Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžk/7/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): J.. W. A., narodený X. Y. XXXX, bytom B. XX, XXX XX B. W., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom Slovenská 40, 080 01 Prešov, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného sp. zn. KaPO , ČRZ: 142578/2018 z 12. októbra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 10. septembra 2020, sp. zn. , ECLI:SK:KSKE:2020:7018201049.5, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Konanie pred orgánom verejnej správy

1. Žalovaný rozhodnutím číslo spisu: KaPO , z 12.10.2018 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) podľa a o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej „“) nepriznal sťažovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci, vrátane nároku na predbežné poskytnutie právnej pomoci v právnej veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. z 18.07.2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7618202583.1, týkajúcej sa ochrany proti neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva. 2. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, že vo veci nie je dovolanie prípustné, preto nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, a sťažovateľ tým nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, čo má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Záver o neprípustnosti dovolania žalovaný vyvodil zo svojej úvahy o aplikácii na právnu vec sťažovateľa, keď mal za to, že podľa jeho je dovolanie prípustné iba proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, pričom však návrh na neodkladné opatrenie bol podaný a rozhodnutie o ňom vydané v rámci súdneho konania o sťažovateľovej žalobe; prípustnosti dovolania podľa zasa podľa žalovaného bráni ustanovenie .

II. Konanie pred správnym súdom

3. Sťažovateľ sa správnou žalobou domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 4. Krajský súd v Košiciach (ďalej „správny súd“ či „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. z 10.09.2020, ECLI:SK:KSKE:2020:7018201049.5 (ďalej „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol podľa (ďalej „“). Správny súd okrem iného uviedol, že žalovaný sa musel zaoberať aj otázkou zrejmej bezúspešnosti sporu podľa , pričom rozsah jej posúdenia je v kompetencii žalovaného a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Pretože podľa správneho súdu nie je proti uzneseniu odvolacieho súdu v takejto veci dovolanie prípustné podľa , ani , nebola vylúčená ani jeho zrejmá bezúspešnosť, pričom nesplnenie hoci jednej z podmienok podľa je dôvodom na nepriznanie právnej pomoci. Preto podľa správneho súdu nebolo potrebné, aby sa žalovaný zaoberal aj splnením podmienok podľa , . 5. Ostatné tvrdené dôvody zrušenia preskúmavaného rozhodnutia sťažovateľ podľa správneho súdu skutkovo ani právne nezdôvodnil, a súd nezistil ich naplnenie.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného

A)

6. Sťažovateľ včas podanou kasačnou sťažnosťou navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec správnemu súdu vrátiť na nové konanie. 7. Sťažovateľ dôvodil porušením práva na spravodlivý proces, poukazujúc na rozhodnutie súdu na pojednávaní dňa 10.09.2020, pričom podľa neho súd nerešpektoval ospravedlnenie z pojednávania a jeho žiadosť o odročenie z 03.09.2020, napriek prebiehajúcej epidémii Covid-19 a výzvam, aby ľudia necestovali, pričom sťažovateľ patrí do rizikovej skupiny ľudí vo veku 70 rokov. Sťažovateľ poukazoval na to, že súd nekonal dva roky a napokon počas epidémie neodročil pojednávanie. 8. Ďalej podľa sťažovateľa krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Tvrdil pritom, že jeho (sťažovateľova) žalobná argumentácia je presvedčivá; že správny súd nepoukazuje na judikatúru kasačného súdu v obdobných veciach, ani na judikatúru správneho súdu, nejde o nestranný súd a nestranného sudcu, správny súd robil právneho zástupcu žalovanému, iba v troch bodoch súd uviedol podanie žaloby, a citácií žalovaného je v rozsudku viac. Ďalej sa podľa sťažovateľa súd len okrajovo dotkol zrejmej bezúspešnosti sporu, po právnej stránke súd nezdôvodnil posúdenie bezúspešnosti sporu ani či je rozhodnutie žalovaného správne a zákonné. 9. Sťažovateľ vyčítal správnemu súdu, že sa nezaoberal lehotou 30 dní na vydanie rozhodnutia správneho orgánu, nespomenul v napadnutom rozsudku dátum podania správnej žaloby, neuviedol, kto sa zúčastnil pojednávania, ospravedlnenie sťažovateľa, ani ako naložil s týmto ospravedlnením a so žiadosťou o odročenie pojednávania. 10. Sťažovateľ tvrdil, že právny názor správneho súdu v odôvodnení je dôkaz, že ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov nie je spravodlivá a účinná, a mal pochybnosti o tom, či bol naplnený princíp právnej istoty. Tvrdil, že vec nebola rozhodnutá v súlade s ustálenou judikatúrou a ustálenou rozhodovacou praxou. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považoval za ústavne neudržateľné. Tvrdil, že je tu nezákonné preskúmavané rozhodnutie, v rozpore s ústavným právom na súdnu a inú právnu ochranu. Mal za to, že správny súd sa žalobou nezaoberal v merite a nerešpektoval súdne rozhodnutia ani . Osobitne odkazoval na a trval na potrebe ochrany jeho vlastníckeho práva. 11. Sťažovateľ tvrdil, že žalovaný rozhodol tak, ako zákon nedovoľuje a napadnutý rozsudok vydaný na rovnakom základe zakladá dôvod na spochybnenie jeho zákonnosti. Tvrdil, že rozsudok je arbitrárny a súd je povinný zdôvodniť odklon od svojho predošlého rozhodovania v rovnakej vec a od ustálenej judikatúry, k čomu však nedošlo. 12. Sťažovateľ uzavrel, že správny súd pri rozhodovaní porušil zákon, nedostatočne posúdil a preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a mal za to, že nemožno priznať relevanciu dôvodom preskúmavaného rozhodnutia ani napadnutého rozsudku. Správny súd podľa sťažovateľa porušil zákon porušením práva na spravodlivý proces ( ), rozhodnutím na základe nesprávneho právneho posúdenia ( ) a odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu ( ). Sťažovateľ si uplatnil aj právo na náhradu trov konania.

B)

13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol jej zamietnutie, stotožňujúc sa s výrokom i závermi napadnutého rozsudku.

C)

14. Na toto vyjadrenie reagoval písomne sťažovateľ tvrdiac, že žalovaný sa spoliehal na správny súd, že aj bez jeho námahy či účasti na pojednávaní rozhodne v jeho prospech a žalobu zamietne; čo sa aj stalo. Nepozdávalo sa mu, že aj vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti má len 2 body. Uviedol niektoré spisové značky rozsudkov kasačného súdu a tvrdil, že žalovaný ich opomenul v preskúmavanom rozhodnutí, ale v iných situáciách ich veľmi rád cituje. Mal za to, že takýmto vyjadrením žalovaný súhlasí s kasačnou sťažnosťou. S poukazom na teraz označené rozsudky navrhol zrušiť napadnutý rozsudok.

IV. Posúdenie veci kasačným súdom

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, na ktorý prešiel výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol do 31.07.2021 príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s ), ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov, ktorými bol viazaný (, , , ), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (, ) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( ), vo veci v zmysle nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná preto ju podľa zamietol týmto rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 27.06.2022 po predchádzajúcom zverejnení termínu. 16. Úlohou kasačného súdu bolo preskúmať zákonnosť napadnutého rozsudku, avšak iba na základe a v medziach sťažnostných bodov, pričom kasačnému súdu neprináleží iniciatívne vyhľadávať možné dôvody pre jeho zrušenie. 17. Sťažovateľ najskôr spochybňoval postup správneho súdu, ktorý nariadil pojednávanie na 10.09.2020 a riadne naň predvolal sťažovateľa (po predchádzajúcom zrušení a odročení pojednávaní v apríli a júni 2020), a napriek jeho ospravedlneniu a žiadosti o odročenie pojednávania konal v jeho neprítomnosti a vec rozhodol. Kasačnému súdu je z údajov obsiahnutých v spise i z jeho činnosti známe, že v rovnaký deň sa na krajskom súde uskutočnilo viacero pojednávaní vo veciach totožných účastníkov, na ktorých boli vyhlásené rozsudky v neprospech sťažovateľa, proti ktorým podal sťažovateľ kasačné sťažnosti. O kasačnej sťažnosti proti jednému z týchto rozsudkov už rozhodol Najvyšší správny súd rozsudkom sp. zn. z 27.09.2021, ECLI:SK:NSSSR:2021:7019200327.1, kde v bodoch 24-36 posudzoval aj dôvodnosť rovnakého sťažnostnému bodu. Pretože sa konajúci senát stotožňuje s tam uvedeným právnym posúdením, ďalej v zmysle cituje príslušnú časť odôvodnenia: 18. „<24.> Žalobca v kasačnej sťažnosti v prvom rade namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konkrétne žalobca toto porušenie videl v tom, že krajský súd neakceptoval žalobcom zaslané opakované ospravedlnenie z účasti na pojednávaní vrátane žiadosti o odročenie pojednávania, ktoré sa malo uskutočniť dňa 10. septembra 2020. 19. <25.> Podľa článku 46 ods. 1 , každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 20. <26.> Podľa článku 48 ods. 2 , každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. 21. <27.> Podľa , pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo z dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú. 22. <28.> Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti okrem ustanovení o

intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v , správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 23. <29.> Podľa , od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. 24. <30.> Podľa , strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. 25. <31.> Podľa , ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. 26. <32.> V tejto relevantnej časti najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd za účelom prejednania veci nariadil pojednávanie na 25. júna 2020 o 11:20 hodine, ktoré bolo na základe doručených žiadostí tak zo strany žalovaného, ako aj žalobcu odročené na 10. septembra 2020, 11:20 hodinu. Účasť opätovne ospravedlnil žalovaný listom doručeným súdu dňa 12. augusta 2020; súčasne požiadal, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Účasť na pojednávaní rovnako ospravedlnil žalobca podaním doručeným súdu dňa 09. septembra 2020 (t. j. deň pred pojednávaním) a zároveň požiadal o odročenie predmetného pojednávania. Žiadosť o odročenie pojednávania zdôvodnil jednak s poukazom na toho času aktuálnu pandemickú situáciu ohľadom COVID-19 (rizikové cestovanie a odporúčania odborníkov a príslušných orgánov) a jednak s poukazom na vážne rodinno-finančné dôvody. 27. <33.> Najvyšší správny súd poukazuje na to, že v správnom súdnom procese (rovnako ako v civilnom procese) platí zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní ( ). K tomu zodpovedá aj samotný postup súdu, a preto aj všetky úkony, ktoré správny súd realizuje v rámci prípravy pojednávania, je povinný uskutočniť tak, aby bola vec rozhodnutá na prvom pojednávaní. Inštitút odročenia pojednávania je potrebné z uvedeného dôvodu potom vnímať ako niečo výnimočné. V nadväznosti na uvedené, podľa sa môže pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa článku 48 ods. 2 má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. To však neznamená, že súd za žiadnych okolností nemôže konať bez prítomnosti účastníka, prípadne, že je povinnosťou súdu vyhovieť každej žiadosti o odročenie pojednávania. Podľa v spojení s po vyvolaní veci súd prvotne zisťuje, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané; ak sa tieto osoby nedostavili, hoci boli riadne predvolané a absentuje žiadosť o odročenie pojednávania alebo súd uvádzané dôvody odročenia nepovažuje za dôležité, súd rozhodne, že sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. v tomto smere na rozdiel od právnej úpravy plynúcej z upravuje aj osobitný spôsob vyhlásenia rozsudku spočívajúci vo vyvesení jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní. Tento spôsob vyhlásenia rozsudku prichádza do úvahy výlučne v prípade, ak pri vyhlasovaní rozsudku sú prítomní iba sudcovia a zapisovateľ, čo zodpovedá tu prejednávanej veci. V súvislosti s odročením pojednávania najvyšší správny súd uvádza, že pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom opodstatnenosť takéhoto dôvodu posudzuje príslušný súd, a to podľa konkrétnych okolností prípadu s tým, že tieto môže preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania predmetnej žiadosti o odročenie pojednávania. Vo všeobecnosti súd skúma dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť o odročenie pojednávania, z hľadiska okolnosti, ktorú uviedol žiadateľ, a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania tejto žiadosti. Dôležitý dôvod mohol byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každej strane sporu za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca strane sporu prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca uskutočniť kroky vedúce k účasti na pojednávaní). 28. <34.> V prvom rade najvyšší správny súd považuje za potrebné vytknúť krajskému súdu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku bližšie žalobcovi neozrejmil dôvody, pre ktoré nevyhovel žalobcom podanej žiadosti o odročenie príslušného pojednávania a pristúpil k vyhláseniu rozsudku podľa

ods. 3 veta druhá . Na druhej strane, podľa názoru najvyššieho správneho súdu, aj vzhľadom na povahu samotného sporu, ako aj charakter správneho súdneho konania ako takého čo do ojedinelého vykonávania dokazovania, ako aj striktnej viazanosti krajského súdu rozsahom a dôvodmi správnej žaloby ( ) najvyšší správny súd nepovažoval toto opomenutie krajského súdu za tak závažné, aby bol daný dôvod pre zrušenie rozsudku krajského súdu výlučne z týchto dôvodov. K samotným dôvodom, pre ktoré mal krajský súd podľa mienky žalobcu odročiť pojednávanie, najvyšší správny súd zastáva názor, že žalobcom uplatnený dôvod spočívajúci v rodinno-finančných okolnostiach nemožno považovať aj vzhľadom na všeobecné vymedzenie týchto okolností za dôležitý dôvod, pre ktorý by mal krajský súd odročiť pojednávanie. V súvislosti s ďalším dôvodom, spočívajúcim v šírení pandémie COVID-19 najvyšší správny súd uvádza, že v rozhodnom období (t. j. k 10. septembru 2020) platilo a bolo účinné opatrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky,

- z 28. augusta 2020, číslo OLP/6911/2020 ukladajúce povinnosť žiadať pri vstupe na pracovisko alebo do priestorov prevádzky od pracovníkov v pracovnoprávnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere alebo inom obdobnom pomere preukázanie splnenia povinnosti absolvovať izoláciu v domácom prostredí ukončenú negatívnym výsledkom RT-PCR testu na ochorenie COVID-19 vykonaným v laboratóriách na území Slovenskej republiky, alebo potvrdením o prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky starším ako 10 dní, vyplývajúcej tejto osobe z opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky z 28. augusta 2020, sp. zn. v znení neskorších opatrení,

- z 28. augusta 2020, číslo OLP/6850/2020 v spojení s opatrením zo 07. septembra 2020, číslo OLP/7093/2020 ukladajúce povinnosť v podobe izolácie v domácom prostredí pre osoby vstupujúce na územie Slovenskej republiky, ktoré počas predchádzajúcich 14 dní navštívili krajinu Európskej únie neuvedenú v prílohe č. 1 tohto opatrenia a zároveň nenavštívili krajinu, ktorá nie je členom Európskej únie a nie je uvedená v prílohe č. 1 tohto opatrenia,

- z 03. júla 2020, číslo OLP/5453/2020 v znení opatrenia z 28. augusta 2020, číslo OLP/6848/2020 zakazujúce do odvolania vychádzať a pohybovať sa na verejnosti v priestoroch interiérov budov a v prostriedkoch verejnej dopravy bez prekrytia horných dýchacích ciest (nos, ústa) ako je napríklad rúško, šál, šatka, so stanovenými výnimkami,

- z 28. augusta 2020, číslo OLP/6849/2020 v spojení s opatrením z 09. septembra 2020, číslo OLP/7092/2020 ukladajúce povinnosti štátnym orgánom a orgánom územnej samosprávy pri konaní ich zasadnutí a schôdzí zabezpečiť pri vstupe do budovy oznam o povinnosti, že v prípade vzniku akútneho respiračného ochorenia (napríklad horúčka, kašeľ, nádcha, sťažené dýchanie) je osoba povinná zostať v domácej izolácii, zaistiť pri vstupe do budovy štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy dávkovače na alkoholovú dezinfekciu rúk a dezinfikovať si ruky, respektíve zabezpečiť iný adekvátny spôsob dezinfekcie rúk, zabezpečiť nosenie ochranných rúšok osobami pohybujúcimi sa v objekte štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy, vybaviť hygienické zariadenia prevádzky tekutým mydlom a papierovými utierkami, zverejniť na viditeľnom mieste oznam s informáciou (1/ ak sa u osoby prejavia príznaky akútneho respiračného ochorenia, je potrebné telefonicky kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára a opustiť pracovisko, 2/ pravidelne si umývať ruky mydlom a teplou vodou, následne ruky utierať do jednorazových papierových obrúskov, 3/ zákaz podávania rúk), ďalej zabezpečiť dostatočné vetranie priestorov, zabezpečiť pravidelnú dezinfekciu všetkých kontaktných priestorov, najmä dotykových plôch (napríklad kľučky, zábradlia, výťahy) a všetkých kontaktných predmetov (napríklad pracovný stôl, klávesnica, telefóny, prenosné média, myš) dezinfekčným prostriedkom s virucídnym účinkom. 29. <35.> V tejto súvislosti najvyšší správny súd odkazuje aj na opatrenia pre súdy platné od 01. septembra 2020 zverejnené na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (https://www.justice.gov.sk/Stranky/Ministerstvo/Opatrenia-COVID-19.aspx),v zmysle ktorých ministerstvo ukladá súdom zabezpečiť všetky činnosti súdu, zabezpečiť dodržiavanie opatrenia z 28. augusta 2020, číslo OLP/6849/2020 a tiež opatrenia z 28. augusta 2020, číslo OLP/6911/2020, zaistiť meranie telesnej teploty osobám pri vstupe do objektov súdov za účelom overenia, či osoba nevykazuje príznaky ochorenia COVID-19 (horúčka nad 38°C) a pri plánovaní a uskutočňovaní pojednávaní vykonávať opatrenia proti prepĺňaniu pojednávacej miestnosti a zhromažďovaniu osôb pred pojednávacou miestnosťou. Rovnako Pandemická komisia Vlády Slovenskej republiky dňa 04. septembra 2020 po dôslednom zhodnotení epidemiologickej situácie na Slovensku odporučila regionálnym hygienikom v rizikových okresoch Slovenska (podľa semaforu oranžové a červené okresy), aby na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 prijímali opatrenia nad rámec celoštátne platných opatrení. Najvyšší správny súd v tomto smere uvádza, že v rozhodnej dobe, t. j. k 10. septembru 2020 tak obvod krajského súdu (Košice), ako aj miesto bydliska žalobcu (okres Levoča) sa nenachádzali v červenej, respektíve v oranžovej farbe, pričom cestovanie prostriedkami verejnej hromadnej prepravy

nebolo zakázané a ani obmedzené, samozrejme pri zachovaní a dodržiavaní všetkých k tomu zodpovedajúcich protiepidemiologických opatrení (rúško, odstup, dezinfekcia). 30. <36.> Vzhľadom na takto zistené a predovšetkým overené skutočnosti, najvyšší správny súd ani v tomto prípade nevzhliadol relevantný dôvod na to, aby aj tento žalobcom uvádzaný dôvod považoval za tak dôležitý, aby viedol, či už sám o sebe, alebo spolu s ďalším, k odročeniu pojednávania. Len pre úplnosť najvyšší správny súd dodáva, že krajský súd nemohol postupovať podľa v spojení s , teda bezodkladne upovedomiť stranu, ktorá odročenie navrhla, o tom, že dôvod na odročenie pojednávania nebol dôležitý, nakoľko žalobca krajskému súdu neoznámil telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú by mu súd v tomto zmysle zaslal príslušné upovedomenie.“ 31. Ďalšie sťažovateľove námietky sa týkali formálnych a obsahových náležitostí rozsudku. Správny súd nie je vo všeobecnosti povinný vo svojom rozhodnutí odkazovať na svoju judikatúru alebo na judikatúru kasačného súdu len preto, že si to želá účastník konania. Správny súd je podľa povinný zdôvodniť svoj odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, ale v okolnostiach veci nie je ani kasačnému súdu známe, že by k takémuto odklonu došlo. Sťažovateľom v žalobe a kasačnej sťažnosti citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa týkali iných skutkových okolností a iného právneho stavu (rozsudok sp. zn. z 30.01.2014, ECLI:SK:NSSR:2014:7013200183.1, sa zaoberal situáciou, keď sa centrum nevenovalo celej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, rozsudok sp. zn. z 24.09.2015, ECLI:SK:NSSR:2015:7013200486.1, sa týkal prípustnosti dovolania podľa vtedajšieho ). 32. Hoci sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdí, že napadnutým rozsudkom sa krajský súd odklonil od predchádzajúcej judikatúry a vec nesprávne právne posúdil, kasačný súd musí konštatovať, že ide o všeobecné tvrdenia, ktoré nie sú odôvodnené zrozumiteľnou sťažnostnou argumentáciou v zmysle . Preto sa nimi kasačný súd ani bližšie nemohol zaoberať. 33. Samotné právne posúdenie krajského súdu o kľúčovej otázke zrejmej bezúspešnosti sťažovateľ nijako konkrétne nespochybnil; za takú argumentáciu nemožno považovať neurčité tvrdenie, že vec sa má posudzovať z hľadiska súladnosti s Dohovorom o ochrane základných práv a slobôd, či . 34. Dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku nie je ani neuvedenie dátumu podania správnej žaloby, či údaja, kto sa zúčastnil pojednávania. Rovnako sťažovateľ neobjasnil, aký vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia mala mať ním v kasačnej sťažnosti spomenutá 30 dňová lehota na vydanie rozhodnutia. 35. Sťažovateľove tvrdenie, že správny súd nebol nestranný a robil „právneho zástupcu“ žalovanému, dokonca s výpočtom, aký priestor venoval súd vyjadreniam jednotlivých účastníkov súdneho konania, je podľa kasačného súdu celkom nepodložené. Je úlohou správneho súdu posúdiť dôvodnosť žalobných bodov. Je pritom obvyklé, že súd uzná za priliehavú argumentáciu jednej strany a opačnú argumentáciu označí za nesprávnu. V súdenej veci správny súd nevidel vady právneho posúdenia žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí, proti ktorému sťažovateľ namietal, a svoje úvahy súd primerane zdôvodnil; z toho však nijako nevyplýva stranenie žalovanému. Z jeho vysvetlenia (najmä body 11-19 napadnutého rozsudku) nemal ani kasačný súd problém vyrozumieť, prečo krajský súd súhlasil s tým, ako vec právne posúdil žalovaný a naopak prečo žalobu sťažovateľa videl ako nedôvodnú. Preto neobstojí ani sťažovateľova námietka o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. 36. S ohľadom na to, že dôvodom na nepriznanie právnej pomoci je vlastne záver žalovaného o procesnej neprípustnosti sťažovateľom zamýšľaného dovolania, nie je vo veci relevantná ani argumentácia sťažovateľa o jeho ústavnom práve vlastniť majetok. Taktiež sťažovateľov poukaz na princíp právnej istoty ostal bližšie nevysvetlený. 37. Pretože žiaden zo sťažnostných bodov nepovažuje kasačný súd za dôvodný, nezostalo mu iné, ako kasačnú sťažnosť zamietnuť. 38. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa a contrario k a tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a vo vzťahu k žalovanému nedošlo k naplneniu predpokladu obsiahnutého v .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.