Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-95-2016.pdf
PDF · 103.22 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/95/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, proti žalovanému W. T., A.. XX.X.XXXX, O., Ľ. X, o zaplatenie 1.459,98 eur istiny s prísl., o odvolaní CETELEM SLOVENSKO a.s., Bratislava , Panenská 7, IČO: 35 787 783 (pôvodného žalobcu) proti rozsudku 17C/156/2014-83 z 15.10.2015 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti úrokov a vo výroku o trovách konania.
Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť pôvodnému žalobcovi CETELEM SLOVENSKO a.s., Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, 132,60 eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 1.12.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v časti úrokov z omeškania žalobu zamietol, v časti istiny vo výške 1.327,38 eur konanie zastavil, žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného - Spotrebiteľské združenie OSA, Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086 (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v procesnom postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že pôvodný žalobca sa žalobou, doručenou mu 30.7.2014 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1.459,98 eur s prísl., na tom skutkovom a právnom základe, že pôvodný žalobca uzatvoril XX.X.XXXX, XX.X.XXXX Y. XX.X.XXXX zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní úverovej karty, predmetom ktorých bol záväzok pôvodného žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky na nákup spotrebného tovaru (samsung galaxy S3, samsung l8190, neurčený mobilný telefón) vo výške 298,88 eur, 228,50 eur, resp. 837,- eur a záväzok dlžníka tieto prostriedky za podmienok dohodnutých v zmluve vrátiť. Keďže žalovaný svoje záväzky neplnil, pôvodný žalobca podal predmetnú žalobu. Podaním, doručeným súdu 13.11.2014 pôvodný žalobca upresnil svoju žalobu tak, že dlh žalovaného zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo XX.X.XXXX je celkom 895,51 eur, ktorá suma pozostáva zo sumy 424,- eur za nákup tovarov a služieb, zo sumy 370,- eur za výbery hotovosti z úverového účtu na pobočkách, zo sumy 39,- eur predstavujúcu ročný poplatok za uzatvorené „cestovné poistenie Európa“, zo sumy 4,- eur za
poplatky za informácie o disponibilnom zostatku na úverovom účte (8 x 0,50 eur) a zo sumy 58,51 eur za dlžné zmluvné úroky a poplatky za poistenie dlžných mesačných splátok úveru za obdobie XX/XXXX - XX/XXXX. Dlh žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb z XX.X.XXXX je celkom 244,52 eur, ktorá suma pozostáva zo sumy 228,50 eur za neuhradenú úverovú istinu a zo sumy 16,02 eur za dlžné zmluvné úroky a poplatky za poistenie z dlžných mesačných splátok úveru za obdobie XX/XXXX - XX/XXXX. Dlh žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb z XX.X.XXXX je celkom 319,95 eur, ktorá suma pozostáva zo sumy 298,88 eur za neuhradenú úverovú istinu a zo sumy 21,07 eur za dlžné zmluvné úroky a poplatky za poistenie z dlžných mesačných splátok za obdobie XX/XXXX - XX/XXXX. Pôvodný žalobca týmto podaním taktiež znížil uplatnený úrok z omeškania z 5,75 % ročne na 5,25 % ročne a to zo všetkých troch uplatnených dlžných súm od 1.12.2013. Podaním, doručeným súdu 3.11.2014 oznámilo Spotrebiteľské združenie OSA vstup do konania na strane spotrebiteľa. Podaním, doručeným súdu 8.6.2015 pôvodný žalobca vyjadril nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Uznesením 17C/156/2014-59 z 8.6.2015 súd pripustil vstup spotrebiteľského združenia OSA, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Podaním, doručeným súdu 7.7.2015 pôvodný žalobcu zobral žalobu späť a to v časti istiny 1.327,38 eur, späťvzatie odôvodnil tým, že Okresný súd Košice II trestným rozkazom 3T/95/2014-61 z 10.10.2014, právoplatným a vykonateľným 12.11.2014 , bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu úverového podvodu a zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému pôvodnému žalobcovi škodu v sume 1.327,38 eur. Na pojednávaní 15.10.2015 žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby a uviedol, že je ochotný uhradiť pôvodnému žalobcovi žalovanú sumu, po späťvzatí vo