Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Co-37-2016.pdf
PDF · 92.2 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/37/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu : CRIF - Slovak Credit Bureau, s. r. o., IČO: 35 886 013, so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava právne zastúpený: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 856 584 so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava proti žalovaným: 1./ M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, 2./ P. V., nar. X.XX.XXXX, bytom R. XX, o zaplatenie 413,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 7C/252/2015-111 zo dňa 12.11.2015 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia sumu 447,94 eur s prísl. titulom zmluvy o úvere. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.: „Súd žalobu z a m i e t a. Žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“ 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že dňa 19.03.2001 bola medzi žalovaným v 1. rade a právnym predchodcom žalobcu B. B. uzavretá Zmluva o sporožírovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX so špecifickým symbolom XXXXXXXXXX. Toho istého dňa bola uzavretá aj Zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 14.07.2003 bola zo strany právneho predchodcu žalobcu daná žalovanej v 1.rade výpoveď Zmluvy o sporožírovom účte č. XXXXXXXXXX, ktorá bola dňa 27.08.2003 odvolaná. Dňa 03.05.2004 bola uzavretá Dohoda o pristúpení k právam a záväzkom a Dodatok č. X k Zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX so žalovaným v 2. rade. Dňa 05.05.2004 bola uzavretá Zmluva o kontokorentnom úvere sporožírového účtu XXXXXXXXXX/XXXX medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu. Dňa 22.10.2004 bola medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu uzavretá Zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty. Dňa 28.12.2006 bol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými uzavretý Dodatok č. X k Zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej je zriadenie účtu a poskytnutie povoleného prečerpania účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach právneho predchodcu žalobcu pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám. Týmto dodatkom sa v zmysle jeho čl. I bodu 2. v celom rozsahu nahradilo pôvodné znenie Zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.03.2001. Oznámením o zmene povoleného prečerpania zo dňa 28.12.2006 bola s účinnosťou od 28.12.2006
zmenená výška povoleného prečerpania na sumu 30.000,- Sk. Zo žalobcom predloženého prehľadu transakcií účtu č. XXXXXXXXXXXX, ako aj z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalovaní dňa 27.03.2012 posledný krát čerpali finančné prostriedky z bežného účtu a dňa 14.06.2012 došlo k poslednej úhrade žalovaných na bežnom účte. Žalobcom uplatnený dlh žalovaných tak predstavoval sumu 413,26 eur spolu s príslušenstvom. Táto suma bola postúpená z právneho predchodcu žalobcu - B. na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/E. zo dňa 01.04.2014. Postúpenie bolo žalovaným oznámené listom zo dňa 01.04.2014. Žalobou uplatnená suma 447,94 eur je tvorená istinou z úveru vo výške 413,26 eur, vyčísleným riadnym úrokom vo výške 0,11 eur, úrokom z omeškania nezaplatenej istiny vyčísleným od prvého dňa omeškania žalovaných do dňa postúpenia pohľadávky 12,88 eur a z ostatného príslušenstva vo výške 21,69 eur.
