Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-54-2022.pdf
PDF · 83.54 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/54/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. P. XX, A. E., zastúpeného JUDr. Dušanom Jančim, advokátom, s miestom výkonu advokácie Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, IČO: 42 223 938, proti žalovanému: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. P. XX, A. E., zastúpenému JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom, s miestom výkonu advokácie Ul. 1. mája 709, Liptovský Mikuláš, IČO: 42 219 361, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 21C/43/2020-229 zo dňa 18. marca 2022, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. potvrdzuje.
Vo výroku I. zostáva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté.
Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.) a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou na súd prvej inštancie dňa 05.10.2020 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd určil, že je výlučným vlastníkom pozemku registra „C“ parc. č. 970/16, o výmere 390 m2, záhrady, pozemku registra „C“ parc. č. 970/20, o výmere 410 m2, zastavaná plocha a nádvorie a rodinného domu súpisné číslo XX, postaveného na pozemku registra „C“ parc. č. 970/20, ktoré všetky nehnuteľnosti sú vedené na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie J. P., obec J. P., okres A. E.. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že ako darca spolu so žalovaným ako obdarovaným uzatvorili dňa 08.02.2001 formou notárskej zápisnice darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorej predmetom bolo darovanie nehnuteľností uvedených v žalobnom návrhu a zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu. Z dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov žalovaným vyzval žalobca podľa § 630 Občianskeho zákonníka žalovaného na vrátenie darovaných nehnuteľností, avšak tento na predmetnú výzvu nereagoval. Výzvu žalobca považoval za doručenú, pretože sa mu nevrátila ako neprevzatá, resp. nedoručená a od zaslania ubehla značná doba.
3. Podaním doručeným súdu dňa 09.02.2022 zobral žalobca bez uvedenia dôvodu žalobu späť v celom rozsahu. Vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania navrhol, aby žiadna zo strán sporu nemala nárok na náhradu trov konania.
4. Súd prvej inštancie právne poukázal na § 144, § 145 § 256 ods. 1 a § 257 CSP. Konanie zastavil, nakoľko k späťvzatiu žaloby žalobcom došlo ešte pred začatím pojednávania, resp. predbežného prejednania sporu a súhlas žalovaného v tomto prípade nebol potrebný. O trovách konania súd rozhodol
podľa ust. § 257 CSP. Poukázal na to, že k späťvzatiu žaloby žalobcom došlo bez akéhokoľvek odôvodnenia, čím procesne zavinil zastavenie tohto konania, preto by mal podľa § 256 ods. 1 CSP mať žalovaný proti nemu právo na náhradu trov konania, avšak vzhľadom na vysoký vek žalobcu (83 rokov), ako aj jeho značne nepriaznivý zdravotný stav (vyplývajúci z lekárskej správy zo 07.12.2018 na č.l. 6 - 7, lekárskej správy z 05.10.2018 na č.l. 8, lekárskej správy z 31.05.2018 na č.l. 9, lekárskej správy z 10.09.2018 na č.l. 10), kedy je žalobca dokonca nútený používať kyslíkový prístroj, prihliadnuc tiež na majetkové a osobné pomery žalovaného, ktorý je vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností a je zárobkovo činný vo Veľkej Británii, súd konštatoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré mu výnimočne odôvodňovali nepriznať protistrane, t.j. žalovanému voči tomuto žalobcovi nárok na náhradu trov konania, a preto mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti výroku II. uvedeného uznesenia podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom, nakoľko v danom prípade neboli dané dôvody v zmysle § 257 CSP. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa: vysoký vek žalobcu, jeho zlý zdravotný stav a jeho osobné pomery a skutočnosť, že on je vlastníkom dotknutých nehnuteľností a je zárobkovo činný vo Veľkej Británii, tieto skutočnosti nie sú dôvodmi, ktoré možno označiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Žiadna z týchto skutočností neovplyvnila to, že žalobca podal žalobu na súd a na jeho ďalší postup v konaní. Žalobcov vek, zdravotný stav a osobné pomery boli v čase podania žaloby v podstate rovnaké, ako v čase jej späťvzatia. Dôvodom späťvzatia žaloby nebol vek, zdravotný stav alebo osobné pomery žalobcu, ktoré by mu bránili v tom, aby v konaní riadne pokračoval. Vzal žalobu späť z dôvodu, že (právne zastúpený) žaloval osobu bez pasívnej vecnej legitimácie a tento nedostatok sa mu nepodarilo napraviť ani návrhom na pripustenie R. S. do konania. S ohľadom na uvedené navrhoval, aby odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom výroku a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. K podanému odvolaniu sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca. Napadnuté uznesenie považuje za vecne správne, vydané na základe objektívne zisteného skutkového stavu, preskúmateľné a zrozumiteľné. V plnom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím súdu a jeho skutkovými a právnymi zisteniami. Má za to, že žalovaný v odvolaní neprichádza so žiadnym novým tvrdením, ktoré by nepoužil v predchádzajúcom konaní a s ktorým by sa súd nevysporiadal. Opätovne poukázal na to, že v danom prípade existujú výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú nepriznanie žalovanému náhradu trov konania. Vyslovil súhlas s vyjadrením súdu, že majetkové pomery žalovaného sú dostatočné na to, aby pre neho nebolo nespravodlivé nemať právo na náhradu trov konania. S ohľadom na uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie v napadnutom výroku potvrdil ako vecne správne a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, na základe odvolania žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania a bez nariadenia pojednávania toto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 vo výroku II. o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správne. Uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku I., odvolaním nenapadnutom, sa nedotýka.
8. Len na zdôraznenie správnosti uznesenia v napadnutej časti dopĺňa:
9. Rozhodovanie súdu o náhrade trov konania v sporovom konaní vychádza zo zásady úspechu vo veci (§ 255 CSP), resp. zodpovednosti za zavinenie (§ 256 CSP). Len vo výnimočných prípadoch, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
10. Každé rozhodnutie súdu, ktorým úspešnej sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu ust. § 257 CSP a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“.
11. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie ust. § 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym,
osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.
12. V danom prípade súd prvej inštancie v napadnutom uznesení správne vychádzal z procesnej zodpovednosti za zavinenie a správne aj dospel k záveru, že v danej veci zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby zavinil žalobca, ktorý by mal z tohto dôvodu podľa § 256 ods. 1 CSP uhradiť žalovanému trovy konania.
13. Taktiež správne, posudzujúc žalobcom uvádzané výnimočné okolnosti, resp. dôvody hodné osobitného zreteľa, vysoký vek žalobcu (83 rokov), nepriaznivý zdravotný stav, vyplývajúci z lekárskych správ, kedy je žalobca dokonca nútený používať kyslíkový prístroj, charakter sporu a strán sporu s prihliadnutím na majetkové a osobné pomery žalovaného, aplikoval § 257 CSP, v ktorom je zakotvené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k rovnakému názoru ako súd prvej inštancie.
14. Pokiaľ ide o námietky žalovaného odvolací súd nenamieta tvrdenie žalovaného, žeby niektorý z dôvodov, ktoré viedli súd k aplikácii ust. § 257 CSP ovplyvnili žalobcu k podaniu žaloby na súd, a taktiež nemá za preukázané, že by niektorý z dôvodov viedol žalobcu k späťvzatiu predmetnej žaloby. Nestotožňuje sa so záverom žalovaného, že by sa nejednalo o dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu mať rôzny charakter. Ich existenciu skúma súd individuálne v každej prejednávanej veci. Právna úprava nevylučuje vidieť dôvody hodné osobitného zreteľa i vo vzájomných vzťahoch medzi účastníkmi, či ich príbuzenskom pomere. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na svoje vyjadrenie obsiahnuté v bode 9. odôvodnenia daného uznesenia. Právna úprava pritom nevyžaduje, aby tieto dôvody ovplyvňovali podanie žaloby, resp. boli podmienkou pre späťvzatie podanej žaloby. Žalobcom uvádzané dôvody (vek žalobcu, resp. jeho zdravotné problémy) je potrebné posudzovať v kontexte obsahu predmetného sporu, keď žalobca vo veku 83 rokov inicioval súdne konanie voči žalovanému, ktorý je jeho synom (domáhal sa súdneho rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol, že on je výlučným vlastníkom nehnuteľností bližšie špecifikovaných v žalobe, ktoré tomuto žalovanému daroval, a to pre správanie tohto žalovaného, ktoré žalobca vyhodnotil ako v rozpore s dobrými mravmi). Odvolací súd potom v zhode s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na využitie moderačného práva vyplývajúceho z ust. § 257 CSP. Zároveň odvolací súd poznamenáva, že žalovaný dostal priestor na vyjadrenie k prípadnej aplikácii § 257 CSP (výzva súdu zo dňa 10.02.2022, doručenka nachádzajúca sa na č. l. 223 spisu), avšak túto možnosť nevyužil, pričom aplikáciu uvedeného ustanovenia pred súdom prvej inštancie nenamietal.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 257 CSP. Nakoľko žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, žalobca by mal voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd však, vzhľadom na procesnú zodpovednosť žalobcu na zastavení konania, ako aj samotný predmet odvolacieho konania, na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania aplikoval ustanovenia § 257 CSP a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)