Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/43/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu PROFI CREDIT s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti žalovanej M. X., A.. XX.X.XXXX, W. X. XXX, S..Č.. Q. O., W. XX, X. O., za účasti na strane žalovanej Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 2, zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Park Angelinum 2, o zaplatenie 2.009,25 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13C 237/2014-78 z 8.9.2015

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania v právnom vzťahu medzi žalobcom a Združením na ochranu spotrebiteľov OBRANA.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví žalobu zamietol, žalobcu zaviazal nahradiť Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 2 trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 199,36 eur na účet vedený v ČSOB a.s., so špecifikáciou účtu, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 18.11.2014 domáhal od žalovanej zaplatenia istiny vo výške 2.009,25 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu, že dňa 18.11.2010 uzavrel so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1.500,-eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s úrokom v 42-mesačných splátkach vo výške po 80,37 eur, v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č.13 a zaplatila len sumu 1.366,29 eur. Vzhľadom k tomu bola v omeškaní s úhradou splátok o viac ako 3 mesiace a preto si žalobca uplatnil okamžitú splatnosť úveru, ako aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 s tým, že si uplatní len časť zákonného úroku vo výške 2,525 % p.a. zo sumy nesplatenej časti istiny a úrokov. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojich povinnosti, žalobcovi vznikol ďalej nárok na zmluvné pokuty vo výške 0,065 % denne, ktoré si žalobca taktiež uplatnil žalobou vo veci samej.

3. Oznámením doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.12.2014 vstúpil do konania na strane žalovanej do 1.7.2016 vedľajší účastník na podporu žalovanej a vo vyjadrení k žalobe navrhoval žalobu zamietnuť, keďže dojednanie úrokov je v rozpore s dobrými mravmi a zmluva je v rozpore s ustanoveniami § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, vzhľadom aj na nekonkretizáciu a individuálne nedojednanie predmetnej zmluvy, treba považovať úrok za bezúročný a bez poplatkov.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle § 52 ods. 1 a 4 Obč. zákonníka (ďalej len „OZ“) , § 53 ods.1,2,5,6 OZ, § 54 ods. 1,2 OZ, § 39 OZ, § 3 ods. 1 OZ, § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy t.j. ku dňu 8.11.2010, § 11 ods. 1 písm. b/ tohto zákona, článku 3 ods. 1,2 Smernice Rady 93/2013/EHS z 5.4.1993.

5. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej sumu 1.500,-eur a žalovaná doposiaľ uhradila jednotlivými splátkami žalobcovi sumu 1.366,29 eur. Hneď pri podpise zmluvy si žalobca započítal sumu 215,75 eur ako odplatu za poskytnutie služby. RPMN úveru bola stanovená na hodnotu 66,57 %. Právny vzťah medzi stranami sporu posúdil súd ako spotrebiteľský, nakoľko žalobca poskytol žalovanej úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná si brala úver ako fyzická osoba pre svoje osobné potreby, nie na účel výkonu podnikania alebo zamestnania. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemala žalovaná možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť.

6. Pri posúdení výšky RPMN, ktorá bola v zmysle zmluvy 66,57 % dospel k záveru, že prevyšuje priemerné sadzby za spotrebiteľské úvery požadované bankami v danom období, čo je v rozpore s dobrými mravmi aj § 53 ods. 6 OZ, a to aj s poukazom na rozhodnutie NS ČR 21Cdo 1484/2004.

7. Za neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku vyhodnotil aj započítanie sumy 215,75 eur z titulu poplatku za poskytnutie služby a keďže žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.284,25 eur, z ktorého žalovaná doposiaľ uhradila 1.366,29 eur, pričom poskytnutý úver v zmysle hore uvedeného zdôvodnenia je bez poplatkov a bezúročný, je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi len skutočnú výšky poskytnutého úveru, ktorú už aj žalobcovi uhradila a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a nakoľko do 1.7.2016 vedľajší účastník vstúpil do konania na podporu žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech, súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania, ktoré vznikli Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA, ktoré súd posúdil ako účelné, keďže vo veci podal kvalifikované vyjadrenie a preto mu prináleží náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá bola vyčíslená v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. spolu vo výške 199,36 eur.

8. Proti výroku rozsudku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a Občianskeho združenia na strane žalovanej, podal žalobca včas odvolanie. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku tak, že Občianskemu združeniu neprizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, keďže mal za to, že tento výrok je nezákonný s poukazom na citované uznesenie NS SR z 20.6.2014 sp.zn. 6MCdo 9/2013 a rozhodnutie R 62/2014 v zmysle konkretizácie zákonnej úpravy ust. § 93 O.s.p., keďže s účinnosťou od 1.1.2015 zákonodarca výslovne stanovil v Občianskom súdnom poriadku požiadavku preukázania súhlasu už spolu s oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, čo v danom spore nie je naplnené a preto účasť Občianskeho združenia v konaní nie je zákonnou.

9. Občianske združenie vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukazovalo na účelnosť jeho vstupu do konania v príčinnej súvislosti so zamietnutím žaloby v zmysle citovaných rozhodnutí (viď aj uznesenie KS v Košiciach zo dňa 5.6.2014 č.k. 2Co 15/2014 ako aj ďalšie). Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že súhlasí s odvolaním Občianskeho združenia, ako aj s jeho vstupom do konania.

11. Žalobca sa k vyjadreniam Občianskeho združenia a žalovanej nevyjadril.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

13. Žalobca podal proti výroku rozsudku o trovách konania odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

14. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

15. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Žalobca podal odvolanie v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci t.j. vyhodnotení účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. V zmysle účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ v rovnakom znení.

17. Odvolací súd uvádza, že správne, podrobné a presvedčivé sú dôvody napadnutého výroku rozsudku o náhrade trov konania, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 , keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci a odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci nemajú vplyv na správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku.

18. Odvolací súd dopĺňa dôvody odôvodnenia napadnutého výroku rozsudku:

19. Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. sa ako vedľajší účastník mohol popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto mal na jeho výsledku právny záujem, pokiaľ nešlo o konanie o rozvod. neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ako vedľajší účastník sa mohla popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (odkaz 10a pod čiarou k § 93 ods. 2 O.s.p.).

20. Vedľajší účastník podľa ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. vstúpil do konania buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého účastníka urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka súd rozhodoval len na návrh.

21. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, konal však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporovali úkonom účastníka, ktorého v konaní podporoval, posúdil ich súd po uvážení všetkých okolností prípadu.

22. V tomto konaní ide o vec, ktorá má charakter spotrebiteľského sporu a vedľajší účastník do 1.7.2016, teda v zmysle hore cit. zákonných ustanovení ako právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, mal oprávnenie vyplývajúce mu zo zákona vystupovať v konaní a nemusel preukazovať právny záujem na výsledku konania, taktiež mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník a rovnako ako „hlavný účastník“ mal právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Toto právo v rámci občianskeho súdneho konania mu realizovalo možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a vzniklo mu zároveň právo na náhradu trov konania, kde podľa § 137 ods. 1 O.s.p. v tom čase účinného, patrila aj náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá môže byť priznaná len v prípade, ak právo na náhradu trov právneho zastúpenia vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník, do účinnosti vystupoval.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že Združenie na ochranu spotrebiteľa OBRANA podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.12.2014 oznámilo prostredníctvom svojho právneho zástupcu vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 7.5.2015 poukazoval na rozpor s § 9 ods. 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj na to, že zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/. Preto je úver bezúročný a bez poplatkov, obsahujúci neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uplatnil si trovy konania.

24. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

25. Ust. § 142 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) vyjadrovalo zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. To znamená, že účastník (od 1.7.2016 strana sporu), ktorý mal v sporovom konaní úspech, má právo na náhradu trov konania. Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti je závislé od konkrétnych okolností tej ktorej veci.

26. Hore citované zákonné ustanovenie upravovalo plný úspech účastníka v konaní, ktorý bol naplnený aj pri rozhodovaní o trovách konania v tomto spore.

27. Znenie tohto ustanovenia toho času zodpovedá ust. § 255 ods. 1 a je aplikovateľné na spor, v ktorom má strana plný úspech v kontexte novej úpravy rozhodovania o trovách konania v zmysle ust. § 262 ods. 1, 2 účinného od 1.7.2016.

28. Žalovaná, na strane ktorej vystupovalo Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA malo vo veci plný úspech, nakoľko predmetom konania bolo zaplatenie sumy 2.009,25 eur s príslušenstvom a súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a to z dôvodu, že zmluva o revolvingovom úvere nebola platne uzavretá (§ 39 a preto žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov za poskytnutie úveru a iných poplatkov nevznikol. Uviedol, že žalovanou bola žalobcovi uhradená už celá skutočne poskytnutá suma úveru.

29. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o priznaní náhrady trov konania občianskemu združeniu voči žalobcovi z dôvodu úspechu v konaní žalovanou, na strane ktorej občianske združenie vystupovalo a ktorého úkony boli v príčinnej súvislosti so zamietnutím žaloby žalobcu voči žalovanej z dôvodu, že dohodnutá zmluvná podmienka je absolútne neprijateľná a odporujúca dobrým mravom, a ide o bezúročný úver a bez poplatkov, na čo poukazovalo občianske združenie vo svojom podanom vyjadrení zo dňa 7.5.2015 (č.l. 44-46), v ktorom si zároveň uplatnilo aj náhradu trov konania. Preto správne súd prvej inštancie o náhrade trov konania v právnom vzťahu medzi žalobcom a občianskym združením na strane žalovanej rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a to z dôvodu úspechu žalovanej, tým aj združenia, v kontexte účelnosti uplatnených trov konania občianskeho združenia zastúpeného právnym zástupcom a príčinnej súvislosti medzi právnymi úkonmi právneho zástupcu občianskeho združenia a zamietnutím žaloby. Súd prvej inštancie tak správne priznal občianskemu združeniu účelne vynaloženú náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v znení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej pomoci a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a písomné vyjadrenie k žalobe 2x po 91,29 eur, 2 x režijný paušál po 8,39 eur, spolu vo výške 199,36 eur.

30. Vzhľadom k tomu odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 rozsudok vo výroku o trovách konania v právnom vzťahu medzi žalobcom a Združením na ochranu spotrebiteľov OBRANA potvrdil ako vecne správny.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešné Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA z dôvodu úspechu by malo nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ale nakoľko súd ex offo potvrdzuje neprijateľnosť zmluvných dojednaní, súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Keďže odvolací súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, neprichádza do úvahy ďalší procesný postup v zmysle § 262 ods. 2 CSP, čo sa týka rozhodovania súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .