Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoP-7-2017.pdf
PDF · 77.67 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: O. Z., nar. XX. XX. XXXX, Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, V. Z., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, deti rodičov, matka: O. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. A. XX, prechodne P. A. XXX, zastúpená JUDr. Adrianou Panákovou, advokátkou so sídlom D., O. A. XXXX a otec: A. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. A. XX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, na odvolanie otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 6P/30/2016-73 zo dňa 11. októbra 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom tak, že maloletých O., Z. a V. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na každé dieťa sumou 90,- eur mesačne počnúc dňom 25. 02. 2016. Stanovil aj zameškané výživné za obdobie od 25. 02. 2016 do 30. 09. 2016 vo výške 392,- eur na každé dieťa s tým, že otcovi povolil splátky mesačne vo výške 30,- eur na každé maloleté dieťa splatné spolu s bežným výživným k rukám matky s tým, že ak nezaplatí čo i len jednu splátku riadne a včas, stane sa splatným celé zameškané výživné. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 36, § 62, § 75, § 77 Zákona o rodine, keď konštatoval, že rodičia maloletých detí spolu nežijú a nezabezpečujú tak spoločne základné potreby a starostlivosť o deti. Matka sa odsťahovala aj s deťmi zo spoločnej domácnosti, žije v prenajatom byte z dôvodov problémov v manželstve spôsobených alkoholizmom otca detí. Pretože rodičia neboli schopní sa dohodnúť na základných právach a povinnostiach ohľadom detí a otec si dobrovoľne vyživovaciu povinnosť neplnil, prvoinštančný súd po zistení možností a schopností oboch rodičov určil otcovi vyživovaciu povinnosť primeranú veku a potrebám detí, ako aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec maloletých detí. Uviedol, že je evidovaný ako nezamestnaný úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť voči deťom vo výške 90,- eur na každé z nich. Býva v rodinnom dome, kde ostal žiť sám po odchode manželky a detí, s tým sú výdavky, spláca tiež pôžičku 200,- eur svojej sestre, pričom peniaze boli použité na rekonštrukciu kúpeľne v rodinnom dome. Všetky výdavky sa snaží hradiť z brigád, keď je možnosť, zarobí aj 300,- eur, nestačí to však na pokrytie všetkých výdavkov. Je vyučený stolár,
ale aj napriek tomu, že si hľadá prácu, nie je ochotný pracovať za 3,- eurá na hodinu, pretože mu to s peniazmi nevychádza. V oblasti stavebníctva pracovať nemôže zo zdravotných dôvodov, má problémy s chrbticou, snaží sa vybaviť si invalidný dôchodok. Navrhol, aby odvolací súd znížil vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom na sumu 50,- eur na každé dieťa mesačne. Ďalej poukázal na to, že výdavky uvádzané matkou maloletých detí by sa mohli znížiť napr. tak, že deti by nenavštevovali základnú umeleckú školu a ohľadom zdravotných prehliadok nechodili na kontrolu do Ružomberka, ale len do miesta bydliska, kde tiež poskytujú zdravotnú starostlivosť.
3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila matka maloletých detí, ktorá uviedla, že zmýšľanie otca detí je pre ňu nepochopiteľné, nakoľko nie je ochotný pracovať za 3,- eurá na hodinu, avšak ona za takéto peniaze pracuje a živí aj tri maloleté deti. Odporca uprednostňuje svoje záujmy a alkohol. V minulosti bol vylúčený z evidencie nezamestnaných práve pre tieto jeho problémy. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov konania.
