Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-232-2012.pdf
PDF · 67.69 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/232/2012
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa na doručovanie: Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, Kollárova 31, Trnava, proti povinnému: G. G., L.. X.X.XXXX, X.. XX.X.XXXX, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák, Nám. Sv. Michala 5, Hlohovec, pre vymoženie sumy 30,- eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 124953 zo dňa 11.12.2012 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ v Trstíne č.k. A0480783 zo dňa 6.4.2012.
Súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 13.12.2016 podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný zomrel a dedičské konanie po poručiteľovi - povinnom bolo zastavené pre nemajetnosť.
Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 61 Civilného sporového poriadku, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 62 Civilného sporového poriadku, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
Podľa § 63 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
Podľa § 58 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Súd sa v otázke zastavenia exekúcie stotožnil s odlišným stanoviskom sudcu JUDr. Rudolfa Čirča k uzneseniu Najvyššieho súdu SR z 28.2.2012 sp. zn. 6 M Cdo 9/2011 o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 13. mája 2010 sp. zn. 5 CoE 184/2010 o zastavení exekúcie z dôvodu smrti povinného: „Smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Vzniká tým prekážka tohto konania, ktorá vyžaduje posúdiť, či povinnosť z exekučného titulu prešla na právnych nástupcov (dedičov) povinného. Ak vymáhaná povinnosť na dedičov neprešla z dôvodu zastavenia dedičského konania, pretože povinný nezanechal majetok, musí byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, teda preto, že tu je iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Ako príklad zastavenia exekúcie v zmysle tohto ustanovenia uvádza právna teória okrem iného aj nedostatok niektorej z procesných podmienok, ktorý nemožno odstrániť (porovnaj Jaroslav Krajčo, Komentár Exekučný poriadok, Eurounion, spol. s r.o., 2009 jún, str. 207). Ak by u povinného išlo o záväzok osobnej povahy, resp. taký ktorý zo zákona smrťou zaniká, bol by daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Neprichádza však do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uvedené ustanovenie umožňuje zastaviť exekúciu z dôvodov procesnej ekonómie, t. j. ak po vykonaní úkonov súdneho exekútora smerujúcich k zisteniu majetku povinného nie je zistený žiadny majetok povinného alebo je jeho hodnota nepostačujúca na krytie trov exekúcie a realizácia exekúcie by viedla len k zvýšeniu týchto trov, ktoré by nemohli byť z výťažku uspokojené. Posudzovanie majetku povinného z tohto hľadiska prichádza do úvahy len ak povinný právne existuje. Pokiaľ však už povinný právne zanikol, nemožno uvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti (nemožno hovoriť o nedostatku majetku resp. o nepatrnom majetku nikoho). Vylučuje to povaha smrti ako právnej skutočnosti. Zároveň povinný z procesného hľadiska prestáva byť účastníkom exekučného konania a z hľadiska hmotného práva prestáva byť aj dlžníkom (podľa zásady „mors omnia iura solvit“ - „smrť oslobodzuje od všetkých záväzkov“).
Súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Jednou z podmienok konania je spôsobilosť byť účastníkom konania tak na strane oprávneného ako aj na strane povinného. Súd šetrením zistil, že povinný zomrel dňa 12.3.2015 a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 26D/262/2015-44, 2Dnot/90/2015 zo dňa 5.6.2015 právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.6.2015.
Vzhľadom na to, že v zmysle § 61 Civilného sporového poriadku v spojení s § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinného byť účastníkom exekučného konania zanikla dňom smrti a na to, že vymáhaná povinnosť neprešla na nového účastníka na strane povinného, súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu voči povinnému vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.