Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_7C-523-2015.pdf
PDF · 90.21 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/523/2015
Rozhodnutie
Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Miroslav Dobrík v právnej veci žalobcu: F.. K. Q., J.. XX.XX.XXXX, G. O. H. XXX, zast. Mgr. Ľubošom Kráľom, advokátom so sídlom v Martine, Červenej armády 1 proti žalovanému: X. S., N..V..Q.., N. N. I. S., W.. V. XX, F.: XX XXX XXX, zast. Mgr. Barborou Kleinovou Bučkovou, advokátkou so sídlom v Martine, Ul. Severná 14 v konaní o zapl. 2.051 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.051 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 01.05.2015 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca v podanom návrhu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 2.051 € s príslušenstvom z toho dôvodu, že on ako objednávateľ po rokovaní so žalovaným ako zhotoviteľom uzavrel dňa 24.09.2014 Zmluvu o zhotovení veci na zakázku podľa ust. § 644 a nasl. O.z.. Žalobca na základe vizualizácie zaslanej žalovaným sa dohodol so žalovaným na zhotovení veci na zakázku, pričom predmetom diela bolo zhotovenie obkladov a dlažieb v predsieni, práčovni, kúpelni a WC v jeho novostavbe v obci O. H.. Zmluva bola uzavretá na základe cenovej ponuky žalovaného z 19.09.2014, ktorá bola ním akceptovaná dňa 24.09.2014 formou zloženej hotovostnej zálohy na cenu diela v sume 500 € do pokladne žalovaného. Pôvodná cenová ponuka žalovaného bola v sume 1.327,11 € za materiál plus 750 € za prácu. Na základe doplňujúcich požiadaviek žalobcu bola cenová ponuka žalovaným prepracovaná dňa 01.10.2014 na sumu 1.540,21 € za materiál a 921 € za prácu, čo je spolu v sume 2.461,21 €. Následne žalobca dňa 06.10.2014 zložil v hotovosti do pokladne žalovaného ďalšiu zálohu na cenu diela v sume 1.000 €. Žalovaný realizoval dielo v novostavbe žalobcu v obci O. H. v dňoch 06.10.2014 do 23.10.2014. Žalovaný však predmetné dielo zhotovil s vadami. Žalobca reklamoval vady diela priamo žalovanému v jeho obchodných priestoroch a to dňa 23.10.2014 po tom, čo bol pánom H.V.S. - subdodávateľom žalovaného vyzvaný, aby sa s reklamáciou na výsledok práce obrátil na žalovaného, nakoľko nebol so zhotoveným dielom spokojný. Dňa 27.10.2014 prišli na stavbu obaja konatelia žalovaného. Dielo zhodnotili ako opraviteľné a prisľúbili nápravu v najbližších dňoch. Po urgencii prišli znovu na stavbu obaja konatelia žalovaného aj s pánom H.V.S. 03.11.2014 a ponúkli žalobcovi čiastočné odstránenie vád diela. S takýmto riešením žalobca nesúhlasil. Následne dňa 06.11.2014 sa opäť stretol žalobca s konateľmi žalovaného priamo v priestoroch firmy a tu už mu oznámili, že dielo opravovať nebudú. Následne na to si žalobca listom zo dňa 11.11.2014 uplatnil právo zo zodpovednosti za vady diela a žiadal bez zbytočného odkladu odstrániť v predmetnom liste špecifikované vady. Následne si žalobca v súlade s ust. § 648 ods. 2 O.z. uplatnil právo na zrušenie predmetnej zmluvy a žiadal vrátiť ním zaplatenú zálohu za cenu diela v sume 1.500 €, pričom vyzval žalovaných na demontovanie a odvezenie ním dodaného materiálu do dňa 19.12.2014. Na výzvu žalobcu žalovaný reagoval tým spôsobom, že mu oznámil, že on za vady diela nezodpovedá , pretože on dielo nerealizoval a on bol len dodávateľom tovaru ako predávajúci. Vzhľadom na to, že žalovaný
