Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/12/2017

Uznesenie

Krajský súd v N. N. v senáte zloženom z predsedníčky senátu M.. O. A. a členov senátu M.. V. Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu, vo veci rozvodu manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v U.i, navrhovateľky - manželky: O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX U., Ulica V. XX, zastúpená splnomocneným advokátom Mgr. Ľudovítom Paulovičom, so sídlom Advokátska kancelária 984 01 Lučenec, Martina Rázusa 19 a manžela: M.a, nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U., X., zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou Zahradnikova.SK, s.r.o., so sídlom 811 05 Bratislava, Šancová 48, IČO: 50 187 309, o návrhu manželky - navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní manžela - otca maloletého dieťaťa zo dňa 04.01.2017 proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec číslo konania 21P/102/2016-17 zo dňa 20.12.2016, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že otec M. j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej dcéry S. sumou 100 eur mesačne vždy do 10. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky O., až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úprave práv a povinností rodičov k maloletej S., vedeného na Okresnom súde Lučenec pod. sp. zn. 21P/102/2016.

Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd vyhovel v celom rozsahu návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka domáhala v rámci konania o rozvod manželstva uloženia povinnosti otcovi maloletého dieťaťa prispievať na výživu maloletej S. mesačne sumou 300 eur vopred vždy do 10. dňa toho- ktorého mesiaca k rukám matky, s poukazom na ustanovenie § 366 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia pre krátkosť času nemôže súd v zásade vykonávať relevantné dokazovanie a preto vychádza z návrhu a pripojených listín. Z predloženého návrhu súd zistil, že maloletá S. je od narodenia sústavne v opatere matky, pretože otec pracuje v zahraničí. Podľa tvrdenia matky si otec plnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť až do apríla 2016 tak, že matka mala dispozičné právo k jeho účtu. Toto dispozičné právo matky otec zrušil a výživu maloletej zabezpečoval zasielaním výživného od mája do septembra 2016, pričom od októbra 2016 si otec vyživovaciu povinnosť neplní, hoci má príjem v zamestnaní v hoteli A. v Rakúsku, ktorý príjem je podľa vyjadrenia matky vo výške 1500 eur mesačne. Matka má podľa predloženého potvrdenia o výške príjmu priemernú mesačnú mzdu v sume 500,93 eur. Vzhľadom na to, že otec si zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojej maloletej dcére bezdôvodne neplní, súd vyhovel návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a výživné určil v rozsahu matkinho návrhu, pretože dokazovanie o možnostiach a schopnostiach rodičov presahuje rámec konania o nariadení neodkladného opatrenia. Neodkladnosť návrhu matky súd konštatoval z tej skutočnosti, že otec pracuje a zdržiava sa v cudzine, pričom príslušné konanie, s ktorým sú spojené práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, teda o

