Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/18/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina vo veci starostlivosti súdu o t. č. plnoletého Z. N., nar. XX.XX.XXXX, do plnoletosti maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. -14 zo dňa 30. novembra 2021, takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh matky na zvýšenie výživného ako i uloženie povinnosti otcovi prispieť jednorazovo na vodičský preukaz sumou 310,- eur, zamietol a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na mal. Z. zo sumy 180 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne, od 01.10.2021, a zároveň uloženia povinnosti otcovi prispieť jednorazovo na vodičský preukaz maloletého vo výške 310 eur. Dôvodila, že naposledy bolo výživné zo strany otca upravené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 7.8.2019. O poslednej úpravy sa pomery na strane maloletého zmenili. Matka býva v byte so synmi a všetky poplatky v súvislosti s chodom domácnosti a potrebami maloletého platí sama. V zamestnaní pracuje s príjmom 700 eur mesačne, dostáva prídavok na dieťa 25,50 eur. Poplatky za byt sú 195 eur, spláca hypotéku 190 eur. Otec sa o syna nezaujíma, okrem výživného mu iným spôsobom neprispieva. Mal. Z. navštevuje 3. ročník Strednej priemyselnej školy v Považskej Bystrici. Zvýšené výdavky má s cestovným, potravinami a odevom. Aktívne hrá florbal, kde mu matka zakúpila športový úbor a platí mu cestovné na zápasy. Maloletý absolvuje autoškolu v Púchove, kde za celý kurz bude musieť zaplatiť 620 eur. Absolvovanie tohto kurzu chce matka synovi umožniť, aby mal v budúcnosti lepšiu možnosť uplatniť sa v zamestnaní. Otca kontaktovala, aby prispel polovičnou sumou, na čo nereagoval. Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. -22 zo dňa 07.08.2019, zo zápisnice o pojednávaní v konaní zo dňa 07.08.2019 ako i z potvrdení o príjme rodičov mal súd prvej inštancie za preukázané, že predmetným rozsudkom súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu mal. Z. zvýšeným výživným vo výške 180 eur mesačne od 01.08.2019. V tom čase matka pracovala s priemerným príjmom 656 eur mesačne. Matka bývala spolu s maloletým Z. a už plnoletým synom O. , ktorý bol zárobkovo činný s príjmom od 700 do 800 eur mesačne, v 3-izbovom byte, za ktorý platila 195 eur mesačne. Platila inkaso 43 eur, TV + internet 9 eur, ročne za odvoz odpadu 90 eur. Splácala hypotéku 190 eur mesačne. Taktiež platila sebe i Z. telefón celkovo vo výške 30 eur (15+15). Matka poberala daňový bonus i prídavky na dieťa. Maloletý Z. ukončil základnú školu a od septembra mal nastúpiť na strednú školu v Považskej Bystrici. Cestovné odhadla na 30-40 eur, stravné 40 eur, matka tiež uviedla, že náklady vzniknú s

