Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-85-2016.pdf
PDF · 109.18 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/85/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobkyne Z. K., H.. XX.X.XXXX, bytom V. XX, E., právne zastúpenej JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, so sídlom Škultétyho 3, Košice, proti žalovanému OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P.O.BOX 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands pod č. 1503447, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, advokátkou, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku č.k. 25C/65/2014.148 z 26.1.2016 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému priznáva proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 25C/65/2014-148 zo dňa 26.1.2016 žalobu zamietol a vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2.Rozhodol tak o žalobe podanej na súd 4.4.2014, ktorou žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komory pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, sp.zn. II/2014-283 z 26.2.2014 a priznal žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000 Eur. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 11.3.2014 prevzala rozhodcovský rozsudok, ktorým jej bolo uložené, aby do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku uhradila spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1.rade Ľ. K. sumu 10.521,68 Eur s príslušenstvom. Právny predchodca žalovaného si v článku II bod 5. úverovej zmluvy vymienil, že žalobkyňa je povinná podrobiť sa arbitráži. Žalobkyňa poukázala na okolnosť, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere, ktorú uzatvorila, nebola dojednaná individuálne, ani podpísaná, teda je neplatná, pričom poukázala na ust. § 53 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. a čl. 3 ods. 1 Smernice č. 93/13/EHS, podľa ktorej zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za neplatnú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Žalobkyňa si vyslovene neželala rozhodcovský súd, bolo pre ňu nevyhnutné, aby si mohla uplatniť právo na riadnu súdnu ochranu pre súdom, pričom rozhodcovská doložka toto právo žalobkyni nezahrnula, vyžadovala, aby riešila spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Zároveň žiadala priznať v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000 € z dôvodu, že žalovaný sa chcel na úkor žalobkyne obohatiť o sumu 10.521,68 € s tým, že podľa citovaného ustanovenia postačuje len hrozba ujmy a sporiteľ má právo na primerané finančné zadosťučinenie.
3.Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovaného, ktorý poukázal na to, že nie je zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha, nakoľko návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia sú postavené na odlišných skutkových a právnych základoch a nie je možné ich spájať a zároveň namietal nedostatok procesnej podmienky - aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, nakoľko rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie spoločne a nerozdielne žalobkyňu Z. K. (ako žalovanú v 2.rade) spolu s Ľ. K. (ako žalovaným v 1.rade), preto je potrebné, aby návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podali obaja účastníci rozhodcovského konania.
4.Aplikujúc ust. § 91 ods. 2 O.s.p. spolu s § 4 ods. 7, § 40 ods. 1 a ods. 4, § 41, § 54b ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z. a § 3 ods. 5 zák.č. 250/2007 Z.z. súd prvej inštancie uzavrel, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v konaní pred rozhodcovským súdom, boli rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp.zn. II/2014-283 zaviazaní spoločne a nerozdielne tak žalobkyňa ako žalovaná v 2.rade, ako aj Ľ. K. ako žalovaný v 1.rade , pričom boli zaviazaní na plnenie spoločne a nerozdielne, ide teda v danom prípade o nerozlučné spoločenstvo a pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 91 ods. 2 O.s.p. bolo nevyhnutné, aby účastníkmi konania na strane žalobcu boli tak žalobkyňa, ako aj ďalší účastník na procesnej strane v rozhodcovskom konaní Ľ. K.. Nakoľko žalobu v danom prípade o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala len žalobkyňa, súd prvej inštancie dospel k záveru, že ide o nedostatok vecnej legitimácie, keďže nie je možné rozhodnúť o zrušení rozhodcovského rozsudku len vo vzťahu k žalobkyni.
5.Zároveň prvoinštančný súd konštatoval, že z obsahu rozhodcovského spisu je zrejmé, že žalovaná sa nevyjadrila na základe výzvy rozhodcovského rozsudku k žalobe podanej právnym predchodcom v tomto konaní žalovaného, a nenamietala platnosť rozhodcovskej doložky - zmluvy o úvere, teda nenamietala, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, preto na tento dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm.a/ Zákona č. 244/2002 Z.z. súd nemôže prihliadať pri aplikácii ust. § 40 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z.z., pretože v zmysle ust. § 54b citovaného zákona ( prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2015) sa ustanovenia tohto zákona použijú aj na konania začaté pred 1.1.2015. Súd prvej inštancie dospel aj k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala porušenie jej práv citovaných zákonom 250/2007 Z.z. a iných osobitných predpisov žalovaným resp. jeho právnymi predchodcami. Žalobkyňa odôvodnila uplatnenie svojho práva len skutočnosťou, že žalovaný sa domáha plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky, t.j. rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná v zmysle čl. II bodu 5 spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na okolnosť, že súd žalobu z vyššie uvedených dôvodov o zrušenie rozhodcovského rozsudku pre neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky, resp. neplatnosť rozhodcovskej doložky zamietol; žalobkyňa v tomto konaní svoj nárok na úhradu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.000 € nepreukázala.
6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie vyslovil, že v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
7.Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/, pričom poukázala na to, že v konaní pred súdom vysvetlila, prečo podala žalobný návrh len ona, nakoľko bývalý manžel ju mal týrať a Centrum právnej pomoci rozhodnutím z 24.3.2014 priznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci len žalobkyni. Ďalej upriamila pozornosť na to, že aj na pojednávaní zdôraznila, že namieta rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a citujúc ust. § 53 Obč.zákonníka poukázala na rozhodnutia Súdneho dvora (ES) vo veci C - 168/05 zo dňa 26.10.2006 a C - 243/08 zo dňa 4.6.2009. Podľa jej názoru skutočnosť, že sa na základe výzvy rozhodcovského súdu k žalobe nevyjadrila a nenamietala platnosť rozhodcovskej doložky jej nemôže byť na ujmu s tým, že rozhodcovské doložky sú považované za neprijateľné zmluvné podmienky aj preto, že laik - bežný spotrebiteľ nepoukáže na ich nekalosť. Žalobkyňa v konaní pred súdom vyjadrila, že nerozumie tomu, čo je to rozhodcovský súd a nepozná rozdiel medzi konaním na rozhodcovskom súde a súde všeobecnom. Rozhodcovský súd ju ako účastníčku konania nepredvolal, ani nevypočul, konal bez jej prítomnosti, s čím sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu (rozsudok súdu prvej inštancie - poznámka odvolacieho súdu) zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu opakovane poukázal na svoju námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa, nakoľko rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie spoločne a nerozdielne okrem žalobkyne aj Ľ.V. K., čiže ide o nútené nerozlučné procesné spoločenstvo, a preto je podľa názoru žalovaného potrebné, aby návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podali obaja účastníci rozhodcovského konania. Nakoľko konanie trpí neodstrániteľnou prekážkou konania, preto súd prvého stupňa podľa názoru žalovaného správne návrh zamietol. Citujúc ust. § 4 ods. 7, § 40 ods. 4 a § 54b ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z. žalovaný mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka je dohodnutá platne, nakoľko žalobkyňa mala možnosť sa s ňou oboznámiť nielen v zmluve o úvere, ktorú podpisoval, ale aj v žalobe a jej prílohách, ktoré jej boli doručované rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní a je existenciu nenamietala ani žalobkyňa ani Ľ. K.. Ani jeden z nich na výzvu rozhodcovského súdu nereagoval. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania žalovanému.
9.Žalobkyňa podávala odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianského súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016)
10.Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11.Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné ,preto rozsudok vrátane výroku o trovách účastníkov konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny .
12.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 CSP).
