Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-25-2017.pdf
PDF · 95.78 KB
Case nature
Subarea
11CoP/25/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matky Q. B., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom Q. X, J., a otca B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.. L. W. XXXX/XX, B., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 26P/50/2016-12, zo dňa 28. novembra 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v sobotu v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod., pričom matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť a pripravené v stanovenom čase odovzdať otcovi v mieste bydliska, maloletej a otec je povinný na rovnakom mieste dieťa matke vrátiť, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 395 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku zákon č. 161/2015 Z.z. (ďalej len CMP), § 324 ods. 1-3, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, ods. 2, § 330 ods. 1, ods. 2, § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku zákon č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP) a § 25 ods. 4 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, vecne súd vychádzal zo záveru, že po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia ( ktorým sa tento domáhal zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, alternatívne úpravy jeho styku s maloletou v rozsahu každého párneho víkendu od piatka 19.00 hod. do 19.00 hod.), nemal súd síce dostatočne osvedčenú existenciu dôvodov na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti neodkladným opatrením, avšak za dostatočne osvedčenú považoval potrebu úpravy styku otca s maloletou vzhľadom na problémy v jeho doterajšej realizácii, keď podľa vyjadrení otca mu matka v styku s dieťaťom bráni. Podľa názoru súdu si úpravu styku vyžaduje záujem na zachovaní a udržaní vzťahu medzi maloletou a otcom, hoci súd sa nestotožnil s navrhovaným rozsahom styku a to s prihliadnutím na útly vek maloletej, keď zároveň súd vzal do úvahy, že doposiaľ nestrávil otec s maloletou dlhší čas bez prítomnosti matky. Berúc potom zreteľ na zmysel a cieľ neodkladného opatrenia, ktorým je úprava pomerov len dočasná a v nevyhnutnom rozsahu, súd považoval za predčasné umožniť otcovi styk s maloletou v takom širokom rozsahu ako otec žiadal bez riadne vykonaného dokazovania, pričom za postačujúci považoval taký rozsah, aký je určený vo výroku jeho uznesenia.
3. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol, alebo aby uznesenie zrušil,
keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, v čase vydania uznesenia neexistovali. Rozhodnutie považovala založené na nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení veci, podľa nej sa súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal skúmaním kto z rodičov a akým spôsobom sa stará o napĺňanie potrieb maloletej a kto komu bráni v realizácii styku s dieťaťom, ani neskúmal okolnosti, prečo sa rodičia maloletej rozišli, vytýkala ďalej súdu, že neskúmal pravdivosť tvrdení otca, že matka mu v styku s dieťaťom bráni ( čo nie je pravda), nezaoberal sa zisťovaním, ako sa od narodenia dieťaťa až doteraz realizoval styk otca s maloletou, tiež s akým výsledkom a vplyvom na zdravý telesný a duševný vývoj maloletej a nezaoberal sa ani tým, že otec si zákonnú vyživovaciu povinnosť od septembra 2016 vôbec neplní a o dieťa ani neprejavuje žiadny skutočný záujem. Súd tiež nemal vedomosť o tom, že otec v čase spolužitia matku fyzicky napádal aj na verejnosti a v prítomnosti dieťaťa. Bola toho názoru, že pokiaľ súd považoval za potrebné upraviť neodkladným opatrením práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k styku otca s dieťaťom, mal súčasne skúmať a rozhodnúť aj podstatnejšie otázky a to otázku určenia výživného a určenia, komu bude dieťa zverené do výchovy a starostlivosti, čo matka považuje za dôležitejšie a pre dieťa potrebnejšie ako úprava kedy a ako sa bude otec stretávať s maloletou. Matka nemá problém s tým, aby sa otec s maloletou stýkal, avšak v žiadnom prípade nesúhlasí s tým, aby to bolo nasilu a hneď od začiatku na celý deň, keďže si musia najprv vybudovať vzájomný vzťah a dôveru, ktorú najmä dieťa voči otcovi doposiaľ nemá, pretože sa mu otec nikdy ani v čase spolužitia nevenoval v potrebnom rozsahu. Na základe uvedeného má matka za to, že súd oprel svoje rozhodnutie o nesprávne a nedostatočné skutkové zistenia, ktoré nedávajú ani základný obraz o vývoji vzťahu otca a matky a už vôbec nič nehovoria o tom, či je otec schopný sa o dieťa riadne po celý deň postarať a či dieťa bude ochotné akceptovať celodennú prítomnosť niekoho, koho pozná minimálne alebo vôbec (nová partnerka otca a jej dieťa). Súčasne matka bola toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil tým, že nadradil záujem a právo otca na styk s dieťaťom nad záujem a právo dieťaťa a na všestranné zabezpečenie hmotných a životných potrieb ako i právo na harmonický rozvoj jeho osobnosti, psychickú pohodu a pocit istoty v kruhu najbližších. Zároveň žiadala, aby odvolací súd vyslovil záväzný právny názor, ktorým bude v ďalšom postupe konania viazaný súd prvej inštancie, aby predmet konania bol rozšírený aj o úpravu vyživovacej povinnosti otca k maloletej a zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky, aby o všetkých právach a povinnostiach rodičov bolo rozhodnuté komplexne v rozhodnutí vo veci samej.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 26P/50/2016 je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý na návrh otca neodkladným opatrením upravil styk otca s maloletou v rozsahu každej párnej soboty a nepárnej nedele v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod.
