Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_9Co-149-2016.pdf
PDF · 100.47 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/149/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táni Veščičikovej, v spore žalobcu: TJ Športvýroba Košice s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rastislavova 104, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom so sídlom v Košiciach, Šoltésovej 5, proti žalovaným: 1. Východoslovenská vodárenská spoločnosť a.s., so sídlom v Košiciach, Komenského 50, IČO: XX XXX XXX, 2. Svit s.r.o. Košice, so sídlom v Košiciach, Šebastovská 4, IČO: XX XXX XXX, v konaní o vydanie veci a uvedenie veci do pôvodného stavu, o odvolaní žalovaného v 1.rade voči rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29.6.2015 č.k. 20C 142/2007-178 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcej časti vo vzťahu k žalovanému v 1.rade a vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia uložil žalovanému v 1.rade povinnosť uviesť odstránenú časť prípojky pitnej vody žalobcu v dĺžke 195,5 m z PVC potrubia o priemere 110/4,3 mm prechádzajúcu od sociálnej budovy súpisného čísla XXXX po vodomernú šachtu cez parcelné číslo XXXX a parcelu číslo XXXX U. katastrálnom území Severné mesto, obec Košice - Sever do stavu, ktorý bude prebiehať popri hrane kanálovej šachty vo vzdialenosti, ktorú umožňuje príslušná technická norma a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti späťvzatia z a s t a v i l. Žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t o l. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 587,92 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa domáhal žalobca po pripustení zmeny žaloby na pojednávaní dňa 29.6.2015 voči žalovanému uloženia povinnosti uviesť odstránenú časť prípojky pitnej vody žalobcu v dĺžke 195,5 m z PVC potrubia o priemere 110/4,3 mm prechádzajúcu od sociálnej budovy súpisného čísla XXXX po vodomernú šachtu cez parcelné číslo XXXX E. parcelu číslo XXXX U. katastrálnom území L. Y., obec Košice - Sever do stavu, ktorý bude prebiehať popri hrane kanálovej šachty vo vzdialenosti, ktorú umožňuje príslušná technická norma. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že vlastní a užíva vodohospodárske objekty, ktorými sa zabezpečuje prívod pitnej vody do sociálnej budovy pre potreby tenisového areálu na základe kolaudačného rozhodnutia bývalého Obvodného úradu, životného prostredia Košice I pod číslom ŠVŠ-3129/95/B zo dňa 28.11.1995. Uvedené skolaudované vodohospodárske stavby sú situované i na pozemkoch mimo tenisového areálu na parcele registra „. Č.. XXX E. Č.. XXXX v kat. území L. Y., I. V. - L.. Dňa 29.5.2007 žalobca zistil, že žalovaný v 1.rade ako investor realizujúc stavbu kanalizácia T. G.. - V. prostredníctvom žalovaného v 2.rade ako zhotoviteľa na parcelách č. XXXX E. Č.. XXXX vyhĺbil do zeme výkop o rozmeroch cca 10m x 20m x 5 m v mieste, ktorým prechádza jeho skolaudovaná prípojka pitnej vody a túto vo vzdialenosti 45 m od vodovodnej šachty vlastnícky mu patriacej v dĺžke 19,5 m odstránil a odcudzil. Súčasne neodborným spôsobom zrealizoval
preložku časti vodovodnej prípojky žalobcu po obvode vykonaného výkopu v rozpore so slovenskými technickými normami a právnou úpravou na úseku stavebného práva. K odstráneniu časti vodovodnej prípojky žalobcu a k vykopaniu preložky došlo nezákonným spôsobom, keď stavebné povolenie vydané žalovanému v 1.rade č. 2004/00154 zo dňa 12.3.2004 s preložkou vodovodnej prípojky nepočítalo a z uvedeného dôvodu ani nebolo možné do tejto vodovodnej prípojky zasiahnuť. Na uvedené skutočnosti boli žalovaní v 1. a 2.rade pred 29.5.2007 viackrát upozornení, avšak napriek tomu stavebné práce týkajúce sa časti vodovodnej prípojky žalobcu uskutočnili.