výške 132,60 eur. Vykonaným dokazovaním zistil, že pôvodný žalobca uzavrel s žalovaným XX.X.XXXX zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 837,- eur, pričom tento úver bol účelovo viazaný na nákup tovarov a služieb. Žalovaný predmetný úver nesplácal od počiatku, preto mu vznikla povinnosť uhradiť pôvodnému žalobcovi 895,51 eur, ktorá suma pozostáva zo sumy 424,- eur za nákup tovarov a služieb, zo sumy 370,- eur za výbery hotovosti z úverového účtu na pobočkách, zo sumy 39,- eur predstavujúcu ročný poplatok za uzatvorené „cestovné poistenie Európa“, zo sumy 4 eura za poplatky za informácie o disponibilnom zostatku na úverovom účte (8 x 0,50 eur) a zo sumy 58,51 eur za dlžné zmluvné úroky a poplatky za poistenie dlžných mesačných splátok úveru za obdobie XX/XXXX - XX/XXXX. Následne pôvodný žalobca uzavrel s žalovaným XX.X.XXXX ďalšiu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému 228,50 eur na nákup vybraného tovaru u určeného predajcu. Žalovaný bol v súlade so zmluvou povinný splatiť právnemu pôvodnému žalobcovi predmetnú sumu v desiatich pravidelných mesačných splátkach vo výške 28,03 eur, počnúc XX.X.XXXX. Žalovaný predmetný úver ani nezačal splácať, preto mu vznikla povinnosť uhradiť pôvodnému žalobcovi 244,52 eur, ktorá suma pozostáva zo sumy 228,50 eur za neuhradenú úverovú istinu a zo sumy 16,02 eur za dlžné zmluvné úroky a poplatky za poistenie z dlžných mesačných splátok úveru za obdobie XX/XXXX - XX/XXXX. Následne pôvodný žalobca uzavrel s žalovaným XX.X.XXXX ďalšiu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny poskytol žalovanému 298,88 eur na nákup vybraného tovaru u určeného predajcu. Žalovaný bol v súlade so zmluvou povinný splatiť právnemu pôvodnému žalobcovi predmetnú sumu v deviatich pravidelných mesačných splátkach vo výške 40,13 eur, počnúc XX.X.XXXX. Žalovaný predmetný úver ani nezačal splácať, preto mu vznikla povinnosť uhradiť pôvodnému žalobcovi 319,95 eur, ktorá pozostáva zo sumy 298,88 eur za neuhradenú úverovú istinu a zo sumy vo výške 21,07 eur , za dlžné zmluvné úroky a poplatky za poistenie z dlžných mesačných splátok úveru za obdobie XX/XXXX
- XX/XXXX. Žalovaný pôvodnému žalobcovi nezaplatil žiadnu splátku, preto právny pôvodný žalobca vypovedal všetky tri zmluvy o spotrebiteľských úveroch (XX.X.XXXX, H.. X.X.XXXX). Na predžalobné výzvy žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Vychádzajúc z § 96 ods. 1,2,3 O.s.p., súd konanie čiastočne zastavil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku. Citujúc znenie § 39 , § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 6 a § 489 Obč. zák., § 497, § 499, § 502 ods.1, § 503 ods.1 veta prvá, § 504 Obch. zák., § 2 písm. a) a b) a § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, uviedol, že predmetom konania zostala suma 132,60 eur, na ktorej zaplatení spolu s prísl. pôvodný žalobca trval, že žalovaný na pojednávaní konanom 15.10.2015 uznal svoju pohľadávku voči pôvodnému žalobcovi. Zároveň uviedol, že výška úrokov z úveru vo výške 30% ročne (úverová zmluva zo XX.X.XXXX), ako aj vo výške 39 % ročne (úverové zmluvy z XX.X.XXXX Y. XX.X.XXXX) je v oboch prípadoch neprimerane vysoká, vychádzajúc zo štatistických ukazovateľov zverejňovaných NBS (http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/ menova-a-bankova-statistika/urokova-statistika/bankova-urokova-statistika-uvery), týkajúcich sa výšky úrokovej miery pri spotrebiteľských úveroch pre domácnosti s obdobím splatnosti do 1 roka, resp. za
obdobie splatnosti od 1 do 5 rokov, poskytovaným bankami za obdobie r. 2013. Podľa týchto štatistík, mala priemerná výška úrokových sadzieb pre tento typ úverov za r. 2013 hodnotu 8,46 % ročne, resp. 12,98 % ročne. Z uvedeného mu vyplynulo, že úroky z úveru, ktoré si uplatňuje pôvodný žalobca voči žalovanému sú takmer trojnásobné oproti obvykle požadovanej úrokovej miere na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch v rovnakom časovom období. Urobil záver, že takéto dojednanie o úrokoch odporuje dobrým mravom a je v rozpore s § 39 Obč. zák., a preto ide o absolútne neplatné zmluvné dojednanie. Dodal, že vo veciach nebankových subjektov je možné vzhľadom na mieru rizika akceptovať