13.Žalobkyňa podané odvolanie odôvodnila tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v § § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p.,t.j. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav), súd pri rozhodovaní neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda podľa § 205 ods. 2 písm.a/ ( v spojitosti s § 221 ods.1 písm h), c/, d/, f/ O.s.p., účinného v čase podania odvolania (účinného do 30.6.2016), ktoré dôvody zodpovedajú dôvodom upraveným v § 365 ods. 1 CSP (účinného od 1.7.2016) písm. e/ že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h/ že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .
14.Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.a/ O.s.p. v spojitosti s § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vade preto, lebo súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Nová úprava ( CSP ) prepracovala odvolacie dôvody vzťahujúce sa na procesné vady konania v dôsledku zmeny koncepcie civilného procesu, pričom v základných rysoch bola prebratá predchádzajúca úprava, došlo však k jej formulačnej úprave.
Dôvodmi odvolania podľa Civilného sporového poriadku môžu byť vady konania, ako aj vady rozhodnutia v zmysle ust. § 365 ods.1 písm a),b),c),d) CSP ktorý zahŕňa odlišne rozšpecifikované a formulačne upravené dôvody obsiahnuté v § 205 ods.2 písm.a/,b/ O.s.p..
15.Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods.2 písm.a/ O.s.p. nie je daný , pretože odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil žiadne vady uvedené v § 221 ods.1 písm.a/ až h/ O.s.p.
16.Odvolací dôvod podľa § 365 ods1 písm e) CSP (§ 205 ods.2 písm.c/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom . Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie .
17.Odvolací dôvod podľa uvedeného ustanovenia podľa názoru odvolacieho súdu nebol naplnený ,pretože nedošlo počas konania pred súdom prvej inštancie k nevykonaniu takých účastníkom navrhnutých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť . Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý účastníkom nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Aj keď by súd prvej inštancie nevykonal žalobkyňou navrhované dôkazy, je nutné konštatovať, že prvoinštančný súd vykonal všetky dôkazy potrebné na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva boli významné, teda nevykonal iba tie dôkazy, ktoré z tohto hľadiska významné neboli, resp. boli nadbytočné.
18.Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP ( § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods 1,2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim zust. § 192,193 a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.
19.Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že nebol naplnený ani tento odvolací dôvod, keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.
20.K odvolaciemu dôvodu podľa ust.§ 365 ods1 písm h) CSP (ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav,
ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
21.Jedným z dôvodov pre ktoré Okresný súd Košice II žalobu zamietol, bol nedostatok vecnej legitimácie vzhľadom na skutočnosť, že žalobu v danom prípade podala len žalobkyňa (účastníkom konania nebol Ľ. K.), pričom súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je možné rozhodnúť o zrušení rozhodcovského rozsudku len vo vzťahu k žalobkyni, keďže rozhodcovským rozsudkom boli zaviazaní na plnenie spoločne a nerozdielne žalobkyňa (v rozhodcovskom konaní žalovaná v 2.rade) spolu s Ľ. K. (v rozhodcovskom konaní žalovaný v 1.rade) .
22.Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vychádzal zo zásady, že jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby je aj to, aby účastníkmi konania boli všetky vecne legitimované osoby. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). V konaní pred súdom nie je možné vyhovieť žalobe v prípade, ak účastníkmi konania nie sú všetky vecne legitimované osoby. Procesnú zodpovednosť za označenie účastníkov v návrhu vždy nesie navrhovateľ v tom zmysle, že nedostatočne označenie vecne legitimovaných účastníkov znamená zamietnutie návrhu.
23. Podľa ust. § 91 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016, ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.
24.Podľa ust. § 77 ods. 1,2 CSP účinného od 1.7.2016 nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane.
