Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/146/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v konaní pred sudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých: W.I., nar. XX.XX.XXXX . a H.I., nar. XX.XX.XXXX., obaja bytom u otca, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, dieťa rodičov: matky - L.. M. A., nar. XX.XX.XXXX, C. H. XXX, zast. JUDr. Soňa Markovičová Kissová, advokátka, Nám. SNP 13, Bratislava a otca L.. O.I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, Stupava, zast. NIKU & partners, s.r.o., Prokopa Veľkého 51, Bratislava o návrhu otca na zmenu úpravy styku matky s maloletými a zmenu zastupovania a návrhu matky na zníženie výživného , takto

rozhodol:

Matka L.. M. A., nar. XX.XX.XXXX je oprávnená realizovať styk s maloletým W.I., nar. XX.XX.XXXX a maloletým H.I., nar. XX.XX.XXXX vždy za prítomnosti otca v mieste bydliska maloletých a to v každom nepárnom kalendárnom týždni v sobotu v čase od XX.XX hod do XX. XX hod s výnimkou XX. a XX. kalendárneho týždňa, každý párny týždeň v utorok v čase od 16.30 do 18.30 hod s výnimkou 31. a 32. kalendárneho týždňa, každý Veľkonočný pondelok v roku od 15.00 hod do 18.00 hod a každý rok 25.12. od 11.00 hod do 17.00 hod. Matka je povinná dostaviť sa na styk do miesta bydliska maloletých detí v čase úpravy styku. Otec je povinný maloleté deti na styk s matkou riadne pripraviť. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok je oprávnený otec maloletých detí. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 278/2013 zo dňa 01.10.2013 v časti o zastupovaní a správe majetku maloletých detí a v časti o styku matky s maloletými deťmi.

Súd návrh matky na zníženie výživného zamieta. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Matka L.. M. A., nar.. XX.XX.XXXX je povinná zaplatiť trovy štátu v sume 619,52 Eur na účet Okresného súdu Malacky vedený v Štátnej pokladnici do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Otec O.I., nar. XX.XX.XXXX je povinný zaplatiť trovy štátu v sume 269,52 Eur na účet Okresného súdu Malacky vedený v Štátnej pokladnici do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 02.07.2015 žiadal otec maloletých detí zmenu úpravy styku matky s maloletými a zmenu zastupovania a správy majetku. Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 13P 176/2015-45 zo dňa 04.08.2015, právoplatné dňa 16.09.2015 preniesol miestnu príslušnosť na okresný súd Malacky.

2. Otec v návrhu uviedol, že na základe rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 01.10.2014, č.k. 25P 278/2013-73 zabezpečuje otec osobnú starostlivosť o maloletých a matka má na základe tohto rozhodnutia určené stretávať sa s maloletými vždy za prítomnosti otca každý týždeň v utorok a štvrtok

v čase od 16.30 do 18.30 hod, každú nepárnu kalendárnu sobotu v čase od 10.00 hod do 18.00 hod s výnimkou v dňoch 24.12,25.12,31,12,1.1,6.1, vo Veľkonočný pondelok a v 31. a 32. kalendárnom týždni. Ďalej súd určil matke právo stretávať sa s deťmi každý párny kalendárny rok dňa 24.12. v čase od 15.00 hod do 18.00 hod, dňa 31.12. v čase od 16.30 hod do 18.30 hod a dňa 06.01. v čase od 15.00 hod do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok dňa 25.12. v čase od 15.00 hod do 18.00 hod, dňa 01.01. v čase od 15.00 hod do 18.00 hod a dňa 6.1. v čase od 15.00 hod do 18.00 hod, každý rok vo veľkonočný pondelok v čase od 15.00 hod do 18.00 hod. Otec uviedol, že v čase rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV eskalovali u matky maloletých vážne psychické zdravotné problémy. Bol nútený sa odsťahovať s deťmi zo spoločnej domácnosti a ochrániť ich pred vážnymi rizikami vyplývajúcimi z matkinho zdravotného stavu. V rámci dokazovania pred okresným súdom BA IV bol vypracovaný znalecký posudok, v ktorom bolo konštatované, že matka vzhľadom k svojmu duševnému stavu nie je schopná spoľahlivo, samostatne a sústavne sa starať o deti, nakoľko u matky bola diagnostikovaná závažná psychická porucha. Znalec odporučil aby bol styk matky s deťmi realizovaný za prítomnosti otca. Otec ďalej návrh odôvodnil tým, že zabezpečuje styk detí s matkou v zmysle uvedeného rozhodnutia a od rozhodnutia sa nevyskytol ani jeden prípad, kedy by na jeho strane vznikla prekážka, ktorá by zabránila v realizácii styku matky s maloletými deťmi v zmysle rozhodnutia súdu. Pri stretnutiach sa snaží, len v nevyhnutne potrebnej miere zasahovať do samotného stretnutia detí s matkou a zároveň sa snažím pôsobiť na deti, aby svoju pozornosť pri stretnutiach orientovali prevažne na matku. Usiluje sa robiť všetko preto, aby kontakt detí s matkou bol pre maloleté deti v čo najväčšej možnej miere pozitívny. Je však nútený konštatovať, že matkine správanie počas stretnutí je veľmi problematické. Maloleté deti sú neustále vystavované nevyspytateľnému a nepredvídateľnému správaniu sa matky. Matka je, pravdepodobne z dôvodu kolísavého vývoja jej psychického ochorenia, často krát bezdôvodne verbálne agresívna, popudlivá, útočná voči svojmu okoliu. Inokedy jej vadí aktivita detí, maloleté deti hucká proti otcovi a vyčíta im, keď sa s ním rozprávajú, hrajú alebo mi inak venujú pozornosť. Matka nedokáže súvislejšie venovať pozornosť deťom a máva obdobia, kedy je absolútne pasívna, ospalá, má slabú vôľu a na stretnutiach zaspáva. Uviedol, že sa obáva reakcií matky, pri realizácii stykov, najmä v dôsledku jej suicidiálnych sklonov, halucinácií a hlasov, ktoré matka počuje. V minulosti bol niekoľkými odborníkmi upozornený na závažné riziká, vyplývajúce z takýchto prejavov, či už pre človeka trpiaceho uvedenými príznakmi ale taktiež aj pre jeho okolie. Na základe týchto skutočností má otec za to, že prítomnosť pri realizácii stykov matky s deťmi je nevyhnutná.Z dôvodu obáv pôsobenia matky na psychický stav maloletých a hľadania odbornej pomoci navštívil v decembri 2014 s deťmi navštívil detskú psychologičku PhDr. M. O.. Detská psychologička vyšetrila najmä staršieho W. a jej závery potvrdzujú problémy uvedené v tomto návrhu resp. problémy, na ktoré v minulosti poukazoval. Detská psychologička o.i. konštatovala, že „Nachádza (u W.) detské obavy a strachy, čo sa manifestuje najmä vo vzťahu k blízkemu okoliu, preferentne k matke, ktorej nerozumie a často jej striedanie nálad u W. evokuje neistoty, niekedy hnev a zlosť, ale najčastejšie bezradnosť,.... Tieto sa prioritne vyskytujú vo vzťahu k materinskej autorite obecne, ktorá je pre neho komplikovaná, ťažko čitateľná...". Psychologička ďalej konštatuje, že „Dominika zneisťuje najmä to, že nedokáže odhadovať, ako bude mama v ďalšom okamihu reagovať." Pani psychologička O. upozorňuje na to, že: „Deti môžu veľmi nepriaznivo reagovať na psychiatrické prejavy svojich rodičov, pretože vzhľadom ku svojej emočnej a rozumovej nezrelosti nemôžu mať k prejavom chorého schizofrenika potrebný odstup. V ich prípade pôsobí prítomnosť duševnej choroby často ako silný stresový faktor, eventuálne ako zdroj strachu." a zároveň detská psychologička navrhuje, aby sa „stretnutia detí s matkou nerealizovali len v rámci jej domácností, ale prevažne mimo toto teritórium." Otec uvádza ďalej, že sa snaží matku presvedčiť, aby stretnutie s deťmi prebiehalo vonku, napríklad na ihrisku (v zmysle uvedeného odporúčania detskej psychologičky). Matka však na jeho žiadosti, ale taktiež aj prosby samotných detí odmieta. Namiesto toho núti deti aby zostávali a hrali sa u nej, pričom matka nedokáže zabezpečiť ani vhodné, čisté a upratané prostredie pre maloleté deti. Často krát sa vyskytli prípady, kedy mala matka v detskej izbe v mieste svojho bydliska veľký neporiadok. Nie je ani výnimkou, že matka niekoľko dní nechá neumyté riady s jedlom priamo v detskej izbe, pričom jedlo na nich sa kazí a zapácha. Matka taktiež takmer nikdy neuprace hračky po odchode detí a pri ďalšom stretnutí sú hračky na tom istom mieste ako ich deti zanechali predtým. Matka ku dňu 31.3. 2015 ukončila pracovný pomer a bola invalidizovaná, z dôvodu zhoršenia jej zdravotného stavu a negatívnej prognózy vývoja zdravotného stavu. Otec uviedol, že vnímam pri realizácii stretnutí, že matka počas stretnutí niekedy trpí veľkou únavou a akoby vôbec nevládze riešiť bežné problémy, ktoré sa v živote vyskytujú. Na druhú stranu máva niekedy až euforické nálady, bez zjavnej príčiny. Má pocit, že problémy matky sa dlhodobo prehlbujú a eskalujú. Matka je nútená čeliť rôznym problémom. Jedným s takýchto problémov, sú susedské konflikty, ktoré sa vyskytli v období posledných mesiacov. Matka sa dostala do konfliktu so susedmi, z dôvodu jej hlučného správania do neskorých nočných hodín.

Situácia sa raz dokonca eskalovala natoľko, že susedia boli nútený na matku privolať políciu, matka však privolaným príslušníkom policajného zboru neotvorila. Napriek faktu, že realizáciu styku zabezpečuje kontinuálne v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia súdu, matka v poslednom období niekoľko krát nevyužila svoje právo na realizáciu styku. S maloletými deťmi prišiel do miesta bydliska matky, matka však nebola prítomná v mieste svojho bydliska v čase určenom súdom na realizáciu styku detí s matkou, pričom o tejto skutočnosti nijako otca neinformovala.

