Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-379-2016.pdf
PDF · 90.95 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/379/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu : Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, G., zastúpený: AK JUDr. Andrea Vladárová, s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 47 256 389, proti žalovanému: Ing. H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. nad I. XXX, zastúpený JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou so sídlom X. Q. XX, XXX XX G., o zaplatenie 16.216,26 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7C/265/2010-474 zo dňa 17. februára 2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 7C/265/2010-495 zo dňa 21. septembra 2016, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á proti žalobcovi p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, o trovách konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Opravným uznesením opravil označenie žalobcu a jeho právneho zástupcu v záhlaví písomného vyhotovenia rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom sporu bol peňažný nárok žalobcu uplatnený na súde dňa 12.08.2010 vo výške 16.126,26 Eur s príslušným úrokom z omeškania. Označená istina mala podľa tvrdení žalobcu predstavovať neuhradený zvyšok ceny za dodávku a montáž výťahu, ktoré dielo vykonal žalobca pre žalovaného prostredníctvom firmy Thyssen Krupp Výťahy, s.r.o. (v ďalšom texte už len firma Thyssen). Okresný súd ďalej v odôvodnení uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zmluva o dielo č. 19/09/2001 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.04.2001 ( v ďalšom texte už len ZoD) je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka ( v ďalšom texte už len OZ) vrátane ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Tiež dospel k záveru, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, nakoľko tento bol na základe ZoD vo vzťahu so žalovaným, ktorý mu neuhradil celú cenu za dodávku a montáž výťahu. Pokiaľ výťah do rodinného domu žalovaného dodala firma Thyssen, táto bola iba subdodávateľom žalobcu, a to na základe zmluvy o dielo č. N I-47/2002. O skutočnosti, že dodávka a montáž výťahu do rodinného domu žalovaného bola predmetom ZoD uzavretej medzi žalobcom a žalovaným svedčí Dodatok č. 1 ZoD z 22.11.2002, krycí list 02VZ0005, dodací list 02VF0028. Okresný súd vyvodil existenciu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného s poukazom na zistenie, že žalobca neskôr odstúpil od ZoD, a to dňa 03.11.2003. V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku sa okresný súd zaoberal otázkou, či námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná alebo nie. Na podklade vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti tejto námietky, keď vyšiel zo zistenia, že žalobca sa nepochybne dozvedel o tom, že jeho subdodávateľ - firma Thyssen dodala žalovanému výťah do rodinného domu, z listu označenej
firmy zo dňa 05.09.2006, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 13.09.2006. V tomto momente muselo byť žalobcovi zrejmé, že firma Thyssen žalovanému výťah dodala. Nakoľko v uvedenom čase už žalobca od ZoD uzavretej so žalovaným odstúpil, ale zároveň mal platnú zmluvu o dielo N I-47/2002 s firmou Thyssen, k bezdôvodnému obohateniu z titulu ceny za dodávku a montáž výťahu do rodinného domu žalovaného došlo na strane žalovaného, a to na úkor žalobcu. S poukazom na ust. § 107 ods. 1, 2 OZ okresný súd vyhodnotil námietku premlčania žalovaného ako dôvodnú, a to vychádzajúc zo záveru, že žalobca sa nepochybne dozvedel o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného najneskôr dňa 13.09.2006, pričom žalobu na súd podal až dňa 12.08.2010.
2. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zmeniť tak, že jeho žalobe sa v celom rozsahu vyhovie. V dôvodoch odvolania uviedol, že nesúhlasí s názorom okresného súdu o určení začiatku plynutia premlčacej doby. V podrobnostiach v tomto smere uviedol, že dňa 13.09.2006, kedy mu bol doručený list firmy Thyssen mohol len predpokladať, že označená firma si bude dňa 20.09.2006 plniť odovzdanie diela na základe zmluvy o dielo č. N I-47/2002 uzavretej medzi ním a vyššie označenou firmou. Po dni 20.09.2006 mohol len predpokladať, že žalovanému bude dielo odovzdané. Odvolateľ tak nemohol vedieť skutočný rozsah obohatenia na strane žalovaného, ani to, že firma Thyssen bude od neho vymáhať zostatok ceny výťahu. Až v konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina 20Cb/46/2008 bolo ustálené, že bude musieť firme Thyssen uhradiť nezaplatenú časť dodávky výťahu - 16.216,26 Eur, teda až v deň uzavretia zmieru - 26.11.2009 bolo zo subjektívneho hľadiska odvolateľa dané, že svojmu subdodávateľovi bude musieť uvedenú sumu uhradiť. Vyššie označený deň je teda podstatným pre plynutie začiatku premlčacej doby, kedy už odvolateľ vedel určiť rozsah bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. V ďalšej časti odvolania vytýkal okresnému súdu, že v predchádzajúcom rozsudku určil iný deň začiatku plynutia premlčacej doby. Nakoniec nesúhlasil ani so záverom okresného súdu, že v danej veci uplynula už aj trojročná objektívna premlčacia doba. Podľa názoru odvolateľa v danom prípade je daná 10-ročná objektívna lehota, pretože sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, nakoľko tento svoju obranu staval na tom, že za dodávku a montáž výťahu už žalobcovi zaplatil, čo preukazoval príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi, o ktorých tvrdil, že obsahujú podpis odvolateľa, čo sa znaleckým dokazovaním preukázalo ako nepravdivé.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v predmetnom spore je podstatnou skutočnosťou dôvodne vznesená námietka premlčania. Pokiaľ odvolateľ tvrdí zachovanie objektívnej 10-ročnej premlčacej doby, toto jeho tvrdenie je účelové a bez akejkoľvek opory v zákonných podmienkach takto definovaného bezdôvodného obohatenia. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.
4. Žalobca na vyjadrenie žalovaného už písomne nereagoval.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - v ďalšom texte už len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP) vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 CSP), podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil z nasledovných dôvodov : Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v zásadných bodoch zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
6. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu, že mu do podania žaloby neuplynula subjektívna ani objektívna premlčacia doba, vyhodnotil ako nedôvodnú. Po preskúmaní spisového materiálu vzal za preukázané, že ZoD uzavretá medzi žalobcom (v tom čase živnostníkom) a žalovaným (ako fyzickou osobou) je ZoD podľa ustanovení OZ, i keď v názve zmluvy je uvedené, že sa uzaviera podľa Obchodného zákonníka (v ďalšom texte už len ObZ). Z obsahu ZoD nemožno totiž jednoznačne vyvodiť existenciu dohody strán sporu podľa § 262 ods. 1 ObZ, čomu napovedá aj čl. IX, bod 2 ZoD, kde bolo dojednané, že vzájomné vzťahy zmluvných strán zmluvou neupravené sa riadia platným právnym
poriadkom SR, najmä príslušnými ustanoveniami ObZ a OZ. Z uvedeného textu zmluvy teda nemožno vyvodiť existenciu dohody strán sporu podľa § 262 ods. 1 ObZ. Naviac odvolací súd poznamenáva, že závery okresného súdu o aplikácii ust. OZ na prejednávaný prípad i závery o vyhodnotení ZoD ako zmluvy spotrebiteľskej neboli žalobcom v odvolaní ani namietané, a preto odvolací súd vychádzajúc z viazanosti odvolacími dôvodmi, nemal za potrebné sa touto otázkou bližšie zaoberať. Odvolací súd v tejto časti odôvodnenia uvádza právne úvahy vo vzťahu k tvrdeniu odvolateľa, že okresný súd nesprávne ustálil deň 13.09.2006 ako rozhodný pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby určenej ust. § 107 ods. 2 OZ a tiež nesprávne ustálil, že žalobcovi uplynula i objektívna trojročná premlčacia doba podľa ust. § 107 ods. 2 OZ. V úvode týchto úvah je potrebné poznamenať, že v konečnom dôsledku nebola medzi stranami sporná skutočnosť, že na strane žalovaného došlo na úkor žalobcu k bezdôvodnému obohateniu v rozsahu 16.216,26 Eur, ktorú sumu žalobca uhradil firme Thyssen na základe zmieru uzavretého medzi žalobcom a označenou firmou a schváleného uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/46/2008-53 zo dňa 26.11.2009. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalobca prevzal dňa 13.09.2006 výzvu od firmy Thyssen zo dňa 05.09.2006, aby prevzal dielo
- výťah zabudovaný do rodinného domu žalovaného. Nakoniec spornou nebola ani skutočnosť, že firma Thyssen bola ohľadne dodávky a montáže výťahu subdodávateľom žalobcu na základe zmluvy o dielo č. N I-47/2002 uzavretej medzi žalobcom (objednávateľom) a firmou Thyssen (dodávateľom) dňa 03.10.2001. Nakoľko žalobca už listom zo dňa 03.11.2013 oznámil žalovanému, že odstupuje od zmluvy o dielo uzavretej medzi nimi dňa 27.04.2001 (ktoré odstúpenie tiež nebolo medzi stranami sporu sporné) okresný súd správne uzavrel, že ak žalobca plnil (mal plniť) firme Thyssen za dodávku a montáž výťahu, ktorý bol zabudovaný do rodinného domu žalovaného, vzniklo žalovanému bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, nie na úkor firmy Thyssen, ktorá nebola v právnom vzťahu so žalovaným. Okresný súd na podklade vyššie uvedených zistení dospel k správnemu záveru, že začiatok premlčacej doby (objektívnej aj subjektívnej) treba viazať najneskôr na dátum 13.09.2006, kedy žalobca prevzal od firmy Thyssen výzvu na prevzatie diela - výťahu, ktorý označená firma (ako subdodávateľ žalobcu) namontovala priamo do rodinného domu žalovaného. Skutkové okolnosti (ako boli zistené okresným súdom) naviac napovedajú, že premlčacia doba (objektívna i subjektívna) mohla začať žalobcovi plynúť už aj dňa 14.04.2005, kedy nastala splatnosť poslednej faktúry vystavenej firmou Thyssen pre žalobcu. Konkrétne sa jedná o faktúru č. 312/03/05 zo dňa 30.03.2005 (č.l. 7 spisu), predmetom ktorej bola platba po ukončení montáže a odovzdaní výťahu. To znamená, že žalobca už v čase splatnosti označenej faktúry, t.j. dňa 14.04.2005, resp. nasledujúci deň mohol žiadať od žalovaného náhradu za plnenie (výťah), ktoré bolo jeho subdodávateľom - firmou Thyssen zabudované do rodinného domu žalovaného. Neobstojí preto odvolacia námietka žalobcu, že dňa 13.09.2006 mohol len predpokladať, že zo strany jeho subdodávateľa (firma Thyssen) bude výťah odovzdaný, nakoľko (ako už odvolací súd uviedol vyššie) z faktúry č. 312/03/05 vystavenej dňa 30.03.2005 žalobca mohol preukázateľne vedieť, že výťah a jeho montáž do rodinného domu žalovaného už boli ukončené (viď vo faktúre č. 312/03/05 uvedený dátum plnenia - 15.03.2005). Výzva firmy Thyssen zo dňa 05.09.2006 prevzatá žalobcom dňa 13.09.2006 bola už len potvrdením skutočností, že výťah a jeho montáž v rodinnom dome žalobcu bol už realizovaný. Neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu, že až v konaní sp. zn. 20Cb/46/2008 bola ustálená výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Obsah uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/6/2008-53 zo dňa 26.11.2009 nič nenasvedčuje tomu, že by medzi žalobcom a firmou Thyssen išlo v súdnom konaní o spor o výšku pohľadávky, ktorú požadovala označená firma od žalobcu. Žalobca uzavretím zmieru nakoniec pohľadávku firmy Thyssen (t.j. jeho subdodávateľa), ktorá jej vznikla montážou a dodávkou výťahu žalovanému ešte v roku 2005, v celom rozsahu uznal. V poslednom rade neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu, že v danom prípade bolo potrebné aplikovať ustanovenie o 10-ročnej premlčacej doby s odôvodnením, že žalovaný sa obohatil úmyselne, keďže firme Thyssen ako i súdu nepravdivo tvrdil, že za výťah už uhradil, čo bolo vyvrátené znaleckým dokazovaním. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalovaný získal na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie úmyselne. Žalobca by totiž musel preukázať existenciu úmyselného konania žalovaného už v čase vzniku bezdôvodného obohatenia, nie vyvodzovať túto skutočnosť z obrany žalovaného v súdnom konaní, ako to uvádzal vo svojom odvolaní. I keby sa dalo čo i len teoreticky uvažovať o 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe, žalobcovi podľa zistených skutkových okolností by i tak uplynula dvojročná subjektívna doba, nakoľko (ako to už odvolací súd predostrel vyššie) žalobca už v apríli 2005, najneskôr 13.09.2006 preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že bez zmluvného vzťahu plnil (prostredníctvom svojho subdodávateľa) žalovanému, kedy zároveň nemohol mať pochybnosti ani o rozsahu tohto plnenia. Skutočnosť, že žalobca plnil za dodávku výťahu svojmu subdodávateľovi (teda podľa všetkého poslednú časť plnenia -
pozn. odvolacieho súdu) až na základe rozhodnutia súdu, nemala vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, nakoľko mal v tomto odvolacom konaní plný úspech vo veci.
8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti) .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
P o u č e n i e o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)