Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoP/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa G. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XX, R. R., v konaní o zrušenie výživného na plnoleté dieťa H. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. 12, Banská R., právne zastúpená JUDr. Alenou Babišovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Pestovateľská 2682/18, Banská Bystrica, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Pc/1/2016-123 zo dňa 06. 10. 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. H. M., nar. XX. XX. XXXX, m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoletú dcéru H. M., nar. XX. XX. XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 30. 11. 2011 (sp. zn. 31P/116/2011) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoP/1/2012 zo dňa 31. 01. 2012.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že nebolo sporené, že navrhovateľ si naďalej plní svoju vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére mesačne vo výške 170 €. Inú vyživovaciu povinnosť nemá a nebolo sporné ani to, že plnoletá dcéra je poberateľkou invalidného dôchodku už od januára 2016 vo výške 321,30 € mesačne. Z rozhodnutia o poberaní invalidného dôchodku plnoletej dcéry bolo preukázané, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od marca 2016 je viac ako 70 %. Plnoletá dcéra navrhovateľa ukončila štúdium na Strednej zdravotníckej škole v R. R. vykonaním maturitnej skúšky dňa 03. 06. 2016, avšak naďalej je odkázaná na starostlivosť a pomoc inej osoby. Podľa okresného súdu nie je u nej objektívna možnosť samostatne sa živiť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nemôže byť pričítané na jej ťarchu v tom zmysle, že po priznaní sociálnych dávok ( invalidného dôchodku ) nemá právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. V tejto súvislosti poukázal i na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 2306/2012 zo dňa 13. 03. 2013, Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1996/2012 zo dňa 24. 07. 2013 a uzavrel, že samotným priznaním invalidného dôchodku nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Zdôraznil, že konštrukcia sociálnych platieb objektívne nemôže zohľadňovať všetky individuálne potreby oprávneného príjemcu a ak dieťa nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, mala by vyživovacia povinnosť rodičov trvať naďalej. Keďže príjem plnoletej dcéry je tvorený výlučne z invalidného dôchodku a výživným, a súčasne plnoletá dcéra preukázala výdavky, na ktoré poukázala v súvislosti s jej diagnózami a zabezpečením lekárskej starostlivosti, teda súvisiace s jej zdravotným stavom, nemožno mať za to, že uvedené skutočnosti je možné spájať so zánikom vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu. V konaní totiž nebola preukázaná objektívna možnosť plnoletej dcéry mať vlastný príjem, a

pokiaľ aj navrhovateľ tvrdil, že má možnosť pracovať ako telefonistka z domáceho prostredia, žiadny takýto dôkaz v konaní nebol predložený.

3. Podľa § 262 ods. 1 okresný súd zároveň rozhodol, že plnoletá dcéra má nárok na náhradu trov konania ako úspešná účastníčka v konaní, ktorá náklady vynaložila v súvislosti s obranou voči návrhu navrhovateľa. O výške týchto trov rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. V úvode konštatoval, že nepopiera zlý zdravotný stav svojej plnoletej dcéry, avšak má za to, že nie je v plnej miere odkázaná na starostlivosť inej osoby, nakoľko aj na pojednávanie prišla sama, bez akejkoľvek pomoci s jednou opornou paličkou a počas svojho ochorenia už počas priznanej invalidity dokončila strednú zdravotnícku školu, ktorej nevyhnutnou súčasťou je aj realizácia praktickej časti výučby. Invalidita jej bola priznaná už v roku 2011, odkedy je poberateľkou invalidného dôchodku, školu dokončila 03. 06. 2016. Ak by nebola spôsobilá na výkon akýchkoľvek činností súvisiacich s dosahovaním príjmu, nikdy by nedokázala ukončiť, vzhľadom na prax, aj fyzicky náročné štúdium strednej zdravotníckej školy. Súd tak vôbec nezohľadnil možnosť jeho plnoletej dcéry dosahovať príjem z domu, preto predložil výpočet reálnych a existujúcich pracovných možností na prácu z domu. Naviac, ako invalidný dôchodca nemôže jeho dcéra platiť za lieky viac ako 25 € v zmysle zákonom daného limitu, v opačnom prípade jej zdravotná poisťovňa vyššie vyplatenú sumu vráti. Ide tak o podstatný rozdiel oproti zavádzajúcim tvrdeniam jeho dcéry, že výdavky na jej lieky predstavujú sumu 140 €, ktorú sumu zobral ako jedno z východísk pre rozhodnutie aj súd. Má za to, že okresný súd nedôvodne poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, nakoľko jeho dcéra nie je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, nie je umiestnená v žiadnom ústave, naopak, úspešne ukončila stredoškolské štúdium. Iné rozhodnutia však poukazujú na to, že priznanie invalidného dôchodku je spojené s nadobudnutím vlastnej ekonomickej samostatnosti, preto ak je jeho dcére priznaný invalidný dôchodok vo výške 321,30 € mesačne, tento je vyšší ako dávka v hmotnej núdzi, ktorú by prípadne mohla poberať za predpokladu, že by bola zdravá, avšak pre nedostatok pracovných príležitostí by nepracovala. Ak by aj bola jeho dcéra odkázaná na pomoc inej osoby, opäť je tu štátny systém sociálnej pomoci, ktorý cez sociálne dávky myslí aj na takéto situácie. Nesúhlasí preto s tým, aby sociálna pomoc štátu bola nahrádzaná jeho vyživovacou povinnosťou. Naopak, jeho príjem nie je taký, aby mohol nahrádzať dávku zo systému sociálnej pomoci, ak má na ňu dcéra nárok. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho vyživovacia povinnosť voči plnoletej dcére bola zrušená.

