Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_9CoP-16-2016.pdf
PDF · 106 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/16/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Z. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, Slovenská 87, 080 28 Prešov, dieťa rodičov matky L.. J. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. Y. XXX, zastúpenej advokátkou JUDr. Slávkou Kováčovou, so sídlom Štúrova 20, Košice a otca H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Staroňom, so sídlom Hlavná 89, Prešov, o zvýšenie výživného, o udelenie súhlasu k zmene priezviska a o úpravu styku, takto o odvolaniach rodičov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P/344/2015-71 zo dňa 14.09.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 27P/344/2015-76 zo dňa 26.09.2016
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením s výnimkou výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh na zmenu priezviska zamietol.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 27P/269/2013-127 zo 17.09.2014 tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre maloletého Z. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 01.09.2016 opakovane do budúcna, upravil styk otca s maloletým Z. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Z. počas bežného roka mimo sviatkov a prázdnin počnúc právoplatnosťou rozsudku do 30.04.2017 každú sobotu v roku v čase od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a od 01.05.2017 do budúcna - každý párny víkend v roku od soboty od 09:00 hod. do nedele do 17:00 hod., počas sviatkov a prázdnin - každý rok počas Vianočných sviatkov dňa 26.12. od 09:00 hod. do 19:00 hod., každý rok počas Veľkonočných sviatkov na Veľkonočný pondelok od 09:00 hod. do 19:00 hod., každý rok počas letných prázdnin v mesiaci júl od pondelka od 09:00 hod. do nedele do 19:00 hod. s tým, že otec je povinný matke oznámiť najneskôr do 31.05. toho ktorého roka, v ktorý týždeň mesiaci júl maloletého prevezme do svojej starostlivosti, otec je povinný maloletého prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky ho v určený deň a čas matke riadne odovzdať a matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, zamietol taktiež návrh matky na zmenu priezviska a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že matka návrhom súdu podaným 26.08.2015 žiadala zvýšiť výživné zo strany otca pre maloletého Z. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu na súd a žiadala taktiež schváliť zmenu priezviska maloletého z priezviska C. na priezvisko L.. Návrh bol odôvodnený tým, že od poslednej úpravy výživného sa výrazne zmenili pomery účastníkov konania. Maloletý nastúpil do materskej školy. Vzhľadom na jeho zhoršený zdravotný stav sú s tým spojené výdavky, keď mu bol odporučený rekreačný pobyt v V.. Návrh na zmenu priezviska bol odôvodnený tým, že je v záujme maloletého, aby bolo jeho priezvisko zmenené, keďže spolu žijú v
domácnosti. Priezvisko L. pozná, volá sa tak jeho matka a nevie pochopiť prečo by sa mal volať inak ako ona. Súd konštatoval, že otec návrhom súdu podaným 10.05.2016 žiadal, aby bola zmenená úprava jeho styku s maloletým, aby bola táto úprava rozšírená oproti pôvodnej úprave, a to z toho dôvodu, že v čase predchádzajúcej úpravy mal maloletý 2 roky, preto akceptoval jeho naviazanosť na matku, nakoľko v súčasnosti má už 4 roky, nič nebráni tomu, aby začal postupne tráviť s otcom celý víkend, aj na noc zo soboty na nedeľu. Otec so zvýšením výživného ani so zmenou priezviska maloletého nesúhlasil. Súd uviedol, že so zmenou priezviska nesúhlasil ani opatrovník maloletého, súhlasil so zintenzívnením styku otca s maloletým. Ohľadne prespávania dieťaťa u otca mal za to, že by malo byť ponechané skúšobné obdobie, kedy by sa otec stretával so synom bez prespávania, pričom by mohlo dôjsť k tomu, že samotný maloletý sa bude dožadovať zostať u otca aj počas noci. Matka so zmenou úpravy styku otca s maloletým súhlasila, avšak žiadala, aby dieťa bolo u otca iba počas dňa, nie v noci.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že čo sa týka úpravy výživného, táto bola realizovaná 2 roky spätne. Rodičia sa ohľadom starostlivosti a výživného, ako aj styku otca s maloletým dohodli. V medziobdobí došlo k zmene pomerov. Maloletý navštevuje materskú školu, matke sa zvýšili poplatky po tom, čo dovŕšil 3 roky svojho veku kedy začala platiť školné a stravné v materskej škole, pričom materskú školu maloletý začal navštevovať v septembri 2015. V rámci nej navštevuje anglický krúžok s čím sú zvýšené výdavky, ktoré okrem výživného zo strany otca financujú aj rodičia matky. Tieto skutočnosti mal súd prvej inštancie za také, ktoré odôvodňovali zvýšenie výživného zo strany otca od nástupu maloletého do materskej školy. Súd konštatoval, že otec maloletého začal na jeho výživu prispievať dobrovoľne vyšším výživným, okolo 50,- Eur mesačne, okrem toho podľa potreby kúpil maloletému aj oblečenie a obuv, čo matka maloletého potvrdila. Pri určovaní výšky výživného prihliadal aj na možnosti a schopnosti na strane otca aj matky. Otec je naďalej živnostník. Podľa daňového priznania došlo k zvýšeniu jeho základu dane v roku 2015 na sumu 2.031,83 Eur oproti základu dane v roku 2013, ktorý bol vo výške 1.524,13 Eur. Otec zároveň financuje vlastné bývanie, zatiaľ čo matka aj naďalej býva so svojimi rodičmi keďže z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov si nemohla dovoliť zabezpečiť vlastné bývanie pre seba a pre maloletého. Súd zistil, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov aj u matky, ktorá sa v máji 2016 zamestnala. Jej tarifný plat sa pohybuje v sume 427,- Eur. Došlo tým k navýšeniu príjmu aj na strane matky. Vzhľadom na zvýšené výdavky u maloletého, zvýšený príjem na strane matky a navýšenie príjmov otca, považoval súd za dôvodné výživné zo strany otca zvýšiť. Za primerané zvýšenie považoval sumu 50,- Eur mesačne. Táto suma zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého. Výživné zvýšil počnúc dňom 01.09.2016 do budúcna, teda od začiatku školského roka, kedy matka mala zvýšené výdavky na zakúpenie pomôcok do materskej školy a tiež úhradu anglického jazyka. Aj keď matka žiadala zvýšiť výživné spätne od podania návrhu, sama vo svojej výpovedi uviedla, že otec prispieva na výživu maloletého vyšším výživným od septembra 2015, z toho dôvodu nepovažoval súd za dôvodné určovať výživné spätne, keďže otcovi dlh na výživnom nevznikol. Preto aj návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol ako nedôvodný. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým, mal súd prvej inštancie za to, že vzťah otca s maloletým sa vyvíja kladne. Matka umožnila stretnutie otca s maloletým aj počas celého dňa v sobotu počas víkendov. Otec starostlivosť o maloletého zvláda, robia si spoločné výlety a prechádzky. Nič teda nebráni tomu, aby otec začal zabezpečovať starostlivosť maloletému aj v širšom časovom období. Považoval za potrebné úpravu styku rozčleniť do 2 časových období, do 01.05.2016 a od 01.05.2016, a to z toho dôvodu, aby bol vytvorený priestor pre to, aby si maloletý u otca zvykol, aby sa otec naučil uspať ho aj počas dňa keď ho bude ukladať na poobedňajší spánok. V období od 01.05.2016 bude tak môcť maloletý tráviť u otca aj celý víkend, bude blízko veku 5 rokov, stane sa predškolákom; súd mal za to, že je potrebné, aby sa medzi otcom a maloletým vzájomne upevňoval vzťah, nakoľko úloha otca v jeho zdravom vývine je pre maloletého veľmi dôležitá a potrebná. Čo sa týka návrhu na udelenie súhlasu k zmene priezviska maloletého namiesto otca, vychádzal súd najmä zo vzájomného vzťahu medzi otcom a maloletým, ktorý sa prehlbuje, rodičia sa na priezvisku maloletého dohodli v čase, keď sa narodil a súd nemal za preukázané žiadne závažné okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné priezvisko maloletého meniť. Preto návrh matky zamietol. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) - § 26, § 35, § 41 ods. 1, 2, 3, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 a ustanoveniami Zákona o mene a priezvisku č. 300/1993 Z.z. - § 6 ods. 1, § 11 ods. 3 písm. a). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku.
2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia maloletého.
Otec podal odvolanie voči výroku o zvýšení výživného, dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. e), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP“). Uviedol, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ani na jeho strane, ktorá by odôvodňovala zmenu výživného určeného predchádzajúcim rozhodnutím súdu. Maloletý síce navštevuje materskú školu, avšak výživné vo výške 100 eur, ktoré bolo určené predchádzajúcim súdnym rozhodnutím celkom postačuje pokryť aj výdavky na školné aj stravné v materskej škole. Matkou uvádzané výdavky na mlieko, plienky, lieky na alergiu nepredstavujú podľa neho žiadnu zmenu pomerov. Mlieko aj plienky, a určite aj vo väčšom množstve, používal už v čase vyhlásenia skoršieho rozhodnutia. Pokiaľ matka argumentuje tým, že maloletý chodí na anglický jazyk, podľa jeho názoru v štyroch rokoch na anglický jazyk chodí nemusí. Nejde o výdavok pre dieťa nevyhnutný a výuka anglického jazyka s ním ani nebola konzultovaná. To, že sám dobrovoľne začal prispievať matke maloletého vyšším výživným aj oblečením, nemôže byť brané na jeho ťarchu. Čo sa týka jeho príjmov, nedošlo k takému podstatnému zvýšeniu, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného. Pracuje v odbore stavebníctvo kde vykonáva sezónne práce a jeho príjem nie je stabilný. Vlastné bývanie si financuje za veľkej pomoci rodičov. Zmena pomerov nastala práve u matky, ktorá sa zamestnala a nie je preto namieste zvyšovať výživné zo strany otca, keď na strane matky došlo k zvýšeniu jej príjmu. Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietne, alternatívne, aby tento rozsudok napadnutej časti zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Matka maloletého v odvolaní napadla rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bol zamietnutý v prevyšujúcej časti jej návrh na zvýšenie výživného. Má za to, že otec maloletého by mal na jeho výživu prispievať sumou 250 eur mesačne od podania návrhu. Čo sa týka úpravy styku, súd prvej inštancie podľa nej pochybil taktiež keď rozdelil určenie bežného styku na 2 obdobia. Súd nebral do úvahy jej námietky v tom, že nesúhlasí, aby maloletý prespával u otca keďže momentálne nie je na to pripravený a je malý. Nie je podľa nej zrejmé, či styk s budúcim prespávaním u otca je možné takto určiť, keď nie je zrejmé, či prespávanie u otca bude k prospechu maloletého. Nie je možné predpokladať aká bude situácia v máji 2017. Týka sa to taktiež letných prázdnin. Podľa nej je takáto úprava styku predčasná.
3. Opatrovník maloletého vo vyjadrení k odvolaniam uviedol, že vzhľadom na vek a potreby maloletého, aj zárobkové možnosti a schopnosti otca, považuje súdom stanovenú výšku výživného za relevantnú a čo sa týka úpravy styku otca s maloletým má za to, že kontakt otca s dieťaťom je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývin dieťaťa, tvorí neoddeliteľnú súčasť rodičovským práv a povinností. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
4. Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že dôvody odvolania otca sú irelevantné. Otec sám od seba začal platiť výživné vo výške 150 eur mesačne, dobrovoľne, ale na druhej strane v tomto smere podáva napriek tomu odvolanie. Jeho konanie je tendenčné, v snahe vyhnúť sa plateniu výživného aj v takej výške, v akej doteraz dobrovoľne prispieval. Poukázala na to, že v mesiaci október 2016 otec uhradil výživné vo výške 200 eur, navyše maloletému kúpil bundu a topánky asi za sumu 90 eur. Keďže mu kúpil dievčenskú bundu, namiesto zakúpenia veci je vhodné, aby platil výživné vyššie, tak ako požadovala. Je zrejmé, že má na to finančné prostriedky, a to čo je pre maloletého vhodné, nevie posúdiť.
5. Otec maloletého vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka má vedomosť o jeho zárobkových pomeroch a dobre vie, že má príjem len zo stavebnej činnosti. Nie je schopný uhrádzať výživné vo výške 150 eur mesačne, nieto v sume vyššej. Nie sú pravdivé tvrdenia matky, že si žije nad pomery. Matka o ňom vytvára skreslený obraz tvrdiac, že si zadovážil ďalšie motorové vozidlo. Čo sa týka motorového vozidla, súdu o tom predložil doklad. Ide o staré, 17-ročné vozidlo, ktorého kúpna cena bola 2.700 eur. Zopakoval tvrdenia uvedené vo svojom odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie.
6. Matka maloletého v stanovisku k vyjadreniu otca k jej odvolaniu zopakovala svoje tvrdenia uvedené vo vlastnom odvolaní, ako aj vo vyjadrení k odvolaniu otca.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, vzhľadom na včas podané odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal odvolaniami napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 14.02.2017 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že tak odvolanie otca maloletého, ako aj odvolanie matky maloletého nebolo dôvodné.
8. V odvolaní nebol napadnutý výrok, ktorým súd návrh matky na zmenu priezviska zamietol. V tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a nebolo oprávnením, ani povinnosťou odvolacieho súdu podrobiť ho prieskumu.
9. Podstata odvolacích argumentov oboch rodičov bola totožná s tými argumentmi, ktoré prezentovali v priebehu konania pred súdom prvej inštancie.
10. Podľa § 66 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolací súd, vychádzajúc z citovaných ustanovení Civilného mimosporového poriadku, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce s akcentom na otcom uvádzané odvolacie dôvody, to všetko aj s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). 11. Po oboznámením sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, stotožňujúc sa s ním, a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva: Starostlivosť o deti a ich výchova, ako vyplýva z čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, je právom rodičov. Z tohto článku vyplýva taktiež to, že práva rodičov môžu byť obmedzené len rozhodnutím súdu na základe zákona. Podľa článku 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa (v ďalšom len „Dohovor“) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Toto ustanovenie (článok 3 ods.1 Dohovoru) má povahu normy bezprostredne použiteľnej („self - executing“). Uvedená norma je na priame použitie spôsobilá vzhľadom na svoju dikciu (... záujem dieťaťa ... pri akejkoľvek činnosti), ktorá je dostatočne a do takej miery jasná, aby povinné subjekty, ktorým je adresovaná (vnútroštátne subjekty) boli schopné zodpovedajúcim spôsobom upraviť svoje správanie (nález Ústavného súdu Českej republiky z 09. apríla 1997, sp.zn. PL.ÚS 31/96). Aj keď záujem dieťaťa predstavuje jeden zo základných princípov, na ktorých je postavené súčasné rodinné právo, nie je tento pojem právnymi predpismi nijako vymedzený. Komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa vo vzťahu k najlepšiemu záujmu dieťaťa uvádza: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne vzhľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa či deti, ktorých sa to týka, nachádza, pričom pozornosť by sa mala venovať ich osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa [(General comment No. 14 (2013) on the right of the child to have his or her best interests taken as a primary consideration (art . 3, para. 1), str. 9, (dostupné na http://www.ohchr.org)]. Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Elsholz proti Nemecku z 13.07.2000, sť.č. 25735/94 vyplýva, že podľa ustálenej judikatúry aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch. 12. Vychádzajúc z uvedených noriem a názoru vyplývajúceho z citovaného rozhodnutia súdnej autority, majúc súčasne na zreteli individuálny rozmer každej jednotlivo posudzovanej veci v kontexte so skutkovými okolnosťami, ktoré sú zrejmé z dôkazov a boli vykonané v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, je zrejmé čo sa týka odvolania matky proti výroku o úprave styku otca s maloletým, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave styku neopomenul, práve naopak, citlivo sa vysporiadal s tým, že je bez akýchkoľvek pochybností v záujme dieťaťa vytvárať si rovnocenný kontakt s oboma rodičmi, nielen s tým rodičom, v starostlivosti ktorého sa nachádza. Rovnocennosť spočíva aj v tom, že aj ten
z rodičov, ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má právo byť s dieťaťom od určitého veku sám aj bez prítomnosti toho rodiča, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti a je oprávnený byť s ním sám nielen v dennom čase, ale aj v čase nočného odpočinku. Správnym bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie pokiaľ úpravu styku rozdelil do dvoch časových období, keď v prvom vychádzal pri rozšírení denného času styku z toho, že ide o tzv. prípravné obdobie umožňujúce pripraviť aj samotného maloletého na to, že v domácnosti otca bude aj mimo denného času, t.j. že u neho prespí. Vek, ktorý má maloletý, nie je vekom keď by bolo možné vo všeobecnosti predpokladať, že neprítomnosť matky počas nočného odpočinku by mohla byť v rozpore so záujmom dieťaťa. Z dokazovania to nevyplynulo a nik ani nenamietal, že by otec nemal predpoklady pre to, aby maloletý mohol u neho od istého času zotrvávať aj mimo dňa. Je tak zrejmé, že boli splnené objektívne aj subjektívne predpoklady pre to, aby bolo možné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku je správne a odvolanie matky voči tomuto výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie dôvodným nebolo. 13. Čo sa týka odvolania oboch rodičov proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o zmene výšky výživného a času, od kedy táto zmena má byť realizovaná, je potrebné uviesť, že tak odvolanie matky, ktorá má za to, že súd mal uložiť otcovi prispievať na výživné maloletého vyššou sumou, než v akej mu uložil plnenie tejto povinnosti, ako aj odvolanie otca, ktorý má za to, že vyššie výživné, ako bolo doposiaľ stanovené, nevychádza z potrieb maloletého a pomerov oboch rodičov, dôvodnými neboli. 14. Zákon o rodine vychádza z filozofie, že dieťa má zo zákona právo na výživu; ide o jeho zákonný nárok, explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. Základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému je zakotvený v rámci demonštratívneho výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti v § 28 ods. 1 písm. a) ZoR. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor vlastných minimálnych potrieb, zabezpečiť dieťaťu výživu. Dieťaťu je zákonom priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase rozhodnutia nového. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom nemôže byť akákoľvek zmena pomerov, musí ísť o výraznú zmenu okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť aj vyšší vek dieťaťa, zvýšenie alebo zníženie príjmu ovplyvňujúceho celkovú situáciu osôb, ktoré sú povinné prispievať na výživu maloletého, a to nielen na krátky čas. Ako z dokazovania realizovaného súdom prvej inštancie vyplynulo, k takejto zmene pomerov došlo. Maloletý má vyšší vek, začal navštevovať predškolské zariadenie, má zdravotné problémy, s čím sú spojené výdavky, na strane oboch rodičov došlo k zvýšeniu príjmu, životná úroveň otca je však zrejme vyššia, čo vyplýva aj z toho, že do jeho majetkových aktív patrí aj byt. Maloletý, ktorý žije s matkou, má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca. Ak otec začal dobrovoľne na výživu maloletého prispievať čiastkou o 50 eur vyššou ako vyplývala z predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, znamená to, že jeho príjmové pomery mu umožňujú prispievať na výživu maloletého sumou vyššou, než akou prispieval na základe súdneho rozhodnutia. Zo spisu nevyplýva, že by v priebehu konania pred súdom prvej inštancie tvrdenia matky o poskytovaní vyššej sumy výživného rozporoval. Súd preto správne uložil otcovi prispievať na výživu maloletého sumou, ako je uvedená vo výroku jeho rozhodnutia. Pokiaľ matka mala za to, že výživné by mal otec platiť mesačne v rozsahu 250 eur, je zrejmé, a to aj vzhľadom na vek maloletého, jeho potreby v pomere k jej vlastným príjmom a príjmom otca maloletého, že ide o požiadavku neprimeranú. Ňou tvrdené skutkové okolnosti a dôkazy k týmto tvrdeniam v priebehu konania pred súdom prvej inštancie realizované, nenasvedčujú správnosti jej predstáv o výške výživného v rozsahu 250 eur mesačne v aktuálnom čase. Čo sa týka toho, že súd prvej inštancie uložil povinnosť otcovi maloletého prispievať na výživu od 01.09.2016 opakovane do budúcna, je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie toto rozhodnutie náležite odôvodnil, vyplýva aj z vykonaných dôkazov, ako už bolo uvedené, zmena výšky výživného je namieste od toho časového úseku, kedy k reálnej zmene pomerov došlo. 15. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením s výnimkou výroku, ktorým bol návrh na zmenu priezviska zamietnutý, ako vecne správny, čo sa týka aj rozhodnutia o trovách konania, postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania zo spisu nevyplýva (§ 57 v spojení s § 52 CMP). 17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.