vyššie úroky ako poskytujú banky, ale výška úrokov trojnásobne prevyšujúca priemernú úrokovú sadzbu bánk , nie je primeraná. Preto v časti uplatneného nároku , žalobu a z titulu úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 30 % ročne zo sumy 837 eur od 19.9.2013 do zaplatenia, vo výške 39 % ročne zo sumy 228,50 eur od 5.9.2013 do zaplatenia a vo výške 39 % ročne zo sumy 298,88 eur od 5.9.2013 do zaplatenia, zamietol, vychádzajúc z § 369 ods.1 Obch. zák., § 517 ods. 1, ,2 Obč. zák., § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalovaný neuhradil jednotlivé splátky úveru v lehote ich splatnosti, súd ho zaviazal zaplatiť pôvodnému žalobcovi popri istine aj zákonný úrok z omeškania vo výške ustanovenej v § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., odo dňa nasledujúceho po tom, čo sa stal splatným každý jednotlivý úver žalovaného, a to až do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1,2 a § 146 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že za čiastočné zastavenie konania nesie procesnú zodpovednosť pôvodný žalobca, nakoľko dôvody tohto späťvzatia, ako ich uviedol (rozhodnutie o náhrade škody na rovnakom skutkovom základe v trestnom konaní), nemožno pričítať žalovanému. Vzhľadom na rozhodnutie súdu o zvyšnom nároku, mak za zrejmé, že pôvodný žalobca bol úspešný len v časti nakoniec priznanej sumy 132,60 eur, čo je 9 % z uplatnenej sumy. Nárok na pomernú náhradu trov v tomto konaní mohol vzniknúť žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane. Žalovanému súd nepriznal voči pôvodnému žalobcovi náhradu trov konania, nakoľko po preskúmaní spisu zistil, že si v konaní trovy neuplatnil, resp. mu žiadne trovy ani nevznikli. Rovnako, súd nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, nakoľko tento si v rámci svojho oznámenia o vstupe do konania, neuplatnil v tomto konaní náhradu trov, resp., rovnako ako žalovanému, mu v konaní žiadne trovy ani nevznikli.
3. Proti rozsudku a to výroku o zamietnutí žaloby v časti nepriznania úrokov z omeškania a v časti nepriznania trov konania, podal v zákonnej lehote pôvodný žalobca z dôvodu nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci.
4. V odvolaní poukázal na to, že žalovaný pred súdom výslovne uznal nárok, čo do dôvodu a výšky a, že súd mal automaticky vydať rozsudok pre uznanie nároku, že takýmto postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a taktiež, súd nesprávne zistil skutkový stav veci, čoho dôsledkom je nesprávne a nezákonné rozhodnutie. Citujúc znenie § 153a ods. 1 O.s.p. poukázal na to, že došlo k úplnému uznaniu jeho nároku, že takýto postup súdu je absolútne neprijateľný a, že zákon pritom ani pri spotrebiteľských sporoch neumožňuje súdu skúmať meritum veci v prípade uznania nároku. Napokon dodal, že rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko súd vo svojom rozhodnutí neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil a z akých skutočností vychádzal. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prerokovanie veci a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
5. Počas odvolacieho konania došlo k zmene na strane žalobcu tým, že pôvodný žalobca CETELEM SLOVENSKO a.s. Bratislava je od 30.6.2016 vymazaný z Obchodného registra Bratislava 1 ex offo z dôvodu, že s účinnosťou k 30.6.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciovou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri Paríž pod č. 542097902 RCS Paríž a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s. Bratislava s tým, že právnym nástupcom spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. Bratislava sa stala BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzsko, ktorá koná na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej banky so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713 (výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vl.č. 2435/B).
6. Odvolací súd z dôvodu, že došlo k výmazu pôvodného žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s. Bratislava a že jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzsko, pokračoval v odvolacom konaní s touto spoločnosťou, namiesto pôvodného žalobcu, ktorý bol vymazaný z obchodného registra.
7. Odvolací súd podotýka, že nepokračoval v konaní s (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) vedľajším účastníkom na strane žalovaného Spotrebiteľským združením OSA, Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086 a to v dôsledku novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 (ďalej len C.s.p.) účinného od 1.7.2016. Zmenou procesného predpisu a to Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol nahradený novou právnou úpravou zák. č. 160/2015 Z.z. C.s.p. , účinným od 1.7.2016 došlo k zmene právne úpravy a to v postavení vedľajšieho účastníka, súčasnou komplexnou úpravou intervenienta ako nového právneho inštitútu. Vedľajší účastník sa do 1.7.2016 podľa § 93 O.s.p. mohol popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania, ak mal právny záujem na jeho výsledku a v prípade, ak išlo o právnickú osobu, ktorej bola predmetom činnosti ochrana práv podľa osobitného predpisu, mohol do konania vstúpiť z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov. Odstránila sa právna úprava, keď vedľajším účastníkom mohla byť aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Z dôvodov, že uvedená právnická osoba, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, nemá v odvolacom konaní postavenie osoby zúčastnenej na konaní s osobitnými procesnými právami, že jej postavenie vedľajšieho účastníka zaniklo zo zákona, zmenou právneho predpisu, v odvolacom konaní s touto právnickou osobou v odvolacom konaní nebolo pokračované.
8. Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v časti úrokov z omeškania a výroku o náhradu trov konania, odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol v odvolacom konaní v uvedenom rozsahu preskúmavaný.
9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem ) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti úrokov a vo výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
10. Pôvodný žalobca vytýkal súdu nepreskúmateľnosť rozhodnutia, z dôvodu ktorého podľa neho došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, t.j., procesnému postupu, resp. rozhodnutie súdu, v dôsledku, ktorého strana nemôže uplatniť konkrétne práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom.
11. Odvolací súd nezistil odňatie možnosti konať žalobcovi pred súdom , podľa nového procesného predpisu nebola v konaní zistená vada konania podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces).
12. Súd prvej inštancie v rozhodnutí jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré bola žaloba v časti nepriznaných úrokov z omeškania zamietnutá.
13. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, ktorý podradil pod správne ustanovenia právneho predpisu a z toho vyvodil správne právne závery.
14. Výhrada pôvodného žalobcu, že žalovaný pred súdom uznal jeho nárok a, že súd mal rozhodnúť rozsudkom pre uznanie, je neopodstatnená.
15. V prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie podľa § 153a O.s.p.
16. Podľa § 153a ods. 1, 2 a 3 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
17. Rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku možno len na návrh žalobcu a na základe úplného alebo čiastočného vzdania sa nároku len so súhlasom žalovaného.
18. Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom.
19. Z výsluchu žalovaného na pojednávaní 15.10.2015 pred súdom prvej inštancie (zápisnica na č.l. 80) vyplýva, že žalovaný uviedol, že je ochotný pôvodnému žalobcovi uhradiť žalovanú sumu, po späťvzatí vo výške 132,60 eur, pričom sa nezmienil, že uznáva nárok žalobcu, aj pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, t.j. že uznáva aj uplatnené úroky z omeškania v žalovanej výške.
20. Z uvedeného dôvodu možno urobiť záver, že neboli splnené podmienky na rozhodnutie sporu rozsudkom pre uznanie, a to ani na základe čiastočného uznania nároku (pokiaľ ide o žalovanú istinu), lebo, o.i., pôvodný žalobca nenavrhol súdu rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku.
21. Je potrebné podotknúť, že by neboli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku žalovaným a to aj v prípade, ak by ich pred súdom uznal, aj pokiaľ ide o žalované úroky z omeškania nad 5,25%, lebo by to bolo v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa (ide o prípad, keď účastníci nemôžu skončiť spor súdnym zmierom - § 99 ods. 2, prvá veta O.s.p.), čo je podľa § 153 a ods. 2 O.s.p. vylúčené.
22. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nepriznaných úrokov z omeškania potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p.
23. Odvolací súd potvrdil rozsudok aj vo výroku o trovách konania ako vecne správny, lebo pôvodný žalobca v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia súdu v tomto výroku.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p..
25. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
26. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.
28. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).