4. K podanému odvolaniu sa tiež vyjadril opatrovník maloletých detí, ktorý uviedol, že do zlej finančnej situácie sa otec maloletých detí dostal výlučne vlastným zavinením, nakoľko z jeho vyjadrenia vyplynulo, že nie je ochotný pracovať mimo obce s odmenou 3,- eurá na hodinu. Otec v odvolaní poukazoval na zdravotné problémy s chrbticou, avšak na pojednávaní pred súdom uviedol, že sa na takéto ochorenie nelieči.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že matka maloletých detí návrhom zo dňa 07. 03. 2016 sa domáhala úpravy práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom z dôvodov, že sa po predchádzajúcich nedorozumeniach odsťahovala zo spoločnej domácnosti, pričom v prevažnej miere sama zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti. Prvoinštančný súd v priebehu konania predbežným opatrením uložil otcovi detí povinnosť prispievať na výživné v nevyhnutnej miere (30 % zo sumy životného minima) na každé maloleté dieťa. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí sumou po 90,- eur mesačne s tým, že na výživu prispieva aj matka a okrem toho časť výživného poskytuje formou osobnej starostlivosti o deti. Súd vychádzal zo skutkových zistení, že rodičia maloletých detí sú manželia, avšak nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko pre pretrvávajúce problémy s alkoholom u otca maloletých detí dochádzalo k nezhodám, čo vyústilo k odchodu, pričom deti s matkou žijú v prenajatom byte. Matke detí bola vyplácaná dávka v hmotnej núdzi, od 25. 07. 2016 pracuje na živnosť v oblasti pomocné stolárske práce s príjmom 400,- eur mesačne. Otec maloletých detí pracoval ako živnostník - stolár, avšak má prerušenú živnosť z dôvodu, že absolvoval protialkoholické liečenie, potom bol evidovaný ako nezamestnaný, zo stavu však bol vyradený pre nespoluprácu. V súčasnej dobe si príjem zabezpečuje brigádnickou formou, býva sám v rodinnom dome, kde má výdavky na kúrenie a elektrinu. V čase rozhodovania prvoinštančného súdu všetky deti navštevovali Základnú školu v Oravskej Polhore, okrem toho dcéry navštevovali základnú umeleckú školu. Po odchode zo spoločnej domácnosti sa otec o deti nezaujíma, starostlivosť zabezpečuje o deti matka. Deti navštevujú alergológa z dôvodu astmy a laringitídy, tiež očné a O. s V. nosia zubné strojčeky. Maloletá Z. navštevuje kardiológa.
7. Rozsah stanovenia vyživovacej povinnosti sa odvíja od odôvodnenosti potrieb, čo vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli splnené všetky základné potreby vo vzťahu k dieťaťu, ktoré je možné očakávať. Miera potrieb je rôzna, závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov a podobne. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj na ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa (kultúrne, rekreačné, športové potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človek. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú
nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti ich konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.
8. Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov s poukázaním na vykonané dokazovanie postupoval súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti správne a s jeho závermi, keď maloleté deti zveril do výchovy a opatery matke a určil výživné otcovi vo výške 90,- eur na každé dieťa mesačne, sa odvolací súd zhoduje. Pretože prvoinštančný súd pri rozhodovaní postupoval v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti a prvoinštančný súd riadnym spôsobom zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, odvolací súd sa s jeho závermi v plnom rozsahu stotožnil a v zmysle § 387 ods. 2 CSP sa obmedzil iba na konštatovanie správnosti týchto záverov a dôvodov. Vo svojom odvolaní otec maloletých detí neuviedol žiadne iné dôvody, s ktorými by sa už nevysporiadal prvostupňový súd a pokiaľ teda stanovil výšku výživného sumou 90,- eur mesačne od 25. 02. 2016, aj odvolací súd má za to, že takto stanovené výživné je primerané základným potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam a schopnostiam rodičov. V tejto súvislosti potom súd správne vyčíslil aj nedoplatok na výživnom, ktorého výška a spôsob výpočtu v odvolaní spochybnené neboli. Otec maloletých detí poukazoval najmä na to, že nie je schopný v stanovenej výške platiť výživné, avšak sám uviedol, že nie je ochotný si hľadať prácu mimo miesta bydliska, resp. takú, kde by zarobil 3,- eurá na hodinu. Takýto argument nie je dôvodom pre stanovenie výživného v nižšej sume (vo výške 50,- eur na každé dieťa), tak ako to žiadal v odvolaní otec detí.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 a § 57 CMP tak, že žiaden z účastníkov na ich náhradu nemá nárok. Odvolací súd nezistil žiadne okolnosti prípadu, na základe ktorých by bolo priznanie náhrady trov odvolacieho konania spravodlivé (§ 55 CMP).
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).