platením školného, nákupom školských pomôcok, vreckového, poplatkov na stužkovú. Maloletý sa plánoval venovať thajskému boxu. Mal problémy so zarastajúcim palcom a s tým mala matka zvýšené výdavky na pedikúru vo výške 30-40 eur mesačne. Otec pracoval s priemerným mesačným príjmom 591,04 eur. Býval v garsónke, za ktorú platil 100 eur mesačne, platil TV+ internet 24 eur mesačne, mobil 20 eur mesačne, ročne za odvoz odpadu 30 eur. Splácal pôžičku po 55 eur, ktorú si zobral v súvislosti s vyporiadaním BSM, a ďalšiu pôžičku po 15 eur, ktorú si zobral z dôvodu, že chcel ísť so synmi na dovolenku. Majetok väčšej hodnoty a inú vyživovaciu povinnosť nemal. Vec právne posúdil podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že o výživnom na mal. Z. bolo rozhodnuté tunajším súdom v konaní sp. zn. , kedy súd rozsudkom schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným 180 eur mesačne od 01.08.2019. V tom čase otec pracoval s čistým priemerným mesačným zárobkom 591,05 eur a maloletý ukončil štúdium na základnej škole; od septembra 2019 mal nastúpiť na štúdium na strednú školu mimo miesta bydliska - do Považskej Bystrice . Maloletý býval s matkou a plnoletým bratom, ktorý bol zárobkovo činný, pričom matkin priemerný mesačný zárobok bol 656 eur. Je všeobecne známe, že v súvislosti s rastom a vývinom dieťaťa dochádza k zmene pomerov na strane dieťaťa, rovnako tak je potrebné za zmenu pomerov považovať i to, ak dieťa začne navštevovať vyšší stupeň základnej školy, prípadne strednú, resp. vysokú školu. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne aj na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Na druhej strane potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného berie do úvahy len takú zmenu pomerov (tak na strane oprávneného i povinného) majúcu podstatný charakter. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že výdavky rodičov na bývanie, domácnosť, prípadne energie, splátky úverov a pod. sa nijakým podstatným spôsobom nezmenili oproti výdavkom, ktoré mali rodičia v čase ostatnej úpravy výživného; rovnako sa nič nezmenilo v tom smere, že otec aj naďalej býva sám, kým matka býva s maloletým Z.om a už plnoletým synom O., ktorý jej prispieva na domácnosť. Maloletý Z. je o niečo viac ako 2 roky starší a navštevuje 3. ročník strednej školy mimo miesta svojho bydliska. V súčasnosti je priemerný mesačný zárobok otca vo výške 703,34 eur, čo predstavuje priemerný nárast príjmu otca o 112,29 eur mesačne. Zvýšil sa aj priemerný mesačný zárobok matky, a to na sumu 813,92 eur mesačne, čo predstavuje priemerný nárast príjmu matky o 157,92 eur mesačne. Možno konštatovať, že životná úroveň rodičov maloletého Z. je priemerná, maloletý má teda právo na uspokojenie nielen jeho základných životných potrieb, ale má právo, aby boli zabezpečené aj jeho ďalšie potreby, avšak len v primeranom rozsahu zodpovedajúcom možnostiam rodičov. Súd konštatuje, že hoci u otca došlo k nárastu príjmu v priemere o 112,29 eur, stále jeho príjem nedosahuje takú výšku, ktorá by odôvodňovala zvýšiť výživné na maloletého Z.a. V konaní nebolo preukázané, že by otec disponoval iným príjmom, než aký deklaroval a že by jeho životná úroveň bola vyššia, než tvrdil. Vzhľadom na reálne možnosti a schopnosti otca ako povinného, na odôvodnené potreby maloletého, ktoré sa odvíjajú od životnej úrovne jeho rodičov a na vek maloletého Z. súd konštatuje, že suma 180 eur, ktorú otec v podstate od 01.08.2019 platí titulom výživného, je primeraná. Čo sa týka jednorazového poplatku 310 eur, ktorý matka žiadala, aby otec zaplatil titulom polovice poplatku za vodičský kurz, tu súd konštatuje, že je síce pochopiteľné, ak sa matka snaží zabezpečiť maloletému Z. lepšiu možnosť uplatnenia v zamestnaní tak, že mu chce financovať vodičský kurz, v konaní však nebolo preukázané, že by otcova životná úroveň bola na takej úrovni, ktorá by mu umožnila spolupodieľať sa na financovaní tohto kurzu.

3. V priebehu konania syn Z. nadobudol plnoletosť.

4. Proti tomuto rozsudku podala matka, prostredníctvom právnej zástupkyne, v zákonnej lehote odvolanie. Namietala, že súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že matka disponuje vyšším príjmom ako otec ako i poukaz na životnú úroveň rodičov. Výška poplatku 310,- eur nie je , podľa názoru súdu dôvodná, i keď súd chápe aktivitu matky, pričom životná úroveň otca nie je na takom stupni, aby mohol tento poplatok zaplatiť. Matka sa so závermi súdu prvej inštancie nestotožňuje z nasledujúcich dôvodov: matka okrem vyživovacej povinnosti prevzala aj osobnú starostlivosť o syna ako i zabezpečovanie jeho potrieb súvisiacich s bývaním, výdavkami na školu. Otec sa o syna takmer vôbec nezaujíma a okrem výživného žiadnym iným spôsobom sa nepodieľa na výchove syna. V čase dohody o výživnom maloletý nenastúpil na strednú školu, nakoľko v čase rozhodnutia boli prázdniny a matka nemala predstavy, aké potreby bude treba zabezpečovať synovi počas strednej školy, ktorú navštevuje v Považskej Bystrici .Otec v tom čase verbálne prejavoval záujem o syna s tvrdením, že okrem výživného bude

synovi poukazovať vreckové, príp. pri zvýšených nákladoch matky, jej bude pomáhať, čo sa však nestalo. Matka začala pracovať v nadčasoch a v tom čase jej prítomnosť absentovala doma. Matka dňa 16.12.2021 zaplatila synovi za vodičský kurz sumu vo výške 620,- eur a dňa 23.12.2021 zaplatila synovi za notebook, ktorý potrebuje na štúdium. Výuka prebieha dištančne a preto bola potreba zakúpenia notebooku nevyhnutná. Otec preukázal, už počas predchádzajúceho konania, že spláca dve pôžičky svojim známym, pričom podľa názoru matky nejde o skutočné pôžičky, ale fiktívne. Otec priznal, že počas voľného času opravuje šijacie stroje a matka má vedomosť o tejto skutočnosti. Otec tieto aktivity priznal, ale údajne nemá žiaden príjem z opravy a tieto vykonáva zadarmo. Pokiaľ otec vykonáva takéto aktivity, nič mu nebráni v tom, aby si za opravy vypýtal finančné prostriedky. Otec na pojednávaní uviedol, že pokiaľ by syn za ním prišiel, je ochotný mu dať 10-20,- eur, preto z tohto vyjadrenia je zrejmé, že otec nemá problém zaplatiť synovi túto sumu. Syn vzhľadom o nezáujem otca o neho, nie je ochotný každý mesiac chodiť a prosiť otca o peniaze. Súd nedostatočne vyhodnotil všetky dôkazy a okolnosti, ktoré by mali vplyv na zvýšenie výživného, príp. platbu súvisiacu s mimoriadnymi výdavkami. Pokiaľ si matka môže zvýšiť príjem nadčasom, je rovnako povinnosťou otca zvýšiť si príjem. Poukázala na absenciu kolízneho opatrovníka na pojednávaní a jeho vyjadrenie k dokazovaniu. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a návrhu matky vyhovel, zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť a súčasne otcovi uložil povinnosť na úhradu 1 podielu vodičského kurzu, resp. aby zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a doplnil dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka, ktorý zabezpečí dôsledné zistenie potrieb maloletého vo vzťahu k jeho nákladom súvisiacim so štúdiom, prípravou na vyučovanie a potrebami vo voľnom čase, oboznámením prílohami, ktoré matka predložila a doplnením výsluchu otca o jeho možnosti zmeny splátok pôžičiek a možnosti získať príjem z opráv šijacích strojov, tiež, akým spôsobom zabezpečuje nákup náhradných dielov, z akých prostriedkov.

5. Otec v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že nie je pravdou, že sa o syna nezaujíma. Kontaktuje ho telefonicky a veľakrát sa stalo, že syn telefón nezdvihol a naspäť nezavolal. Syn neodpovedá ani na SMS správy a je toho názoru, že je ovplyvnený matkou. Starší syn O. žije s matkou v spoločnej domácnosti a je zárobkovo činný a pravidelne prispieva na domácnosť. Otec mesačne spláca poplatky za byt 100,- eur, inkaso 25,- eur, telefón a tv 71,63 eur, výživné na syna 180,- eur, pôžičku na splatenie bytu 55,- eur, pôžičku z Raiffeisen banky 15,- eur, odvoz domového odpadu 30,- eur, pri mesačnom príjme 703,34 eur. Šijacie stroje opravuje, avšak zadarmo a to veľmi dobrým známym. Finančná situácia matky nie je zlá, nakoľko si dovolila rekonštrukciu kúpeľne, elektroinštalácie a výmenu dverí v celom byte a dovolenku v Thajsku. Nesúhlasí so zvýšením výživného a jednorazový finančný príspevok považuje za nadštandardný. Navrhol, aby odvolací súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

6. V priebehu konania syn Z. nadobudol plnoletosť. V písomne podanom vyjadrení uviedol, že na podanom návrhu v celom rozsahu trvá a súhlasí aj s podaným odvolaním. Uviedol, že je študentom 3. ročníka Strednej priemyselnej školy v Považskej Bystrici, kde študuje dennou formou a denne dochádza do Púchova. Po pandémii Covid-19 nastala zmena vo vzťahu k cestovnému do školy, preto sa so svojimi spolužiakmi dohodol, že budú chodiť do školy autom a takto sa skladajú na cestovné sumou 8,- eur, či je cca 32,- eur mesačne. Na prax potrebuje oblečenie a to montérky a pracovnú obuv, ktorá stojí spolu cca 50,- eur . Matka synovi zakúpila tieto pomôcky v počte 2 ks, teda 2 ks montérky a 2 ks obuv. Mesačne uhrádza za obedy 35,- eur a súčasne dostáva od matky 10,- eur týždenne na desiatu. Taktiež má náklady na telefón vo výške 14,- eur mesačne. V škole sa skladajú na stužkovú po 15,- eur mesačne. Asi pred dvomi rokmi ochorel na boreliózu s následkami a preto nemôže navštevovať fitness centrá za účelom cvičenia a posilnenia imunity. Z tohto dôvodu si zakúpil náradie na cvičenie, za ktoré matka zaplatila 150,- eur. Na doporučenie lekára začal užívať doplnok a rastlinný liek Wobenzyn, za ktorý platí na 2-3 mesiace 120,- eur. Uviedol, že otec sa s ním nestretáva a v podstate sa o neho nezaujíma. Je toho názoru, že otec má vyšší oficiálny príjem, privyrába si, ale tento príjem nie je preukázateľný. Domáhal sa zvýšenie výživného ako i uloženia povinnosti otcovi podieľať sa vo výške 1 na úhrade vodičského preukazu.

7. Otec v podanom vyjadrení, ako reakciu na vyjadrenie syna Z.a uviedol, že výživné na syna vo výške 180,- eur mesačne uhrádza pravidelne. Syna kontaktuje telefonicky a veľakrát sa stalo, že syn telefón nezdvihol, nezavolal naspäť, na sms správy nereaguje. Namietal chodenie do školy autom a poukázal na študentské zľavy. Synovi na stužkovú neprispieva, lebo je presvedčený, že na ňu nebude pozvaný. Namietal, že nie je pravdou tvrdenie, že berie peniaze za opravu šijacích strojov. Šijacie stroje opravuje, avšak známym a zadarmo. Má mesačný príjem, ktorý mu stačí len na životné potreby a povinné

platby a to poplatky za byt vo výške 100,- eur, inkaso 25,- eur, telefón a televízia 71,63 eur, výživné na syna Z.a 180,- eur, pôžičku na splatenie bytu 55,- eur, pôžičku z Raiffeisen banky 15,- eur, odvoz domového odpadu 30,- eur. Opätovne poukázal na finančnú situáciu matky a výdavky na rekonštrukciu bytu, dovolenku, či úpravu nechtov.

8. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

9. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, preskúmal vec podľa a (ďalej len „“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (ďalej len „“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

10. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že návrh matky na zvýšenie výživného ako i určenie jednorazového príspevku nie je dôvodný v celom rozsahu . Po preskúmaní majetkových a zárobkových schopností otca i matky a aktuálnych nevyhnutných životných potrieb a nákladov na plnoletého Z. súd dospel k záveru, že u otca došlo od poslednej úpravy výživného k nárastu príjmu vo výške 112,29 eur a na strane matky k zvýšeniu príjmu o 157,92 eur mesačne. V konaní nebolo preukázané, že otec disponuje iným príjmom, než aký deklaroval a že má vyššiu životnú úroveň. Zdôraznil, že zvýšenie výživného neodôvodňujú ani potreby maloletého, ktoré sa odvíjajú od životnej úrovne jeho rodičov.

11. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam matky a syna Z. dodáva nasledovné:

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

17. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k Z. upravená rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 07. augusta 2019, právoplatným dňa 15.08.2019 vo výške 180,- eur. V tom čase súd schválil rodičovskú dohodu. Nakoľko rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie , poukazom na zákonné ustanovenia v spojení s , súd prvej inštancie postupoval správne , keď vychádzal z obsahu spisu sp. zn. . Takto zistil, že na pojednávaní konanom dňa 07.08.2019 rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, pričom matka uviedla, že

návrh na zvýšenie výživného podala z dôvodu nástupu maloletého na strednú školu. Príjem otca bol vo výške 591,04 eur. Otec uviedol, že si zobral od svojej rodiny pôžičku vo výške 2.000,- eur, ktorú spláca sumou 550,- eur mesačne a spláca aj pôžičku vo výške 1.000,- eur od spoločnosti Raiffeisen bank po 15,- eur mesačne. Matka uviedla, že mesačné náklady na maloletého odhaduje na sumu 30-40,- eur cestovné, 40,- eur stravné .

19. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť o vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu potom, čo bola už vyživovacia povinnosť súdom určená, je zmena pomerov. Pri zohľadnení zmeny pomerov je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku, ktorým bola vyživovacia povinnosť súdom naposledy upravená (t. j. vtedy, keď ide o podstatnú zmenu pomerov). V prípade, keď má súd rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, musí porovnávať pomery na strane maloletého dieťaťa ako i oboch rodičov, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Posúdenie opodstatnenosti návrhu na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od možností a schopností otca a od odôvodnených potrieb dieťaťa. Súd je v rámci tohto konania povinný objasniť skutočný stav veci v zmysle a na základe zisteného stavu vykonať porovnanie pomerov účastníkov v čase poslednej úpravy výživného s pomermi v súčasnej dobe.

20. Uvedené porovnanie pomerov súd prvej inštancie vykonal správne a na základe jeho výsledkov vo veci aj správne rozhodol. Vyživovacia povinnosť otca k synovi Z. bola naposledy upravená v čase, kedy mal maloletý Z. 15 rokov a v septembri mal nastúpiť na strednú školu. Už v tom čase si matka bola vedomá tej skutočnosti, že maloletý bude študentom strednej školy a súd prvej inštancie v tom čase prihliadal aj na túto skutočnosť a vychádzal z predpokladaných výdavkoch. Pokiaľ matka v podanom odvolaní namietala , že v čase uzatvorenia rodičovskej dohody maloletý ešte nenastúpil na strednú školu, odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Súd prvej inštancie už vo svojom skoršom rozhodnutí zohľadnil nástup maloletého na strednú školu ako aj výdavky s tým spojené.

21. Odvolacia námietka matky, že otec už v predchádzajúcom konaní deklaroval splácanie pôžičiek od známych, pričom podľa názoru matky nejde o skutočné pôžičky, ale fiktívne a otcovi nič nebránilo v tom, aby si dohodol nižšie splátky, nie je dôvodná. Rovnako aj tejto časti odvolací súd konštatuje, že splácanie pôžičiek otcom bolo posudzované už v predchádzajúcom konaní, kde otec predložil zmluvu o pôžičke a matka s týmto súhlasila, preto nie je možné v tomto konaní opakovane vyhodnotiť splácanie pôžičiek otcom, nakoľko by išlo o neprípustnú reparáciu.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne posúdil aj oprávnené výdavky Z. , ktoré vynakladá matka synovi v súvislosti s návštevou strednej školy a to vo výške 40,- eur mesačne cestovné, stravné 31,- eur. V 2. ročníku matka zakúpila synovi pracovné oblečenie za sumu 20,- eur, pracovnú obuv v sume 20,- eur. Mesačne sa skladajú na stužkovú vo výške 7,- eur a matka dáva synovi vreckové 10,- eur týždenne. Syn Z. v podanom vyjadrení uviedol, že mesačná splátka na stužkovú je vo výške 15,- eur. Pokiaľ syn Z. v podanom vyjadrení poukázal na svoj zdravotný stav a zvýšené výdavky, odvolací súd uvádza, že tieto náklady neboli pred súdom prvej inštancie prezentované matkou a syn Z. v odvolacom konaní nepredložil listinné dôkazy preukazujúce svoje tvrdenia, teda zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom.

