý ho v napadnutých častiach navrhol zmeniť tak, že jeho návrhu sa v celom rozsahu vyhovie a prizná i náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie aplikoval síce správnu normu ale nesprávne interpretoval jej obsah. Posúdenie premlčania časti uplatnenej pohľadávky in concreto dohodnutých splátok úveru splatných pred 21.12.2010 podľa §100 OZ tak, že v jeho zmysle došlo k premlčaniu každej splatnej splátky jednotlivo je nesprávne. Úver poskytnutý žalovanému právnym predchodcom, bol splatný dňa 20.6.2012. Tento deň bol dňom konečnej splatnosti úveru. Premlčacia doba pre zaplatenie celej sumy nezaplateného úveru začala plynúť dňa 21.6.2012 podľa §101 OZ. Žalovaná pohľadávka tak bola na súde uplatnená v rámci plynutia premlčacej doby. Správnym právnym posúdením veci, by súd I. inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu.
7. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
9. Rozsudok je vo výroku o zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania (ďalej len rozsudok) vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Prvý výrok odvolaním napadnutý nebol, preto nebol ani predmetom odvolacieho prieskumu.
10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.2.2017 o 13.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 206/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 16.2.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 C.s.p.
11. Žalobca namieta odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle C.s.p. ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/.
12. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.
13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. účinného v čase rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil. Nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
14. Z odôvodnenia je zrejmé, že súd prvej inštancie zamietol časť uplatneného nároku z dôvodu premlčania, pričom na premlčanie prihliadol ex offo.
15. S týmto záverom sa odvolací súd plne stotožňuje, v tomto smere poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
16. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, odvolací súd uvádza, že právny vzťah založený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 27.6.2007 bolo nutné posúdiť podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z.). Uvedená právna úprava definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo inej právnej formy (§ 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z.). Právna regulácia zákona o spotrebiteľských úveroch je špeciálnou úpravou zmluvy o úvere vytvorená predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
17. Následne pristúpil odvolací súd k posúdeniu, či v prejednávanom prípade treba na právny vzťah účastníkov aplikovať ustanovenia o premlčaní formulované v Občianskom zákonníku alebo úpravu premlčania upravenú v Obchodnom zákonníku. Aj v prípade, že úver je absolútnym obchodom a že naň majú dopadať ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou zákona o spotrebiteľských úveroch a nepochybne aj ochrannými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide totiž o vzťah medzi dodávateľom - obchodníkom a spotrebiteľom, a teda jedná sa o typický občiansko-právny vzťah. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci 5MCdo 20/2009). Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa. V súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z. (1.1.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s jeho novým ustanovením § 54 ods. 1 „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.“
18. Odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil i námietku žalobcu o nesprávnej aplikácii ust. § 100 Občianskeho zákonníka. Žalobca v prejednávanej veci nepreukázal (ani netvrdil), že by on, eventuálne ešte jeho právny predchodca pristúpil k predčasnej splatnosti úveru alebo došlo k odstúpeniu od úverovej zmluvy, ale tvrdil, že úver sa stal splatným v celosti dňom splatnosti poslednej zmluvne dojednanej splátky, t.j. dňa 20.6.2012. Na základe uvedených skutočností preto aj podľa odvolacieho súdu išlo v prípade úverovej zmluvy, ktorá bola predmetom tohto konania, o plnenie v splátkach. Tvrdenie žalobcu o splatnosti úveru nemá oporu ani v obsahu samotnej zmluvy o úvere ani v žiadnom právnom predpise. Žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nič nebránilo v možnosti uplatniť na súde nárok na zaplatenie jednotlivých splátok už potom, ako sa tieto stali splatnými a takto od dátumu jednotlivých splátok začala tomuto plynúť aj premlčacia lehota.
19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v tej časti, v ktorej bol návrh žalobcu zamietnutý, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 C.s.p. potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( § 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).