6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a poukazuje na správnosť tam uvedených dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, preto nemôže dať za pravdu odvolateľke, ktorá navyše v odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 22.11.2016 podal otec návrh na okresný súd, ktorým sa vo veci samej domáha zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka bude zabezpečovať starostlivosť o dieťa každý nepárny týždeň v mesiaci od nedele od 18.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť každý párny týždeň v mesiaci od nedele 18.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., obaja budú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a výživné zo strany rodičov na maloletú nebude
určené. V návrhu uviedol, že maloletá sa narodila z nemanželského vzťahu, spolužitie rodičov trvalo do augusta 2016, kedy sa matka s maloletou z dôvodu pretrvávajúcich rozporov odsťahovala na adresu jej trvalého pobytu v obci Q., resp. k svojej starej matke do obce J.. Otec zostal bývať v B. a s matkou maloletej prestal udržiavať kontakt, neprestal však prejavovať záujem o svoju maloletú dcéru, ktorú má nesmierne rád a plní si voči nej svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Matka maloletej ho však v realizácii styku obmedzuje a popiera jeho ústavou zaručené rodičovské práva. Viackrát sa s matkou snažil skontaktovať a dohodnúť na úprave styku s dieťaťom, ale bezvýsledne, nezdvíha mu telefón a dcéru mu nechce odovzdať, ani nechce, aby ju prišiel navštíviť. Svojvoľne tiež prihlásila maloletú do škôlky v Rakúsku bez konzultovania tohto kroku s otcom. Vychádzajúc zo zásady rovnoprávnosti rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností sa otec cíti diskriminovaný, keď postojom matky mu je znemožnený jednak výkon rodičovských práv k maloletej ako aj upevňovanie jej vzťahov k otcovej rodine, čo nezodpovedá záujmu maloletej. O svoju dcéru sa otec vie plnohodnotne postarať, nakoľko sa o ňu osobne staral aj v čase spolužitia s jej matkou, pričom má vlastný byt v obci B., kde má vytvorené všetky vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú. Šetrenie, vykonané súdom prvej inštancie prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky u otca maloletej potvrdilo vhodnosť bytových podmienok pre starostlivosť o maloletú.
8. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
9. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti, a teda aj právo podieľať sa na osobnej starostlivosti o dieťa a na jeho výchove, majú obaja rodičia, pričom jeden z rodičov môže tieto práva vykonávať aj za druhého rodiča iba vtedy, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy, alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností alebo ak mu bol výkon jeho práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. ( § 28 ods. 3 Zákona o rodine), čo však nie je prípad otca maloletej v prejednávanej veci. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletej nežijú od septembra 2016 v spoločnej domácnosti, doteraz neboli súdom upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletej a rodičia sa o nich ani nevedia mimosúdne dohodnúť. Otec má eminentný záujem starať sa o maloletú v rovnakom rozsahu ako matka, avšak matka sa toho času stará o dieťa výlučne sama a podľa tvrdenia otca mu bráni aj v styku s dieťaťom. Otec preto dôvodne žiadal upraviť predbežne jeho stretávanie s maloletou, ku ktorej má rovnaké práva ako matka, pričom jeho stretávanie je aj v záujme maloletej. V záujme dieťaťa je totiž predovšetkým to, aby bolo vychovávané spoločne oboma rodičmi a pokiaľ to nie je možné (ako je tomu aj v prejednávanej veci, keďže rodičia spolu nežijú), potom rovnocenne oboma z nich za predpokladu, že tomu nebráni žiadna vážna prekážka. V danom prípade bez vykonania úplného dokazovania nie je možné zistiť, či striedavej starostlivosti nebráni vážna prekážka, preto návrh otca v tejto časti aj podľa názoru odvolacieho súdu nemohol obstáť, avšak zároveň správne potom rozhodol súd prvej inštancie, keď súdnym rozhodnutím zabezpečil aspoň úpravu styku otca s maloletou v rozsahu jedného celého dňa v týždni počas víkendu, čím bude zachovaná citová väzba dieťaťa k otcovi, kým súd nerozhodne vo veci samej po vykonaní úplného dokazovania. S takýmto rozsahom predbežnej úpravy styku sa stotožňuje aj odvolací súd berúc do úvahy zistený skutkový stav, vek dieťaťa ako aj charakter neodkladného opatrenia ako inštitútu, ktorý síce slúži na rýchle a pružné riešenie situácie, súčasne však nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, ale poskytnúť iba účastníkom ochranu v nevyhnutnom rozsahu, čo v tomto konkrétnom prípade bolo naplnené.