4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého medzi právnym predchodcom žalobcu
- B. a žalovaným v 1. rade bola uzavretá dňa 19.03.2001 Zmluva o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/ XXXX, ku ktorej dňa 03.05.2004 pristúpil žalovaný v 2. rade, a ktorej pôvodné znenie bolo nahradené Dodatkom č. X zo dňa 28.12.2006. V zmysle žalobcom podanej žaloby ním uplatňovaný nárok mal predstavovať prekročenie povoleného prečerpania žalovanými na bežnom účte. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti nemožno mať pochýb o tom, že zmluva o bežnom účte uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými je zmluvou spotrebiteľskou. Ide o zmluvu, na ktorú okrem ustanovení Občianskeho zákonníka, dopadá aj právna úprava uvedená v § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, (v znení účinnom v čase uzavretia Dodatku č. X zo dňa 28.12.2006 k Zmluve o bežnom účte č. XXX,XXXXXX/XXXX). Z dôkazov predložených žalobcom súd nemal za preukázané, že by zo strany právneho predchodcu žalobcu bola uzavretá zmluva so žalovanými o zriadení povoleného prečerpania, ktorá by mala spĺňať náležitosti vyplývajúce z § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. K vzniku úverovej zmluvy je potrebné, aby došlo k dohode o jej podstatných náležitostiach, medzi ktoré patrí aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Pri povolenom prečerpaní v prípade spotrebiteľskej zmluvy je potrebné, aby spĺňala aj náležitosti ustanovené v § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.. Žalovaní teda neboli právnym predchodcom žalobcu písomne informovaní pred uzavretím zmluvy o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Samotným uzavretím zmluvy o bežnom účte teda nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere o povolenom prečerpaní v písomnej forme. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver musí mať písomnú formu, inak je neplatný. V žalobcom predloženej zmluve o bežnom účte a ani v ostatných žalobcom predložených listinných dôkazov, od ktorých odvádzal svoje nároky neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o povolenom prečerpaní požadované zákonom. Nejestvuje tu určitá a zrozumiteľná zmluva v písomnej forme obsahujúca podstatné náležitosti zmluvy o povolenom prečerpaní s konkrétnymi údajmi. Žalobca súdu nepredložil dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne náležitosti boli zrejmé, teda nepredložil dôkaz, že došlo k platnému uzavretiu určitej a zrozumiteľnej dohody v písomnej forme obsahujúcej podstatné náležitosti zmluvy o povolenom prečerpaní vyžadujúce zákonom o spotrebiteľskom úvere. Súd tak z nejestvujúceho právneho úkonu nemohol priznať žalobcovi plnenie. Súd tak vyhodnotil plnenie z povoleného prečerpania ako plnenie z neplatného právneho úkonu. Žalobca tak v súvislosti s takýmto neplatným dojednaním si nemôže uplatňovať poplatky, resp. zmluvné úroky. Žalobcovi tak vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, 2 a § 457 OZ. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Nárok na bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 107 ods. 1 OZ premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej dobe. V prejednávanom prípade má nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia svoj základ jednoznačne v spotrebiteľskej zmluve - zmluve o bežnom účte uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa právny predchodca skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal, teda je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Ako je zrejmé z predloženého prehľadu histórie transakcií na bežnom účte
žalovaných, tým uskutočnili poslednú úhradu na účet v júni 2012 a posledné čerpanie z jej strany bolo v marci 2012. Žalobcovi vznikol v predmetnej veci iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo. Dvojročná subjektívna premlčacia doba však beží iba v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. V predmetnej veci došlo k poslednému čerpaniu limitu povoleného prečerpania zo strany žalovaných v marci 2012 (27.03.2012), kedy vybrali poslednú sumu z limitu prečerpania na bežnom účte. Trojročná objektívna premlčacia doba tak začala plynúť dňa 28.03.2012 a uplynula najneskôr dňa 28.03.2015. Keďže žalobca podal na súde žalobu až dňa 01.04.2015, uplatnil svoj nárok až po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení v zmysle § 107 ods. 2 OZ, ako aj po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 OZ. Súd vzhľadom na uvedené žalobcom uplatnený nárok z dôvodu jeho premlčania v celom rozsahu zamietol.