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalovaný v 1.rade uskutočnil ostrý prepoj vodovodného potrubia dňa 29.5.2007 bez súhlasu a prítomnosti žalobcu, ako vlastníka uvedeného vodovodného potrubia. V súčasnosti stavba je ukončená a nedá sa na nej nič meniť. Súd prvej inštancie po vypočutí svedka K.. K. H. a výpovedí účastníkov konania uzavrel, že žalovaný v 1.rade musel vedieť o existujúcom vodovodnom potrubí, napriek tomu nesplnil svoju zákonnú povinnosť túto skutočnosť prejednať s vlastníkom a prekládku potrubia uskutočnil bez súhlasu žalobcu. Po vykonaní miestnej obhliadky a oboznámení sa s videozáznamom, ktorý zhotovil žalobca dňa 23.5.2007 a dňa 29.5.2007 súd prvej inštancie uzavrel, že už dňa 23.5.2007 bola vykonaná výkopová ryha. Zo záberov obsiahnutých na predmetnom videozázname je jednoznačne evidentné, že neboli dodržané slovenské technické normy, pokiaľ ide o samotný výkop a uloženie vodovodného potrubia. Podľa priložených príloh montážnej schémy vodovodnej prípojky sú minimálne rozmery hĺbky 1m a šírky 1m. Zo záberov na videozázname je možno zistiť, že v niektorých miestach hĺbka 1m nebola v žiadnom prípade dodržaná. Výkopové práce sú kľukaté, obchádzajú stromy a korene. Takto uloženým potrubím boli porušené technické normy. Z osobnej obhliadky na mieste samom súd prvej inštancie zistil, že nedostatočná hĺbka výkopovej ryhy sa riešila tým, že na výkopovú ryhu sa navŕšila časť zeminy, ktorá v tomto parku sa javí minimálne ako neestetická. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s vyjadrením žalovaného v 1.rade zo dňa 12.2.2015, že preložená časť vodovodnej prípojky je uložená v sklone 0,934 % a v hĺbke minimálne 1,25 m pod upraveným terénom. Z vykonaného dokazovania totiž uzavrel, že hĺbka výkopu nedosahuje ani 1m a taktiež terén nie je upravený. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že predmetná vodovodná prípojky nebola predmetom stavebného konania z roku 2004, čo konštatoval aj stavebný úrad, Krajský úrad životného prostredia v zázname zo dňa 29.5.2007. V stavebnom povolení sú uvedené stavby L. XX kanalizačný zberač AXX, ktorého súčasťou je preložka vodovodu DN 500 v dĺžke 9 m, DN 300 a DN 200 v dĺžke 10 m a DN 80 v dĺžke 13,5 m, avšak o žiadnej preložke vodovodu DN 110 neexistuje záznam. V dokumentácii sa nenachádzajú žiadne listiny, v ktorých by sa riešila preložka časti vodovodnej prípojky žalobcu. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že v žiadosti o zmenu stavby pred dokončením č. 2800/139 z roku 2008, teda už po uskutočnení preložky vodovodného potrubia, žalovaný neuviedol zmenu týkajúcu sa tejto preložky DN 110. Ďalej zistil, že preložku žalovaný neuviedol ani v žiadosti zo dňa 23.3.2009, v ktorej uvádzal odchýlky od projektu. Mal za preukázané, že preložka vodovodu DN 110, ktorej vlastníkom je žalobca, nebola predmetom kolaudačného konania. V rozhodnutí o povolení užívania stavby zo dňa 24.8.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1.10.2009 sa preložka vodovodu žalobcu DN 110 tiež nenachádza. V rozhodnutí o užívaní stavby zo dňa 24.8.2009 sa povolenie týka stavebných objektov, konkrétne SO 01 kanalizačný zberáč, AXX-1, SO kanalizačný zberač, AXX, SO4 odľahčovacia stoka, OAXX, preloženie kanalizačného zberača AV uvedené ako SO 05 a tiež sú povolené zmeny stavby tak, ako sú uvedené vyššie, dĺžky jednotlivých kanalizačných potrubí a počet prípojok v rozsahu, ako je uvedené v bode 1/ rozhodnutia. Preložka predmetného vodovodného potrubia však nebola povolená.
4. S poukazom na § 59, § 68 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 2, § 81 ods. 4 a § 82 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. stavebného zákona žalobe vo vzťahu k žalovanému v 1.rade vyhovel keď konštatoval, že stavba- prekládka vodovodného potrubia bola súčasťou stavby, avšak na kolaudačné konanie a ani na konanie o zmene stavby nebol prizvaný vlastník preložky (žalobca). Nebola povolená ani zmena stavby, týkajúca sa predmetnej preložky vodovodného potrubia, keďže žalovaný v 1. rade nepredložil súdu kolaudačné rozhodnutie, ktorým by bola táto stavba povolená, pričom stavba nebola ani odovzdaná žalobcovi do užívania. Z týchto dôvodov vo vzťahu k žalovanému v 1. rade žalobe vyhovel.
5. Vo vzťahu k žalovanému v 2.rade žalobu zamietol z dôvodu, že tento nie je pasívne legitimovaný, nakoľko vykonával (len) práce v prospech žalovaného v 1. rade.
6. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách za zaplatený súdny poplatok vo výške 99,58 eur a v trovách právneho zastúpenia, spolu vo výške 587,92 eur.
7. Proti tomuto rozsudku, a to voči výroku vo vyhovujúcej časti a výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a konanie zastavil. Uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania pripomenul, že od začiatku súdneho konania poukazoval na tú skutočnosť, že momentálne nie je možné vydať starú prípojku, ako aj uviesť prípojku do pôvodného stavu, keďže v danom mieste stojí iná stavba, riadne skolaudovaná a ktorá slúži obyvateľstvu. V čase podania žaloby nedochádzalo k zásahom do vlastníckeho práva žalobcu aj napriek tomu, že žalobca na svojich tvrdeniach o dôvodnosti žaloby trval. Je pravdou, že 29.5.2007 došlo k preložke vodovodnej prípojky žalobcu pre tenisový areál Anička. Ako vyplýva z dôkazov predložených žalovaným dňa 12.3.2004 bolo zistené, že povolená projektová trasa kanalizačného zberača SO03AXX sa križuje s vodovodnou prípojkou žalobcu. To, že vodovodná prípojka žalobcu bránila v ďalších prácach sa žalovaný dozvedel až pri výkope. Bez predkládky vodovodnej prípojky žalobcu by nebolo možné pokračovať v stavbe, nakoľko potrubie vodovodnej prípojky prechádzalo cez budúcu štartovaciu jamu pre štítovanie. Za účelom zrealizovania prekládky žalovaný navrhol žalobcovi niekoľko stretnutí, avšak bezúspešne. Vzhľadom na termín ukončenia stavby, kde by pri nedodržaní termínu hrozili obrovské finančné pokuty z EÚ, žalovaný bol nútený pristúpiť k preložke vodovodnej prípojky žalobcu. Z dôkazov, predovšetkým z vyjadrení a záznamov KÚ ZP Košice, ako aj zo svedeckých výpovedí vyplýva, že žalovaný postupoval v zmysle usmernení a pokynov KÚ ZP Košice. Pritom poukázal na závery KÚ ZP Košice zo dňa 29.5.2007 a záznam spísaný na KÚ ZP Košice z miestneho šetrenia zo dňa 31.5.2007, kde bolo konštatované, že je potrebné doriešiť prekládku prípojky po stránke projekčnej v súlade s požiadavkami stavebného úradu. Poukázal na to, že z oznámenia KÚ ZP Košice zo dňa 20.6.2007 vyplýva, že pri preložke vodovodnej prípojky žalobcu nedošlo k spôsobeniu žiadnej škody, práve naopak, zvýšila sa jej hodnota a zároveň nad jej trasu bol umiestnený signalizačný kábel, ktorý tam v minulosti nebol a ktorý umožní vytýčenie v teréne. Krajský úrad tiež nemal žiadne námietky proti uvedenej preložke a žalobcu odkázal na súd len v prípade, že mu bola spôsobená škoda. Zároveň konštatoval, že po preložení vodovodnej prípojky je stav v súlade s vydaným stavebným povolením. Zrealizovaná preložka vodovodnej prípojky pre tenisový areál slúži svojmu účelu bez akýchkoľvek vád. Táto bola realizovaná v súlade s vypracovanou projektovou dokumentáciou č. A.. XXXXXXX z mája 2007 oprávneným projektantom K.. T..Š.I. v súlade s príslušnými STN. Vodovodná prípojka je umiestnená na tom istom pozemku toho istého vlastníka. Nebolo preukázané, že by vodovodná prípojka bola v nevyhovujúcom stave, že by nevyhovovala technickým normám. Preložka vodovodnej prípojky sa navyše považuje za drobnú stavbu, na realizáciu ktorej nie je potrebné vydanie stavebného povolenia, ani kolaudácia stavby. Keďže uvedená preložka bola realizovaná v rámci stavby „výstavba kanalizácia Podhradová - ul. Kostolianska“, aj keby nebola súčasťou stavebného povolenia z dôvodov už uvedených v podaniach, stavebný úrad mal o nej vedomosť a realizovala sa v zmysle jeho pokynov, pričom stavba, súčasťou ktorej bola vykonaná aj preložka prípojky, bola skolaudovaná. Žalovaný má za to, že nedošlo k porušeniu stavebného zákona. Poukázal tiež na to, že rozhodnutie o preložke potrubia nespadá do