Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Co-46-2017.pdf
PDF · 88.6 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/46/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: CD Constulting, s.r.o., so sídlom Praha 1, Nové Město, Politických vězňů 1272/21, IČO: 264 29 705, Česká republika, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Gr? sslingova 4, proti žalovanému: F. Q., nar. XX.X.XXXX, X. č. XXX, o zaplatenie zmenkovej odmeny, zmenkového úroku a príslušenstva, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 11C/27/2014-83 zo dňa 14. septembra 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Stranám sporu n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd postupom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 (v ďalšom texte už len „Nariadenie“) vydal rozsudok a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu pozostávajúcu zo zmenkového úroku, úroku zo zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny. Zároveň samostatným výrokom (pri apalikácii § 298 ods. 1 CSP) určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku (špecifikovanú vo výroku) obsiahnutú v čl. 13 Všeobecných podmienok úverovej zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami dňa 3.12.2010.
2.Žalobca odôvodnil podanú žalobu tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú žalovaný vystavil dňa 3.12.2010 na zmenkovú sumu 2.114,50 eur, pričom sa žalovaný zároveň zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 26.4.2011. Žalovaný doposiaľ uhradil 2365 eur. Súd prvej inštancie východiskovo považoval za jednoznačne preukázané, že posudzovaná blankozmenka bola vystavená ako zabezpečovací právny prostriedok k spotrebiteľskej zmluve. Za takýchto okolností vymedzil svoje oprávnenie posudzovať právny základ zmenkového vzťahu. Nadväzne konštatoval, že bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007), resp. ak dohoda o vypĺňacom práve pri blankozmenke nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje indosáciou zmenky vymôcť od spotrebiteľa plnenie z neprijateľných podmienok, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
3.Na základe toho pristúpil okresný súd k posúdeniu zmluvnej podmienky nachádzajúcej sa v čl. 13 Všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy a dospel k záveru, že je - z viacerých dôvodov
- neprijateľnou (§ 53 ods. 5 OZ) a teda neplatnou zmluvnou podmienkou. Vykonaným dokazovaním mal totiž preukázané, že dotknutá zmluvná podmienka podľa nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, tvorila neoddeliteľnú súčasť formulárovej úverovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorej uzavretie
bolo podmienené podpisom zmenky zo strany spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ obsah úverovej zmluvy nemohol ovplyvniť. Predmetné dojednanie preto spôsobuje značnú nerovnováhu práv a povinností v neprospech spotrebiteľa, čím došlo k zneužitiu inštitútu zmenkového práva na ťarchu spotrebiteľa. 4.Neprijateľnou je dotknutá zmluvná podmienka aj preto, že na základe tejto podmienky vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany Pohotovosť, s.r.o. na navrhovateľa CD Consulting, čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia totiž nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať práva spotrebiteľa. Taký záver vyplýva z charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa skúmanie dôvodu vzniknutého záväzku. 5.Ďalej je podľa súdu prvej inštancie dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v článku 13 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy neplatné aj podľa § 37 ods. 1 OZ pre neurčitosť a nepreskúmateľnosť. Ku dňu uzavretia dohody totiž spotrebiteľ nevedel, aká suma do zmenky bude dopísaná a neboli ani určitým, preskúmateľným spôsobom stanovené kritériá, na základe ktorých zmenková suma do zmenky mala byť dopísaná. Zároveň neprijateľnosť vyplýva aj z § 53 ods. 4 písm. j/ OZ, nakoľko výška úveru (dlhu) a úroku mala byť takto určená až v čase splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo vypísať zmenkovú sumu a splatnosť zmenkového úroku podľa článku 13 Veobecných podmienok. 6.Napokon, neprijateľnou je predmetná zmluvná podmienka i z dôvodov, že umožnila veriteľovi uložiť spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku neprimerane vysokú sankciu, obísť zákonné ustanovenie a vpísať do zmenky pri jej vyplnení také plnenie, na ktoré mu vôbec nevznikol nárok, resp. že sa s ňou spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy.
7.Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka - spotrebiteľa a v príčinnej súvislosti s tým neprimerane navýšil svoju pohľadávku na úkor spotrebiteľa. Takémuto konaniu preto nemohol poskytnúť súdnu ochranu.
8.O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 255 ods. 1,2 , § 256 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP) tak, že procesne úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si predmetný procesný nárok neuplatnil.
9.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené. Už na tomto mieste odvolací súd považuje za nutné konštatovať, že hoci odvolanie je zdanlivo rozsiahle, žalobca v jeho rámci opakovane uvádza tie isté argumenty (neraz dokonca úplne identicky slovne formulované) a neprimerane obšírne cituje z rozhodnutí súdov v iných (údajne skutkovo a právne zhodných) veciach. Zároveň z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že takmer totožné odvolania podáva i v iných veciach, v ktorých vystupuje ako žalobca a uplatňuje práva zo zmenky s odkazom na nariadenie č. 861/2007; a to bez ohľadu na konkrétne východiská, úvahy a závery súdov prvej inštancie. To znamená, že svojim charakterom ide (okrem iného tiež) o formulárové odvolanie.
10.Odvolateľ predovšetkým vytýkal okresnému súdu, že vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (úverovou zmluvou, exekučným spisom), ktoré dokazovanie strany sporu nenavrhovali a z takéhoto dokazovania vyabstrahoval skutočnosti, ktoré neboli tvrdením ani jednej zo sporových strán (spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu). Pokiaľ žalobca v konaní predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, súd v súlade s prejednacou zásadou ovládajúcou sporové konanie mal rozhodnúť o jeho nárokoch len z tohto ním predloženého dôkazu. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a z vykonaného dokazovania nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy.
11.Ďalej žalobca zdôraznil znenie ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb., z ktorého vyplýva, že žalovaná nie je vo všeobecnosti oprávnená vznášať kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky. Mohla síce vzniesť určité námietky, ale následne znáša dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a nie je prípustné, aby túto iniciatívu prevzal súd. Napokon odvolateľ poukazoval na povahu/charakter zmenkového záväzku, ktorý je priamy, bezprostredný, nesporný, abstraktný, samostatný a celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. Zdôraznil, že nadobúdateľ zmenky je chránený a nemožno mu rozpor s dohodou o vyplňovacom práve namietať, okrem prípadu zlomyseľnosti alebo hrubej nedbanlivosti. Okrem toho samotný zákon o spotrebiteľských úveroch pripúšťal na zabezpečenie
nárokov zo spotrebiteľského úveru vystavenie zmenky, vrátane blanko zmenky. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia.
12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
13. Zásadná odvolacia námietka týkajúca sa nemožnosti vykonania dokazovania bez návrhu niektorej z procesných strán neobstojí. Takéto oprávnenie totiž vyplývalo súdu priamo z textu zákona - § 295 CSP. Výnimočnosť je daná osobitným významom „európskeho“ rozmeru ochrany spotrebiteľa. Na tomto určujúcom závere nič nemení základná charakteristika/povaha zmenky, práve naopak, indícia o zneužití inštitútu zmenky na obídenie/porušenie všeobecnými súdmi poskytovanej/garantovanej spotrebiteľskej ochrany musí nevyhnutne viesť k skúmaniu rozhodujúcich právnych a skutkových okolností z úradnej moci. Inými slovami, len samotná skutočnosť, že žalobca uplatní svoj nárok podľa nariadenia č. 861/2007 s „využitím“ inštitútu zmenky neznamená, že súd nemusí (v zmysle ponímania odvolateľa vôbec) reflektovať a rešpektovať svoje zákonné povinnosti v konaniach „so slabšou stranou“ - spotrebiteľom. Napadnuté rozhodnutie totiž správne zohľadňuje, že v rámci politík Európskej únie je ochrana spotrebiteľov jedným z jej hlavných a trvalých cieľov, pričom táto hodnota je postavená na roveň iných hodnôt verejného poriadku. V nemalej miere (vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam súdeného prípadu) až účelovým a zavádzajúcim je preto odvolateľom podsúvaný záver, že v prípade uplatňovania nároku zo zmenky nie je súd oprávnený prihliadnuť na kauzálny základ konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu. Presne v opačnom duchu je totiž aj v judikatúre Európskeho súdneho dvora, resp. Súdneho dvora EÚ definovaná pre všeobecné (vnútroštátne) súdy povinnosť/nevyhnutnosť skúmať i pri nároku zo zmenky postavenie žalovanej ako spotrebiteľa. 14.Krajský súd v danej spojitosti dáva do pozornosti odvolateľa spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 93/2015), reflektujúceho práve opísané charakteristiky spotrebiteľskej ochrany.
15.Nadväzne sa odvolací súd stotožnil s vyhodnotením komplexu dôvodov, ktoré vo svojom rozhodnutí pomenoval/označil súd prvej inštancie a ktoré ho viedli k záveru o neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky. Odvolateľ predovšetkým neuvádza skutočnosti, ktoré by aspoň nasvedčovali tomu, že základný právny vzťah medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným nebol vzťahom spotrebiteľským. Z tohto aspektu už len samotná skutočnosť, že pôvodne uplatňovaný zmenkový úrok vo výške 0,25% denne (t.j. 91,25 % ročne) predstavuje neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky (čo uznal i odvolateľ), postačuje pre konštatovanie správnosti určujúceho záveru okresného súdu o nekalom charaktere žalobcom kontrahovanej/vnesenej zmluvnej podmienky smerujúcej evidentne k obchádzaniu zákona a k zjednodušeniu vymoženia takýchto „nárokov“. 16.Pokiaľ odvolateľ všeobecne argumentuje prípustnosťou zmenky v spotrebiteľských vzťahoch (v určitom období a za určitých podmienok, predovšetkým ohľadne limitu zabezpečenia, splnenie ktorej podmienky však odvolateľ netvrdí/nepreukazuje), podstatou napadnutého rozhodnutia nie je argumentácia o (a priori) neprípustnosti zmenky v tomto druhu zmluvných vzťahov, ale o konkrétnych dôvodoch, prečo v okolnostiach súdenej veci nebolo použitie zmenky akceptovateľné. Následne vo vzťahu k týmto dôvodom (body 3 až 6 odôvodnenia tohto rozsudku) absentuje konkrétna a relevantná/ vecná protiargumentácia zo strany dovolateľa.
17.Z opísaných dôvodov odvolací súd pristúpil k potvrdeniu napadnutého rozsudku v merite veci.
18.Ako vecne správny následne krajský súd vyhodnotil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od meritórneho rozhodnutia závislý, výrok o trovách prvoinštančného konania, v rámci ktorého okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.
19. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. Žalovanému však v súvislosti s
predmetným odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom nepriznal náhradu trov žiadnej zo strán sporu.
20.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. .