rozvod manželstva, môže byť z týchto dôvodov neúmerne predĺžené, pričom maloleté dieťa je na výživu odkázané.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal otec maloletého dieťaťa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Poukázal na znenie ustanovenia § 366 Civilného mimosporového poriadku a namietal, že súd prvej inštancie v rámci rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia vôbec nezohľadňoval kritériom určenia výživného v nevyhnutnej miere tak, ako to ustanovuje právna úprava. Súd pri rozhodovaní nezohľadnil nevyhnutnú mieru určenia vyživovacej povinnosti, ale schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Uvedený postup súdu prvej inštancie je preto v značnom rozpore s účelom, zásadami a právnou úpravou konania o nariadení neodkladného opatrenia. Kritériá, o ktoré súd opieral svoje napadnuté rozhodnutie, nemožno v celom rozsahu uplatňovať v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, nakoľko ich zhodnotenie vyplýva až z podrobne vykonaného dokazovania, pričom však dokazovanie vykonané nebolo. Odvolateľ zdôrazňuje, že obsahom neodkladného opatrenia je výlučne výživné v nevyhnutnej miere, teda výživné určené len na uspokojenie základných životných potrieb maloletého dieťaťa a to práve z dôvodu, že dokazovanie majetkových a finančných pomerov rodičov presahuje možnosti konania o neodkladnom opatrení. Výživné v nevyhnutnej miere je preto vo väčšine prípadov len užším nárokom dieťaťa než samotný nárok dieťaťa na plnenie z vyživovacej povinnosti zo strany rodiča podľa ustanovenia § 62 a nasl. zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine. Rozhodnutie súdu je tak podľa otca maloletého dieťaťa v rozpore jednak so zaužívanou praxou súdov, ako aj v rozpore so zákonnou úpravou. Okrem uvedeného poukázal aj na fakt, že súd neodkladným opatrením určil výšku výživného na sumu 300 eur, čo matka požaduje aj v konaní vo veci samej, z čoho je nepochybne taktiež zrejmé, že priznanie celkovej sumy 300 eur nemôže byť určenie výživného len v nevyhnutnom rozsahu. Ďalej otec dieťaťa namietal, že nie je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie zrejmé, ako mohol súd prvej inštancie vyhodnotiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, keďže vo veci neprebehlo žiadne dokazovanie. Matka v rámci návrhu vôbec neuviedla celkovú sumu nákladov na maloletú, akurát poukázala na výšku sumy výživného, ktorá podľa jej subjektívneho názoru zodpovedá oprávneným potrebám maloletej a majetkovým pomerom otca. Otec poukázal na znenie ustanovenia § 2 písm. c/ bod 2 zákona číslo 601/2003 Z.z. o životnom minime a domnieva sa, že v zmysle ustálenej judikatúry súdov je výživné v nevyhnutnej miere na úrovni životného minima osoby, teda v rozmedzí od 90 do 110 eur mesačne. Má teda za to, že matkou požadované výživné je neprimerané. Odvolateľ taktiež uviedol, že okrem spoločnej maloletej dcéry má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému synovi z prvého manželstva V., na výživu ktorého prispieva mesačne na základe rozhodnutia súdu výživným vo výške 65 eur. Otec maloletého dieťaťa ďalej v odvolaní poprel pravdivosť tvrdenia matky, že je maloletá od svojho narodenia v sústavnej starostlivosti výlučne len matky. V odvolaní uvádzal jednotlivé obdobia v roku 2013 až do roku 2016 vypočítané podľa počtu dní, v ktorých mal mať nepretržitý pobyt na Slovensku a v ktorých pomáhal matke so zabezpečovaním starostlivosti o ich spoločnú dcéru. Otec ďalej v odvolaní popieral tvrdenia matky o tom, že si od októbra 2016 neplní svoju vyživovaciu povinnosť vôbec. Z výpisu z účtu za mesiac september 2016 vyplýva, že naposledy zaslal matke peňažné plnenie vo výške 100 euro na výživné. V mesiaci október 2016 mal otec podľa svojho tvrdenia maloletú v starostlivosti nepretržite počas jedného týždňa, počas ktorého sa výlučne on staral o maloletú, vrátane finančného zabezpečenia tejto starostlivosti a teda touto formou sa podieľal na plnení svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej. Okrem toho otec uviedol veci, ktoré zakúpil maloletej. V mesiaci november 2016 mal maloletú takmer počas celého mesiaca v osobnej starostlivosti otec, počas ktorého obdobia maloletej zabezpečoval všetku starostlivosť a pokrýval všetky jej výdavky. Uviedol, že počas tohto mesiaca ich matka takmer nekontaktovala. Má teda za to, že rovnako aj v mesiaci november 2016 si plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej a to formou osobnej starostlivosti, ako aj vo forme peňažného plnenia, ktoré vynaložil na zabezpečenie potrieb maloletej v danom mesiaci. V mesiaci december 2016 mal maloletú v starostlivosti nepretržite počas jedného týždňa, počas ktorého výlučne on zabezpečoval osobnú starostlivosť o dcéru, vrátane finančného zabezpečia tejto starostlivosti. Má tak za to, že v tomto mesiaci si touto formou plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Uviedol, že aj v minulosti sa o dieťa staral a vždy sa snažil, aby mala všetko, čo potrebuje. Je zrejmé, že výživa maloletej nebola nikdy ohrozená, všetky náklady, a to aj nad rámec nevyhnutného rozsahu, boli zabezpečované oboma rodičmi, a teda na dočasnú úpravu výživného na maloletú nebol daný dôvod. Otec dieťaťa v odvolaní potvrdil, že jeho priemerný čistý mesačný príjem je vo výške okolo 1425,16 euro. Uviedol však, že tento príjem nie je garantovaný, keďže jeho práca je sezónneho charakteru a nie je preto vykonávaná na základe pracovnej zmluvy. Uvedené teda znamená, že v prípade, ak v hoteli, v ktorom pracoval, bude nedostatok hostí, jeho príjem sa v tomto období výrazne znižuje, prípadne môže prísť o prácu úplne.