5. Poukázal na ust. § 708 ods. 1, 2, § 710, § 497 OB.Z., § 3 ods. 1,2,,6, § 4 ods. 1,5 zákona č. 258/2001 Z.z., § 39, § 52 ods. 1,2,3, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1,2, § 101, § 107 ods. 1,2, § 111, § 451 ods. 1,2, § 457 OZ, § 23a zákona č. 634/1992 Zb. 6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov konania, keďže im žiadne trovy preukázateľne nevznikli. Obsah odvolania 7. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že dňa 19.03.2001 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - B. (ďalej len „.“) a žalovaným 1 uzatvorená Zmluva o sporožírovom účte (ďalej len „Zmluva o bežnom účte"), predmetom ktorej bolo poskytnutie sporožírového účtu (ďalej len „Bežný účet") na vykonávanie hotovostných a bezhotovostných vkladov a výberov Dohodou o pristúpení právam a záväzkom pristúpil žalovaný 2 k Zmluve o bežnom účte. Dňa 05.05.2004 bola medzi B. a žalovanými 1 a 2 uzatvorená Zmluva o kontokorentnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru na Bežný účet. Dňa 28.12.2006 bol medzi B. a žalovanými 1 a 2 uzatvorený Dodatok č. X k Zmluve o bežnom účte, predmetom ktorej bolo poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu. Dňa 28.12.2006 B. zaslala žalovaným 1 a 2 Oznámenie o zmene povoleného prečerpania, ktorým sa zmenila výška povoleného prečerpania na 30.000.- Sk. V danom prípade sa povolené prečerpáme poskytlo až uzatvorením Zmluvy a táto Zmluva spĺňa zákonom požadované náležitosti. Zmluva obsahuje úverový rámec (11.000,- Sk), ročnú úrokovú sadzbu (10,85 ročne, sadzba premenlivá) a poplatky (2% z výšky úverového rámca splatný pri podpise Zmluvy; 0,20 % mesačne) a taktiež podmienky, za ktorých môžu byť tieto zmenené, a v Záverečným ustanoveniach obsahuje taktiež postup a spôsob zániku/ukončenia zmluvy). Následne. 28.12.2006 bola zmenená výška úverového rámca z pôvodných 11.000.- SK na 30.000.- SK. Je to práve Zmluva o kontokorentnom úvere, ktorou sa poskytlo žalovaným 1 a 2 povolené prečerpávanie. Táto zmluva je písomná, jasná, zrozumiteľná, obsahuje náležitosti uvedené v § 3 ods. 6 ZoSÚ a je podpísaná žalovanými. Žalovaní boli informovaní o podstatných náležitostiach, za ktorých sa im povolené prečerpanie poskytne. Zároveň je v zmysle transakcií na účte zrejmé, že žalovaní využili možnosť ísť do povoleného prečerpania na účte. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy sa na daný úverový vzťah neaplikoval.
Hodnotenie odvolacieho súdu. 8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza( § 387 ods. 2 CSP).
10. V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa splnenia zákonných náležitostí zmluvy o kontokorentnom úvere, na základe ktorého bolo žalovaným poskytnuté povolené prečerpanie odvolací súd udá. Žalovaní dňa 28.12.2006 podpísali Dodatok č. X k Zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/ XXXX, predmetom ktorého bolo poskytnutie Povoleného prečerpania k účtu ( čl 44 spisu). Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o tom, že uzavretím Zmluvy o bežnom účte dňa 19.03.2001 so žalovanou v 1.rade ( čl- 36 spisu), ku ktorej dňa 03.05.2004 pristúpil žalovaný v 2.rade ( č.l. 40 spisu) nedošlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupom v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Hoci Zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 05.05.2004 ( č.l. 41 spisu) obsahovala zákonné náležitosti, nie je možné z nej vychádzať vzhľadom na to, že sa jedná o odlišný zmluvný vzťah, ktorý sa netýka poskytnutia povoleného prečerpania v Zmluve o bežnom účte.
11. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s právnym názorom vysloveným v napadnutom rozsudku súdom prvej inštancie, že vzhľadom k absencii písomnej formy, zmluva o povolenom prečerpaní medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými nebola platne uzavretá. Ako vyplýva z článku 6 odsek 1 Smernice Rady č. 2005/29 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá alebo akýmkoľvek spôsobom, vrátane celkového prevedenia uvádza do omylu, alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k jednému alebo k viacerým prvkom vymenovaným v tomto článku 6 ods. 1, pričom v obidvoch prípadoch zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcií, ktoré by inak neurobil. Článok 2 písm. d/ smernice č. 2005/29 definuje pojem obchodné praktiky použitím zvlášť širokej formulácie ako „akékoľvek konanie, opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie, obchodná komunikácia, vrátane reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s podporou, predajom alebo dodávkou produktu spotrebiteľom (rozsudky Plus Warenhandelsgesellschaft,C-304/08 Zb. s. I217, bod 36, a Mediaprint Zeitungs - unt zeitschriftenverlag C 540/08 , bod 17). Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je spravidla zmluva, síce nastala, ale tento právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). V prípade vzniku bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy Občiansky zákonník v ustanovení § 457 totiž upravuje jeho dôsledky tak, že stanovuje vzájomnú povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia (k uvedenému pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2005, sp. zn. 4 Cdo 237/2005).
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny . Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).