neodstránil reklamované vady diela žalobca si dal za účelom odborného posúdenia vypracovať znalecký posudok. Znalec F.. E. v znaleckom posudku uviedol, že sa jedná o vady diela neopraviteľné. Nekvalita je značná. Nie sú dodržané predpísané tolerancie a technické detaily. Dlažba a obklad sa musia vysekať , upraviť , do roviny zhotoviť novú hydroizoláciu, následne položiť novú dlažbu a obklady. Za znalecký posudok zaplatil žalobca 200 €. Listom zo dňa 23.04.2015 zaslal právny zástupca žalobcu predžalobnú výzvu na zaplatenie 2.051 € najneskôr do 30.04.2015. Táto suma pozostáva zo sumy 1.500 €, čo je zložená záloha, ktorú zaplatil žalovaný . Jedná sa o bezdôvodné obohatenie u žalované . Ďalej suma pozostáva zo sumy 854 €, čo je náhrada škody podľa § 420 O.z. a nasledujúcich, nakoľko táto suma sa rovná nákladom , ktoré musel vyplatiť za vybúranie vadne položenej dlažby a obkladov tretej osobe a to spoločnosti M. N..V..Q... Ďalej suma pozostáva zo sumy 200 €, čo sú náklady na znalecký posudok. Od tejto sumy žalobca odrátal hodnotu tovaru, ktoré odobral od žalovaného v celkovej sume 503 €. Čiže celkove si uplatňuje sumu 2.051 €, čo je bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vo výške 1.500 € a nárok na náhradu škody a účelne vynaložených nákladov v sume 551 €. Ďalej v zmysle ust. § 517 ods. 2 O.z. si uplatnil žalobca u žalovaného aj 5,05 % ročný úrok z omeškania od 01.05.2015. Tiež si uplatnil aj náhradu trov konania.
2. Žalovaný v priebehu celého konania žiadal, aby bol návrh žalobcu zamietnutý. Tvrdil, že medzi ním a žalobcom nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo ako to uvádzal žalobca , ale jednalo sa len o uzavretie kúpnej zmluvy, teda žalovaný mu odpredal len materiál. Nie je pravdou, že by zabezpečoval realizáciu diela, teda že by zabezpečoval aj zabudovanie tohto materiálu do nehnuteľností žalobcu. Je pravdou síce, že jeho pracovníčka vypracovala cenovú ponuku žalobcovi za materiál, ako aj za prácu, ale podľa jeho vyjadrenia je to bežná záležitosť, čo bežne robia. Nie je pravdou, že by zabezpečovali pracovníkov, ktorí by tovar, ktorý si žalobca kúpil, zabudovali v jeho nehnuteľnosti. Ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, boli tovar aj odviezli. V priebehu konania ďalej uviedli, že vykonávajú aj práce , ktoré zabezpečujú zabudovanie materiálu, ktorý je u nich kúpený a to prostredníctvom ľudí, ktorí majú na túto činnosť živnostenské oprávnenie. V tomto prípade však také nebolo. Sám žalobca si zabezpečil zabudovanie materiálu, ktorý kúpil u nich. Neboli v žiadnom vzťahu s H., ktorý zabudovával dlažbu a obklady, s ktorým nebol žalobca spokojný.
3. Svedkyňa L. P. na pojednávaní uviedla, že pracuje u žalovaného ako predavačka. Vedela, čo je predmetom konania . Žalobcu pozná. Je pravdou, že urobila predbežnú kalkuláciu na práce podľa metrov štvorcových . Urobila to na požiadanie žalobcu. Nespisovala však žiadnu zmluvu o dielo so žalobcom. Údaje ohľadom materiálu dáva do účtovníctva. Ďalej uviedla , že zmluvy o zhotovení veci na zakázku uzatvárajú konatelia žalovaného . Aj prípadné platby -zálohy so zmluvy o dielo idú mimo nej. Pokiaľ sa týka pána H., tak ho pozná ako zákazníka, lebo často v ich firme kupuje stavebný materiál. Nejedná sa o takého človeka, ktorý u nich realizuje zmluvu o dielo. Nevedela uviesť, či dávala žalobcovi nejaký kontakt na H.. Tiež nevedela uviesť, ako sa dostal do kontaktu žalobca s H.. Taktiež nevedela uviesť, či žalobca sa nejak dojednal so žalovaným.
4. Svedok I. H. na pojednávaní uviedol, že pozná oboch účastníkov. Lepšie sa pozná so žalobcom. Pozná ho zo základnej školy. Pokiaľ sa týka prác na stavbe domu žalobcu, tak kontakt s ním nadviazal žalobca . Tento sa s ním skontaktoval telefonicky. Robil na jeho stavbe obklady, dlažby. S jeho prácou nebol spokojný, tak ho odtiaľ vyhnal, vyhodil. Z toho dôvodu si zobral veci a odišiel. Nič mu nezaplatil. Nie je pravdou, že by túto prácu na stavbe žalobcu sprostredkoval žalovaný. Pre neho nepracuje. Na stavbe sa nestretol s H., ktorého pozná G., ktorý ho tam mal vidieť vôbec nepozná.
5. Svedok S. H. na pojednávaní uviedol, že videl na stavbe pracovať H.. Nevedel uviesť, z akého titulu robil na stavbe. Neskôr vo svojej výpovedi uviedol, že mu H. povedal , že ho tam poslala firma X.. Pri jeho rozhovore s H. bol prítomný aj svedok G., s ktorým na stavbe pracoval . Videl na stavbe, ako sa H. rozpráva s konateľom žalovaného. O čom sa rozprávali, nevedel uviesť.
6. Svedok S. G. na pojednávaní uviedol, že pozná účastníkov. So žiadnym z nich však nie je v bližšom vzťahu. Je pravdou, že robil na stavbe žalobcu, zavolal ho tam robiť H., lebo potreboval pomoc. Pred ním sa žalobca vyjadroval, že materiál na stavbu berie z firmy X., ktorá mu zabezpečuje aj prácu. Na stavbe videl aj konateľov firmy X.. Na stavbe videl pracovať H.. Pozná ho z videnia, lebo predtým robili spolu v Ž.Q.- H.. Pred ním sa vyjadrili, že robí pre firmu X., že ho poslala firma X..
7. Aj po vypočutí svedkov účastníci trvali na svojich stanoviskách, teda žalovaný trval na tom, že so žalobcom mal uzavretú zmluvu o zhotovení veci na zákazku. Žalovaní trvali na tom, že so žalobcom mali uzavretú len kúpnu zmluvu ohľadom stavebného materiálu, ktorý u nich kupoval.
8. Žalobca pripojil ku spisu ako dôkaz CD-čko aj s prepisom, nahrávku, ktorú urobil pri jednaní so žalovaným dňa 06.11.2014. Z tejto nahrávky jednoznačne vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o zhotovení veci. Napríklad konateľ žalovaného S. K. uviedol, že „ Chcem Vám ponúknuť, že práce, ktoré sme vykonali v podstate si nebudeme nárokovať žiadnu a nový materiál Vám dodáme v plnom rozsahu, čo bola objednávka urobená grátis . Hej, toto by sme Vám chceli urobiť s tým, že vlastne tú prácu, ktorú sme Vám my dodali nebudeme faktúrovať a v rámci toho si to budete musieť dať nejako opraviť a takto by sme to chceli uzavrieť. “ Uvedenú nahrávku žalovaný relevantnými dôkazmi nevyvrátil. Snažil sa ju spochybniť len všeobecnými tvrdeniami. Ak by medzi účastníkmi bola uzavretá len kúpna zmluva, ako to tvrdil žalovaný, tak by nebol žiadny dôvod na takýto rozhovor.
9. Podľa § 644 O.z. ak ide o zhotovenie veci na zakázku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ na základe objednávky vec zhotovil a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu na zhotovenie veci.
10. Z vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o zhotovenie veci na zakázku. Toto mal súd preukázané výpoveďou žalobcu , ďalej kalkuláciou žalovaného ohľadom materiálu aj prác. Je nelogické, že ak by došlo len k uzavretiu kúpnej zmluvy , aby sa robila cenová kalkulácia za prácu a aby na základe toho bola následne prijatá aj záloha najskôr vo výške 500 € a neskôr vo výške 1000 €. Že došlo k uzavretiu zmluvy o zhotovenie veci na zakázku, súd mal preukázané aj nahrávkou, ktorú pripojil ku spisu žalobcu. Z nej jednoznačne vyplýva, na akom právnom základe konali účastníci , teda že konali na základe uzavretej zmluvy o zhotovení veci na zakázku. Súd neuveril svedkovi H., ktorý tvrdil, že sa pozná so žalobcom , nakoľko s ním chodil do základnej školy a po dvadsiatich rokoch od ukončenia základnej školy si ho našiel sám žalobca H.. Poprel tvrdenie žalobcu, žalobca uvádzal, že jemu telefonoval sám H. , ktorý povedal, že telefónne číslo mu dali vo firme žalovaného. Súd svedkovi H. neuveril aj vzhľadom na výpovede svedkov H. a G. , ktorí ho videli pracovať na stavbe . Rozprávali sa s ním a pred nimi uviedol, že pracuje pre firmu X.. Taktiež ho videli jednať s konateľmi žalovaného.
11. Podľa § 648 ods. 2 O.z. ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu.
12. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia mal súd za to, že žalobca mal právo na zrušenie zmluvy, keď pri tom vychádzal zo znaleckého posudku F.. E., kde je uvedené , že práce pri realizácii obkladu a dlažby vo WC, chodbe a kúpelni rodinného domu číslo súpisné 100 v katastrálnom území O. H. nie sú v súlade s technickými podmienkami a neboli dodržané technické normy. Keramická dlažba a obklad sú zhotovené veľmi nekvalitne a sú nerovné. Sú nadmerné odchýlky. Povrch a špáry sú znečistené zaschnutým tmelom. Čiastková oprava nie je možná. Bude sa musieť postupovať podľa rámcového návrhu opravy, teda dlažba a obklad sa vyseká, upraví sa podloženie, opraví sa izolácia proti vode, opraví sa prípadné poškodenie zabudovaných nádržiek WC a nanovo sa položí dlažba a obklad tak, aby boli dodržané podmienky slovenských technických noriem.
13. Podľa § 451 ods. 1 O.z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí mu obohatenie vydať.
14. Podľa § 451 ods. 2 O.z. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15. Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania , teda zo skutočností, že zmluva o zhotovení veci na zákazku bola zrušená dospel k záveru, že u žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 1.500 €, nakoľko sa jedná o plnenie z neplatného právneho úkonu. Jedná sa o zálohu, ktorú zložil žalobca. Vzhľadom na to je potom túto sumu povinný vydať žalobcovi Ďalej súd považoval za odôvodnenú aj sumu 854 €, t.j. sumu, ktorú musel žalobca vyplatiť tretiemu subjektu za vybúranie
dlažby, obkladov, teda za to, aby sa dostala stavba do pôvodného stavu. Tieto náklady zapríčinil žalovaný, nakoľko nevykonal riadne dohodnutú zmluvu o zhotovení veci, ktorú zrušil dôvodne žalobca. Jedná sa o škodu podľa ust. § 420 a) nasledujúcich O.z..
16. Podľa § 509 ods. 1 O.z. oprávnený má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu vznikli s uplatňovaním potrebných práv so zodpovednosti za vady. Toto právo treba uplatniť u povinného najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia doby, v ktorej treba vytknúť vady, inak právo zaniká.
17. Súd vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia dospel k záveru, že je dôvodný nárok žalobcu aj na sumu 200 €, čo je suma, ktorú zaplatil Ing. Hamáčkovi za vypracovanie znaleckého posudku , ktorým bola preukázaná zle vykonaná práca zo strany žalovaného.
18. Od uvedených súm žalobca odrátal sumu 503 €, to je hodnota tovaru, ktorú od žalovaného zobral, čo bolo vyčíslené vo faktúre č. 10140166, teda celkove si uplatnil po odrátaní prebratého materiálu sumu 1.500 € ako bezdôvodného obohatenia, čo sú zložené zálohy a ďalej náhradu škody a účelne vynaložené náklady spolu v sume 551 €.
19. Súd teda vyhodnotiac každý dôkaz osobitne, ako aj v ich vzájomných súvislostiach rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď na základe rozsiahleho dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 24.09.2014 k uzavretiu zmluvy o zhotovení veci na zakázku v zmysle ust. § 644 a nasl. O.z.. Ďalej mal preukázané , že dôvodne žalobca zrušil so žalovaným zmluvu z dôvodov vád neodstrániteľných v zmysle ust. § 648 ods. 2 O.z. a preto mu vznikol nárok voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo sú zložené zálohy a ďalej škody, ktorú mu žalovaný spôsobil a tiež mu vznikol nárok na účelne vynaložené náklady súvisiace s uplatňovaním práva zodpovednosti za vady.
20. V zmysle ust. § 517 ods. 2 O.z. súd ďalej zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj 5,05 % ročný úrok z omeškania z priznanej sumy od 01.05.2015 do zaplatenia , nakoľko žalovaný nezaplatil žalovanú sumu do 30.04.2015 ako ho na to žalobca vyzval v predžalobnej výzve dňa 23.04.2015 a tým sa dostal do omeškania.
21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu, lebo tento mal úspech v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.