Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín IČO: 47 234 679, proti žalovanému: P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom A. Q. XXXX/XX, T. X., o zaplatenie 330,97 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9C/199/2015-39 zo dňa 14.5.2015, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e a v časti, ktorou súd určil označenú zmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti r u š í .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že návrh (akt. žalobu) zamieta, odporcovi (akt. žalovanému) nepriznáva náhradu trov konania a zároveň určil, že zmluvná podmienka uvedená vo všeobecných úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. v ustanoveniach § 4 hlavy 17 „v prípade omeškania s úhradou splátky, splátky RÚ I. či RU II, je klient povinný zaplatiť spoločnosti úrok z omeškania v zákonnej výške. V prípade omeškania z úhradou splátky úveru dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 15% a v prípade splátky RU I. alebo RU II. 8% z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute v týchto UP nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute. Spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je oprávnený na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4 eur/120,50 Sk v prípade prvej upomienky a 12 eur/361,51 Sk v prípade druhej a ďalšej upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia GSM technológie, SMS správ a internetu. Spoločnosť je oprávnená zmluvnú pokutu, úrok z omeškania, či poplatok za upomienku klientovi celkom alebo čiastočne odpustiť.“ je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 100, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka a § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Vecne súd argumentoval tým, že žalobca a žalovaný dňa 4.11.2009 uzavreli písomnú úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v celkovej výške 199,- Eur. Žalobca a žalovanému úver v dohodnutej výške poskytol, ktorý úver sa žalovaný zaviazal poskytnutý a čerpaný úver splácať vždy do 15 - tého dňa tohto ktorého mesiaca v 12 - tich mesačných splátkach po 23,05 Eur. Žalovaný

prostredníctvom úverovej karty čerpal i ďalší revolvingový úver vo výške 818,15 Eur, z ktorého úverového vzťahu mala vzniknúť pohľadávka, ktorá je predmetom konania. Na prvej úverovej zmluve sa drobnými písmenami nachádza text: „spoločnosť a klient podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú okrem iného aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I a zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II, v rozsahu uvedenom na rube tejto listiny a v úverových podmienkach. Na zmluve je podpis žalovaného a žalobcu, pričom až v úverových podmienkach žalobcu je text týkajúci sa zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Následne súd dôvodil, že vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná z následne uvedených dôvodov. Revolvingový úver, z ktorého mala vzniknúť žalovaná pohľadávka je neplatný, preto má žalobca nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný poskytnuté finančné prostriedky čerpal postupne výberom z bankomatu naposledy dňa 15.5.2011, preto od tohto momentu mal žalobca vedomosť o poskytnutí finančných prostriedkov žalovanému, čím mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota 2 roky na uplatnenie pohľadávky, ktorá uplynula dňa 15.5.2013. Žaloba bola podaná dňa 7.4.2015, čím sa stal celý nárok uplatnený žalobcom za premlčaný. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, žalovanému však trovy konania nepriznal lebo mu žiadne nevznikli ani si ich nevyčíslil.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu na ďalšie konanie, eventuálne ho zmeniť tak, že žalobe vyhovie, s tým že celková výška trov bude právneho zastúpenia bude vyčíslená do troch pracovných dní od posledného pojednávania vo veci. Argumentoval odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d), f), a) a b) Občianskeho súdneho poriadku a tým, že žalobu na súd podal dňa 25.3.2015, čím by sa pohľadávka premlčala až 26.4.2015 (teda tri roky po zosplatnení úveru). Pokiaľ ide o výrokom rozsudku citovanú a vyhlásenú neprijateľnú podmienku uvedenú v úverových zmluvných podmienkach za neprijateľnú a neplatnú, súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevenuje tejto výrokovej časti, teda neuvádza dôvody vyhlásenia neprijateľnosti tejto podmienky. Súd tak nepostupoval v súlade s § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a tým nedodržal jeho právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré právo patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania. V tejto súvislosti odvolateľ odkázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky ako i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.7.2010 sp. zn. 2MCdo 7/2009. Ďalej konštatoval, že nikdy nepopieral skutočnosť, že medzi stranami ide o spotrebiteľský vzťah založený úverovou zmluvou, žalovaný však predmetnú úverovú zmluvu podpísal na základe slobodnej vôle a podľa vlastného uváženia. Je presvedčený o tom, že zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach tak, ako to uvádza súd. Podľa odvolateľa nie je možné neprijateľnú podmienku vnímať jednostranne najmä z pohľadu akú majetkovú ujmu bude spotrebiteľ pociťovať, ale je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že žalovaný sa zaviazal splácať predmetný úver v splátkach a dostal sa do omeškania.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril.