právomoci súdu (rozsudok NS SR z 31.5.2007 sp.zn. 1Cdo 190/2004), ktorá skutočnosť bola súdu prvej inštancie známa, avšak v odôvodnení rozsudku sa s ňou nevyporiadal. Žalovaný namietol aj výrok rozsudku, ktorý je nejasný, nepresný a z právneho hľadiska neopodstatnený. Z výroku rozsudku nie je zrejmé, ktorá časť prípojky, či celá 195,5 m alebo iba jej časť má byť preložená. Nastáva otázka, či v prípade preloženia prípojky, resp. pokiaľ by bola takto prípojka preložená v zmysle výroku rozsudku, by sa tak stalo v súlade so zákonom. K prekládke by totiž došlo bez projektovej dokumentácie a hrozilo by ďalšie súdne konanie zo strany žalobcu. Takéto znenie výroku, ako aj lehota na uskutočnenie prekládky, nie je vykonateľné.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil trovy odvolacieho konania. Poukázal na dôkazy vykonané súdom prvej inštancie, z ktorých nemožno vyvodiť, že by tvrdenia žalovaného v 1.rade boli pravdivé. V súvislosti s projektovou dokumentáciou poukázal na skutočnosť, že v projekte je zakreslená prípojka žalobcu podľa porealizačného zamerania prípojky, ktoré bolo predložené pri kolaudačnom konaní dňa 16.11.1995 a následne bolo odovzdané právnym predchodcom žalobcu žalovanému v 1.rade pri podaní žiadosti o odber pitnej vody v roku 1995. Vedomosť o existencii vodovodnej prípojky ako aj o jej trasovaní v teréne mal žalovaný od decembra 1995, keď mu bolo doručené kolaudačné rozhodnutie. Od tejto doby žalovaný v 1.rade pravidelne každý štvrťrok odpisuje stav vodomeru pre odber pitnej vody žalobcom a zabezpečuje
pravidelnú výmenu vodomera. Zo samotného umiestnenia vodovodnej šachty v teréne je zrejmé, aké je trasovanie vodovodnej prípojky do areálu. V ďalšom sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku. Tiež poukázal na to, že v zmysle § 139b ods. 8 stavebného zákona sa za drobné stavby nepovažujú vodné stavby, ktoré sú definované v § 52 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. (sú dlhšie ako 100 m a dodávajú vodu s denným priemerným množstvom väčším ako 0,5 l/ sekundu). Pokiaľ žalovaný namieta, že nie je zrejmé, od ktorého po ktorý bod sa má preložka zrealizovať, odkázal na znenie výroku, kde je uvedené, že ide o odstránenú časť prípojky, t .j. v mieste vykonania ostrého prepoju, teda kde došlo k odrezaniu pôvodného potrubia pred a za štartovacou šachtou.
9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného v 1.rade bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1.rade je opodstatnené.
10. Odvolaním bol napadnutý vyhovujúci výrok vo vzťahu k žalovanému v 1.rade a súvisiaci výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade, preto (len) tieto výroky sa stali predmetom odvolacieho prieskumu.
11. Výrok o zastavení časti konania a výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá voči žalovanému v 2.rade neboli odvolaním dotknuté, preto nadobudli právoplatnosť a nestali sa predmetom odvolacieho prieskumu.
12. Odvolací súd po preskúmaní odvolania zistil, že v danej veci sa súd prvej inštancie dopustil procesnej vady konania, keď v dôsledku nedostatočného (nepreskúmateľného) odôvodnenia rozhodnutia došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces.
13. Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktoré má stručne, jasne, výstižne a presvedčivo uviesť, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal, ako sa vyjadril žalovaný a vysvetlí, ktoré skutočnosti považoval súd za (ne) preukázané, z ktorých dôkazov (ne) vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil (§ 157 ods.2 O.s.p., § 220 ods.2 C.s.p. účinného od 1.7.2016).
14. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené patrí medzi základné atribúty spravodlivého procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho rozhodovania. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.
15. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalovaný v 1.rade porušil ustanovenia stavebného zákona, ktoré v rozhodnutí aj citoval, keď vykonal preložku vodovodného potrubia bez toho, aby táto bola zo strany stavebného úradu povolená. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia však chýba akékoľvek právne zdôvodnenie rozhodnutia, teda na základe akej právnej normy uložil žalovanému v 1.rade povinnosť vyslovenú výrokom rozsudku a ako právne zdôvodnil poskytnutie súdnej ochrany žalobcovi. Súd prvej inštancie tiež žiadnym spôsobom nevysvetlil, ako dospel k záveru, že pri výkope a uložení potrubia žalovaným v 1. rade došlo k porušeniu technických noriem. Ide totiž o odbornú otázku a pre takýto záver nie je daný žiaden skutkový podklad. Za takejto situácie je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
16. Za opodstatnenú možno považovať odvolaciu námietku žalovaného v 1. rade, že súd prvej inštancie nevyhodnotil všetky dôkazy pred ním vykonané, keď neprihliadol na obsah listinných dôkazov uvedených v odvolaní. Skutkové závery súdu preto nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a z toho dôvodu súd prvej inštancie rozhodol aj predčasne.
17. Súd prvej inštancie predovšetkým pochybil, pokiaľ si neujasnil, čoho sa žalobca v konaní domáha a teda, či sa domáha ochrany vlastníckeho práva v zmysle § 126 v spojení s § 135c Občianskeho zákonníka, alebo sa domáha premiestnenia vodovodnej prípojky (potrubia) preložkou tak, ako má na mysli § 35 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch (ďalej len zákon č. 442/2002 Z.z.).
18. Žalobca žalobu oprel o tú skutočnosť, že vodné dielo (vodovodná prípojka, potrubie) bolo žalovaným v 1.rade premiestnené v rozpore so zákonom, bez jeho súhlasu, čím došlo k zásahu do jeho vlastníckeho práva z čoho možno vyvodiť, že sa domáha ochrany podľa predpisov občianskeho práva. Oproti tomu navrhnutým petitom naznačuje, že sa domáha uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade premiestniť vodovodné potrubie v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z..
19. Bolo preto úlohou súdu prvej inštancie predovšetkým ujasniť si, čoho sa žalobca v konaní domáha, vychádzať z tvrdení uvedených v žalobe a znenia petitu, aký žalobca navrhuje v konaní pred súdom vydať, daný nárok podriadiť pod konkrétnu právnu normu a v závislosti od hypotézy právnej normy vykonať dokazovanie tak, aby po vyvodení skutkových a právnych záverov mohol vo veci rozhodnúť. Súd prvej inštancie však naznačeným smerom nepostupoval.
20. Z dôvodov vyššie uvedených neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 C.s.p. na ďalšie konanie.
21. Odvolaciemu súdu sa záverom k veci žiada dodať nasledovné:
22. Od občianskoprávneho oprávnenia zriadiť stavbu je potrebné rozlišovať, či stavebník je oprávnený stavbu zriadiť aj podľa predpisov správneho práva, t.j. stavebných predpisov. Od neoprávnenej stavby je potrebné odlišovať nesplnenie niektorej z náležitostí, ktoré pri stavbe vyžadujú stavebné predpisy. Pokiaľ bola stavba postavená bez stavebného povolenia, ide o tzv. „čiernu“ stavbu, ktorá je sankcionovaná stavebnými predpismi. Ak chýba oprávnenie (občianskoprávny titul) ku stavbe na pozemku z hľadiska úpravy občianskeho práva, ide o stavbu neoprávnenú, ktorú sankcionuje ust. § 135c Obč. zákonníka.
23. Z uvedeného dôvodu je potrebné zaoberať sa otázkou oprávnenosti samotnej stavby - odstránenia predmetnej vodovodnej prípojky patriacej žalobcovi, ale aj oprávnenosti akejkoľvek zmeny umiestnenia tejto stavby, ktorú vykonal žalovaný v 1.rade. Stavba je neoprávnená, ak je postavená na cudzom pozemku bez toho, aby stavebník mal právo stavbu tam zriadiť. V prípade, pokiaľ by išlo o neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku, žalobca by mal právo domáhať sa ochrany v zmysle § 135c Obč. zákonníka, teda odstránenia neoprávnenej stavby. V prípade, pokiaľ by išlo o legálnu stavbu, teda stavbu povolenú, žalobca by sa mohol domáhať jej premiestnenia prekládkou tak, ako má na mysli § 35 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch. V tom prípade však nie je daná právomoc súdu vo veci konať, keďže o tejto otázke rozhoduje správny orgán uvedený v § 26 zákona č. 264/2004 Z.z. o vodách.
24. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie postupovať podľa pokynov odvolacieho súdu a až následne vo veci opätovne rozhodnúť.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).