23. Vo vzťahu k posúdeniu majetkových pomerov otca a námietok matky, že otec si zvyšuje svoje príjmové možnosti opravou šijacích strojov, odvolací súd uvádza, že v tomto smere nebolo preukázané, že si otec touto činnosťou zvyšuje svoj príjem. Otec sa sám vyjadril, že šijacie stroje opravuje len svojim známym a zadarmo. Iné dôkazy na preukázanie týchto tvrdení v konaní produkované neboli a syn Z. sám uviedol, že tieto príjmy nie sú preukázateľné.

24. Ani ďalšia odvolacia námietky matky, poukazom na absenciu kolízneho opatrovníka na nariadenom pojednávaní a jeho vyjadrenie k dokazovaniu, nie je dôvodná. Matka v tomto smere neuviedla, v čom vidí pochybenie absencie kolízneho opatrovníka za situácie, keď syn Z. nadobudol v priebehu konania plnoletosť a ďalšie skúmanie cestou kolízneho opatrovníka , je bezpredmetné. Súd prvej inštancie na nariadenom pojednávaní konanom dňa 30.11.2021 vykonal dokazovanie oboznámením

správy kolízneho opatrovníka /č. l. 9/, ku ktorej strany sporu nevzniesli námietky a matka k prečítanému listinnému dôkazu, ako i k neprítomnosti kolízneho opatrovníka na pojednávaní, nevzniesla žiadne námietky.

25. Návrh matky prezentovaný v podanom odvolaní na vykonanie dôkazov a to výsluchom kolízneho opatrovníka, ktorý zabezpečí dôsledné zistenie potrieb maloletého vo vzťahu k jeho nákladom súvisiacim so štúdiom, prípravou na vyučovanie a potrebami vo voľnom čase, oboznámením príloh, doplnením výsluchu otca o jeho možnosti zmeny splátok pôžičiek a možnosti získať príjem z opráv šijacích strojov, resp. akým spôsobom zakupuje otec náhradné diely, je celkom zjavne bezdôvodný. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil, vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom strán sporu, oboznámením listinných dôkazov, preto ďalšie dokazovanie v navrhovanom smere nie je dôvodné. Syn Z. vo vyjadrení sám uviedol svoje mesačné náklady súvisiace so štúdiom, tieto vyčíslil, na ktoré prihliadol aj súd prvej inštancie. Vykonanie výsluchu kolízneho opatrovníka v tomto štádiu konania nie je dôvodné tak ,ako to uviedol odvolací súd už v bode 24. svojho rozhodnutia, rovnako sa zaoberal posúdením pôžičiek otca ako i opravou šijacích strojov.

26. Preto závery súdu prvej inštancie, že výdavky rodičov na bývanie, domácnosť, prípadne energie, splátky úverov sa nijakým podstatným spôsobom nezmenili oproti výdavkom, ktoré mali rodičia v čase poslednej úpravy výživného; rovnako sa nič nezmenilo v tom smere, že otec aj naďalej býva sám, kým matka býva s maloletým Z.om a už plnoletým synom O., ktorý matke prispieva na domácnosť, maloletý Z. je o niečo viac ako 2 roky starší a navštevuje 3. ročník strednej školy mimo miesta svojho bydliska, sú správne. Nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane oboch rodičov ako i dieťaťa, ktorá by indikovala zmenu súdneho rozhodnutia v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

27. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil aj vo vzťahu k uloženiu povinnosti otcovi podieľať sa jednorazovým príspevkom na výdavkoch súvisiacich s autoškolou, keď v konaní neboli preukázané také príjmové možnosti otca, ktoré by odôvodňovali, i keď ojedinele, podieľať sa touto sumou na nákladoch na dieťa.

28. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s a tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil ( ). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).