6. Krajský súd v Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), d), f), v čase podania odvolania účinného OSP, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b), f), h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že odvolaniu je možné priznať úspech len čiastočný, výlučne len v napadnutej časti určenia neprijateľnosti a neplatnosti uvedenej zmluvnej podmienky, čím potom v ostatnej napadnutej zamietajúcej časti je

rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre čiastočnú zmenu, ako i pre potvrdenie napadnutého rozsudku.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou navrhovateľa bolo posúdiť, či súd dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobou uplatnený nárok, posúdený súdom prvého stupňa ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo plnením z neplatnej zmluvy je premlčaný v dvojročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť od posledného čerpania finančných prostriedkov žalovaným, čo bolo dôvodom pre zamietnutie žalobného návrhu, ako i to či súd prvej inštancie správne súladne so zákonom určil označenú zmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, včítane jeho obsahového vymedzenia, nie je predmetom odvolacieho prieskumu skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, o ktorý svoje právne závery oprel i súd odvolací.

8. Pokiaľ ide o odvolaním žalobcu napadnutú časť rozsudku, ktorou došlo k zamietnutiu žaloby pre premlčanie uplatneného nároku ako nároku z bezdôvodného obohatenia, ktorý takto súdom ustálený právny titul nároku, ako i spotrebiteľský vzťah strán sporu žalobca odvolaním nespochybnil, odvolací súd sa s takýmto záverom súdu prvej inštancie, že nárok je premlčaný, stotožňuje, pričom vychádza z nasledovného.

9. Zmluva strán sporu o revolvingovom úvere, ktorý mal žalovaný čerpať prostredníctvom úverovej karty, ktorá mu bola poskytnutá na základe predmetnej úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, ktorej návrh jej uzatvorenie zo strany žalobcu mal byť súčasťou inej písomnej úverovej zmluvy strán zo dňa 4.11.2009, čím podľa žalobcu táto zmluva o revolvingovom úvere mala nadobudnúť platnosť dňom podpisu tejto inej zmluvy a účinnosť až aktiváciou karty žalovaným ako spotrebiteľom tak nedodržala zákonom požadovanú písomnú formu, čím sa stala, ako to správne uzavrel i súd prvej inštancie neplatnou v zmysle súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku citovaného § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobcov nárok mu tak mohol byť priznaný skutočne len titulom bezdôvodného obohatenia, ako plnenie z neplatného právneho úkonu (§451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

10. Odvolací súd sa preto vzhľadom na odvolaciu argumentáciu sústredil už len na vyriešenie otázky nastolenej odvolateľom, konkrétne či skutočne už uplynula premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia z tejto neplatnej úverovej zmluvy.

11. Zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase poskytnutia finančných prostriedkov žalovanému úpravu premlčania vôbec neobsahoval, pričom takáto úprava je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v § 387 a nasl. Obchodného zákonníka a ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právna úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ ani nemôže vzdať. S poukazom na to, aj napriek tomu, že v danom prípade mal ísť v prípade platného uzatvorenia zmluvy stranami o zmluvný typ upravený v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka s prihliadnutím na to, že malo ísť o zmluvu spadajúcu pod režim zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať podľa citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka, a to i v otázke premlčania práva žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie.

12. Odvolací súd je v prejednávanej právnej veci toho názoru, že na vec sa vzťahuje aj ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité v požadovanom znení a nebolo súdom vôbec odcitované a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, konkrétne ust. § 107 ods. 1 a predovšetkým ods. 2 Občianskeho zákonníka o premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré súd prvej inštancie podľa jeho ods. 2 nepoužil. V súlade s § 382 dal potom

odvolací súd priestor stranám na vyjadrenie sa k takémuto možnému použitiu tohto zákonného ustanovenia, ktoré právo nevyužili.

13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 14. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu ne nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolal.

15. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

16. V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku druhom premlčacia doba objektívna. Vzájomný vzťah týchto dvoch premlčacích dôb je taký, že ak skončí beh jednej z nich, a prihliada sa na premlčanie, právo sa premlčí a nemožno ho priznať. Premlčanie nevedie k zániku práva, bráni však jeho vymožiteľnosti.

17. V súvislosti s bezdôvodným obohatením vo väzbe na premlčaciu dobu je treba dôsledne rozlišovať absolútnu a relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Relatívne neplatný právny úkon sa totiž považuje za platný až do doby, kým sa dotknutá osoba nedovolá relatívnej neplatnosti. Kým je takýto úkon platný, nemožno sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k premlčaniu toho dôsledkom je, že objektívna premlčacia doba začne plynúť až odo dňa dovolania sa neplatnosti právnych úkonov. Až týmto dňom totiž dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Dôjdením dovolania sa relatívnej neplatnosti druhému účastníkovi zmluvy bude súčasne daná aj subjektívna lehota pre vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od toho, v prípade absolútne neplatného právneho úkonu ako je to v danom prípade, objektívna premlčacia doba začne plynúť odo dňa vzniku neplatného právneho úkonu (uzatvorenia neplatnej zmluvy) a subjektívna premlčacia doba začne plynúť od doby, kedy sa oprávnený dozvie, že niekto na jeho úkor získal bezdôvodné obohatenie a kto prospech získal.

18. Vzhľadom na uvádzané potom v danom prípade prichádza do úvahy použitie objektívnej premlčacej lehoty, keďže žalobca považoval zmluvu o revolvingovom úvere, z ktorého vznikla uplatnená pohľadávka za platnú, preto žalobcom uplatnený nárok, súdom prvej inštancie posúdený ako nárok z bezdôvodného obohatenia bolo potrebné i bez námietky dlžníka (žalovaného) s odkazom na cit. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. považovať za premlčaný v trojročnej objektívnej premlčacej lehote. Premlčacia lehota začala plynúť odo dňa vzniku neplatného právneho úkonu (uzatvorenia neplatnej zmluvy). V danom konkrétnom prípade potom prijatím jednotlivých plnení žalovaným od odporcu, ktoré posledné prijaté plnenie bolo podľa predloženého listinného dokladu žalobcom (č.l. 26 spisu) dňa 15.5.2011 a keďže žaloba bola podaná až dňa 7.4.2015, trojročná premlčacia doba tohto posledného plnenia uplynula ešte pred podaním žaloby dňa 15.5.2014. Z uvedeného je potom zrejmé, že i predchádzajúce plnenia sú už premlčané.

19. Vzhľadom na posudzovanie premlčania žalovaného nároku bez uplatnenej námietky premlčania žalovaným a namietania žalobcom ako odvolateľom, že na vec nebolo možné aplikovať § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, v dôsledku čoho potom súd nezákonne ex offo skúmal otázku premlčania uplatneného nároku s tým, že ustanovenie nadobudlo účinnosť až po začatí tohto konania 1.5.2014,žalobca tak nastolil otázku, či ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa... zavedené novelou zákonom č. 102/2014 Z.z. je možné aplikovať i na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, teda pred dňom 1.5.2014, pričom odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvoinštančný, že áno.

20. V zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z, o ochrane spotrebiteľa v znení od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

21. Zodpovedanie tejto otázky súvisí s časovou pôsobnosťou právnych noriem. Rozdiel medzi časovou pôsobnosťou hmotnoprávnych a procesných noriem pritom nie je zásadný, pravidlom je, že právna norma reguluje spoločenské vzťahy dopredu a nie spätne. V danom prípade ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa normuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj súdu), má teda charakter procesnoprávny a to bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom predpise. Keďže zároveň táto norma neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia o časovej pôsobnosti novely, ktorá ho zaviedla, musí platiť pravidlo okamžitej aplikability tohto ustanovenia. Ak teda platí, že právna norma § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality, má súd prihliadať na premlčanie ex officio vo všetkých aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich pod hypotézu tejto právnej normy. Vzhľadom na to prvoinštančný súd, ktorý vo veci preskúmavaným rozsudkom rozhodoval po účinnosti novelizovaného znenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.5.2014) správne ex offo citované ustanovenie zohľadnil a v konaní aplikoval.

22. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zhrnúc uzatvára, že súd bol s poukazom na procesné ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa oprávnený ex offo posudzovať otázku premlčania uplatneného nároku.

23. Správnym ale už nebol postup súdu prvej inštancie, keď, navyše i bez akéhokoľvek skutkového a právneho zdôvodnenia, v tretej výrokovej vete určil, že citovaná zmluvná podmienka je pre neprijateľnosť neplatná. Podmienkou pre vyslovenie zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú resp. neprijateľnú v zmysle § 153 ods. 3 a 4 OSP totiž bolo, aby išlo i o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďže ale v danej veci s poukazom na už uvedené išlo o dojednanie absolútne neplatné pre neplatnosť zmluvy samotnej pre nedostatok jej zákonom predpísanej písomnej formy, nemôže to založiť neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky.

24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd s použitím § § 387 ods. 1 a 2 v spojení s § 389 ods. 1 písm. d) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vo výroku vecne správny potvrdil a v napadnutej časti určenia zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti zrušil, keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali.

25. Keďže odvolacím súdom došlo fakticky k čiastočnej zmene napadnutého rozsudku s analogickým použitím § 396 ods. 2 CSP, bolo povinnosťou odvolacieho súdu rozhodnúť o nároku na náhradu trov celého konania. Konečným výsledkom konania pritom zostal opätovne úspech práve žalovanému (o neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej podmienky súd rozhodol bez návrhu procesnej strany, ex offo, preto o úspešnosti v tejto napadnutej časti hovoriť nemožno), ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania (v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 2 , o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 2 musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Z obsahu spisu však vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslili a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v konaní nevznikli.

27. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

28. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 2 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenému (žalovanému) žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .