Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sa/18/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcu S.. F.. P. E., K.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.-Q. XX, XXX XX K., proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu policajného zboru v K., Krajskému dopravnému inšpektorátu, K. ul. č. XX, XXX XX K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 09. augusta 2016 č.p.: KRPZ-PO-KDI3-49/2016-P na základe žaloby takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný dňa 09.08.2016 pod č.p.: KRPZ-PO-KDI3-49/2016-P ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v K. zo dňa 30.05.2016 pod č.p.: ORPZ-PP-ODI2-485/2015-P podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie o priestupku vydané prvostupňovým orgánom potvrdil.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ v K., ktorým bol uznaný F.. S.. P. E., K.. vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), pretože svojím konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) tým, že dňa 15.11.2015 v čase cca. 10:00 hod. do 11:00 hod., v obci K., vo vnútro bloku ulíc S. - I. s osobným motorovým vozidlom zn. S. Y.: K nerešpektoval zvislé dopravné značenie B1 (zákaz vjazdu všetkých motorových vozidiel v oboch smeroch) s dodatkovou tabuľkou E12 s textom „OKREM DOPRAVNEJ OBSLUHY“. Za uvedený priestupok bola priestupcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 50 Eur a bol zaviazaný na úhradu paušálnych trov konania o priestupkoch.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal F.. S.. P. E., K.. v lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že predmetné rozhodnutie považuje v celom rozsahu za vecne nesprávne a nezákonné. Bolo vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami Zákona o správnom konaní, ako aj Zákona o priestupkoch, pričom navrhol rozhodnutie o priestupku zrušiť a konanie zastaviť, pretože skutok o ktorom sa koná nie je priestupkom. Uvedené odvolanie bolo doplnené podaním zo dňa 11.07.2016, v ktorom odvolávajúci sa po opise výrokovej časti rozhodnutia opätovne uviedol, že predmetné rozhodnutie považuje v celom rozsahu za nesprávne, nezákonné a vydané v rozpore s citovanými ustanoveniami Zákona o správnom konaní a Zákona o priestupkoch. Poukázal v odvolaní na § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch a uviedol, že v

predmetný deň viedol osobné motorové vozidlo zn. S.. K ktoré mal požičané a za účelom vykonania opravy resp. údržby, o ktorú bol požiadaný. Nakoľko bol deň pracovného pokoja nebolo možné si zadovážiť iné vozidlo a preto viedol vozidlo, ktoré mal požičané a pri jazde do vnútra bloku, kde sa nachádzalo dopravné značenie B1 s dodatkovou tabuľkou E12 s textom „Okrem dopravnej obsluhy“. Následne poukázal odvolávajúci sa na význam dodatkovej tabule E12 s textom „Okrem dopravnej obsluhy“ a dôvodil tým, že následne po vjazde sa na hranici križovatky nachádza dopravné značenie B1 zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch s dodatkovou tabuľou E12 s textom „Okrem obyvateľov bloku I.“, preto osobné motorové vozidlo odstavil na parkovacej ploche, ktorá bola označená dopravným značením B1 a išiel vykonať účel, na ktorý tam prišiel. K vozidlu sa vrátil približne po 38 minútach, teda len na nevyhnutný a primeraný čas. Ďalej argumentoval tým, že rozhodnutie je obsahovo na 18 strán textu, pričom 4 strany sa zhodujú s textom zrušeného rozkazu, 10 strán je zápisnica o výsluchu svedkov a 4 strany vyjadrenia správneho orgánu k podanému odporu. Podľa odvolávajúceho sa toto vyhotovenie rozhodnutia je neštandardným výkladom ustanovenia § 77 a nasledujúcich Zákona o priestupkoch. Ďalej opisuje účastník konania podklady pre rozhodnutie, ktoré označil správny orgán vo svojom rozhodnutí, poukázal na ustanovenie § 84 Zákona o priestupkoch, podľa ktorého príslušníci mestskej polície nemohli prejednať uvedený priestupok a trvá na tom, čo uviedol v podanom odpore zo dňa 13.05.2016. Ďalej popísal priebeh tých udalostí, ktoré nasledovali bezprostredne po príchode policajtov mestskej polície na miesto, kde bolo odstavené vozidlo S. K Potom, čo K. S. predložil občiansky preukaz, druhý mestský policajt S. Z. začal vyhotovovať nezákonnú fotodokumentáciu podľa odvolávajúceho sa nie je pravda, že by hliadka mala k dispozícii doklady na vedenie vozidla, pretože ich nepredložil, teda nie sú pravdivé výpovede svedkov. Ďalej uviedol, že do zápisnice o priestupku k záznamu o skutku sa nevyjadroval, pretože mu povedal policajt „počkajte, počkajte chvíľku“ potom mu tlačivo z rúk zobral so slovami, že nemusí to podpisovať, ale robí si len problémy na čo nasadli policajti mestskej polície do vozidla a odišli.

4. Ďalej účastník konania poukázal na ustanovenie § 51 Zákona o priestupkoch, ako aj u stanovenia § 3, 4 a 5 Správneho poriadku, pričom zdôraznil, že správny orgán neaplikoval správne uvedené ustanovenia Zákona o priestupku, ako aj Správneho poriadku. V rozkaze o uložení sankcie za priestupok pokiaľ správny orgán vychádzal zo získaných dôkazov, medzi ktoré zaradil aj fotodokumentáciu vykonanú príslušníkmi Mestskej polície K., pričom opätovne zdôraznil, že príslušníci mestskej polície konali v rozpore s ustanovením § 84 a nasledujúcich Zákona o priestupkoch, pričom vyhotovenie fotodokumentácie nie je v ich náplni a oprávnení. Poukázal na príslušný zákon č. 564/1991 Z.z., v zmysle ktorého je zriadená mestská polícia, ako aj na zákon č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore. Zdôraznil, že takto získané dôkazy je potrebné hodnotiť v súlade s nálezom Ústavného súdu SR II.ÚS 8/97 z 26.03.1997. Podporne poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/252/2010 a 10Sžd/7/2013.

5. Ďalej odvolávajúci sa uviedol, že v rozhodnutí je uvedené, že fotodokumentácia je dôkazný materiál, v inej časti rozhodnutia je uvedené, že fotodokumentácia je podporný dôkazný prostriedok, takýto postup správneho orgánu je podľa neho v hrubom rozpore nielen so zásadami správneho konania, ale aj so Zákonom o priestupkoch a Zákonom o správnom konaní, konkrétne v rozpore s § 3, § 32 a 34. Takéto konanie správneho orgánu je zmätočné a správny orgán sa nevysporiadal s dôkazmi v súlade s § 47, čo je v rozpore nielen so Správnym poriadkom, ale aj Ústavou SR.

6. Účastník konania - odvolávajúci sa ďalej uviedol, že z dôkazov, ktoré správny orgán uvádza sú listiny, ktoré sám vyhotovil, ako aj listiny preukazujúce plnú moc, ospravedlnenie neúčasti, ktoré žiadnym spôsobom nepreukazujú skutočnosti, ktorých sa mal on ako účastník konania dopustiť. Ďalším nezákonne získaným dôkazom, ktorý má preukázať nezákonnosť jeho konania je fotodokumentácia a mapa, pri ktorej správny orgán konštatoval, že nemajú vplyv na rozhodnutie v merite veci a pritom tieto dôkazy správny orgán vyhodnotil inak. Ďalej argumentoval tým, že správny orgán nereagoval na námietky obsiahnuté v odpore, konal tak protizákonne, neoboznámil sa s obsahom citovaného nálezu Ústavného súdu SR, nevyvodil z neho závery, ale požiadal o výklad uvedeného rozhodnutia Mestskú políciu K..

7. Rozhodnutie správneho orgánu podľa odvolávajúceho sa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenia skutkového stavu veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci, rozhodnutie je nezrozumiteľné a nie je patrične odôvodnené. Poukázal zároveň na ustanovenie § 76 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch a navrhol, aby správny orgán konanie

zastavil, pretože skutok, o ktorom sa koná nie je priestupkom. Ďalej poukázal na ľubovôľu správneho orgánu pri vyhodnocovaní jednotlivých dôkazov, ako aj na ľubovôľu pri postupe podľa zásad správneho konania. Poukazoval ďalej v odôvodnení odvolania na zákonný spôsob získania dôkazu z dôkazných prostriedkov, podľa ktorých treba považovať jednak splnenie formálnych aj procesných podmienok vyžadujúcich Správnym poriadkom. Dôkaz získaný v rozpore so zákonom prenáša svoju nezákonnosť na procesnú nepoužiteľnosť aj na ďalší dôkaz, ktorý vychádza z obsahu nezákonne získaného dôkazu.

8. Ďalej argumentoval tým, že správny orgán nezákonne postupoval, keď zisťoval adresu jeho otca, ktorý má trvalý pobyt na adrese B.-Q. XX od roku 1988. Ďalej sa zaoberal v odvolaní odvolávajúci sa tou skutočnosťou, že ak by pravdivostná hodnota uvádzaných tvrdení svedkov mala vyššiu hodnotu ako 0 a teda, že by tvrdil, že bol na návšteve u otca, tak by asi príslušníkom mestskej polície uviedol, že vozidlo tam zaparkoval jeho otec, ktorý tam má trvalé bydlisko a neuvádzal by pravdivé skutočnosti ohľadne jeho prítomnosti. Svedecké výpovede svedkov sú subjektívne a vyjadrujú subjektívne hodnotenie situácie, ktoré sú opäť nepravdivé. Pokiaľ svedok č. 1 tvrdí, že parkovisko bolo plné, pričom z fotografie je zrejmé, že uvedené nie je pravda. Svedok č. 2 do zápisnice o ústnom pojednávaní o priestupku na otázku, či do záznamu sa nezasahovalo a svedok č. 1 uviedol, že do záznamu vykonal zápis a zároveň ako uvádzajú príslušníci Mestskej polície K. priestupok bol postúpený na ODI K. z dôvodu, že obvinený odmietol pokutu zaplatiť na mieste aj napriek tomu, že svedok č. 1 jasne uviedol, že o výške pokuty nehovoril.

9. Zároveň poukázal aj na nezákonnosť konania správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu, teda stavu poznania reality z nevykonaných dôkazov. Na jeho návrh správny orgán odmietol vylúčiť mapu, z ktorého vychádzal pri rozhodnutí, pričom neskôr ju zaradil medzi podporné dôkazy, ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie v merite veci. Takýto postup je v hrubom rozpore s § 34 Správneho poriadku podľa odvolávajúceho sa.

10. V závere odvolania poukázal na prezumpciu neviny, pričom správny orgán sa touto okolnosťou vôbec nezaoberal. Ďalej argumentoval zásadami správneho konania, zásadou materiálnej pravdy a zdôraznil, že v porovnaní so všeobecne správnym konaním, ktoré je upravené v Správnom poriadku poskytuje obvinenému z priestupku širšie procesné práva predovšetkým zakotvuje zásadu prezumpcie neviny. Správny orgán nepostupoval v súlade s vyššie uvedenými zásadami. V závere odvolania poukázal odvolávajúci sa na to, že jeho vyjadrenie považuje správny orgán za zmätočné, pretože na jednej strane navrhuje správnemu orgánu zastaviť konanie, pretože skutok, o ktorom sa koná nie je priestupkom a na druhej strane hliadke za uvedený priestupok sa ospravedlnil a chybu si uznal v plnom rozsahu ako sám uviedol v odpore voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Tento záver je v rozpore s vyššie uvedenými právnymi normami, nakoľko v podanom odpore je jasné, že uvedené vyjadrenie sa vzťahuje k výpisu evidenčnej karty vodiča, ktorá nie je hodnotená ako dôkaz o vydanom rozhodnutí a napriek tomu, že v rozkaze je uvedené, že správny orgán z tohto dôkazu vychádzal. Odvolávajúci sa uviedol, že je občanom, ktorý si váži Ústavu SR a jej zákony a snaží sa zodpovedne tieto dodržiavať a dbá na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv a právnych záujmov, preto ak spácha priestupok vie si chybu uznať a zákonnú sankciu zaplatiť. Navrhol správnemu orgánu konanie zastaviť, pretože skutok o ktorom sa koná nie je priestupkom a uvedené rozhodnutie trpí vadami nesprávneho právneho posúdenia, vadami postupu správneho orgánu, kedy zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie vychádzalo je v rozpore s dôkazmi uvedenými v spise, listinné dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal pri vydávaní rozhodnutia v spise chýbajú a vykonané dôkazy sú v rozpore so zákonom.

11. Prvostupňový správny orgán po obdržaní odvolania, predložil ho s vyjadrením druhostupňovému správnemu orgánu na rozhodnutie. Krajský dopravný inšpektorát PZ v K. ako príslušný odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu, nezistil pritom dôvody k jeho zmene ani k jeho zrušeniu. Poukázal na konanie a na postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia zo dňa 30.05.2016, pričom argumentoval tým, že zo záznamu o skutku pracovného člena hliadky MsP K. na mieste vyplýva, že F.. S.. P. E., K.. dňa 15.11.2015 v čase o 11:00 hod. porušil vo vnútrobloku I. - S. význam vyplývajúci z dopravnej značky č. B1 s dodatkovou tabuľou E12 „Okrem dopravnej obsluhy“. Menovaný odmietol podpísať záznam o skutku a ako podozrivý zo spáchania priestupku sa k veci odmietol vyjadriť.

12. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 07.12.2015 okrem iného vyplýva, že dňa 15.11.2015 v čase o 10:05 hod. bola hliadka Mestskej polície K. vyslaná do vnútrobloku ulíc S. - I. v K. k prevereniu oznámenia neoprávneného parkovania vozidla ev.č. K Po preverení oznámenia bol na

vozidlo namontovaný technický prostriedok na zabránenie odjazdu vozidla. V čase o 11:00 hod. bola hliadka MsP K. opätovne vyslaná na uvedené miesto a k uvedenému vozidlu, kde čakala osoba: F.. S.. P. E., K.., ktorý hliadke uviedol, že s vozidlom prišiel na miesto on. Vodičovi bolo hliadkou MsP K. oznámené porušenie pravidiel cestnej premávky, pričom vodič si nebol vedomý dopravného priestupku a odmietol ho riešiť na mieste. Z tohto dôvodu bola na mieste hliadkou MsP K. vyhotovená fotodokumentácia a vodičovi bolo oznámené, že vec bude odstúpená na ODI v K.. Z predmetnej správy zároveň vyplýva, že vodič hliadke uviedol, že dopravné značenie nerešpektoval, lebo bol na návšteve u svojho otca, ktorý býva na ul. S. a nie je si vedomý priestupku.

13. Obdobné skutočnosti ako zo Správy o výsledku objasňovania najmä skutočnosť, že F.. S.. P. E., K.. nerešpektoval význam zákazovej dopravnej značky B1 z dôvodu návštevy svojho otca vyplývajú aj zo Záznamu členov hliadky MsP K. z výkonu služby zo dňa 15.11.2015.

14. Ďalej žalovaný argumentoval tým, že na mieste bola členom hliadky MsP K. vyhotovená fotodokumentácia v počte 8 kusov, ktorá zachytáva situáciu na parkovisku dňa 15.11.2015 v čase o 11:10 hod. a následne v čase od 12:05 hod. do 12:14 hod. so zameraním sa na umiestnenie zvislej dopravnej značky č. B1 s dodatkovou tabuľou „Okrem dopravnej obsluhy“ a postavenie vozidla ev.č. K

15. Ďalej z odôvodnenia žalovaného vyplýva, že správny orgán ODI K. dňa 04.01.2016 vydal na základe predloženého spisového materiálu spracovaného MsP K. rozkaz, ktorý uznal účastníka konania F.. S.. P. E., K.. vinným z porušenia § 3 ods. 2 písm. b) Zákona o cestnej premávke a tým zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) Zákona o priestupkoch. Menovanému uložil sankciu pokutu 50 Eur. Proti vydanému rozkazu podal účastník konania odpor, ktorý do 10 dní zdôvodnil, pričom v podstate odôvodnenie odporu je totožné s podaným odvolaním proti rozhodnutiu o priestupku. Podaním odporu bol rozkaz zrušený a správny orgán pokračoval v konaní o priestupku, pričom spisový materiál doplnil o zápisnice o podaní vysvetlenia jednotlivých členov hliadky mestskej polície, ktorí zotrvali na svojich vyjadreniach. Zároveň 30.05.2016 prejednal priestupok, z ktorého bol účastník konania podozrivý v jeho neprítomnosti, avšak za prítomnosti splnomocneného advokáta JUDr. Martina Slúku a navrhovaných svedkov členov hliadky MsP K..

16. Žalovaný preskúmaním spisového materiálu a jednotlivých dôkazov v ňom zhromaždených zvlášť ako aj vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že F.. S.. P. E., K.. spáchal daný skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku, t. j. menovaný ako vodič motorového vozidla dňa 15.11.2015 v čase približne o 10:00 hod. do 11:00 hod. v obci Poprad vo vnútrobloku ulíc S. - I. s osobným motorovým vozidlom S. ev.č. K nerešpektoval zvislé dopravné značenie B1 zákazu vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch (s dodatkovou tabuľkou E12 s textom „Okrem dopravnej obsluhy“).

17. Odvolací orgán zároveň poukázal na listinné dôkazy, ktoré tvorili podklad rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vtedy vychádzal aj odvolací orgán. Citoval príslušné ustanovenia § 3 ods. 2 písm. d) Zákona o cestnej premávke, ako aj čl. 3 ods. 1 č. 1, ako aj čl. 8 ods. 18 prílohy č. 1 k Vyhláške č. 9/2009 a argumentoval tým, že z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že dodatková tabuľka č. E12 obmedzuje platnosť zákazovej dopravnej značky, okrem iného aj na vozidla, v ktorých jazda, alebo preprava za značkou je vykonaná z dôvodu opravy, resp. servisu t. j. prác spojených so servisom, alebo opravou vzťahujúcou sa na konkrétne vozidlo - v tomto prípade vozidlo ev. č. K Žalovaný ďalej poukázal na význam zákazovej dopravnej značky B1 a na základe týchto skutočností nespochybňuje oprávnenosť vjazdu vozidla do priestoru označeného dopravnou značkou B1, ktorej platnosť je obmedzená dodatkovou tabuľkou č. E12 s textom „Okrem dopravnej obsluhy“, avšak toto oprávnenie sa dňa 15.11.2015 nevzťahovalo žiadnym spôsobom na účastníka konania. K uvedenému záveru odvolací správny orgán dospel posúdením viacerých dôvodov a skutočností.

18. V prvom rade posudzoval žalovaný konanie, resp. nečinnosť účastníka konania na mieste samom, t. j. po príchode hliadky MsP K.. Účastník konania po oboznámení sa s podstatou obvinenia z priestupku sa nebránil relevantnými skutočnosťami, ktoré by boli procesne spôsobilé zrušiť, resp. znížiť dôvodnosť podozrenia zo spáchania priestupku. K uvedenému žalovaný zdôraznil, že právo účastníka konania vyjadriť sa k zisteniam správneho orgánu nie je len právom, ktoré podľa vlastnej úvahy využije, alebo nie, ale môže vyvolať aj dôkaznú núdzu v neskoršom procese dokazovania, hlavne ak účastník konania neskôr argumentuje skutočnosťou, ktorá mu bola od prvopočiatku známa. Správny orgán preto považoval za logické už na mieste samom uviesť orgánu oprávnenému objasňovať priestupku

skutočnosti, ktoré osobu zbavujú obvinenia a tým sa vyhnúť zodpovednosti za priestupok, ktorý sa jej kladie za vinu a teda nečinnosť osoby v takomto prípade vyhodnocuje odvolací správny orgán ako účelové a úmyselné konanie osoby. Na takomto posúdení žalovaný hodnotil tvrdenie účastníka konania, že vozidlo viedol za účelom opravy resp. údržby ako účelové a uvádzané v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok.

19. Ďalším dôvodom, pre ktorý žalovaný nespochybňuje skutočnosti uvádzané členmi hliadky MsP K., ktorými spresňujú účel parkovania účastníka konania je ten, že členovia hliadky už v zázname z výkonu služby z 15.11.2015, t. j. v deň spáchania priestupku uviedli, že účastník konania na mieste prehlásil, že bol na návšteve u svojho otca, ktorý býva na ulici S.. V prípade, ak by túto informáciu neuviedol sám účastník konania, členovia by nemali ako vedieť miesto pobytu otca účastníka konania.

20. Ďalším dôvodom, pre ktorý tvrdenie účastníka konania vo vzťahu k účelu parkovania v uvedenom mieste žalovaný hodnotil ako účelové je posúdenie vyjadrenia účastníka konania uvedené v podanom doplnení odporu a potvrdené v podanom doplnení odvolania a to síce, že vozidlo, ktoré na mieste zaparkoval a s ktorým nerešpektoval význam dopravnej značky č. B1 mal požičané za účelom vykonania opravy, resp. údržby a nakoľko bol deň pracovného pokoja nebolo možné si zadovážiť iné vozidlo a preto viedol vozidlo, ktoré mal požičané pozn. vozidlo ev.č. K Žalovaný vzhľadom na výnimku zo zákazovej dopravnej značky logickým výkladom vyjadrenia účastníka konania vo vzťahu k použitiu konkrétneho vozidla dospel k záveru, že účastník konania mal v úmysle viesť 15.11.2015 iné vozidlo, avšak vplyvom okolností (15.11.2015 bol deň pracovného pokoja a nebolo možné podľa účastníka konania zadovážiť si iné vozidlo) na jazdu použil vozidlo ev.č. K teda predmetné vozidlo, ktorým sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nebolo dňa 15.11.2015 použité za účelom opravy, resp. údržby ako uvádza účastník konania, ale bolo použité z iného objektívneho dôvodu (nemožnosť použiť iné vozidlo), pričom takýmto posúdením dôvodu vedenia vozidla ev. č. K nemožno dôjsť k inému záveru ako k tomu, že dňa 15.11.2015 na vozidle ev.č. K nebola, ani byť nemala vykonaná oprava, servis, resp. žiadny úkon, ktorý je zahrnutý v čl. 8 ods. 18 prílohy č. 1 k Vyhláške č. 9/2009 Z.z.

21. Ďalším dôležitým dôvodom, pre ktorý vyššie uvedené tvrdenie účastníka konania hodnotí odvolací orgán ako zavádzajúce a účelové je aj skutočnosť uvedená účastníkom konania v podaných opravných prostriedkoch a síce, že po zastavení vozidla išiel vykonať účel, na ktorý prišiel a k vozidlu sa vrátil po 38 minútach a teda len na nevyhnutý a primeraný čas. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania úmyselne zanechal vozidlo zaparkované na parkovisku, t.j. na jednom mieste a podľa jeho vlastných slov odišiel na 38 minút na iné miesto „vykonať jeho opravu, resp. údržbu“. Žalovaný argumentoval tým, že nevie si predstaviť, ako je možné vykonať opravu, resp. údržbu vozidla bez samotného vozidla a na diaľku. Ďalej k uvedenému argumentoval tým, že práve oprava, alebo servis vozidla je rozhodujúce pre posúdenie trestnosti konania jeho vodiča, pričom žalovaný opakovane uviedol, že dôvody výnimky splatnosti zákazovej značky nie je možné účastníkom cestnej premávky rozširovať. Ak teda účastník konania sa na mieste nenachádzal konkrétne za účelom opravy vozidla, resp. iného úkonu podľa čl. 8 ods. 18 písm. e) prílohy č. 1 k Vyhláške č. 9/2009 Z.z. (účastník konania sám potvrdzuje, že sa k zaparkovanému vozidlu vrátil), ale za iným účelom nemožno toto konanie považovať za konanie v súlade so zákonom.

22. Žalovaný k jednotlivým tvrdeniam, námietkam a vyjadreniam účastníka konania podaných opravných prostriedkoch ohľadom napadnutého rozhodnutia hodnotí ako právo účastníka konania na jeho vlastný názor. Týmto názorom nie sú správne orgány pri svojom rozhodovaní viazané. K tvrdeniu účastníka konania, že trvá na tom, že príslušníci mestskej polície nemohli priestupok prejednávať v blokovom konaní, nakoľko neboli splnené všetky zákonné podmienky žalovaný uviedol, že v plnej miere súhlasí s účastníkom konania a dodáva, že Zákon o priestupkoch v ustanovení v § 84 jednoznačne stanovuje podmienky blokového konania, ktoré musia byť súčasne splnené, pričom jednou z týchto podmienok je ochota páchateľa zaplatiť blokovú pokutu. Vzhľadom k tomu, že účastník konania na mieste odmietol zaplatiť akúkoľvek pokutu nemohol byť priestupok prejednaný v blokovom konaní.

23. K tvrdeniu účastníka konania, že po príchode hliadky jej členov informoval o dôvodoch a príčine parkovania, uviedol aj zákonnú výnimku, čo potvrdil podľa neho svedok č. 1 v zápisnici z ústneho pojednávania o priestupku v odpovedi č. 4 a 5 žalovaný uviedol, že svedok č. 1 na otázku č. 4, 5 v zápisnici z ústneho pojednávania o priestupku uviedol na otázku posúdenia reakcie účastníka konania, že si presne nepamätá, ale účastník konania mal pripomienky. Obdobne žalovaný hodnotí aj odpoveď

pána JM. na otázku č. 35, pričom z tejto odpovede nie je v žiadnom prípade zrejmý dôvod parkovania vozidla účastníka konania. Posúdením odpovede svedka S. žalovaný nedospel k záveru, že svedok potvrdil účel parkovania účastníka konania na danom mieste, práve naopak svedok S. v zápisnici z ústneho pojednávania o priestupku uviedol, že dôvod parkovania vozidla na danom mieste, ktorý účastník konania uviedol bol, že účastník konania bol na návštevu u svojho otca, pričom účastník konania rukou ukázal na vnútroblok, to je odpoveď na otázku č. 11. Obdobná skutočnosť vyplýva z odpovede svedka Z. na otázku č. 10 zápisnici z ústneho pojednávania o priestupku a síce, že účel a dôvod jeho parkovania bola návšteva jeho otca, ktorý tam býva.

24. K aktuálnosti predloženej mapy, jej hodnovernosti a skutočnosti, že vozidlo je v nej zakreslené na mieste, kde sa nachádzajú budovy, žalovaný uviedol, že predložená mapa napriek tomu, že patrila medzi jeden z podkladov rozhodnutia nepatrí k nosným dôkazným prostriedkom, ktoré preukazujú spáchanie priestupku. Predloženú mapu žalovaný hodnotil ako dôkazný prostriedok, ktorý dotvára, dopĺňa a ozrejmuje situáciu v širšom okolí, resp. vyznačuje priestor vnútrobloku ulíc, kde účastník konania s vozidlom parkoval. Skutočnosť, že príslušník MsP K. do tejto mapy vyznačil postavenie vozidla podľa názoru účastníka konania do miesta postavenia budovy nie je rozhodujúca, nakoľko postavenie vozidla je extraktne a nezameniteľne zadokumentované na predloženej fotodokumentácii vyhotovenej z miesta priestupku.

25. K tvrdeniu účastníka konania, ktorý spochybnil zákonnosť vyhotovenia fotodokumentácie príslušníkmi MsP K. v štádiu objasňovania veci žalovaný uviedol, že predmetné tvrdenie sa obsahovo a nápadne zhoduje s dokumentom zverejneným na internetovej stránke www.najpravo.sk, v ktorom jeho autor spochybňuje oprávnenie mestskej polície vyhotovovať obrazové, zvukové, či iné záznamy, nakoľko mestská polícia nemá v zmysle § 8 zákona SNR č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii na ich vyhotovovanie oprávnenie, pričom ak nie je oprávnenie výslovne uvedené v zákone o obecnej polícii nemožno analogicky použiť a vypomôcť si Zákonom o policajnom zbore. Obdobným spôsobom zákonnosť vyhotovovania fotodokumentácie pri objasňovaní priestupku príslušníkom mestskej polície spochybňuje účastník konania, ktorý svoj názor opiera o nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 8/97 z 26.03.1997 a rozsudky NS SR sp. zn. 6Sžo/252/2010 z 28.09.2011 a sp. zn. 10Sžd/7/2013 z 26.06.2013.

26. K uvedenému nálezu, ako aj k rozsudkom NS SR žalovaný uviedol, že po oboznámení sa s obsahovou stránkou týchto dokumentov zistil, že tieto závery nemožno aplikovať na preskúmavanú vec, nakoľko spolu nesúvisia. Pritom sa zaoberal obsahom dokumentov.

27. Žalovaný ďalej uviedol, že dokazovanie spáchania priestupku je špecifický procesný postup objasňujúceho orgánu s cieľom získavania a utvárania poznatkov o skutočnostiach dôležitých pre meritórne rozhodovanie. Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, konkrétne § 34 ods. 1 Zákona o správnom konaní. Zároveň poukázal žalovaný na obsah ustanovenia § 3 ods. 1 písm. f) Zákona o obecnej polícii, podľa ktorého obecná polícia objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje osobitný predpis prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené osobitným predpisom a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky zákaz zastavenia, zákaz státia, zákaz vjazdu, zákaz odbočovania, zákaz otáčania, prikázaný smer jazdy, prikázaný smer obchádzania, vyhradené parkovisko, obytná zóna, pešia zóna, školská zóna, zóna s dopravným obmedzením a parkovisko uvedené v bode 1 a so všeobecnej úpravy cestnej premávky, ktorou sa zakazuje zastavenie, státie a vjazd vozidiel upravené v bode 2. Z dikcie citovaného ustanovenia teda jednoznačne vyplýva oprávnenie obecnej polície objasňovať priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím pokynu z dopravnej značky zákaz vjazdu. Predmetné oprávnenie je zakotvené aj ustanovením § 58 ods. 3 písm. d) Zákona o priestupkoch.

28. K spôsobu námietky účastníka konania vo vzťahu k oprávneniu mestskej polície vyhotovovať obrazový záznam odôvodnený absenciou tohto oprávnenia v zmysle § 8 Zákona o obecnej polícii žalovaný uviedol, že mestská polícia je v zmysle zákona oprávnená objasňovať priestupky spáchané spôsobom, akým je to účastníkovi konania kladené za vinu a za týmto účelom vykonávať úkony, ktoré v neskoršom konaní o priestupku porušenie pravidiel cestnej premávky preukážu. Absencia výslovne uvedeného oprávnenia v Zákone o obecnej polícii na vyhotovovanie obrazového záznamu nie je prekážkou vyhotovenia fotodokumentácie vozidla v štádiu objasňovania priestupku. Žalovaný

hodnotí aj vyhotovovanie fotodokumentácie z miesta priestupku príslušníkom mestskej polície a zastáva názor, že vyhotovenie fotodokumentácie z miesta priestupku výlučne za účelom objasnenia priestupku je oprávnenou činnosťou príslušníka mestskej polície ako orgánu oprávneného objasňovať priestupky.

29. Čo sa týka vyhotovenia fotodokumentácie z miest spáchania priestupku v tomto konkrétnom prípade nebolo podľa žalovaného rozhodujúce pre posúdenie protiprávnosti konania F.. S.. P. E., K.., ktorým nerešpektoval význam dopravnej značky - zákazu vjazdu, nakoľko menovaný sám potvrdil prejazd okolo zvislej dopravnej značky a zastavenie vozidla na parkovisku, kde vjazd je povolený len vozidlám, ktoré sú dopravnou obsluhou. K tvrdeniu účastníka konania, že dôkaz by mal byť zadovážený takým spôsobom, ktorý nedá ani len najmenšiu príčinu pochybovať a uvažovať o jeho nezákonnosti, aby rozhodnutie bolo v súlade s právnymi predpismi žalovaný uviedol, že vo všeobecnosti s názorom účastníka súhlasí, avšak nesúhlasí s názorom, že za dôkaz, ktorý by mohol byť v konaní o priestupku použitý nemožno považovať za taký, s ktorým účastník konania bez výhrad súhlasí.

30. K tvrdeniu účastníka konania, že rozhodnutie má všetky vady dokazovania, ktoré nespočívajú len v použití nezákonných dôkazov, ale jediným usvedčujúcim dôkazom je rozporuplné nekonzistentné a obsahujúce tvrdenie svedkov - príslušníkov MsP K. žalovaný uviedol, že uvedené hodnotenie považuje za právo účastníka konania na jeho názor, ktorým nie je v konaní správny orgán viazaný. Naopak žalovaný ako odvolací orgán považuje vydané rozhodnutie za správne a zákonné, obsahujúce formálne aj obsahové zákonné náležitosti. Zároveň žalovaný uviedol, že nepovažuje vyjadrenia svedkov vo forme odpovedi na otázky zástupcu účastníka konania na ústnom pojednávaní o priestupku za rozporné, či nekonzistentné, pretože vyjadrenia jednotlivých príslušníkov MsP K. spolu súvisia a v podstatných častiach týkajúcich sa opisu konania F.. S.. P. E., K.. sa zhodujú. Tieto výpovede nemožno považovať za také, ako to uvádza účastník konania, len z dôvodu, že svedčia proti účastníkovi konania. Ďalej žalovaný uviedol, že nemožno sa stotožniť s názorom účastníka konania, že jediným usvedčujúcim dôkazom boli vyjadrenia príslušníkom MsP K., pretože správny orgán pri rozhodovaní vo veci vychádzal z jednotlivých dôkazných prostriedkov, ktoré tvoria predložený spisový materiál, ktoré posudzoval samostatne aj vo vzájomných súvislostiach, pričom žalovaný posúdil najmä vyjadrenia účastníka konania v jednotlivých podaných opravných prostriedkoch, ktoré vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkaznými prostriedkami spáchanie priestupku preukazujú.

31. Žalovaný k samotnej pravdivosti uvádzaných tvrdení svedkov, ktoré podľa účastníka konania mali vyššiu hodnotu ako nula a teda, že sám tvrdil, že bol na návšteve u svojho otca, tak by asi príslušníkom MsP K. uviedol, že vozidlo tam zaparkoval jeho otec, ktorý tam má trvalý pobyt, alebo nájom a neuvádzal by pravdivé skutočnosti ohľadom dôvodu jeho prítomnosti, žalovaný sa k tomuto bližšie nevyjadril, nakoľko predmetné tvrdenie je založené na špekulácii, ktorá znamená dopredu hádať, čo by sa stalo, keby resp. ako by účastník konania na mieste spáchania priestupku uviedol inú skutočnosť, ako reálne uvádzal teraz. Žalovaný obdobne ako prvostupňový správny orgán vychádza z vyjadrení podozrivého v takom rozsahu, v akom je jeho vyjadrenie zaznamenané v listinných dôkazných materiálov spracovaných na mieste samom. Ak s obsahom týchto prostriedkov podozrivý nesúhlasil, mal možnosť svoj nesúhlas písomne prejaviť v spracovaných prostriedkoch. Ak tomu tak nebolo podozrivý nepovažoval za potrebné sa k veci na mieste akokoľvek vyjadriť do záznamu o skutku, potom nemôže očakávať od orgánu, ktorý vo veci rozhoduje, že jeho súčasná špekulácia o jednej z možností vyhnutia sa zodpovednosti za priestupok bude procesne spôsobilá na zmenu posudzovania jeho konania.

32. Ďalej k tomuto žalovaný uviedol, že v konaní o priestupku nebolo predmetom skúmania adresa pobytu otca účastníka, aj keď účastník konania uviedol, že otec má trvalé bydlisko na B.-Q. XX neznamená, že dňa 15.11.2015 sa jeho otec nemohol zdržiavať na ulici S., kde za ním bol účastník konania na návšteve.

33. Pokiaľ účastník konania napádal vierohodnosť výpovedi svedkov, ktoré odôvodňoval tým, že svedok S. uviedol, že parkovisko bolo plné, aj keď z fotografie vyplýva, že na parkovisku sa nenachádzajú iné vozidlá, dokonca nákladné vozidlo parkuje pozdĺžne, žalovaný uviedol, že vyžadovanie rešpektovania vyplývajúceho z dopravnej značky - zákaz vjazdu, nie je možné podmieňovať obsadenosťou parkovacích miest nachádzajúcich sa za značkou. Z uvedeného vyplýva, že skutočnosť, či sa na parkovisku nachádzali iné vozidlá, resp. ich počet nemá vplyv na právnu kvalifikáciu konania účastníka konania ako priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. K ďalším tvrdeniam účastníka konania,

ktorými hodnotí vierohodnosť výpovedí svedkov, sa žalovaný nevyjadril, nakoľko ani tieto tak, ako vyššie uvedené nemajú vplyv na právnu kvalifikáciu konania účastníka konania.

34. Z výpisu z evidenčnej karty vodiča vychádzal správny orgán aj napriek tomu, že táto nie je súčasťou administratívneho spisu. Žalovaný uviedol, že z dôvodu, že účastník konania nenamieta nesprávnosť týchto údajov považuje túto námietku účastníka konania za irelevantnú, pretože skutočnosť, že v predloženom spisovom materiáli sa nenachádza tlačená forma evidenčnej karty žiadnym spôsobom neznamená porušenie práv účastníka konania.

35. Žalovaný preskúmal aj postup prvostupňového správneho orgánu pri určení druhu a sankcie a jej výmery a dospel k záveru, že na základe porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) Zákona o cestnej premávke pri ukladaní za priestupok ODI v K. prihliadal na skutočnosť, že uvedeným konaním nebol spôsobený žiadny škodlivý následok, ako aj zohľadnil celú dôkaznú situáciu priestupku. Na základe vyššie uvedeného prvostupňový správny orgán uložil sankciu pokutu vo výšku 50 Eur podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. l) Zákona o priestupkoch, podľa ktorého je možné uložiť sankciu pokutu až do výšky 100 Eur. Odvolací orgán uviedol, že obvinený si význam vyplývajúci z dodatkovej dopravnej značky nedôvodne vyložil spôsobom, ktorý pre neho je najvýhodnejší, avšak následky svojho nesprávneho konania si mal uvedomiť v čase spáchania uvedeného priestupku, resp. pred jeho samotným spáchaním a to vzhľadom k následkom, ktoré mu s poukázaním na porušenie právneho predpisu a jeho následne kvalifikovanie ako priestupku hrozili. Žalovaný nemal dôvod zmeniť uloženú sankciu, nakoľko táto bola uložená v súlade so zákonom a jeho výška je primeraná porušeniu právneho predpisu.

36. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť. Poukázal na obsah výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a ďalej argumentoval tým, že predmetné rozhodnutie považuje v celom rozsahu za vecne nesprávne a nezákonné a toto bolo vydané v rozpore s ustanovením § 3 a nasledujúcich ustanovení § 21, § 23, § 32, § 33 a § 46 Zákona o Správnom konaní a v rozpore s ustanovením § 22 ods. 1 písm. l), § 22 ods. 2 písm. g) a § 74 a § 76 zákona č. 372/1990 Z.z. a preto navrhol, aby súd uvedené rozhodnutie zrušil, pretože skutok, o ktorom sa koná nie je priestupkom.

37. Podľa žalobcu uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a správny orgán vychádzal zo skutkového stavu, ktorý nebol dostatočne zistený a z ktorého rozhodnutie vychádzalo je v rozpore s obsahom spisov, pričom v rozhodnutí je uvedené, že fotodokumentácia dôkaz č. 4 je dôkazný materiál, z ktorého vychádzal správny orgán pri rozhodnutí, ale zároveň na strane 17 uvedeného rozhodnutia tvrdí, že dôkaz č. 3 a dôkaz č. 4 je len podporný dôkaz, alebo na strane 16 podporný dôkazný prostriedok. Takýto postup správneho orgánu podľa žalobcu je v hrubol rozpore nielen so zásadami správneho práva, ale aj v hrubom rozpore so Zákonom o priestupkoch a zákonom o správnom konaní, ktoré neobsahujú a neuvádzajú nasledujúci pojem, čo je v rozpore s ustanovením § 3 zákona č. 71/1967 Z.z. (správne má byť Zb.).

38. V závere žaloby žalobca argumentoval tým, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom dôkazov a dôkazy vykonané MsP K. neboli získané v súlade so zákonom. Zistenie skutkového stavu nebolo postačujúce pre rozhodnutie vo veci, nezaoberal sa námietkami žalovaného (má na mysli žalobcu) a k hodnoteniu dôkazov nezaujal stanovisko, ale vyžiadal si stanovisko Mestskej polície K., čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 4 a 5 Zákona o Správnom konaní. Správny orgán neaplikoval správne najmä ustanovenia Zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

39. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 07.12.2016 vyjadril žalovaný, pričom poukázal na dôvody preskúmavaného rozhodnutia, s ktorými sa stotožnil a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

40. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.).

41. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

42. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p., právne účinky úkonu, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba, alebo právnická osoba.

43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v danej veci začalo konanie podľa príslušných ustanovení zákona účinného od 01.07.2016, t. j. Správneho súdneho poriadku, preto podľa Správneho súdneho poriadku v konaní správny súd postupoval.

44. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

45. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

46. V zmysle § 23 ods. 2 písm. a) S.s.p., sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku.

47. Podľa § 194 ods. 1 S.s.p., správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

48. Podľa § 194 ods. 2 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

49. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

50. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul povereného zástupcu žalovaného a konal v danej veci bez prítomnosti žalobcu, ktorý sa písomne ospravedlnil a zároveň súhlasil, aby súd vykonal pojednávanie bez jeho prítomnosti. Ďalej sa oboznámil správny súd s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

51. Predmetom preskúmania je rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 50 Eur žalobcovi za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 15.11.2015 v čase približne o 10:00 hod. do 11:00 hod. v obci Poprad vo vnútrobloku ulíc S. - I. s osobným motorovým vozidlom značky S. Y.: K nerešpektoval zvislé dopravné značenie B1(zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch) s dodatkovou tabuľkou E12 s textom „Okrem dopravnej obsluhy“ čo bolo zistené hliadkou MsP K.. Priestupku sa mal dopustiť podľa § 22 ods. 1 písm. l) Zákona o priestupkoch, pretože porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z.

52. Žalobca v žalobe namietal nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne právne posúdenie, ako aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre rozpor s obsahom spisu, z ktorého rozhodnutie vychádzalo a ktoré porušenie malo za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.

53. Ako vyplýva z ustanovenia § 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

54. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o priestupkoch, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže svojim konaní porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší, alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojim konaní môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

55. Podľa § 22 ods. 1 písm. l) Zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

56. Podľa § 22 ods. 2 písm. f) Zákona o priestupkoch, za priestupok podľa ods. 1 písm. l) možno uložiť pokutu do 100 Eur.

57. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) Zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z.z., účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky, alebo dopravného zariadenia.

58. Podľa čl. 3 ods. 1 prílohy č. 1 k vyhláške č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „vyhláška č. 9/2009 Z.z.“) značka Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch (č. B1) zakazuje vjazd všetkým druhom vozidiel v oboch smeroch jazdy.

59. Podľa čl. 8 ods. 18 prílohy č. 1 k vyhláške č. 9/2009 Z.z. dodatková tabuľka s textom (č. E12) s nápisom „OKREM DOPRAVNEJ OBSLUHY“ obmedzuje platnosť značky, pod ktorou je umiestená na vozidlá zabezpečujúce zásobovanie (nákladu alebo výkladu tovaru), opravárenské, údržbárske služby alebo komunálne a podobné služby (písm. a), vozidlá s parkovacím preukazom pre osoby so zdravotným postihnutím alebo na vozidlá s osobitným označením č. O3 (písm. b), vozidlá taxislužby (písm. c), vozidlá, ktorých vodiči, prípadne prevádzkovatelia majú v miestach za značkou bydlisko, sídlo, garáž alebo prevádzku (písm. e) , vozidlá, ktorých jazda alebo preprava za značkou je vykonávaná z dôvodu opravy, servisu, technickej kontroly, emisnej kontroly, kontroly originality predmetného vozidla alebo odovzdania palubnej jednotky na najbližšie predajné miesto za značkou; pre tieto vozidlá neplatí značka, pod ktorou je tabuľka umiestnená (písm. e).

60. V danom prípade je nesporné, že miesto, kde sa mal žalobca dopustiť priestupku kladeného mu za vinu sa nachádzalo na uliciach S. - I. v K., označenej dopravným značením B1 zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch s dodatkovou tabuľkou E12 s textom „Okrem dopravnej obsluhy“. Na území uvedenej zóny teda platili obmedzenia v premávke v zmysle § 59 Zákona o cestnej premávke s výnimkou vjazdu dopravnej obsluhy a ako je uvedené dodatkovou tabuľkou E12 okruh týchto vozidiel je taxatívne určený vyhláškou č. 9/2009 Z.z. a preto tento nemožno rozširovať podľa potreby tak, ako to charakterizoval účastník cestnej premávky v podanom odpore, resp. v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Označenie priestoru dopravnou značkou č. B1, ktorej platnosť je obmedzená dodatkovou tabuľkou č. E12 s textom „Okrem dopravnej obsluhy“ toto oprávnenie sa v žiadnom prípade ani podľa názoru súdu nevzťahovalo na účastníka konania.

61. Správny súd konštatoval, že pokiaľ v konkrétnom prípade žalobcovi bolo kladené za vinu porušenie ustanovenia § 22 ods. 1 písm. l) Zákona o priestupkoch, ako aj ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) Zákona o cestnej premávke, pričom žalobca namietal, že zastavil v uvedenom priestore za účelom opravy resp. servisu motorového vozidla ev. č. K. táto skutočnosť nebola v konaní o priestupku preukázaná vzhľadom na dôkazy, ktoré boli vykonané a ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Argumentácia žalobcu sa v tomto smere javí súdu ako účelová, odporujúca logike a účelu zákona.

62. Skutočnosť, že žalobca porušil zákaz státia v uvedenom priestore mal správny orgán náležite preukázané nielen z výpovedí členov hliadky mestskej polície zo dňa 15.11.2015 a následne pri ústnom pojednávaní zo dňa 23.02.2016, 04.03.2016 a nakoniec 30.05.2016 na ústnom pojednávaní, ale hlavne z výpovede účastníka konania samotného, ktorý bezprostredne po príchode príslušníkov mestskej polície na miesto samé dňa 15.11.2015 vypovedal, že zastavil na uvedenom mieste z dôvodu, že bol na návšteve u svojho otca, ktorý býva na ulici S.. Nie je si vedomý dopravného priestupku a odmietol podpísať a vyjadriť sa k záznamu o skutku, ktorý bol spísaný príslušníkmi mestskej polície dňa 15.11.2015.

63. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj Záznam z výkonu služby zo dňa 15.11.2015 zapísaný hliadkou v zložení K. S. a S. Z., ktorí obidvaja konštatovali, že priestupca uviedol, že si nie je vedomý dopravného priestupku a odmietol ho riešiť na mieste a z toho dôvodu bola z miesta udalosti vyhotovená fotodokumentácia. Bolo mu oznámené, že vec bude odstúpená na ODI K. na doriešenie, pričom hlavným dôvodom zastavenia motorového vozidla ev. č. K na uvedenom mieste ulíc S. a I. v čase od 10:00 hod. do 11:00 hod. dňa 15.11.2015 bola návšteva u otca, ktorý býva na ulici S., čo povedal sám žalobca na mieste, kde bolo zaistené motorové vozidlo. Podľa výpovede žalobcu bol následne vykonaný aj záznam o tom, čo uviedol potom, ako ho vyzvali príslušníci mestskej polície na vyjadrenie sa k priestupku, ako aj na podpis záznamu o skutku spísaný príslušníkmi MsP K..

64. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd mal za bezpochyby preukázané, že konanie žalobcu naplnilo znaky skutkovej podstaty priestupku uvedenej v § 22 ods. 1 písm. l) Zákona o priestupkoch, keďže v zmysle § 3 a § 4 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch na zodpovednosť za daný priestupok stačí aj zavinenie z nevedomej nedbanlivosti. Uvedeným konaním žalobca ohrozil záujem spoločnosti na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zakotvený v § 59 Zákona o cestnej premávke, pričom takéto konanie je za priestupok výslovne označené v Zákone o priestupkoch a v Zákone o cestnej premávke v§ 2 ods. 1 o priestupkoch v spojení s § 3 ods. 2 písm. b) a § 59 ods. 3 Zákona o cestnej premávke.

65. Žalobca nedôvodne namietal, že uvedené konanie a vydané rozhodnutie bolo v rozpore s obsahom spisu, pričom správny súd dospel k záveru po preštudovaní administratívneho spisu, že skutočnosti a dôkazy, na ktoré správne orgány poukazujú sú obsahom administratívneho spisu, teda obsahom priestupkového spisu a obsahom spisu žalovaného, ktoré predložil žalovaný na výzvu súdu.

66. K nezákonnosti rozhodnutia, ktoré namietal žalobca ďalej v žalobe, ako aj v podanom opravnom prostriedku voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré malo mať znaky nedostatočne zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo aj vydané, k tejto námietke správny súd musí konštatovať, že správne orgány sa dostatočným spôsobom zaoberali zisteným skutkového stavu naviac v rámci správneho konania boli na ústne pojednávanie o priestupku predvolaní aj príslušníci mestskej polície, ktorí opätovne vo veci vypovedali a na konkrétne otázky právneho zástupcu účastníka konania odpovedali. Na základe uvedených skutočností preto aj súd je toho názoru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a na základe tohto správne zisteného skutkového stavu dospeli k správnemu právnemu záveru, že žalobca spáchal priestupok, ktorý je mu kladený za vinu dňa 15.11.2015 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 30.05.2016, ktoré bolo následne potvrdené rozhodnutím žalovaného. Správne orgány postupovali v súlade s ustanovením § 58 ods. 1 Zákona o priestupkoch a po objasnení priestupku správne orgány dospeli k záveru na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, že žalobca sa priestupku dopustil tak, ako bolo uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia, pritom svoje rozhodnutia vydali správne orgány v súlade s ustanovením § 47 ods. 2 a 3 Správneho poriadku.

67. sa v priestupkovom konaní aplikuje len subsidiárne s poukazom na ustanovenie § 51 Zákona o priestupkoch, pričom osobitný zákon Zákon o priestupkoch v § 67 ods. 3 upravuje, že ak správny orgán vec neodloží, ani nezistí dôvod pre posúdenie veci inému orgánu, začne konanie o priestupku bezodkladne najneskôr do 30 dní tak, ako to bolo v danom prípade.

68. Podľa § 67 ods. 2 Zákona o priestupkoch, podkladom na začatie konania o priestupku je okrem iného Správa o výsledku objasňovania priestupku.

69. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správa o výsledku objasňovania priestupku aj s príslušným priestupkovým spisom boli prvostupňovému správnemu orgánu postúpený MsP K. pod sp. zn. 91/MsP/2015 dňa 07.12.2015.

70. Dňa 30.05.2016 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie o uložení sankcie potom, čo správny orgán rozkazom o uložení sankcie rozhodol dňa 04.01.2016, voči ktorému rozhodnutiu podal žalobca odpor. Na základe uvedeného preto postupoval správny orgán tak, že vydal rozhodnutie o priestupku a následne žalovaný rozhodoval o odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu.

71. Rozhodnutia správnych orgánov podľa názoru súdu vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, skutkový stav bol správne právne posúdený správnymi orgánmi, pričom z odôvodnenia vyplývajú jasné a zrozumiteľné dôvody, pre ktoré rozhodli správne orgány, pričom obsah priestupkového spisu je v plnom rozsahu totožný s argumentmi, ktoré uvádzal prvostupňový správny orgán, ako aj následne žalovaný vo svojich rozhodnutiach, pričom žalovaný v rozhodnutí reagoval na všetky relevantné námietky uvedené v odvolaní žalobcom. Správny súd pritom poukazuje na právny názor NS SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 10Sžd/7/2013 zo dňa 26. júna 20103, z ktorého vyplýva, že „...záznamy príslušníkov polície sú rovnocennými dôkazmi s výpoveďou žalobcu...“ a má za to, že výpovede príslušníkov MsP K. bral súd za vierohodné pri objasňovaní predmetného priestupku.

72. Z uvedených dôvodov preto správny súd podľa § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

73. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s ustanovením § 168 S.s.p., podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

74. Žalobca v konaní nebol úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 S.s.p., preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.