5. V písomnom vyjadrení k odvolaniu sa plnoletá dcéra navrhovateľa vyjadrila, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožňuje a má za to, že súd po vykonanom dokazovaní vec správne právne posúdil, ak návrh zamietol. K námietke navrhovateľa uvedenej v jeho odvolaní k mesačným nákladom za lieky uviedla, že zdravotná poisťovňa vždy jedenkrát za polrok jej vykompenzuje cenu liekov tak, že jej pošle šekom sumu 12 €. Jej priznaný invalidný dôchodok nie je plnohodnotnou náhradou príjmu, je len kompenzáciou za jej zdravotné postihnutie. Možnosti jej zamestnania sú nereálne pre jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá možnosť sa zamestnať, nie je schopná sama sa živiť, a je odkázaná na pomoc svojej rodiny. Jej poškodenie zdravia je totiž trvalé, neustále sa zhoršujúce a hrozí jej ochrnutie dolných končatín s tým, že môže ostať na vozíku, nemôže sa fyzicky namáhať, v chrbtici má zavedený spinálny neurostimulátor kvôli dlhoročným chronickým bolestiam, ktorý je napojený na elektródy zavedené od hrudnej časti miechy do generátora, ktorý má v brušnej dutine. Tento generátor si musí po každých 24 hodinách nabíjať s tým, že má voperovanú aj umelú titánovú medzistavcovú platničku fixovanú titánovými skrutkami a na udržiavanie medzistavcových platničiek má zavedený implantát, čím má výrazne obmedzený pohyb, keďže má degeneratívne ochorenie nervov medziplatničkových stavcov a zapaľovanie nervových článkov a ich spojení. Následkom mnohých operácií má odumreté nervy močového mechúra, konečníka a pohyblivosti nôh. Má artrózu kostí a kĺbov krčnej a hrudnej chrbtice, má epilepsiu, v dôsledku čoho môže telefonovať len minimálne a televíziu môže pozerať len veľmi obmedzene, nesmie používať internet. Akékoľvek elektronické a magnetické zariadenia poškodzujú aj neurostimulátor. Ako zdravotné pomôcky jej slúžia francúzske barle. Zamestnania, ktoré navrhovateľ predložil súdu v rámci svojho odvolania, by zo zdravotných dôvodov nemohla vykonávať. Aj štúdium sa jej podarilo dokončiť až po 7 rokoch, a to za veľkej pomoci jej matky, ktorá jej so súhlasom školy robila projekty, v rámci dovoleniek chodila na výučbu a prepisovala jej poznámky. Súd preto správne vyhodnotil, že nenadobudla schopnosť samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, preto ani priznanie invalidného dôchodku nie je takou

zmenou pomerov, s ktorou by zákon spájal zánik vyživovacej povinnosti. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu.

6. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku - ďalej v teste „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku ( ďalej v texte „CMP“ ) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 a contrario, rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 2 ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Vychádzajúc z ust. § 156 účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

10. Podľa § 157 rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

11. Podľa ust. § 385 ods. 1 a 2 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na to, že od 01. 07. 2016 nadobudli účinnosť nové procesné predpisy a to zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok a zákon č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok, upravujúci konanie vo veciach výživného plnoletých osôb vo svojich ustanoveniach § 154 až § 157. V zmysle intertemporálneho ust. § 395 ods. 1 sa nová procesná právna úprava vzťahuje aj na konania vo veciach vyživovacej povinnosti začatého predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

13. Podľa § 62 ods. 1 a 2 zák. č. 36/2005 Z. z. (ďalej v texte „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

16. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a aplikujúc ust. § 387 ods. 2 sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť dôvodov a právnych úprav, na základe ktorých súd prvej inštancie rozhodol.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého dosiahnutím plnoletosti vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká a pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá. Táto schopnosť samostatne sa živiť vyžaduje požiadavku trvalosti tohto stavu. Priznané sociálne dávky vo forme invalidného dôchodku sú len kompenzovaním zdravotného stavu osoby postihnutej, teda nemožno ich považovať za okolnosť, na základe ktorej by dieťa nadobudlo bez ďalšieho schopnosť samostatne sa živiť. Vzhľadom na zdravotný stav plnoletej dcéry, u nej nie je objektívna možnosť samostatne sa živiť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nemôže byť pričítané na jej ťarchu v tom zmysle, že po priznaní invalidného dôchodku sa už nemá právo podieľať aj na životnej úrovni svojich rodičov, teda že už nemá

