Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41CoE-516-2016.pdf
PDF · 95.01 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/516/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX U., o vymoženie pohľadávky vo výške 853,67 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 15137/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 6Er/406/2014-52 zo dňa 18. júna 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 6Er/406/2014-52 zo dňa 18. júna 2015 v napadnutej časti, ktorou námietkam povinnej proti exekúcii v časti o vymoženie zmenkového úroku vyhovel, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 6Er/406/2014-52 zo dňa 18. júna 2015 námietkam povinnej proti exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp.zn. EX 15137/2014 v časti o vymoženie istiny 853,67 Eur, zákonného úroku vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 853,67 Eur od 13.12.2012 do zaplatenia a trov konania vo výške 263,92 Eur nevyhovel. Námietkam povinnej proti exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp.zn. EX 15137/2014 v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 853,67 Eur od 28.10.2012 do zaplatenia vyhovel. Ďalej námietkam povinnej proti trovám exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp.zn. EX 15137/2014 nevyhovel.
2. Na odôvodnenie súd prvej inštancie uviedol, že exekúcia proti povinnej sa vykonáva na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp.zn. SR 01188/13 zo dňa 08.08.2013. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného, ako aj z obsahu zmluvy mal súd prvej inštancie za zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej.
3. Z rozhodcovského rozsudku, ktorý je v danej veci exekučným titulom mal súd prvej inštancie za zrejmé, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť od rozhodcovskej zmluvy. Konštatoval, že rozhodcovská zmluva sa nachádza na samostatnom hárku papiera, pričom z označenia v záhlaví listiny je zrejmé, že jej obsahom je rozhodcovská zmluva. Rozhodcovská zmluva bola podpísaná zmluvnými stranami dňa 26.09.2011, teda v rovnaký deň ako samotná zmluva o úvere. Rozhodcovská zmluva v danej veci nesplýva s ostatnými zmluvnými dojednaniami, nebola ani zahrnutá do všeobecných obchodných podmienok veriteľa, ale bola na samostatnej listine, čo podľa názoru súdu prvej inštancie predpokladá potrebu upriamenia väčšej pozornosti na tento úkon, ktorý si zároveň vyžiadal samostatný podpis povinnej. Keďže rozhodcovská zmluva, ktorá založila legitimitu pre exekučný titul bola dojednaná individuálne, následne vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je v tejto veci
exekučným titulom, bol vydaný rozhodcovským súdom ako orgánom, ktorý mal právomoc vec prejednať a rozhodnúť súd prvej inštancie námietkam povinnej v časti o vymoženie istiny 853,67 Eur, zákonného úroku vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 853,67 Eur od 13.12.2012 do zaplatenia a trov konania vo výške 263,92 Eur nevyhovel.
4. Konštatoval, že pokiaľ povinná v námietkach proti exekúcii poukazuje, že rozhodcovským rozsudkom bol oprávnenému priznaný zmenkový úrok 0,25 % denne, za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa, ide o neprimerane vysokú sankciu. Zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne tak, ako si ho oprávnený uplatnil v rozhodcovskom konaní je samo osebe nekalou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve, pričom zmenka má povahu zabezpečovacieho inštitútu. Zmenkový vzťah je akcesorický právny vzťah, ktorý iba zabezpečuje základný úverový právny vzťah založený medzi účastníkmi. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní opomenul aplikovať príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, keď neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve a priznal oprávnenému plnenie v rozpore s Občianskym zákonníkom, ako aj v rozpore s dobrými mravmi, keď priznal oprávnenému aj zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, teda 91,25 % ročne. Vzhľadom na to, že rozhodcovský rozsudok zaviazal povinnú na plnenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čo je v príkrom rozpore s dobrými mravmi a spôsobuje nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, súd prvej inštancie námietkam povinnej v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 853,67 Eur od 28.10.2012 do zaplatenia vyhovel.
5. Vzhľadom na to, že súdny exekútor si určil výšku predbežných trov exekúcie v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súd prvej inštancie námietkam povinnej proti trovám exekúcie nevyhovel.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorou námietkam povinnej proti exekúcii v časti o vymoženie zmenkového úroku vyhovel, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že postavenie povinnej ako spotrebiteľa odmieta. Poukázal na skutočnosť, že s povinnou uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver na účel povolania. Povinná v zmluve o úvere výslovne prehlásila a svoje vyhlásenie potvrdila osobitne svojim podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na tento účel. Preto zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľskom úvere“), neskôr zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.. Trval na tom, že povinná nijako nepreukázala skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere jej patrilo postavenie spotrebiteľa. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ C-464/01 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG. Zdôraznil, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko povinná vstúpila do právneho vzťahu s oprávneným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu.
7. K tvrdeniu súdu prvej inštancie o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania oprávnený uviedol, že povinná podpísaním zmluvy o úvere vyjadrila svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. aj s bodom 5 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, v zmysle ktorého v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške určenej v ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení. Tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Podľa jeho názoru dohodnutá výška úrokov nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil.
8. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila povinná. Vo vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s odvolaním oprávneného. Uviedla, že už vyplatila sumu 540,08 Eur a že z dôchodku jej stále zrážajú 12,55 Eur od januára 2015.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou námietkam povinnej proti exekúcii v časti o vymoženie zmenkového úroku vyhovel, ako vecne správne potvrdil.
10. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 17.03.2014 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 28.07.2014 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 01188/13 zo dňa 08.08.2013. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola žalovanej (povinnej) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatila sumu 853,67 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 853,67 Eur od 28.10.2012 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 853,67 Eur od 13.12.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 263,92 Eur. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 03.10.2014 súdny exekútor postúpil súdu prvej inštancie námietky povinnej. Povinná v námietkach proti exekúcii uviedla, že zmluva o úvere, ktorú uzavrela s oprávneným je spotrebiteľskou zmluvou podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Namietala, že zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov. Z uvedeného dôvodu sa úver má považovať za bezúročný a bez poplatkov, a preto oprávnený v tomto konaní nemá právo na poplatok za poskytnutie úveru vo výške 484,-- Eur. K výške zmenkového úveru 0,25 % denne zo sumy 853,67 Eur od 28.10.2012 do zaplatenia mala za to, že táto výška je niekoľkonásobne vyššia, ako zákonný úrok z omeškania, na aký by oprávnenému vznikol nárok pri aplikácii výhodnejšej právnej úpravy podľa Občianskeho zákonníka. Preto jeho výšku považovala za právom nedovolenú a v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť legitimitu pre rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul považovala za neprijateľnú podmienku a odporujúcu dobrým mravom, pretože nebola s ňou ako spotrebiteľom osobitne vyjednaná a nútila ju neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. K námietkam povinnej sa vyjadril oprávnený. Vo vyjadrení oprávnený uviedol, že s v zmluve o úvere nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov nakoľko nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a jeho klienti neuhrádzajú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, ale iba časť týchto nákladov. Poukázal na skutočnosť, že s povinnou uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver na účel povolania. Nakoniec vyjadril svoj nesúhlas s námietkou povinnej, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou odporujúcou dobrým mravom, pretože nebola s povinnou ako spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Uznesením č.k. 6Er/406/2014-52 zo dňa 18. júna 2015 súd prvej inštancie námietkam povinnej proti exekúcii v časti o vymoženie istiny 853,67 Eur, zákonného úroku vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 853,67 Eur od 13.12.2012 do zaplatenia a trov konania vo výške 263,92 Eur nevyhovel, námietkam povinnej proti exekúcii v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 853,67 Eur od 28.10.2012 do zaplatenia vyhovel a námietkam povinnej proti trovám exekúcie nevyhovel.
11. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
12. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Odvolací súd z predloženej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 26.09.2011 zistil, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský úver, pretože nie sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ust. § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Podľa ust. § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zo zmluvy o úvere však vyplýva, že táto zákonná podmienka nie je naplnená, pretože priamo v zmluve o úvere je uvedené, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté za účelom výkonu povolania, čo dlžník - povinná potvrdila svojim podpisom. Aj keď v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver, ide o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v ust. § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, ktoré lex generalis spotrebiteľa definuje odlišne od ust. § 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Teda je možné konštatovať, že právna úprava spotrebiteľskej zmluvy uvedená v Občianskom zákonníku definuje pojem spotrebiteľa podstatne širšie ako ust. § 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pretože nebolo preukázané, že povinná je podnikateľským subjektom a pri uzatváraní zmluvy o úvere konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, predmetný zmluvný vzťah medzi dodávateľom - oprávneným a spotrebiteľom - povinnou je možné považovať za spotrebiteľský vzťah v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a následne tento vzťah podriadiť jeho právnemu režimu. Odvolací súd tento záver vyvodil z označenia dlžníka (povinnej) v zmluve o úvere jej identifikačnými znakmi pre fyzické osoby - nepodnikateľa. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval námietku, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá spotrebiteľská zmluva za nedôvodnú.
15. Ďalej sa odvolací súd v predmetnej veci plne stotožňuje s posúdením plnenia vyžadovaného oprávneným od povinnej súdom prvej inštancie. V predmetnej veci nie sú pochybnosti o tom, že rozhodcovský rozsudok priznal plnenie v rozpore s dobrými mravmi a tiež, že neskúmal oprávnenosť plnenia aj napriek tomu, že v tejto veci sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Skutočnosť, že oprávnený s povinnou uzavreli zmluvu o úvere podľa ustanovení Obchodného zákonníka podľa názoru odvolacieho súdu nebráni tomu, aby zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinnou dňa 26.09.2011 bolo možné posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku preukázateľne priznal neprijateľné plnenie pozostávajúce zo zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne. Rozhodcovským rozsudkom priznaný zmenkový úrok 0,25 % denne za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa predstavuje neprimerane vysokú sankciu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a spôsobuje nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v danom prípade ide o neprimerane vysokú sankciu za neplnenie záväzku vyplývajúcu zo spotrebiteľskej zmluvy. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne námietkam povinnej v časti vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 853,67 Eur od 28.10.2012 do zaplatenia vyhovel.
16. Odvolací súd zároveň súdu prvej inštancie dáva do pozornosti ust. § 243f Exekučného poriadku, podľa ktorého je potrebné skúmať, či si oprávnený splnil povinnosť vyplývajúcu mu z tohto ustanovenia a následne skúmať, či v danom prípade existujú dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
17. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou námietkam povinnej proti exekúcii v časti o vymoženie zmenkového úroku vyhovel podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
18. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).