Uvedený fakt demonštruje výplatná páska za mesiac apríl 2016, keby bola jeho čistá mesačná mzda vo výške 260,66 eur. Otec v odvolaní taktiež argumentoval, že podľa potvrdenia o príjme matky je matka taktiež zárobkovo činná, čo znamená, že matka nie je bez finančných prostriedkov a nie je tak namieste tvrdiť, že by maloletej niečo chýbalo vo vzťahu k zabezpečeniu jej základných potrieb a starostlivosti. Na základe uvedeného potom otec navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, alternatívne navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že mu uloží povinnosť prispievať na výživu maloletej dcéry mesačne sumou 100 eur vždy do 10. dňa toho- ktorého mesiaca vopred k rukám matky až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva. Otec k odvolaniu pripojil listinné dôkazy, na obsah ktorých v odvolaní poukázal, dodatočne doplnil ako dôkaz k odvolaniu aj fotokópiu rodného listu syna V. a rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 9P/157/2012 - 71 zo dňa v 18. 12. 2012, ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť na tohto maloletého syna vo výške 65 eur mesačne počnúc od 1. 11. 2012. Dodatočne ešte otec k odvolaniu doplnil aj ďalší listinný dôkaz a to fotokópiu potvrdenia zamestnávateľa otca o tom, že ku dňu 15. 3. 2017 na skončí jeho pracovný pomer z dôvodu ukončenia sezónnej práce a to z dôvodu na strane zamestnávateľa, na základe čoho otec argumentuje, že od uvedeného dátumu nebude mať príjem.

3. Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s výrokom, ako aj odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Uviedla, že je to práve otec maloletej, kto uviedol vo svojom odvolaní viaceré zavádzajúce tvrdenia a polopravdy, ktoré výrazne skresľujú skutočný stav veci, nakoľko zrejme nechce platiť výživné na svoje maloleté dieťa v primeranom rozsahu. Rozhodnutie súdu považuje matka za správne a dostatočne zdôvodnené, nakoľko súd v prvom rade rozhodol v lepšom záujme maloletého dieťaťa. Matka zdôraznila, že otec vo svojom odvolaní sám potvrdil výšku jeho čistého mesačného príjmu za obdobie január až november 2016 vo výške približne 1425,16 eur. Skutočnosť, že otec prispieva aj na výživu ďalšieho jeho maloletého dieťaťa nemá podľa názoru matky relevantný vplyv na jeho povinnosť platiť výživné na maloletú S., pričom matka poznamenala, že výška výživného, ktoré otec platí maloletému synovi je v porovnaní s jeho príjmom len zanedbateľný výdavkom a svedčí vo všeobecnosti o postoji otca k vyživovacej povinnosti voči svojim maloletým deťom. Otec maloletej ani v samotnom odvolaní nepreukázal, že by matke maloletej na jej výživu prispieval akoukoľvek finančnou sumou a boli tak podľa jej názoru splnené všetky zákonné predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia. Matka maloletej uviedla, že sporadická osobná starostlivosť, ktorú otec zabezpečoval maloletej počas doby jeho pobytu na Slovensku, nie je v žiadnom prípade spôsobilá plne kompenzovať jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Taktiež obdobia, ktoré otec uviedol, v ktorých sa mal nachádzať na území Slovenskej republiky, sú zanedbateľné oproti obdobiam, keď bola maloletá vo výhradnej osobnej starostlivosti matky. Taktiež otcom prezentované časové údaje, počas ktorých mala byť maloletá v osobnej starostlivosti otca, nie sú presné a sú účelovo skresľované v prospech otca. Taktiež matka popiera tvrdenie otca, že počas tejto doby matka dieťa vôbec nekontaktovala, pričom to bol práve otec maloletej, ktorý matke bránil v telefonickom kontakte s maloletou. Matka k svojmu vyjadreniu k odvolaniu otca pripojila fotokópie príjmových pokladničných dokladov o výdavkoch matky na maloletú, ktorými má preukázať odôvodnené potreby maloletej. Taktiež matka predložila súdu zmluvu o nájme bytu, pričom poznamenala, že v žiadnom prípade nie sú všetky doklady o výdavkoch na maloletú kompletné. Uviedla tiež, že maloletá trpí kožným ochorením - atopickou dermatitídou, ktorá vyžaduje intenzívnu liečbu vo forme premasťovacích krémov a kozmetických prípravkov na citlivú pokožku. V závere odvolania matka poznamenala, že rozhodnutie odísť s maloletou dcérou zo spoločnej domácnosti s otcom bolo pre ňu jediným riešením, ako sa vyhnúť psychickému nátlaku zo strany otca počas jeho pobytu v Slovenskej republike a zároveň zabezpečiť pre maloletú dcéru vyhovujúce a stabilné prostredie pre zdravý vývoj, pričom takéto konanie matky nebolo v žiadnom prípade motivované ekonomickým záujmom. Na základe uvedeného matka navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu len v stručnosti uviedol, že zastáva názor, že každé konanie ohľadom určenia výživného je v záujme maloletého dieťaťa a vzhľadom na túto skutočnosť navrhuje rozhodnúť v zmysle vykonaného dokazovania.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej „CMP“ a bez nariadenia pojednávania

