Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-451-2016.pdf
PDF · 84.25 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/451/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej, v spore navrhovateľky D. Ľ., V.. XX.XX.XXXXX, R. XX, proti odporcom 1) J. I., V.. X.X.XXXX, B., P. XXXX/XX a 2) Krajskému riaditeľstvu PZ Košice, Košice, Kuzmányho 8, o zaplatenie 8.460 € s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie, č.k. 7C/373/2013-88 z 6.8.2015
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že podanie navrhovateľky postúpené Okresnému súdu Košice - okolie Okresným súdom Michalovce dňa 20.9.2013 na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 12NcC/29/2013-46 z 19.8.2013 odmietol a že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Návrhom postúpeným Okresnému súdu Košice - okolie dňa 20.9.2013 na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 12NcC/29/2013-46 z 19.8.2013 sa navrhovateľka zastúpená S.. Š. Č., so sídlom Agroreál - Trebišov, Cukrovarská 2/21, Trebišov domáhala náhrady ušlého zárobku, straty na budúcom dôchodku, náhrady za poškodenie zdravia, náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, a nákladov na liečbu zranení spôsobených pri nehode dňa 28.1.2010 spolu vo výške 8.460,- eur s príslušenstvom. Vzhľadom na to, že nesprávnosť a neúplnosť podania - návrhu na začatie konania, bránili jeho vecnému vybaveniu, súd v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p. uznesením č. k. 7C/373/2013-76 z 14.1.2015 vyzval navrhovateľku na jeho opravu a doplnenie s príslušným zákonným poučením. Za týmto účelom bola navrhovateľke poskytnutá 10 dňová lehota pod následkom odmietnutia podania v prípade jej márneho uplynutia.
3. Vady návrhu podľa uvedeného uznesenia súdu spočívajú v neúplnosti skutkového odôvodnenia návrhu, nakoľko v ňom nie je uvedené akým titulom sa navrhovateľka domáha zaplatenia sumy 8.460,- eur, keďže podaným návrhom sa domáha viacerých čiastkových nárokov, absentuje jednoznačná špecifikácia a vyčíslenie jednotlivých uplatnených nárokov; ďalej nie je uvedené akého konkrétneho nároku /nárokov/ sa domáha titulom náhrady škody na zdraví (bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, iné), chýba vyčíslenie každého nároku zvlášť, s tým, že pokiaľ sa domáha náhrady škody na zdraví nie je uvedené kedy (dátum) a kde (miesto) škoda na zdraví vznikla, kedy sa dozvedela o výške tejto škody, nároky nie sú odôvodnené (opis zdravotných následkov nehody, spôsobu a priebehu liečby, bolesti prežívanej po nehode, príp. bolesti, ktorú prežíva v dôsledku nehody v súčasnosti, porovnanie spôsobu života /rodinného, pracovného, a iného spoločenského./ pred a po nehode, uvedenie ako sa sťažilo jej uplatnenie v spoločnosti, a iné.); v prípade plnenia titulom ušlého zárobku, „straty na budúcom dôchodku“ nie je odôvodnený ten - ktorý nárok, nie je uvedený spôsob určenia výšky požadovaného plnenia; v prípade náhrady nákladov spojených s liečením presnou tieto nie sú špecifikované, nie je uvedené kedy a v akej výške vznikli; ostatné uplatnené nároky nie sú špecifikované a odôvodnené;
požadované príslušenstvo nie je špecifikované - nie je uvedená výška sadzby príslušenstva, suma, z ktorej je počítané, a časové obdobie, za ktoré má byť zaplatené, ďalej nie je uvedené, či si navrhovateľka uplatňuje všetky nároky od obidvoch odporcov, ak nie, zaplatenie ktorého nároku požaduje od odporcu v 1. rade a ktorého od odporcu v 2. rade, a z akého dôvodu. V petite návrhu (t.j. návrhu ako má súd rozhodnúť) navrhovateľka neuviedla sumu, ktorú požaduje titulom toho - ktorého nároku zvlášť, ďalej či sa zaplatenia istiny a jej príslušenstva domáha od odporcov jednotlivo, ak áno, v akej výške a od ktorého, presne neoznačila príslušenstvo, zaplatenia ktorého sa od odporcov domáha, a neuviedla výšku sadzby konkrétneho príslušenstva, z akej sumy je počítané, a za aké časové obdobie.
4. Súd citoval §§ 42 ods. 3, 79 ods. 1 O.s.p. a dôvodil, že navrhovateľka v návrhu na začatie konania spojila viac vecí - uplatňuje si viac čiastkových nárokov, a to ušlý zárobok, stratu na budúcom dôchodku, náhradu za poškodenie zdravia, za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolestné, a náhradu nákladov na liečbu zranení spôsobených pri dopravnej nehode, vyčíslených v petite súhrnnou sumou 8.460,- eur, ktoré skutkovo vôbec neodôvodnila a nešpecifikovala konkrétne sumy dielčich nárokov. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na skutočnosť, že bez špecifikácie čiastkových nárokov sa ani odporcovia nemôžu k návrhu relevantne vyjadriť a uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu. Nakoľko navrhovateľka svoje podanie neopravila a nedoplnila podľa uznesenia súdu, ktorým bola na odstránenie vád vyzvaná, a v ktorom bola náležite poučená o spôsobe ako nedostatky návrhu odstrániť ako aj o následkoch nedoplnenia návrhu, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podanie navrhovateľky odmietol.
5. V podanom odvolaní navrhovateľka žiadala , aby bolo zrušené napadnuté uznesenie, ale súd môže zrušiť toto uznesenie, keďže ona si chce nechať vypracovať znalecký posudok (v odvolaní uvedené nesprávne „podudok“ na č. l. 93) a na základe neho bude môcť vykonať aj špecifikáciu jej návrhu. Tým, že súd odmietol jej podanie, má za to, že jej zabránil konať pred súdom a brániť sa. Je to v rozpore so zákonom, ako aj s Ústavou SR. Ona písomne splnomocnila pre zastupovanie svojej osoby S.. Č., ktorý vystupoval pred ňou ako osoba znalá práva. Ona vôbec nemohla mať ani tušenie, že menovaný ju nemôže zastupovať. Zverila mu všetky písomnosti a dôkazné materiály, ktoré jej do dnešného dňa neodovzdal. Menovaný splnomocnený zástupca spísal žalobu a ona nemohla vedieť, že táto žaloba nie je dobre právne postavená, do dnešného dňa jej ju neodovzdal. Predložila odvolaciemu súdu dôkaz, a to výzvu zo dňa 4.9.2014 a faktúru čís. 0002/2012 od menovaného splnomocneného zástupcu. Má za to, že na jej strane je dôvod podať odvolanie, pretože má za to, že doteraz zistený skutkový stav právne neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a preto rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
6. Odvolací súd postupom podľa § 385 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie s zistil, že je vecne správne a treba ho potvrdiť podľa § 387 CSP, pričom odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a preto sa v odôvodnení obmedzuje na skonštatuje správnosti dôvodov napadnutého uznesenia.
7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zák. č. 160/2015 Z.z., ďalej len CSP) a odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016 musel postupovať na základe úpravy z prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Odvolanie však bolo podané ešte pred 1.7.2016, ak podmienky jeho prípustnosti (vrátane podmienky, či bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote), je treba posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania podľa príslušných ustanovení O.s.p., dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán sporu, lebo odvolacie konanie, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP). Vznikla tu aj potreba ústavne konformného výkladu noriem vnútroštátneho práva podľa čl. 3 ods. 1 CSP.
8. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 355 CSP), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 365 ods.1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade strana sporu objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
9. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích dôvodov.
10. Napadnuté uznesenie zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené. V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno uzavrieť, že žalobcami uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
11. Pod spravodlivým súdnym procesom treba rozumieť povinnosť súdu zabezpečiť rovnosť zbraní, t.j. možnosť uplatnenia práv, teda možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, zúčastniť sa na procesných úkonoch, možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu a pod. ale aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods.1 ústavy a v čl. 6 ods.1 Dohovoru (napr. III. ÚS209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS260/06, III. ÚS153/07).
12. Odvolací súd chápe námietky navrhovateľky v odvolaní, že musela niekoľkokrát jej zástupcu (tzv. známeho celému Okresnému súdu Trebišov) vyzývať, aby vykonával úkony a zabezpečil jej právo na obhajobu, ale sama si mohla byť vedomá toho, že nemá právnické vzdelanie a nie je žiadnym zástupcom s právnickým vzdelaním. O. i. mu mala zaplatiť aj 600 € a preto ho pýtala o rozpis nejakých prác, ktoré urobil v jej kauze (v zákonnej lehote napr. nepodal sťažnosť voči uzneseniu vyšetrovateľa).
13. Na základe uvedeného potom jej námietky, že v celom vyšetrovacom konaní boli vážne vady, preto vyšetrovací orgán riadne nevyšetril dopravnú nehodu a do dnešného dňa nebol vo veci podaný znalecký posudok (opakovane nesprávne „podudok“), ktorý by z poškodenia oboch vozidiel vychádzal a určil rýchlosť vozidla, ktoré do nej narazilo, neznamená ešte, že jej odvolanie je opodstatnené a že je rozhodnutie súdu nesprávne a nezákonné.
14. Treba uviesť, že Krajský súd v Košiciach vo veci 12NcC/29/2013 uznesením vylúčil všetkých sudcov z prejednávanie a rozhodovania vo veci a túto vec prikázal OS Košice-okolie vzhľadom na negatívny vzťah k zástupcovi, okrem iného aj uznesením OS Košice-okolie z 26.9.2014 zastúpenie navrhovateľky S.. Č. v Trebišove ani nepripustil, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť.
15. Nemôže súd prvej inštancie konať bez riadneho návrhu, bez špecifikácie čiastkových nárokov sa ani odporcovia nemôžu k návrhu relevantne vyjadriť a uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, navrhovateľka svoje podanie neopravovala a nedoplňovala podľa uznesenia súdu, preto správne a zákonné je uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým podanie navrhovateľky odmietol.
16. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.