Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/19/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanému: B. Š., K.. XX.XX.XXXX, I. O. XXX XX T., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 1176,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 600,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 600,-€ od 31.1.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.08.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1176,-€ s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 03.04.2012 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 600,-€, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 576,-€ za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere v 12-tich mesačných splátkach po 98,-€ počnúc dňom 10.05.2012. Žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok, preto sa dňa 30.01.2013 stal dlh splatným. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 1T 81/2013-157 zo dňa 15.01.2014 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 trestného zákona podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.01.2014 a vykonateľnosť dňa 15.01.2014. Žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu platbu, preto sa žalobca obrátil so svojím nárokom na súd.

2. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so žalobou, Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 03.04.2012, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, obsahom pripojeného trestného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1T/81/2013, prehľadom splátok a úhrad, a zistil nasledovný skutkový stav veci:

3. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 03.04.2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 600,- € a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 576,-€ a splácať ho 12 mesačnými splátkami vo výške 98,-€ počnúc dňom 10.05.2012 až do zaplatenia. V zmluve žalovaný súčasne prehlásil, že daný úver mu je poskytnutý

za iným účelom ako na výkon zamestnania, povolania, či podnikania.. Vzhľadom k tomu, že žalovaný predmetný úver nesplácal, úver sa stal podľa vyjadrenia žalobcu v samotnej žalobe splatný dňom 30.01.2013. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 1T 81/2013-157 zo dňa 15.01.2014 bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, tým, že vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru, a tak mu spôsobil malú škodu, súd upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože súd pokladal trest uložený obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T 136/2012 zo dňa 07.01.2013 na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť žalobcu odkázal s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.01.2014. Z prehľadu splátok a pokút pripojených v trestnom spise súd zistil, že žalovaný na úver nepoukázal žiadne platby.

4. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

5. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

6. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočíta na základe údajov platných v čase uzatvorenie a zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

7. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) y) a § 10 ods. 1.

8. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že dňa 03.04.2012 uzatvoril žalobca so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu, a to konkrétne zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. Zo znenia §-u 1 ods. 2 predmetného zákona vyplýva, že spotrebiteľským úverom je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky ich reálnym odovzdaním v hotovosti. Žalovaný pritom vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol ponúknutý a poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, a žalobca vystupoval v zmluvnom vzťahu ako právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V ďalšom súd pristúpil ex offo k prieskumu danej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. znení v rozhodnom pre posúdenie veci a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahovala údaj o

úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov a konečnej splatnosti úveru, ktoré údaje sú v zmysle predmetného zákona obligatórnymi náležitosťami tejto zmluvy a ich absenciu zákon sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie istiny úveru vo výške 600,- €, keďže vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 600,- € a žalovaný na úver nepoukázal žiadne platby. Zvyšnú časť žalovanej sumy súd žalobcovi nepriznal, nakoľko úver je bezúročný a bez poplatkov. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 600,- € s tým, že vo zvyšnej časti, ktorou žalobca žiadal priznať aj účtovaný poplatok z úveru, súd žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

9. Záverom súd poukazuje na to, že na daný prípad nemožno aplikovať ustanovenia o náhrade škody, aj keď žalobca v žalobe vyvoláva dojem, že sa jedná o nárok plynúci z titulu náhrady škody, nakoľko v danom prípade ide o dlh primárne vzniknutý zo záväzkového vzťahu, na ktorý je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia občianskeho zákonníka o záväzkoch. Pokiaľ aj žalobca v žalobe odvodzuje svoj nárok od rozhodnutia súdu v trestnom konaní s poukazom na to, že bol v trestnom konaní odkázaný s náhradou škody na občianske súdne konanie, súd k danému uvádza, že nárok žalobcu nie je možné posudzovať v občianskoprávnom zmysle podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu, nakoľko uvedený nárok žalobcu nespĺňa všetky atribúty škody tak, ako to predpokladá Občiansky zákonník vo svojej šiestej časti. Súd nevzhliadol akýkoľvek protiprávny úkon žalovaného, v dôsledku ktorého by žalobcovi vznikla škoda. Pokiaľ aj žalovaný neuviedol žalobcovi pravdivé informácie o svojej majetkovej situácii v čase poskytovania úveru, uvedená skutočnosť je podstatná len z pohľadu trestnoprávneho konania, avšak v civilnom konaní nepredstavuje akékoľvek protiprávne konanie. Je potrebné dôsledne odlišovať škodu v občianskoprávnom zmysle a škodu v trestnoprávnej rovine. Škodou pre účely trestného konania sa rozumie akákoľvek ujma (na majetku, na osobnostných právach a iných právach a právom chránených záujmoch, a pod.), ktorá vznikla poškodenému v súvislosti s trestným činom.

10. Žalobca požadoval od žalovaného aj zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením svojho splatného peňažného záväzku. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru (30.01.2013), teda od 31.01.2013, nie od 30.01.2013, keďže žalovaný sa mohol do omeškania reálne dostať až deň nasledujúci po splatnosti úveru, nie skôr. Úrok z omeškania súd priznal v zákonnej výške v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s poukazom na § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. s poukazom na prechodné ustanovenie obsiahnuté v § 10c tohto nariadenia, keďže však žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 5% (nižší ako skutočný zákonný úrok z omeškania), súd viazaný týmto návrhom, priznal úrok z omeškania v požadovanej výške.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže ich pomer úspechu v konaní bol približne rovnaký.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).