25.O nerozlučné spoločenstvo v zmysle ust. § 91 ods. 2 O.s.p. (§ 77 CSP) ide tam, kde majú účastníci také spoločné práva alebo spoločné povinnosti, že sa rozhodnutie o veci samej musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane. Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva s tým, že tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo. O nerozlučné spoločenstvo ide všade tam, kde sa účinok rozsudku musí vzťahovať na všetkých spoločníkov. Nie je možné rozhodnúť o existencii práv a povinností v prospech niekoho, kto sa na konaní o nich ani len nezúčastnil. Uvedené zásady sa nevyhnutne aplikujú napr. pri rozhodovaní súdov v konaniach o určenie dedičského práva, v ktorých nemôže byť žalobe vyhovené pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva, pokiaľ sa nezúčastnia konania o určenie dedičského práva všetci účastníci konania o dedičstve (s tým, že dedičia majú postavenie nerozlučných spoločníkov) . Podobne v konaniach o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi konania všetci, ktorí túto zmluvu uzatvorili (prípadne ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia alebo žalovaní, nakoľko aj v týchto veciach účastníci kúpnej zmluvy vystupujú ako nerozluční spoločníci. Táto zásada sa potom uplatňuje napr. aj v konaniach o určenie neplatnosti dražby, kde v zmysle judikatúry v konaní o určenie neplatnosti dražby vzniká nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania a ak niektorá z osôb označených za účastníka konania o neplatnosť dražby ( podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z.) nevystupuje na strane žalobcu, musí byť na žalovanej strane uznesenie (NS SR 2Cdo/66/2008 ,R23/2010).
26.V danom prípade odvolací súd je toho názoru, že bolo namieste ako dôvod zamietnutia žaloby aplikovať ust. § 91 ods. 2 O.s.p. o nerozlučnom procesnom spoločenstve v spojení s nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe ktorého bola zaviazaná žalobkyňa (v rozhodcovskom konaní žalovaná v 2.rade) plniť predmetnú
sumu spoločne a nerozdielne s Ľ. K. (v rozhodcovskom rozsudku žalovaným v 1.rade), a preto nie je možné, aby súd vyhovel žalobe a zrušil rozhodcovský rozsudok bez toho, aby účastníkom konania bol aj A..K., ktorého práv a povinností sa tento rozsudok jednoznačne týka.
27.Zároveň však odvolací súd dopĺňa, že nie je nevyhnutné, aby táto osoba vystupovala na strane žalobcu (ako žalobca v 2.rade), nakoľko je možné vychádzať zo zásady, že nemožno nikoho nútiť, aby bol účastníkom konania na strane žalobcu (teda, aby sa zúčastnil konania ako osoba, ktorá podáva žalobný návrh), ale v takom prípade je nevyhnutné, aby bola táto osoba účastná konania na strane žalovaného( ako žalovaný v 2.rade ) . Okruh účastníkov konania na strane žalovaného určuje žalobca, a preto aj v tomto prípade bolo možné, aby za účelom dosiahnutia plnej vecnej legitimácie v spore (t.j. za účelom, aby účastníkmi konania boli všetky osoby, o ktorých právach a povinnostiach sa koná a preto ich účasť je potrebná) žalobkyňa označila v žalobnom návrhu A. K. za žalovaného v 2.rade (resp. neskôr v priebehu konania mohla rozšíriť okruh účastníkov ).
28.Súd prvého stupňa v danom prípade vo vzťahu k posúdeniu vecnej legitimácie aplikoval správne zákonné ustanovenia a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.
29.Nakoľko uvedený nedostatok vecnej legitimácie v spore bráni tomu, aby bolo možné žalobe vyhovieť, odvolací súd nepodroboval prieskumu rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k ďalším dôvodom, pre ktoré bola žaloba zamietnutá, aj keď pre úplnosť odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 40 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. v spojitosti s § 54b ods. 1 citovaného zákona , čo však vzhľadom na to že v dôsledku nedostatku vecnej legitimácie nemožno žalobe vyhovieť nespôsobuje vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
30.Rozhodnutie súdu prvej inštancie zo všetkých uvedených dôvodov je vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil .
31.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Odvolací súd rozhodol len o nároku na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).