10. Neodkladné opatrenie, upravujúce styk rodiča s dieťaťom musí byť použiteľné vzhľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom možno realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchova prítomnosťou či príkladom, ktorá je tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa sa neskôr v dôsledku odcudzenia len ťažko napráva. Rozhodnutie súdu preto v prípade neodkladnej úpravy musí mať na zreteli, že ak dohoda rodičov nie je možná a v dohľadnej dobe nedôjde k rozhodnutiu vo veci samej, musí tu byť také opatrenie, ktoré zamedzí pretrhnutiu citových väzieb dieťaťa s rodičom, s ktorým nežije a poskytne rodičovi dostatočný kontakt s dieťaťom na to, aby sa ich vzťahy rozvíjali, alebo zostali zachované aspoň také ako v čase ukončenia spolužitia rodičov.
11. Odvolací súd k odvolacím námietkam matky uvádza, že povinnosťou súdu prvej inštancie pred rozhodnutím nebolo skúmať prečo sa rodičia maloletej rozišli, aký bol vývoj vzťahov medzi otcom a matkou, kto a akým spôsobom sa stará o napĺňanie potrieb maloletej, pretože to sú otázky, ktorými sa bude zaoberať vo veci samej, zatiaľ čo pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odpoveď na ne je irelevantná. Otázka, ako sa od narodenia dieťaťa až doteraz realizoval styk otca s maloletou ( ktorej neskúmanie súdu matka tiež vytkla), je potom irelevantná z toho dôvodu, že rodičia aj s maloletou žili v spoločnej domácnosti od narodenia dieťaťa až do konca augusta 2016, dovtedy sa teda aj otec primerane podieľal sa na jej osobnej starostlivosti a výchove. Ak by aj bolo pravdivé tvrdenie matky, že v čase spolužitia sa otec dieťaťu nikdy natoľko nevenoval ako ona a netrávil s dieťaťom čas v jej neprítomnosti, v každom prípade maloletá bola na otca zvyknutá, poznala ho, nejde teda o osobu neznámu, vo vzťahu ku ktorej by bolo potrebné upravovať styk s mimoriadnou opatrnosťou a veľmi postupne, ako tomu býva u takých maloletých detí, ktoré druhého rodiča dlhé roky nevideli a prakticky ho nepoznajú, rovnako ako taký rodič vôbec nepozná vlastné dieťa a jeho potreby, čo však v uvedenom prípade z obsahu spisu nevyplýva. Tvrdeniu matky o tom, že otec nikdy nejavil o dieťa vážny záujem je potom postavené proti opačnému tvrdeniu otca, tvrdiacemu, že sa nielen teraz, ale vždy o maloletú zaujímal. Preukazovanie skutočného stavu ohľadom takejto otázky však nemá svoje opodstatnenie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Matkou namietané pochybenia súdu prvej inštancie z pohľadu odvolacieho súdu preto nemôžu obstáť. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožnil s takým rozsahom dočasnej úpravy styku otca s maloletou, aký určil súd prvej inštancie, keď uvedenú úpravu považuje za primeranú berúc do úvahy zistený skutkový stav ako aj charakter neodkladného opatrenia ako inštitútu, ktorý slúži na rýchle a pružné riešenie situácie a na poskytnutie ochrany účastníkom konania v nevyhnutnom rozsahu, čo v tomto konkrétnom prípade bolo naplnené.
13. Záverom odvolací súd uvádza, že matka v odvolaní tvrdila, že súd sa mal radšej zamerať na určenie výživného, pretože otec si zákonnú vyživovaciu povinnosť od septembra 2016 vôbec neplní, avšak z obsahu spisu vyplýva, že otec v návrhu uviedol, že si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletej plní, preto súd nemajúc osvedčenú ani potrebu úpravy výživného v nevyhnutnej miere ( § 366 CMP), a nemajúc preukázané ani majetkové pomery rodičov a náklady na výživu maloletej, tiež nemal dôvod upravovať výživné formou neodkladného opatrenia, pričom v konaní vo veci samej bude otázka plnenia si vyživovacej povinnosti riešená ex offo ako súčasť konania o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Z rovnakého dôvodu potom nebola dôvodná ani požiadavka odvolateľky, aby odvolací súd vyslovil záväzný právny názor pre súd prvej inštancie, aby bol predmet konania rozšírený aj o úpravu vyživovacej povinnosti otca k maloletej, pričom odvolací súd poznamenáva, že zároveň matke nič nebráni, aby v prebiehajúcom konaní vo veci samej podala vlastný návrh na úpravu výkonu tých práv a povinností k maloletej, ktoré považuje za potrebné upraviť súdom.
14. Na základe uvedeného, keďže odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky matky za relevantné a tak spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, majúc za to, že predbežná úprava styku otca s maloletou tak, ako bola nastavená súdom prvej inštancie je primeraná a zodpovedajúca okolnostiam prípadu, odvolací súd preto napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
15. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).