v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 a contrario uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 388 CSP, v spojení s ustanovením § 366 CMP, zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

6. Podľa ustanovenia § 1 podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

7. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ustanovenia § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

10. Podľa ustanovenia § 361 CMP, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

11. Podľa ustanovenia § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere..

12. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016 nadobudli účinnosť nové procesné predpisy - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, upravujúci konanie o rozvod manželstva vo svojich ustanoveniach § 92 až 100. Popri všeobecnej právnej úprave neodkladných opatrení obsiahnutých v ustanoveniach § 324 až 342 Civilného sporového poriadku Civilný mimosporový poriadok obsahuje aj osobitnú právnu úpravu neodkladných opatrení v ustanoveniach § 360 až 369 CMP, pričom v ustanovení § 366 je upravená zákonná možnosť a kritérium nariadenia neodkladného opatrenia pri určení povinnosti platiť výživné.

13. Návrhom datovaným dňa 19.12.2016 matka maloletého dieťaťa podala návrh na rozvod manželstva, s ktorým konaním je spojené aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Matka súčasne v návrhu na rozvod manželstva navrhla nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti otcovi maloletého dieťaťa prispievať dočasne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, na výživu maloletej mesačne sumou 300 eur splatnou dopredu vždy k 10. dňom príslušného kalendárneho mesiaca k rukám matky. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka zdôvodnila skutočnosťou, že otec maloletého dieťaťa pracuje v zahraničí, pričom jej od mája roku 2016 zrušil dispozičné právo k svojmu účtu, od mája až do septembra 2016 zabezpečoval výživu ich spoločnej maloletej dcéry mesačne sumou približne 200 až 400 eur, pričom predmetné platby boli nepravidelné a od októbra 2016 otec dieťaťa prestal posielať maloletej výživné úplne.

14. Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a vychádzajúc z odvolacích dôvodov, ako aj vychádzajúc zo všetkých skutočností známych z obsahu spisu, sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konkrétnej veci boli naplnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa dočasne upravili pomery maloletého dieťaťa a to vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti otca k maloletej. Matka maloletého dieťaťa tvrdila, že od októbra 2016 otec maloletej prestal prispievať pravidelnými mesačnými platbami na výživnou maloletého dieťaťa. Odvolací súd poznamenáva, že toto tvrdenie matky nepoprel ani samotný otec v odvolaní, ktorý sa domnieval, že svojou osobnou starostlivosťou o maloletú v ním špecifikovaných týždňoch mesiacov október, november a december 2016, si v plnom rozsahu plnil zároveň aj vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Odvolací súd však poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Pokiaľ rodičia maloletého dieťaťa, voči ktorému majú zákonnú vyživovaciu povinnosť, nežijú spolu, pričom dieťa sa nachádza (v prevažnej časti) v osobnej starostlivosti jedného z rodičov - v konkrétnom prípade matky - je druhý rodič povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa v pravidelných opakujúcich sa peňažných sumách a to mesačne vopred, preto neobstojí argument otca, ktorý si svojvoľne vykompenzoval plnenie si vyživovacej povinnosti za jednotlivé týždne, v ktorých sa podľa jeho tvrdenia malo maloleté dieťa

nachádzať v jeho osobnej starostlivosti, že si plní riadne vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ tak ani otec nepopiera, že peňažnou sumou a to pravidelnou a poskytnutou matke dieťaťa vopred neprispieval v období od októbra 2016 na výživu maloletej, je tak zrejmé, že boli naplnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd predbežne uložil povinnosť otcovi prispievať a to pravidelne, vopred a pevnou sumou na výživné pre maloleté dieťa.

15. Odvolací súd však, vychádzajúc striktne zo zákonnej úpravy podľa ustanovenia § 366 a plne rešpektujúc charakter a sledovaný účel procesného inštitútu neodkladného opatrenia, sa však prikláňa k názoru odvolateľa - otca, ktorý argumentuje neprimeranosťou súdom určenej sumy predbežného výživného vo výške 300 eur mesačne, ktorá suma zodpovedá aj požadovanému nároku matky na výživné na maloletú dcéru aj v rozhodnutí vo veci samej, pretože takáto suma nezodpovedá zákonným kritériám pre nariadene neodkladného opatrenia a to platiť výživné v nevyhnutnej miere. Aj keď v štádiu, kedy súd ešte vo veci nevykonáva relevantné dokazovanie ohľadom zistenia skutočných pomerov oprávnenej osoby a schopnosti a možnosti povinnej osoby, avšak vzhľadom na všetky okolnosti vyplývajúce zo spisu je zrejmé, že zákonom sledovanému účelu nariadenia neodkladné opatrenia platiť výživné pre maloleté dieťa a to zmysle zákonného kritéria len v nevyhnutnej miere, plne zodpovedá suma 100 eur mesačne, ktorá napokon zodpovedá aj samotnému odvolaciemu návrhu otca. Odvolací súd len poznamenáva, že pokiaľ neskôr, v štádiu odvolacieho konania otec predložil odvolaciemu súdu ako dôkaz potvrdenie zamestnávateľa, že ku dňu 15. 3. 2017 na skončí jeho pracovný pomer z dôvodu skončenia sezónnej práce a to z dôvodu na strane zamestnávateľa, v dôsledku čoho by otec od tohto obdobia mal stratiť podľa jeho tvrdenia pravidelný mesačný príjem, tento listinný dôkaz odvolací súd ako zásadný z hľadiska určenia jeho povinnosti predbežne prispievať na výživu maloletej nezohľadnil. Odvolací súd poznamenáva, že týmto listinným dôkazom sa deklaruje skutočnosť, ktorá ešte nenastala a teda nie je istá, navyše z predložených potvrdení o príjme otca za uplynulý rok a to od januára 2016 až po november 2016 u toho istého zamestnávateľa je zrejmé, že otec uplynulý rok pracoval nielen sezónne, ale počas všetkých mesiacov uplynulého roka, pričom za každý mesiac uplynulého roka poberal mesačne príjem približne vo výške 1500 eur za jednotlivé mesiace, s výnimkou mesiaca apríl 2016, kedy otec poberal príjem len v sume 260,56 eur. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že plnenie si vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému dieťaťu je jeho prvoradou zákonnou povinnosťou a preto je na povinnom rodičovi, aby vyvinul dostatočné úsilie a snahu zabezpečiť si stabilný mesačný príjem a upraviť si svoje pomery tak, aby bol schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu minimálne v rozsahu ním samotným navrhovanej sumy 100 eur mesačne do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, v ktorom súd vykoná podrobnejšie dokazovanie a preskúmanie tak schopností a možností povinného rodiča, ako aj jeho majetkových a príjmových pomerov. Pri rozhodovaní, ktoré sa priamo dotýka pomerov maloletých, je súd povinný a aj oprávnený prihliadať predovšetkým na záujmy maloletého dieťaťa a rozhodnúť v zásade spôsobom, ktorý je vzhľadom na všetky doposiaľ známe okolnosti a skutočnosti pre maloleté dieťa tým najoptimálnejším.

16. Vzhľadom na tvrdené a doposiaľ preukázané skutočnosti odvolací súd mal zistené, že v súčasnosti je dôvodná dočasná úprava pomerov maloletého dieťaťa a to pokiaľ ide uloženie povinnosti otcovi dieťaťa predbežne prispievať na jeho výživu výživným v nevyhnutnej miere, keďže otec od mesiaca októbra 2016 na výživu maloletej dobrovoľne a to pravidelnými vopred k rukám matky poukazovanými peňažnými sumami neprispieva vôbec.

17. Odvolací súd z uvedených dôvodov potom uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 388 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 a v nadväznosti na kritériom obsiahnuté v ustanovení § 366 CMP, zmenil tak, ako je obsiahnuté vo výroku tohto uznesenia. Vo zvyšnej, prevyšujúcej časti matkou navrhovanej sumy výživného, odvolací súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .