Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-49-2016.pdf
PDF · 76.78 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/49/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobkyne D. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX F. L. E. X, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO 35 792 757, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 6C/601/2015 - 41 zo dňa 15. 12.2015, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania potvrdzuje. II. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením konanie zastavil. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobkyni vo výške 125,00 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s.. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 2. O zastavení konania súd rozhodol podľa ust. § 96 ods. 1 veta prvá a druhá O. s. p. z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou v celom rozsahu ešte pred začatím pojednávania. O vrátení zaplateného súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Rozhodnutie vo výroku o trovách konania súd odôvodnil tým, že žalobkyňa späťvzatím zavinila zastavenie konania v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., preto jej právo na náhradu trov nevzniklo a žalovanému, ktorému by patrila náhrada trov konania, ich súd nepriznal, pretože mu v konaní vznikli iba trovy za základné úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a písomné vyjadrenie zo dňa 08.12.2015), pričom žalovaný je účastníkom viacerých súdnych konaní s podobným predmetom konania a tak úkon príprava a prevzatie nemožno považovať za samostatný úkon právnej služby s nárokom na plnú náhradu za takýto úkon. Rozhodol aj s prihliadnutím na to, že žalobkyňa zobrala žalobu späť pred začatím pojednávania a tiež z dôvodu, že žalovaný vymáha voči žalobkyni v inom (v exekučnom) konaní pomerne vysokú pohľadávku vo výške 2000,- eur istiny úveru poskytnutého žalovaným žalobkyni v decembri 2011, kde napriek vykonaným úhradám dlhu žalovanou v dobe do decembra 2015 došlo k nárastu naďalej úročenej istiny úveru na sumu 5 976,- eur, a teda je spravodlivé, aby trovy konania spojené s účasťou žalobcu v tomto konaní a jeho právnym zastúpením žalobca znášal sám. 3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie voči výroku o trovách konania (výrok III.). Navrhol uznesenie okresného súdu v tejto časti zmeniť tak, že odvolací súd žalovanému prizná náhradu trov právneho zastúpenia podľa písomného vyčíslenia uvedeného vo vyjadrení k žalobe. Uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní´. 4. Žalobca namietal, že rozhodnutie súdu o trovách konania je nezákonné z dôvodu, že súd nerešpektoval zmysel zásady zavinenia na zastavení konania vyjadrenú v ust. § 146 ods. 2 O. s. p., ktorú predstavuje sankčná náhrada trov konania, teda povinnosť toho z účastníkov, ktorý zavinil zastavenie konania, nahradiť trovy konania protistrane. Ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené,
možno aplikovať len v prípade, ak neexistujú dôvody (resp. výnimky) na priznanie náhrady trov konania podľa § 146 ods. 2 O. s. p.. 5. Žalobkyňa podala žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere v dobe, kedy už exekučné konanie prebiehalo, čiže o stave veci mohla a musela mať vedomosť. Oprávnenosť pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní bola priznaná v rámci súdneho konania, ide o právoplatne priznaný a judikovaný nárok. Exekúcia je vedená preto, že nedošlo k jeho splneniu ani v lehote na plnenie. Na povinnosť nahradiť trovy konania nemá vplyv ani skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním. K späťvzatiu nedošlo zo žiadneho dôvodu, ktorý by zavinil žalovaný. Úkon právnej služby spočívajúci v predložení písomného vyjadrenia je opodstatneným a dôvodným úkonom, ktorý sa týka merita veci. Rozhodnutie súdu tiež popiera právo žalovaného zvoliť si advokáta a dať sa zastupovať v konaní. Účelnosť tohto zastúpenia a vynaloženie trov nie je daná a ani nesúvisí s tým, či žalovaný je účastníkom viacerých sporov s podobným obsahom, ale zo skutočnosti, či podané vyjadrenie malo z procesného hľadiska účinok na správanie žalobcu, tzn., či práve z tohto dôvodu došlo k späťvzatiu žaloby. 6. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané. 7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec a odvolanie prejednal podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku III. podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Vo zvyšnej časti je uznesenie nedotknuté. 8. Konanie vo veci začalo dňa 25. 11. 2015, rozhodnutie bolo súdom prvej inštancie vydané dňa 15. 12. 2015, odvolanie žalobcu bolo podané pošte na prepravu dňa 15.01.2016 (súdu bolo doručené dňa 18.01.2016) a vec bola odvolaciemu súdu predložená dňa 28.01.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ods. 2, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 13. Predmetom preskúmania odvolacieho súdu v tomto konaní je otázka nároku na náhradu trov konania. Výsledok predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania je založený na závere, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 14. Konanie v danej veci je skončené jeho zastavením z dôvodu späťvzatia žaloby žalovanou. Právna úprava O. s. p. účinná do 30. 06. 2016 umožňovala v takomto prípade rozhodnúť podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Aplikovať ho bolo možné v prípade, ak neexistovali dôvody na priznanie náhrady trov konania podľa ust. § 146 ods. 2 O. s. p., ktoré ustanovenie je založené na procesnom zavinení účastníka (strany) na zastavení konania (veta prvá) a ak bola žaloba podaná dôvodne vzatá späť pre správanie žalovaného, kedy je povinný trovy konania uhradiť žalovaný (veda druhá). 15. Z výroku a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že o náhrade trov konania v danom prípade rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. ( výslovný odkaz na túto právnu normu v rozhodnutí síce chýba, ale aj žalovaný v jeho odvolaní námietkami vyvracia práve aplikáciu tohto ustanovenia súdom prvej inštancie na úkor ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p.) s dôrazom na existujúce dôvody spočívajúce jednak na strane žalovaného a tiež na strane žalovanej súd uzavrel, že je spravodlivé, aby trovy konania spojené s účasťou žalovaného v tomto súdnom konaní a jeho právnym zastúpením žalovaný znášal zo svojho. Takéto rozhodnutie nepopiera právo strany dať sa zastúpiť v konaní advokátom, ako namieta žalovaný. Vychádza zo zásady, že ak došlo k zastaveniu konania podľa
ust. § 96 ods. 1 O. s. p. (ust. § 144 a § 146 ods. 1 veta druhá CSP) v prípade, že žalobca vzal účinne späť žalobu, nemá zásadne žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p.. 16. Ustanovenie § 146 O. s. p. bolo nahradené ustanoveniami CSP ohľadom procesne zavinených trov konania. Preformulované ust. § 256 ods. 1 CSP obsahovo preberá právnu úpravu § 146 ods. 2 O. s. p.. 17. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania potvrdil. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní išlo o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou (dlžníkom) a žalovaným (veriteľom), a to zo zmluvy o úvere zabezpečenej blankozmenkou. Vymáhaný nárok v exekučnom konaní na základe zmenkového platobného rozkazu vychádza práve z tejto zmluvy, kde, ako okresný súd konštatoval, napriek vykonaným úhradám dlhu žalovanou počas štyroch rokov došlo k nárastu naďalej úročenej istiny úveru na sumu 5 976,- eur. Hlavnou náplňou žalovaného je požičiavanie peňazí a vymáhanie pohľadávok, k čomu má značný aj právny aparát, je všeobecne známe, že pri podnikaní dosahuje značný zisk a jeho majetková sféra nezaplatením mu trov žalobkyňou nebude ohrozená. Správne okresný súd uzavrel na základe komplexného posúdenia všetkých zistených skutočností, že je spravodlivé, aby za existujúcej situácie trovy konania znášal žalovaný zo svojho. Existujúce dôvody, ktoré okresný súd podrobne vymenováva v odôvodnení rozhodnutia možno hodnotiť aj ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania § 257 CSP (§ 150 ods. 1 O. s. p.). 18. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa a preto síce má práv na náhrad trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak žiadne trovy odvolacieho konania jej zo spisu nevyplývajú, preto odvolací súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 19. Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP) a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok ustanovených v ods. 2 § 429 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).