3. Ďalej otec uviedol v návrhu, že primárnym účelom stretnutí maloletých detí s matkou by malo byť vytvorenie a udržanie si vzájomného pozitívneho vzťahu detí a matky. Vníma, že dlhodobým pôsobením matky je však táto, pre deti dôležitá funkcia stretnutí, značne narušená. Pozoruje na maloletých deťoch rôzne priame aj nepriame signály, ktoré mu indikujú, že matkine správanie vnímajú s obavami a dokonca sa matky niekedy boja. Najmä starší Dominik je v tomto ohľade zasiahnutý čo preukazuje aj vyššie uvedené vyšetrenie PhDr. M. O.. V rámci nepriamych signálov je na maloletých deťoch badať, že bezprostredne pred, počas a po stretnutí s matkou bývajú oveľa nervóznejšie (bijú sa, hádajú sa, sú ťažšie zvládnuteľní). Podľa názoru PhDr. O. sa môže jednať o prejav stresu a obáv s matkinho správania. V poslednom období sa čoraz častejšie vyskytujú tiež priame signály toho, že stretnutia s matkou sú (z titulu jej správania) pre deti zaťažujúce. Deti často vyjadrujú veľkú nevôľu, keď sa majú ísť stretnúť s matkou (nechcú ísť k matke, alebo chcú odísť skôr počas realizácii styku, prípadne uvádzajú, že sa u matky nudia). Maloletý W. niekoľko krát na matkinu agresivitu zareagoval tak, že si zobral meč (hračku) a hovoril „že sa pred maminkou schová a pripraví na ňu pascu". V iných prípadoch, keď bola matka agresívna, zase prišiel k otcovi, túlil sa k nemu a chcel zostať len s ním po celý zvyšok stretnutia. Vyskytli sa tiež prípady, kedy bola matka voči otcovi verbálne agresívna a mal. W. ho podľa jeho vyjadrení „prišiel chrániť pred maminkou". Otec vyjadril veľkú ľútosť nad tým, že sa situácia vzťahu detí ku matke vyvíja takto nepriaznivo. Nemyslí si ani, že je zámerom matky vedome takýmto spôsobom vplývať na maloleté deti. Podľa jeho názoru, je však v absolútnom záujme maloletých, aby mali deti vytvorené čo najpriaznivejšie podmienky pre svoj psychický a fyzický vývoj a boli v čo najmenšej miere vystavované negatívnym vplyvom, ktorým nie sú schopné v rámci svojich možností čeliť a brániť sa im. Pre priblíženie závažnosti situácií, ktorým musia maloletí čeliť, uviedol príklad zo stretnutia zo dňa 9.4.2015, kedy bol s deťmi realizovať stretnutie u matky v mieste jej bydliska. Matka bola od začiatku stretnutia veľmi výbušná a popudlivá. Asi po hodine na neho bez akéhokoľvek podnetu začala kričať, aby išiel na chodbu pretože jej ubližuje. Otec nechápal som čo sa deje, tak som sa matky spýtal „Prečo?". Matka do neho vzápätí zámerne sotila a to relatívne silno. Následne začala kričať „Ty si ma fyzicky napadol!!!", „Idem na teba zavolať políciu!!!" atď. Pri tejto situácii boli prítomné maloleté deti, na ktoré ihneď upriamila svoju pozornosť. Matka začala na deti vyvíjať nátlak a kričať spôsobom: „W., videl si ako ma tatko udrel?!", keď Dominik odpovedal „Nie", začala s ním triasť a kričať na neho: „W., povedz, že si videl, ako ma tatko udrel!!!" až pokým W. s plačom nepovedal „Áno". Následne sa sústredila na mladšieho H., ktorý v strachu z jej správania povedal mame ihneď „Áno, videl". Konflikt spôsobený matkou mal na deti veľmi negatívny vplyv a prejavoval sa negatívnym spôsobom na ich správaní ešte niekoľko dní.

4. Ďalej uviedol, že nastala aj zmena skutkového stavu a pomerov u matky týkajúcich sa bydliska matky. Byt v spoločnom podielovom vlastníctve, v ktorom mala matka svoje bydlisko, bol po vzájomnej dohode predaný. Matka avizovala, že sa sťahuje mimo N. a naďalej očakáva, že deti sa budú voziť za účelom styku k nej. Niekoľko týždňov odmietala povedať, kam sa sťahuje. Oznámila približnú lokalitu, avšak odmietala uviesť presnú adresu, presnejšie podmienky do akých sa sťahuje, obdobie na aké plánuje na danom mieste zostať alebo či bude mať aj v danej lokalite svoje bydlisko. Uviedla len, že sa sťahuje do domu, ktorý sa nachádza na samote, v lese, v okolí R. A. v okrese Nové Mesto nad Váhom a k domu nevedie žiadna cesta (naznačila, že sa k domu nedá dostať autom). Otec je toho názoru, že v prípade, ak sa potvrdí matkina informácia, nie je reálne zabezpečovať styk v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 1.10.2014, č.k. 25P/278/2013-73.Otec v súvislosti s požiadavkou matky, aby vozil deti na styk na bližšie neurčené miesto v okolí R. A. upozornil na skutočnosť, že aktuálne nemá ani k dispozícii vozidlo, ktorého technický stav by umožňoval takúto cestu. Vlastní vozidlo P. V. r. v. 2001, ktoré vzhľadom na vek a technický stav vozidla, využívam iba na jazdenie do škôlky a do práce. Vozidlo má nepravidelný chod motora a iné technické problémy obmedzujúce ho využívať bez vystavovania sa rizika poruchy, na takéto dlhšie cesty. Aktuálne neplánuje obstaranie si iného vozidla, nakoľko jeho najbližším zámerom je zabezpečiť pre maloleté deti trvalé a stabilné bývanie (kúpou nehnuteľnosti). Cesta autom do R. A. trvá 1 hodinu a 30 minút čistého jazdného času. Ak je matkine tvrdenie pravdivé, že dom je na samote v lese (prípadne bez prístupovej cesty), ďaleko od ľudí, je potrebné rátať ďalší čas na presun. Takáto cesta autom s dvomi maloletými by trvala minimálne 2 hodiny, čiže maloletí by boli nútení

absolvovať viac ako 4 hodinovú cestu v rámci jedného dňa. V prípade verejnej dopravy (kombinácia spojov autobusov s vlakmi a MHD) by cesta medzi N. ; R. A. trvala minimálne okolo 3 hodín Cestovanie by bolo v takom prípade v rozsahu viac ako 6 hodín v rámci jedného dňa. Celá situácia s cestovaním by sa ešte výraznejšie komplikovala v zimnom období. Dochádzanie na takúto vzdialenosť verejnou dopravou (ale aj autom) je pre maloleté deti neúmerne náročné, narušujúce ich denný režim (nie len v daný deň, ale s určitosťou aj nasledujúce dni) a tým v rozpore s ich záujmami. Takto strávený čas by mohli deti stráviť zmysluplnými a pre nich prospešnými aktivitami.

5. Otec upozornil na alergické reakcie, ktorými trpia maloletí prevažne pri kontakte s mačkou (mal. W.) a taktiež aj v určitom období v prírode (obaja maloletí). Stalo sa viac krát, že deťom opuchli oči, alebo sa rozkašlali tak, že zvracali. Niekoľko takýchto situácii vzniklo aj pri realizácii styku matky s deťmi. Matka vlastní mačku a W. niekoľko krát u matky opuchli alebo začervenali oči, prípadne začal intenzívne kašlať až sa povracal. Pediater v apríli 2015 maloletých odporučil na alergiologické vyšetrenia, ktoré deti absolvovali 30.6. 2015. Na alergiologickom vyšetrení detí sa potvrdilo podozrenie W. alergie na mačku. Zároveň vyšetrenie preukázalo alergie detí na niektoré ďalšie alergény ako lieska, trávy, raž, buriny, ambrózia, atď. Lekárka predpísala deťom lieky a inštruovala otca, že W. sa má vyhýbať kontaktu s mačkou a obe deti sa majú v ňou špecifikovaných obdobiach vyhýbať kontaktu s ostatnými alergénmi (t.j. obmedziť aj pobyt vo voľnej prírode počas výskytu alergénov). Matka bola o alergickej reakcii W. na mačku niekoľkokrát informovaná , túto skutočnosť však absolútne ignorovala a odmietala, aby sa styk realizoval mimo jej bydliska, kde má mačku. Matka pri jednom s osobných stretnutí uviedla, že v mieste svojho nového plánovaného pobytu (dom na samote pri R. A.) bude mať celkovo 4 mačky. Zároveň sa má dom nachádzať v prírode. Vzhľadom na preukázané alergické ochorenie by takéto podmienky mohli vytvárať veľmi nepriaznivé prostredie pre maloleté deti, v kombinácii s matkiným vnímaním niektorých skutočností a ignorovaním faktov, by takýto pobyt mohol byť ohrozujúci pre zdravie detí. Otec s poukazom na dôvody uvedené v návrhu požiadal súd, aby určil, že matka je oprávnená realizovať styk s maloletým W., nar. XX.XX.XXXX. a maloletým H., nar. XX.XX.XXXX vždy za prítomnosti otca v každom nepárnom kalendárnom týždni v sobotu v čase od 10,00 hod. do 18,00 hod. s výnimkou 31. a 32. kalendárneho týždňa v roku. Matka je povinná dostaviť sa do miesta bydliska maloletých detí v čase úpravy styku. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bude otec maloletých.

6. Na pojednávaní dňa 21.03.2016 právny zástupca otca uviedol, že podanie návrhu nie je snaha eliminovať kontakt detí s matkou, ale návrh sa podal z dôvodu nevyhnutnosti, nakoľko prišlo k podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov konania a to najmä z dôvodu, že matka i otec sa presťahovali, z bydliska uvedeného v pôvodom rozhodnutí. Otec toho času žije v Z. s deťmi. Matka zmenila bydlisko. V čase podania návrhu bývala v R. A., toto času matka kúpila nehnuteľnosti v obci C. H., čo je 250 km rozdiel od pôvodne uvedeného bydliska matky. Z tohto dôvodu sa v medziobdobí styk matky s deťmi nerealizoval, nakoľko otec nevedel kde sa matka nachádza. Matka o zmene bydliska otca neinformovala. Keďže v pôvodom rozhodnutí bolo uvedené že sa styk realizuje v mieste bydliska matky, je to nezrealizovateľné a je nutné rozhodnutie o úprave styku zmeniť.

7. Právna zástupkyňa matky uviedla, že čiastočne s návrhom súhlasia z dôvodu že prišlo k zmene pomerov, matka i otec zmenili bydlisko, pôvodný rozsah styku je ťažko zrealizovateľný. Navrhli, aby súd upravil styk matky s deťmi nasledovne: v každom nepárnom kal. týždni v sobotu od 10.00 do 18.00 s výnimkou 31. a 32. kalendárneho týždňa v roku. Každý týždeň vždy v utorok v čase 15.30 do 18.30 hod., s tým, že prvú nepárnu sobotu príslušného kalendárneho mesiaca otec zabezpečí prítomnosť detí v mieste bydliska matky, každú druhú nepárnu sobotu a každý utorok sa bude styk realizovať v mieste bydliska otca. Ďalej žiadali, aby styk prebiehal bez prítomnosti otca, prípadne za asistencie sociálneho pracovníka. Podali zároveň návrh na zníženie výživného na mal. deti z dôvodu že prišlo k zmene pomerov na strane matky, ktorá je uznaná invalidnou a jej jediný príjem je invalidný dôchodok. S návrhom otca v časti zmeny zastúpenia detí a správy majetku vyjadrili súhlas.

8. Otec s návrhom na zníženie výživného nesúhlasil. Uviedol, že matke bola z predaja nehnuteľnosti vyplatená suma 65 000 eur a dom kúpila za 45 000 eur, teda matka disponuje dostatočným množstvom fin. prostriedkov. Aktuálna výška výživného na mal. deti je poddimenzovaná vo vzťahu k ich potrebám. 9. Otec ďalej na pojednávaní dňa 21.03.2016 uviedol, že od januára 2016 žije s deťmi v Z., na Y. ulici, kde kúpil byt. V poslednú dobu sa tam realizuje styk matky s deťmi. Matka príde do Z. a podľa počasia buď trávi čas s deťmi v byte alebo vonku v prirodzenom detskom prostredí. Starší W. reaguje na matku s obavami, začína vnímať okolnosti, ktoré spôsobuje jej diagnóza v správaní. Začína sa pýtať

prečo sa mama tak správa. Matke sa snaží v čase realizácie styku vytvoriť maximálne pohodlie. V dôsledku zdravotného stavu matka nie je schopná plnohodnotne tráviť čas s deťmi, nevie sa dlhodobo koncentrovať na aktivity, stalo sa že matka pri styku s deťmi zaspala alebo zostala zahľadená na isté miesto, nevnímala. V decembri 2015 sa stalo že zapálila oheň v obývačke, chcela ukázať deťom ako sa prírodným spôsobom zapaľuje oheň, deti boli vyľakané. Vyslovil názor, že styk bez jeho prítomnosti s deťmi nemôže realizovať. Uviedol aj, že matka je napojená na duchovnú skupinu, ide o prednášky Žiarislava, matka deťom púšťala prednášky tejto osoby v čase kedy deti vodil do jej domácnosti, tieto prednášky bežali počas celej doby, išlo o prednášky prírodného spôsobu života, avšak niektoré témy sa týkali drsných sexuálnych praktík, keď som ju požiadal aby to vypla, uvedené odmietla. Tiež pri aktuálnych návštevách matka deťom o Žiarislavovi rozpráva, hovorí že ide na ich stretnutia, ukazuje im knižky s touto tématikou. Mám za to, že spôsob akým to je deťom podávané nie je vhodný ich veku. Otec ďalej uviedol, že pracujem v spoločnosti R. N., a.g., priemerný príjem cca. 2200 eur netto mesačne. Spláca hypotéku vo výške 450 eur mesačne, na prevádzku domácnosti ide 140 eur mesačne, obe deti navštevujú MŠ v W. D. S. v BA, za stravné hradí každý 35 eur mesačne. H. platí poplatok vo výške 17 eur mesačne. W. neplatí poplatok, avšak obaja navštevujú v zariadení záujmové krúžky, ktoré sú spoplatnené, celkové náklady predstavujú sumu 128 eur na oboch.

10. Matka uviedla na pojednávaní dňa 21.03.2016 že žiada, aby bol styk realizovaný bez prítomnosti otca. Otec narúša jej súkromie, neustále ju pri styku s deťmi kontroluje. Považujem za nehorázne, že si ju fotí, a že otec fotí aj jej denníky, ktoré si píšem v súvislosti s liečbou pre svojho psychiatra. Svoj stav hodnotila ako stabilizovaný. Uviedla, že má správy od psychológov ktoré preukazujú, že je schopná zabezpečiť starostlivosť o deti samostatne bez prítomnosti otca a jedna správa poukazuje na zhoršené vzťahy medzi rodičmi a na to že prítomnosť otca je rušivá.V novembri 2015 bola hospitalizovaná na návrh MUDr. N., ktorá jej hospitalizáciu navrhla z dôvodu novej diagnózy. Na základe tejto hospitalizácie ktorá trvala 1 mesiac bola upravená diagnóza, ktorá je aktuálne paranoidná schyzofrénia. Raz za dva mesiace chodím na kontroly k psychiatrovi, pravidelne berie lieky. Je pravda, že sa stalo, že zaspala pri deťom, avšak z dôvodu, že toho času brala utlmujúce lieky, ktoré už teraz potrebné nie sú. Fotografie ktoré predložil otec sú dehonestujúce, nie je pravdou, že by som spala, len ležala. Tiež duchovná skupina o ktorej hovoril otec nie je žiadne náboženstvo, ide o speváka Žiarislava, ktorého hudobnú produkciu v minulosti počúval aj otec detí, je to zoskupenie ľudí, ktorí počúvajú istý typ hudby a ktorých životné presvedčenie je nasmerované k zdravotnému životnému štýlu v súlade s prírodou. Deťom prednášky nespúšťam, mám normálne pustené rádio, mohol byť púšťaný rozhovor s týmto spevákom. Uviedla, že má odlišný náhľad na spôsob života a výchovu detí. Chce žiť s prírodou, chce k tomu viesť aj deti. Kúpila rodinný dom v C. H., je to región W., rodinný dom tu kúpila, lebo chce byť bližšie k rodičom, ktorý bývajú v U.. Jej príjem je invalidný dôchodok vo výške 435,40 eur mesačne. Vzhľadom k nízkym príjmom navrhla, aby otec aspoň jednu sobotu v mesiaci deti doviezol do jej bydliska, pretože náklady na cestovné sú príliš vysoké. Potvrdila že z predaja bytu získala 65 000 eur a aktuálnu nehnuteľnosť kúpila za 42 500 eur. Žiadny iný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok nevlastní. Uviedla ďalej, že dva až tri krát do týždňa jazdí autom do N..

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a to: kópia matkiných poznámok , lekárska správa zo dňa 25.12. PhDr. O., fotografie detskej izby v mieste bydliska matky zo dňa 2015, prehľad styku maloletých s matkou v období apríl-jún 2015, kúpna zmluva k bytu XX na S. G. X, N., sms správy od matky o vyprataní a odovzdaní bytu zo dňa 30.06.2015, potvrdenie o technickom stave vozidla otca, odporúčanie od pediatra MUDR. Y., alergologické vyšetrenie maloletých od MUDr. V., správa zo psychologického vyšetrenie PhDr. M. O. zo dňa 25.07.2015, správa zo šetrenia ÚPSvaR Malacky v domácnosti otca zo dňa 14.03.2016, rozpis mesčných výdavkov na maloletých, potvrdenie o príjme otca maloletých za obdobie 3/2015-2/2016, potvrdenie o zdravotnom stave detí zo dňa 14.03.2016, potvrdenie o návšteve materskej školy zo dňa 11.01.2016, priebeh styku maloletých s matkou za obdobie október 2015- marec 2016, fotografie matky vyhotovené otcom počas styku matky s maloletými, rozpis výdavkov matky maloletých, potvrdenie o poberaní invalidného dôchodku, potvrdenie o pobyte matky, správa PhDr. M. O. zo dňa 28.03.2016, správa MUDr. Z. N. zo dňa 07.04.2016 o zdravotnom stave matky, správa od PhDr. W. G. zo dňa 06.04.2016 o zdravotnom stave matky, Správa ÚPSVaR Zvolen zo šetrenie rodinných pomerov u matky zo dňa 25.04.2016,vyjadrenie MUDr. T. zo dňa 18.05.2016, mailová komunikácia otca s MUDr. Čaplárovou zo dňa 16.05.2016, lekárska správa MUDr. Knollmayerovej zo dňa 11.04.2013, lekárska správa MUDr. T. zo dňa 11.09.2014, mailová komunikácia matky s PhDr. M. O., vyjadrenie MUDr. Z. N. zo dňa 16.05.2016, oznámenie MUDr. R. G. zo dňa

24.05.2016, potvrdenie o platbách za tréningy florbalu, prehľad výdavkov na maloletých za august 2016 -január 2017, prehľad styku maloletých s matkou od 25.05.2016 do februára 2017,

12. V konaní bolo vykonané aj znalecké dokazovanie znalcom Mgr. Martinom Balkom, z odboru psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a dospelých, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 24/2016 zo dňa 19.12.2016.

13. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 23.02.2017, pojednávanie sa uskutočnilo aj bez prítomnosti matky, hoci táto cestou právneho zástupcu žiadala pojednávanie odročiť. Ako dôvod uviedla, že bola hospitalizovaná a chce byť osobne prítomná na pojednávaní. Súd nevyhovel návrhu na odročenie pojednávania, nakoľko neboli na to dôležité dôvody, matka maloletých bola v konaní ako účastník vypočutá, jej ďalší výsluch už nebolo potrebné v konaní vykonať, matka je zastúpená advokátom, ktorý bol na pojednávaní prítomný. Súd má za to, že neboli nijakým spôsobom porušené práva účastníka konať pred súdom. A neboli splnené podmienky ust. § 183 C.s.p. k odročeniu pojednávania, ku ktorému môže dôjsť len z dôležitých dôvodov a ak nemožno spravodlivo od strany žiadať, aby sa nechala na pojednávaní zastúpiť.

14. Podľa ust. § 121 civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

15. Podľa ust. § 26 Zák. o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

16. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa ust. § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. Podľa ust. § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

22. Podľa ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rozhodnutím OS BA IV č.k. 25P 278/2013-73 zo dňa 01.10.2014 právoplatný dňa 21.10.2014 boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca, zastupovať maloletých a spravovať ich majetok boli oprávnení obaja rodičia. Matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého W. sumou 100,- eur mesačne a na maloletého H. sumou 60 eur mesačne. Ďalej súd rozhodol o stretávaní sa matky s maloletými, tak ako je už uvedené vyššie v odôvodnení rozsudku. Matka v čase predmetného rozhodnutia bývala v N.. Toho času býva matka v

C. H. vzdialenom od bydliska maloletých cca. 250 km. Rodinný dom, ktorý obýva sa nachádza na okraji obce, kde v zlom počasí, najmä v zimnom období je obtiažne, či nemožné dostať sa autom priamo k domu. Styk matky s maloletými sa podľa možnosti realizoval pravidelne podľa rozhodnutia súdu, kým matka bývala v N.. Po jej odsťahovaní sa realizácia styku podľa rozhodnutia súdu stala takmer nemožná, čo potvrdili obe strany. Otec vždy deti na styk s matkou pripravil a matke v styku s deťmi nebránil. V znaleckom posudku znalec uvádza: „ maloleté deti bezprostredne prijímajú osobnú starostlivosť otca, ktorý dokáže zabezpečiť primerane a efektívne ich výchovu a naplňovanie ich dôležitých biologických a psychologických potrieb. Vzťah s otcom predstavuje pre deti stabilnú a bezpečnú citovo a emočne sýtenú väzbu, v jeho prítomnosti sa cítia spokojne a dôverujú mu. V tomto kontexte, podľa výsledkov psychologického vyšetrenia, sa dá porozumieť realizácii aktuálneho modelu stretávania sa maloletých detí s matkou za prítomnosti otca, ktoré môže prebiehať v pozitívnej atmosfére, nakoľko maloleté deti registrujú otca, na ktorého sa môžu spoľahnúť a preto sú v zásade otvorení k stretávaniu sa s matkou. Otec je dostatočne empatický, aby pomáhal udržaniu a rozvíjaniu citového vzťahu maloletých k matke.“ Znalec odporučil upraviť stretávanie detí s matkou v intenciách aktuálne realizovaného modelu každú druhú sobotu na 8 hodín a v utorok na 2 hodiny v prítomnosti otca. Tento režim v súčasnosti dostatočne kopíruje potreby detí po kontakte s matkou, ako aj možnosti matky dostaviť sa na stretnutie s deťmi. Znalec neodporučil realizáciu styku bez prítomnosti otca, nakoľko vzhľadom na relatívne progresívny priebeh závažného duševného ochorenia matky, vrátane opakovaných akútnych hospitalizácií existuje riziko dekompenzácie, resp. prepuknutia primárneho ochorenia, čo by predstavovalo ohrozenie zdravého fyzického a psychického vývinu detí v dôsledku kritického zhoršenia rodičovských kompetencií matky v dôsledku oslabenej kontroly reality a porúch správania. Ďalej má súd za preukázané, že maloletý Dominik má alergickú reakciu na srsť mačiek a u oboch detí sa vyskytuje senzibilizácia na stromy, trávy, raž, burinu.

24. Čo sa týka ďalších pomerov, potrebných k posúdeniu návrhu na zníženie výživného, má súd za preukázané, že v čase rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV maloletý W. navštevoval materskú školu a H. jasle. Matka v čase predmetného rozhodnutia bola zamestnaná s príjmom 758,16 eur mesačne v čistom. Otec bol zamestnaný s príjmom 2.324,17 eur mesačne v čistom. Matka je toho času poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 436,40 eur. V roku 2015 obdržala z predaja bytu 65.000 eur a dom v ktorom toho času býva kúpila za 42.500 eur. Toho času maloletý W. navštevuje Základnú školu v N. a H. materskú školu v N.. S otcom bývajú v Z.. Otec má na deti bežné výdavky zodpovedajúce ich veku. Na maloletého W. vynakladá 414,- eur mesačne a maloletého H. 367,- eur mesačne. Zvýšené náklady sú na cestu do školy keď školu navštevujú v N. a bývajú v Z..

25. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu predchádzajúceho rozhodnutia v časti upraveného styku detí s matkou. Takouto zmenou je skutočnosť, že sa matka maloletých presťahovala a to do obce vzdialenej 250 km od bydliska detí a je preto nemožné styk realizovať podľa predchádzajúceho rozhodnutia. Túto skutočnosť v podstate potvrdili obe strany a od presťahovania matky sa styk realizuje v intenciách návrhu otca. Po záveroch znaleckého dokazovania sa obe strany zhodli na frekvencii styku tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, matka súhlasila aj s prítomnosťou otca pri realizácii styku. Matka však požadovala, aby sa 25.12 každý nepárny rok realizoval styk v bydlisku matky, s čím otec nesúhlasil. Súd tomuto návrhu nevyhovel, nakoľko otec nemá možnosť deti do tak vzdialeného bydliska matky dopraviť, vlastní automobil staršej výroby, ktoré je pre dlhšiu cestu nepoužiteľné. Pre maloletých by takéto dlhé cestovanie bolo veľmi vyčerpávajúce, čo určite nie je v záujme toho, aby sa styk realizoval pre deti v čo najviac priaznivých podmienkach. Takáto dlhá cesta by viedla k únave detí, čo by isto mohlo viesť k negatívnemu postoju k stretávaniu sa s matkou. Nemožno ani nútiť otca, aby s deťmi prespával či už u matky, resp. niekde blízko bydliska matky. Nemožno nebrať do úvahy ani skutočnosť, že v zime je k bydlisku matky zlá prístupová cesta, keď napadne sneh nedá sa dostať k domu autom, je potrebné ísť 4 km pešo. Ďalej nemôže súd opomenúť ani preukázanú skutočnosť o alergii maloletého W. na srsť mačiek. V domácnosti matky sa vyskytuje mačka, čo vyplýva, i z vyčíslených nákladov predložených matkou, kde sa ako jeden z výdavkov uvádza mačka-15 eur. Ani z tohto dôvodu, nie je vhodné, aby sa styk realizoval v domácnosti matky. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na stanovisko psychológa detí PhDr. M. O. , ktorá opakovane odporúčala realizovať styk mimo bydliska matky.

26. Súd bral do úvahy pri rozhodovaní hlavne záujem maloletých detí, kde poukazuje a stotožňuje sa s vyjadrením znalca, že úprava styku týmto rozhodnutím, dostatočne kopíruje potreby detí po kontakte s matkou, ako aj možnosti matky dostaviť sa na stretnutie s deťmi.

27. Súd rozhodol o prítomnosti otca pri stretávaní sa matky s maloletými a to s poukazom už na vyššie uvedené závery znaleckého dokazovania a aj s poukazom k tomu, že po vykonanom znaleckom dokazovaní aj matka vyjadrila súhlas s prítomnosťou otca pri styku.

28. Vzhľadom k závažnému duševnému ochoreniu matky má súd za to, že je v záujme maloletých detí, aby bola zmenená aj úprava zastupovania maloletých a spravovania ich majetku a toto vykonával len otec maloletých. Matka s týmto návrhom vyjadrila súhlas. Súd preto vyhovel aj návrhu otca o zmene zastupovania maloletých a určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bude oprávnený otec maloletých.

29. Matka žiadala znížiť výživné na maloletých. Výšku ponechala na zváženie súdu. Rozsudkom má určené platiť výživné na maloletého W. v sume 100,- eur mesačne a maloletého H. v sume 60,- eur mesačne. súd po vyhodnotení všetkých okolností v danom prípade má za to, že zníženie nie je dôvodné. Súd porovnaním terajších pomerov na strane účastníkov a maloletých s pôvodnými pomermi zistenými zo spisového materiálu vzťahujúceho sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu nezistil zmenu pomerov takého charakteru, ktorá by odôvodňovala znížiť výživné a tým zmeniť predchádzajúce súdne rozhodnutie. Matke sa oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu síce znížil príjem, keď v čase rozhodnutia bola ešte zamestnaná s príjmom cca. 750 eur v čistom a toho času poberá invalidný dôchodok vo výške 436,40 eur, avšak súd musí brať do úvahy aj to, že nastala zmena pomerov na strane maloletých. Od poslednej úpravy výživného maloletí narástli, prirodzene s rastom, sa zvyšujú aj náklady na maloletých, či už stravu, oblečenie, náklady na spoločenské vyžitie, školu. Toho času určené výživné nepokrýva ani všetky nevyhnutné výdavky, ktoré otec na maloletých vynakladá. Výživné na maloletého W. je určené v sume rovnajúcej sa takmer sume životného minima určeného zákonom na nezaopatrené maloleté dieťa a na H. nedosahuje ani túto sumu. Nemôže súd nebrať do úvahy ani skutočnosť, že matka obdržala v roku 2015 finančnú hotovosť za predaj bytu vo výške 65.000 eur a dom, ktorý obýva kúpila za sumu 42.500,- eur, z čoho vyplýva že disponuje finančnou hotovosťou, ktorá jej umožňuje platiť stanovené výživné.

30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie. Znalcovi bola priznaná odmena vo výške.1.239,04 eur. Časť odmeny bola vyplatená zo štátnych finančných prostriedkov a to vo výške 889,04 eur a časť bola krytá preddavkom, ktorý zložil otec vo výške 350,- eur.

32. Podľa § 57 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

33. Podľa § 49 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.

34. Na základe vyššie uvedeného ustanovenia § 57 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku má súd vždy povinnosť rozhodovať o trovách štátu. Pre účely rozhodnutia o trovách konania sa štát považuje za stranu sporu. V sporoch začatých podľa Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, kde štát preddavkoval trovy dôkazu, alebo tieto vyplatil, je potrebné rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania štátu.

35. V danej veci má súd za to, že znalecké dokazovanie bolo vykonané v záujme oboch strán. Nepochybne bolo vykonané v záujme objektívneho posúdenia veci, v záujme maloletých detí a spravodlivého rozhodnutia. Znalecké dokazovanie síce navrhol otec maloletých, avšak potrebu znaleckého dokazovania potvrdil aj kolízny opatrovník aj matka maloletých. Závery znaleckého dokazovania dali v podstate za pravdu návrhu otca. Vzhľadom k vyššie uvedenému má súd za to, že je spravodlivé, aby trovy dôkazu znášali obaja účastníci a to rovným dielom. Keďže otec zložil preddavok vo výške 350,- eur a odmena znalcovi bola priznaná v celkovej sume 1.239,04 eur, z čoho polovica je 619,52 eur, súd uložil otcovi uhradiť ešte sumu 269,52 ( 619,52 - 350) a matke sumu 619,52 eur, teda polovicu sumy z priznanej znaleckej odmeny.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.