nárok na výživné. Napriek tvrdeniam navrhovateľa v odvolaní a predložením prípadných možností, ako by sa mohla jeho plnoletá dcéra po ukončení stredoškolského štádia zamestnať, je nutné konštatovať, že u plnoletej dcéry ide o poškodenie trvalé s tým, že sa nemôže fyzicky namáhať, má v tele zavedený spinálny neurostimulátor kvôli dlhoročným chronickým bolestiam, ktorý je napojený na elektródy, ktorý generátor si musí nabíjať a súčasne má voperovanú umelú titánovú medzistavcovú platničku fixovanú titánovými skrutkami na udržanie medzistavcových platničiek, čím má výrazne obmedzený pohyb. V dôsledku zdravotných problémov, okrem iného spočívajúcich aj v tom, že po mnohých operáciách má odumreté nervy močového mechúra, konečníka a pohyblivosti nôh, má artrózu kostí a kĺbov krčnej a hrudnej chrbtice a má epilepsiu, nemôže telefonovať tak, aby sa touto činnosťou mohla zamestnávať a dosahovať ňou príjem. Telefonovať môže len minimálne, televíziu môže pozerať len veľmi obmedzene a nesmie používať internet. Uvedené ju teda vylučuje z možnosti vykonávať práce, na ktoré poukazoval navrhovateľ v odvolaní. Ani skutočnosť, že ukončila stredoškolské štúdium, nepreukazuje, že tohto času je schopná sama sa živiť a že by mohla samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky svoje relevantné životné náklady.

18. Odvolací súd uznáva, že plnoletá dcéra navrhovateľa nestratila schopnosť samostatne sa živiť z dôvodu plnej invalidity, avšak, vzhľadom na vyššie uvedené diagnózy a jej zdravotný stav, jej v súčasnej dobe zdravotný stav neumožňuje vykonávať pracovnú činnosť ani čiastočne. Samotným priznaním invalidného dôchodku nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Naviac invalidný dôchodok poberá plnoletá dcéra už od roku 2011, a uvedená skutočnosť bola známa už v čase, kedy naposledy súd o výživnom rozhodoval, teda ani v tomto smere nedošlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zrušenie vyživovacej povinnosti.

19. Ani tvrdenie navrhovateľa, že jeho plnoletá dcéra má nárok na sociálne dávky v súvislosti s jej zdravotným stavom, ktoré by jej mali byť týmto spôsobom kompenzované, neobstojí, nakoľko konštrukcia sociálnych platieb objektívne nemôže zohľadňovať všetky individuálne pomery oprávneného príjemcu. Naopak v konaní bolo preukázané, že plnoletá dcéra potrebuje pomoc tak, aby jej život bol čo najviac znesiteľný v rámci už tak značne obmedzených možností, vzhľadom na počet diagnóz, ktoré boli preukázané predloženými lekárskymi správami. Aj ďalší argument navrhovateľa týkajúci sa úhrady za lieky neobstojí, ak zdravotná poisťovňa tieto výdavky kompenzuje len jedenkrát za polrok. Invalidný dôchodok, ktorý jeho dcéra poberá, je však len kompenzáciou za jej zdravotné postihnutie a v súčasnej dobe sú možnosti jej zamestnania nereálne pre jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nakoľko jej poškodenie zdravia je trvalé. Odkaz navrhovateľa na rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš v spojení s Krajským súdom v Žiline nie je pre rozhodnutie všeobecného súdu Slovenskej republiky záväzné. Napriek tomu však odvolací súd konštatuje, že právny záver v týchto rozhodnutiach spočívajúci v tom, že priznanie invalidného dôchodku je bez ďalšieho spojené s nadobudnutím vlastnej ekonomickej samostatnosti, nepovažuje za správny. V prejednávanej veci na strane plnoletej dcéry nedošlo k nadobudnutiu vlastnej ekonomickej samostatnosti a na strane druhej je v možnostiach navrhovateľa plniť si vyživovaciu povinnosť voči dcére. K zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala úplné zrušenie vyživovacej povinnosti, nedošlo.

20. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu a konštatuje, že plnoletá dcéra navrhovateľa nenadobudla schopnosť sama sa živiť v zmysle ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine a súčasne nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nej, a z uvedeného dôvodu rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

21. Pokiaľ ide o náhradu trov konania okresný súd rozhodol vecne správne, že plnoletej dcére navrhovateľa Q. M. priznal nárok na náhradu trov konania s odôvodnením, že v konaní bola úspešnou účastníčkou. Zároveň konštatoval, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Uvedené odvolací súd konštatuje napriek tomu, že výrok o náhrade trov konania nebol odvolaním napadnutý, avšak ide o výrok závislý.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Plnoletá dcéra bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, náhradu trov odvolacieho konania si riadne a včas uplatnila, preto jej súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Rozhodne o nich súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .