Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/19/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobkyne P. U., Q.. XX. XX. XXXX, U. T. U., N. XXX, zastúpenej JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 26, proti žalovanej v 1. rade G. X., Q.. XX. XX. XXXX, U. T. N.Ň., X. X G. Ž. T. X. N. S. X., Q.. XX. X. XXXX, U. T. N., X. X, zastúpených advokátom JUDr. Ladislavom Csákóom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, o nároku na náhradu trov konania, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 10C/106/2011-242 zo 04. 11. 2016

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

P r i z n á v a žalobkyni proti žalovaným plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len "súd prvej inštancie" alebo "súd") uznesením označeným v záhlaví priznal žalobkyni proti žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dňa 18. 03. 2015 v spore rozhodol rozsudkom č. k. 10C/106/2011-207, v ktorom uložil žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade povinnosť strpieť výstavbu plota žalobkyňou na parcele KNC č. XXX - M. R. G. Q. K. T. XXX J., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie U.Q., v časti bodov XXX, XX G. XXX prílohy č. 6 vytyčovacieho náčrtu znaleckého posudku znalca Ing. Ladislava Tichého č. 11/2012. Zároveň uložil žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade povinnosť vypratať pozemok a odstrániť všetky veci a stavby vo vlastníctve žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade, označený ako KNC č. XXX - M. R. G. Q.Á. K. T. XXX J., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie U., v časti označenej v prílohe č. 6 vytyčovacieho náčrtu pod č. XXX, XX G. XXX a ohraničenej rodinným domom žalobkyne súpisné číslo XXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie U., nachádzajúceho sa na parcele č. KNC č. XXX - M. R. G. Q. K. T.J. XXX J., v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

3. Proti hore uvedenému rozsudku podali žalovaní odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 25. 08. 2016 č.k. 3Co/417/2015-229 a to tak, že potvrdil rozsudok a priznal žalobkyni proti žalovaným plnú náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 09. 2016.

4. Nakoľko súd prvej inštancie nerozhodol pred rozhodnutím odvolacieho súdu o náhrade trov konania, v zmysle citovaných ustanovení § 251, 255 a 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“ účinných od 01. 07. 2016), napadnutým uznesením rozhodol o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Pri posudzovaní nároku žalobkyne na náhradu trov konania vychádzal z pomeru

úspechu strán sporu v konaní pred súdom prvej inštancie a konštatoval (100 % pomer) plný úspech žalobkyne voči žalovaným, a to s poukazom aj na rozhodnutie odvolacieho súdu. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal naplnenie predpokladov v zmysle § 257 a dospel k záveru, že z obsahu spisu a okolností sporu nevyplývajú okolnosti, na základe ktorých by súd nepriznal žalobkyni náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP.

5. Proti uzneseniu v zákonnej lehote (včas) podali odvolanie žalovaní. Uviedli, že súd vo veci neskúmal, či v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom napadnuté uznesenie bolo vydané mimo pojednávania, o čom strany nemali vedomosť a nemohli v tomto smere ani produkovať dôkazy. Sú dôchodcovia a okrem dôchodku nemajú žiadny príjem s tým, že výška ich dôchodku činí necelých 270 eur, resp. 430 eur a majú aj zdravotné problémy, s čím sú spojené ich výdavky na lieky. Ďalej konkrétne opisovali svoje zdravotné problémy. Dodali, že predmetom sporu bola určovania žaloba, keďže medzi stranami bola spodná hranica medzi susediacimi parcelami, a preto bolo v záujme oboch strán vyriešenie tejto otázky. Mali za to, že v ich prípade do úvahy prichádza aplikácia ust. § 257 CSP. Navrhovali, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a priznal im právo na náhradu trov konania, alternatívne navrhovali rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaných uviedla, že odvolanie žalovaných je účelové, keďže sa od počiatku snažila so žalovanými mimosúdne dohodnúť a využila pomoc aj Obecného úradu U. v zmysle ust. § 5 OZ, na čo bola zo strany žalovaných viackrát vulgárne verbálne napadaná, pričom správanie žalovaných sa odzrkadlilo taktiež na jej zdravotnom stave. Uviedla, že od roku 2009 je invalidnou dôchodkyňou a jej príjem činí 420,10 eur a keďže má zdravotné problémy, ktoré bližšie konkretizovala, má taktiež zvýšené výdavky spojených s úhradou liekov. Podotkla, že významnými predpokladmi z hľadiska aplikácia § 257 sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatňovaniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania, pričom vždy musí ísť o prípad zodpovedajúci osobitným okolnostiam konkrétneho sporu, s odkazom na jeho výnimočný charakter. Preto nemožno od nej žiadať, aby si vzniknuté náklady hradila sama. Navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.

7. Žalovaní vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne nesúhlasili s ňou tvrdenými skutočnosťami a poukazovali na jej neochotu sa mimosúdne vo veci dohodnúť, a to aj s poukazom na skutočnosti, ktoré uvádzala v podanom vyjadrení k ich odvolaniu.

8. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaných nevyjadrila.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07. 2016, ďalej len "CSP"), prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

10. Žalovaní podali proti napadnutému uzneseniu odvolanie už za účinnosti Civilného sporového poriadku, t.j. v zmysle zákona č. 160/2015 Z.z. účinného od 01. 07. 2016.

11. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. S účinnosťou od 01. 07. 2016 Civilný sporový poriadok upustil od doterajšej koncepcie uplatňovania si nároku na náhradu trov konania, s cieľom zjednodušiť a zhospodárniť inštitút rozhodovania o náhrade trov konania. Preto o nároku na náhradu trov konania od 01. 07. 2016 súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, t.j. rozhodovanie o trovách konania podľa doterajšej právnej úpravy prebieha v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania a až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením.

14. O nároku na náhradu trov konania rozhoduje sudca podľa zásad o náhrade trov konania (v zmysle § 255 a § 256 a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Až po tom, ako je vec právoplatne skončená a je právoplatne rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania, až vtedy rozhoduje súdny úradník osobitným uznesením o výške náhrady trov konania, pričom vychádza z právoplatného rozhodnutia sudcu v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, keďže ustanovenia o trovách konania platia rovnako pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím konaním. Treba uviesť, že proti rozhodnutiu súdneho úradníka, ktorý vyčíslil vo svojom rozhodnutí výšku náhrady trov konania je prípustná zase sťažnosť v zmysle § 239 CSP, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie a to tak, že ak nie je sťažnosť dôvodná, sťažnosť zamietne, ak je sťažnosť dôvodná, napadnuté uznesenie zruší alebo zmení. V prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom sudcu súdu prvej inštancie.

15. Z obsahu spisu je zrejmé, tak ako to konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že vo veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18. 03. 2015 č.k. 10C/106/2011-207 v tom znení, že uložil žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade povinnosť strpieť výstavbu plota žalobkyňou na parcele KNC č. XXX - M. R. G. Q. K. T. XXX m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie U., T. Č. U. XXX, XX G. XXX R. Č.. X vytyčovacieho náčrtu znaleckého posudku znalca Ing. Ladislava Tichého č. 11/2012 a zároveň uložil žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade povinnosť vypratať pozemok a odstrániť všetky veci a stavby vo vlastníctve žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade, označený ako KNC č. XXX - M. R. G. Q. K. T. XXX J., M. Q. S. T. Č.. XXX, X. Ú. U., v časti označenej v prílohe č. X T. Q. R. Č.. XXX, XX G. XXX a ohraničenej rodinným domom žalobkyne súpisné č. XXX, M. Q. S. T. Č.. XXX, X. Ú. U., nachádzajúceho sa na parcele č. X. XXX, M. R. G. Q. K. T. XXX J., do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Teda žalobe žalobkyne vyhovel. Nakoľko žalovaní podali proti napadnutému rozsudku odvolanie, Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 25. 08. 2016 č.k. 3Co/417/2015-229 potvrdil rozsudok a priznal žalobkyni proti žalovaným plnú náhradu trov odvolacieho konania. Keďže odvolací súd rozhodoval už po 01. 07. 2016, t.j. už za účinnosti CSP, o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 255 ods. 1 a vychádzal z toho, že úspešná žalobkyňa v odvolacom konaní má nárok na plnú náhradu trov konania, keďže neúspešní žalovaní nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že o výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Treba dodať, že súd prvej inštancie neaplikoval v napadnutom uznesení ust. § 257 z dôvodu, že nevzhliadol zákonné predpoklady pre jeho dôvodnú aplikáciu, nakoľko od 01. 07. 2016 účinná úprava v ust. § 257 CSP. ktorá nahradila úpravu v ust. § 150 O.s.p., v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa zaviedla, že súd musí rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov konania, kým v minulosti len mohol. Treba podotknúť, že odvolací súd neaplikoval ust. § 257 vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí 3Co/417/2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 09. 2016, nakoľko rovnako mal za to, že v danom spore neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 257 CSP.

16. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím ale rozhodoval o nároku na náhradu trov konania vzniknutých v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže vo svojom rozhodnutí č.k. 10C/106/2011-207 zo dňa 18. 03. 2015 o trovách konania nerozhodoval. V čase jeho rozhodnutia bolo účinné zákonné ustanovenie v tom znení, že v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 veta prvá O.s.p.). Nakoľko od 01. 07. 2016 došlo k novej úprave rozhodovania o trovách konania, táto zákonná úprava bola z ustanovení vypustená. Vzhľadom na to, že o nároku na náhradu trov odvolacieho konania bol povinný odvolací súd rozhodnúť, a to aj pred rozhodnutím súdu prvej inštancie o tomto nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP, keďže išlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie skončilo, súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o nároku na náhradu trov konania vzniknutých pred súdom prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1, § 251 a § 255 za dôvodného nevzhliadnutia naplnenia predpokladov v zmysle § 257 CSP, čo podľa odvolacieho súdu nemôže zmeniť ani odvolanie žalovaných.

17. Odvolací súd pripomína, že nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch a do 30.6.2016 bolo upravené v ust. § 150 ods. 1 O.s.p. s tým, že od 1.7.2016 je potrebné túto otázku posudzovať v zmysle § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa aj podľa tohto novoúčinného zákonného ustanovenia spočívajú buď v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak

prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétneho sporu. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutiach náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, pričom treba zohľadniť aj pomery tej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia v zmysle § 257 na jej majetkové pomery. Aj keď to ust. § 257 výslovne neuvádza, vychádzajúc z doterajšej dlhodobo jednotnej praxe významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 budú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a prípadne ďalšie okolnosti.

18. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 súd skúma ex offo, teda aj bez návrhu strany sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 1.7.2016 súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ex offo. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie podmienok v zmysle ust. § 257 CSP.

19. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie ex offo skúmal naplnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257, keďže to uviedol v bode 7 posledná veta odôvodnenia napadnutého uznesenia v tom znení, že skúmaním spisového materiálu a okolnosti prípadu dospel k záveru, že podmienky stanovené v § 257 naplnené neboli, teda neexistujú výnimočné okolnosti, na základe ktorých by nepriznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania, s odkazom na ktorú má nárok podľa odvolacieho súdu v zmysle § 255 z dôvodu jej 100 % úspechu, t.j. plného úspechu vo veci vychádzajúc z právoplatného rozhodnutia vo veci. Teda z konštatovania súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že zo spisového materiálu do doby rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania vzniknutých v konaní na súde prvej inštancie, neboli zrejmé dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, a teda v danej veci nemožno hovoriť o výnimočnosti prípadu, a to s prihliadnutím aj k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu pri zohľadnení aj predmetu daného sporu, pričom o nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje aj uznesením od 1. 7. 2016 v zmysle ust. § 234 ods. 1 a to vtedy, ak nerozhoduje vo veci samej a neprichádza do úvahy postup v zmysle § 262 ods. 1 CSP.

20. Odvolací súd uvádza, že aj keď žalovaní v podanom odvolaní proti napadnutému uzneseniu poukazovali na svoje zlé majetkové pomery, keďže sú invalidní dôchodcovia s dôchodkom necelých 270 eur, resp. 470 eur, pričom majú zdravotné problémy, s čím sú spojené ich výdavky, treba podotknúť, že v takejto situácii je aj žalobkyňa, ktorá je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 420,10 eur mesačne a jej výdavky sú taktiež spojené so zvýšenými poplatkami za lieky. Keďže zlé finančné pomery sú na oboch stranách sporu, nebolo by na mieste, aby súd nepriznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovaným, ktorí v konaní úspech nemali, berúc do úvahy aj jej snahu sa mimosúdne so žalovanými dohodnúť (viď žalobu na č.l. 1,2 spisu), čo žalovaní kategoricky počas celého priebehu konania odmietali. Preto podľa odvolacieho súdu v danej veci nie sú naplnené predpoklady v zmysle ust. § 257 pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalobkyni, keďže v konaní je potrebné aplikáciu ust. § 257 posudzovať aj z hľadiska okolností prejednávanej veci, so zreteľom na okolnosti u strán sporu, a teda aj z ich postoja počas priebehu konania (viď uznesenie NS SR z 18. 01. 2012 sp. zn. 6MCdo 5/2011) v tom znení, že ust. § 150 ods. 1 O.s.p. (od 01. 07. 2016 ust. § 257 neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi stranami sporu, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, nezískal náhradu trov, ktoré v tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutiu súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, neznášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa strán sporu v priebehu konania, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod., pričom treba apelovať aj na to, že samotná skutočnosť oslobodenia od súdneho poplatku nezakladá dôvod pre použitie ust. § 150 O.s.p. (od 1. 7. 2016)(viď uznesenie NS SR z 31. 03. 2010 sp. zn. 1MObdo V/19/2008).

21. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie v zmysle § 387 ods. 1 ako vecne správne.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal

plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným v odvolacom konaní. S poukazom na hore uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd nevzhliadol naplnenie predpokladov v zmysle § 257 CSP.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .