Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8C/25/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: Serraghis Loan Management Ltd., so sídlom Afentrikas 4, Afentrika Court, Office 2, 6018 Larnaca, Cyprus, reg. č. HE 257931, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352 proti žalovanému: F. I., Z.. XX.XX.XXXX, K.V.. B. K., B. XXXX/XX, K.. Č.. B. Q., F. O. XX, Č. J., o zaplatenie 3 533,51 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.04.2012, sa pôvodný žalobca - spoločnosť Debtinvest Limited, so sídlom 33 Porter Road, P. O. Box 3169, Road Town, Britské Panenské ostrovy, reg. č. 6091914, domáhal od žalovaných: X. F. I., Z.. XX.XX.XXXX T. X. X. F., Z.. XX.XX.XXXX spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 3 533,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 17.09.2011 do zaplatenia, titulom nesplateného úveru. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.02.2005 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len SLSP, a.s.) ako veriteľ so žalovaným 1. ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 65 000 Sk t.j. 2 157,60 eur pri RPMN 6,15 %. Žalovaný 1. sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 1 000 Sk t.j. 33,19 eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.03.2005 a konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20.04.2014. Úver bol poskytnutý jednorazovo a bezhotovostne. Na základe dohody o ručení zo dňa 22.02.2005 prevzal žalovaný 2. ručenie za záväzky žalovaného 1. Zároveň bola s oboma žalovanými, na zabezpečenie záväzku, uzavretá aj dohoda o zabezpečení úveru životným poistením zo dňa 22.05.2005. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky SLSP, a.s. (ďalej len VOP). Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2010 uzavretou medzi SLSP, a.s. ako postupcom a spoločnosťou APS Slovakia, a.s., so sídlom Heydukova 6, Bratislava, IČO: 35 874 392 ako postupníkom, postúpila SLSP, a.s. pohľadávku (vrátane príslušenstva) voči žalovaným, na postupníka APS Slovakia, a.s., o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Následne zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2010 uzavretou medzi postupcom APS Slovakia a.s. ako postupcom a spoločnosťou Debtinvest Limited ako postupníkom, postúpila spoločnosť APS Slovakia a.s., predmetnú pohľadávku na spoločnosťou Debtinvest Limited, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Žalobca zároveň v podanej žalobe uviedol, že nakoľko žalovaní porušili svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu spoločnosti APS Slovakia, a.s. po predchádzajúcich výzvach na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 10.01.2011 a 28.03.2011, žalovanému písomne dňa 16.09.2011 oznámil, že v súlade s článkom 7.6 VOP vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru a žiada okamžité splatenie úveru.

2. Tunajší súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom č.k. 8C/25/2012-100 zo dňa 20.11.2012, ktorým podanej žalobe vyhovel. V dôsledku včas podaného odvolania pôvodného žalovaného 2. bol uvedený rozsudok tunajšieho súdu zrušený uznesením Krajského súdu v Nitre (odvolacieho súdu) č.k. 9Co/273/2013-126 zo dňa 25.09.2014 a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konania. V zrušujúcom uznesení odvolací súd okrem iného uviedol, že v konaní došlo k procesným pochybeniam, keď bolo nesprávne rozhodnuté o pripustení zmeny návrhu, hoci predmetné podanie žalobcu bolo potrebné považovať za čiastočné späťvzatie žaloby a zároveň odvolací súd vytkol tunajšiemu súdu, že sa nezaoberal skutočnosťou, že pôvodný žalovaný 2. vystupoval v predmetnom úverovom vzťahu len ako ručiteľ a nie spoludlžník, a zároveň sa súd nevysporiadal ani s tým, akú sumu doposiaľ žalovaný 1. uhradil.

3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 21.03.2016 (č.l. 164) vzal žalobca podanú žalobu proti pôvodnému žalovanému 2. (X.M. F.) späť a voči nemu žiadal konanie zastaviť. Uvedené čiastočné späťvzatie žaloby tunajší súd doručil obom pôvodným žalovaným (č.l. 197) spolu s výzvou, aby sa v lehote 10 dní vyjadrili, či so späťvzatím žaloby voči žalovanému 2. súhlasia. Ani jeden zo žalovaných na uvedenú výzvu súdu nereagoval. Na základe uvedenej skutočnosti tunajší súd uznesením č. k. 8C/25/2012-201 zo dňa 19.10.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.12.2016 konanie voči pôvodnému žalovanému 2., zastavil v zmysle § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len .

4. V priebehu konania došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.04.2013 na súčasného žalobcu, preto tunajší súd na základe uvedenej skutočnosti a podaného návrhu uznesením č.k. 8C/25/2012-194 zo dňa 11.05.2016 pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca t.j. spoločnosť Debtinvest Limited a na jej miesto vstúpil súčasný žalobca. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.06.2016.

Riadne predvolaný žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil písomne a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti; preto súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.

5. Tunajší súd, riadiac sa vyššie uvedeným zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu, doplnil vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä zmluvou o splátkovom úvere vrátane VOP právneho predchodcu žalobcu, predloženými zmluvami o postúpení pohľadávok, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, dokladom o úhradách úveru zo strany žalovaného, potvrdeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti , výzvou na zaplatenie, oznámeniami o postúpení pohľadávky a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Právny predchodca žalobcu - SLSP a.s. ako veriteľ uzavrel dňa 22.02.2005 so žalovaným 1. ako dlžníkom Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (č.l. 4), predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebného úveru vo výške 65 000 Sk (2 157,60 eur), ktorý bol úročený úrokovou sadzbou 11,10 % ročne. Podľa zmluvy bol zároveň dojednaný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 1 300 Sk (43,15 eur) splatný v deň podpisu zmluvy a poplatok za správu úveru vo výške 50 S5 (1,66 eur) mesačne. Poskytnutý úver sa žalobca 1. zaviazal splácať mesačnými splátkami po 1 000 Sk (33,19 eur), ktoré boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 20.03.2005 a konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20.04.2014. V článku IV, bod 5 zmluvy sa uvádza že výška ročnej percentuálnej miery nákladov je 6,15 %. Súčasťou predmetnej úverovej zmluvy sú VOP SLSP, a.s., ktoré v bode 19.16 (č.l. 24) ustanovujú, že klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah z ktorého vznikajú, ako aj bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretie osoby. Klient je však oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky.

Dňa 22.02.2005 bola medzi SLSP, a.s., a pôvodnými žalovanými (t.j. vrátane pôvodného žalovaného 2.) uzavretá dohoda o zabezpečení predmetného úveru životným poistením (č.l. 6) a s pôvodným žalovaným 2. aj dohoda o ručení (č.l. 9).

7. Žalobca argumentoval, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2010 uzavretou medzi SLSP, a.s. ako postupcom a APS Slovakia, a.s. ako postupníkom bola pohľadávka z predmetného úveru postúpená na spoločnosť APS Slovakia, a.s. pričom uvedené postúpenie oznamoval žalovanému postupca (SLSP, a.s.) písomným podaním zo dňa 12.11.2010 (č.l. 31), ktorú zásielku si žalovaný neprevzal (č.l. 34). Následne bola zmluvou zo dňa 10.11.2010 uzavretou medzi postupcom APS Slovakia, a.s. a Debtinvest Limited ako postupníkom (č.l. 35) pohľadávka postúpená na menovaného postupníka. Pôvodný žalobca argumentoval, že toto (v poradí druhé) postúpenie oznámil postupca žalovanému 1. písomným podaním zo dňa 10.01.2011. K uvedenému oznámeniu však nebol predložený relevantný doklad o jeho doručovaní dlžníkovi, nakoľko takýmto dôkazom nie je predloženie samotného hromadného podacieho lístka ako sa nachádza na č.l. 47. Naviac písomným podaním zo dňa 16.09.2011 (č.l. 52) t.j. v čase, kedy už mala byť pohľadávka postúpená na spoločnosť Debtinvest Limited, spoločnosť APS Slovakia, a.s. ako splnomocnený zástupca Debtinvest Limited potvrdila vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru (nie je však zrejmé, na základe akej skutočnosti a čo vlastne táto spoločnosť potvrdila, keďže samotné právny úkon spočívajúci vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo strany veriteľa, ktorý jediný by bol (v zmysle príslušných ustanovení zmluvy) oprávnený takýto úkon urobiť, predložené nebolo. Predložené potvrdenie vyhlásenia mimoriadnej splatnosti zo strany APS Slovakia a.s. tak vo vzťahu k dojednanej dobe splatnosti úveru, nemá podľa názoru súdu žiadne účinky.

Z predloženého prehľadu transakcií k predmetnému úveru (č.l. 72) vyplýva že za obdobie od 20.03.2005 do 30.11.2007 žalovaný na predmetný úver splatil celkovo sumu 24 600 Sk (816,57 eur).

Písomným oznámením doručeným súdu dňa 21.03.2016 (č.l. 164) pôvodný žalobca (so sídlom na Britských panenských ostrovoch) takmer po 4 rokoch po tvrdenom postúpení, oznámil súdu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.04.2012 na súčasného žalobcu (so sídlom na Cypre).

8. Žalovaný k predmetnej úverovej zmluve uviedol, že požiadal banku o úver, ktorý mu bol schválený, bola pripravená zmluva, ktorú podpísal. Zmluvu uzatváral ako fyzická osoba, nebol podnikateľom a peniaze z úveru použil na zakúpenie bytu. Spočiatku úver splácal, keď však o uvedený byt prišiel a musel platiť aj výživné, už mu to finančne nevychádzalo. Banke navrhoval splátky po 6 000 Sk mesačne, s čím ale nesúhlasila a požadovala viac, čo však nebolo v jeho silách.

9. Podľa § 2 písm. a), písm. b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 30.06.2006, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a), písm. b) zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom do 31.03.2006 (ďalej len zák. č. 634/1992 Zb.), na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 634/1992 Zb., predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom do 31.03.2006, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2007, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 05.04.1993 (ďalej len Smernica), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

V zmysle čl. 2 písm. b/ a c/ Smernice, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

10. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu a preto jej nemožno vyhovieť.

Na základe vykonaného dokazovania považuje súd za nespornú skutočnosť, že v danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorý na základe vyššie špecifikovanej úverovej zmluvy vznikol medzi pôvodný veriteľom t.j. SLSP, a.s. a žalovaným ako dlžníkom. Je zrejmé, že pri uzavretí tejto úverovej zmluvy SLSP, a.s. vystupovala v rámci svoje obchodnej resp. podnikateľskej činnosti a žalovaný zmluvu uzatváral ako fyzická osoba - spotrebiteľ, keďže pri jej uzavretí nekonal v rámci podnikateľskej činnosti. Z obsahu a formy zmluvy, ktorej súčasťou sú aj VOP, je zároveň zrejmé, že obsah zmluvy bol naformulovaný dodávateľom (t.j. SLSP, a.s.) bez relevantnej a reálnej šance žalovaného ako spotrebiteľa túto zmluvu (a už vonkoncom nie obsah VOP) zmeniť či ovplyvniť. Jedinou možnosťou spotrebiteľa pri uzavretí tejto zmluvy tak bolo buď ju akceptovať so všetkými ustanoveniami ako ich naformuloval veriteľ, alebo ju odmietnuť. Nejednalo sa teda o individuálne zmluvné dojednania a aj vzhľadom na túto skutočnosť, je potrebné na uvedený právny vzťah, okrem v tom čase platného zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na uvedených záveroch (ohľadom spotrebiteľského charakteru tohto právneho vzťahu) nič nemení ani povaha úverovej zmluvy ako absolútneho Obchodu v zmysle Obchodného zákonníka) - viď Najvyšší súd SR 5MCdo 20/2009, Krajský súd v Trenčíne 17Co/167/2011, Krajský súd v Prešove 6Co/218/2012 atď.

11. Pokiaľ ide o samotný predmet konania, bolo preukázané, že pôvodne išlo o pohľadávku SLSP, a.s. ktorá bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2012 postúpená na spoločnosť APS SLOVAKIA, a.s. (č.l. 25), následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.11.2010 na spoločnosť DEBTINVEST LIMITED so sídlom na Britské Panenské Ostrovy (č.l. 35) a následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.04.2012 na žalobcu, so sídlom na Cypre. V takýchto prípadoch viacnásobného postúpenia tej istej pohľadávky (až na spoločnosti mimo územia SR), je potrebné podrobiť súdnej

kontrole aj skutočnosť, či nedochádza konaním postupcov pohľadávky k nekalej obchodnej praktike a konaním v rozpore s dobrými mravmi. Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného zároveň nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie (§ 6 ods. 3 zák. č. 634/1992 Zb.) konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Predmetná pohľadávka bola opakovane postupovaná, ako bolo vyššie uvedené, a to na spoločnosti majúce sídlo mimo Slovenskej republiky. Dôsledkom postúpenia pohľadávky je zmena na strane veriteľa bez zmeny obsahu práva na plnenie (pohľadávky). Môže sa zdať, že postúpenie pohľadávky ako takej nemôže mať za následok zhoršenie postavenie dlžníka. Práve predmetná vec je však typická tým, že to tak nie vždy je, a aj postúpenie pohľadávky môže predstavovať stav zákonom zakázaný postup, napr. nekalú obchodnú praktiku alebo konanie v rozpore s dobrými mravmi. Je pravdou, že všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s., ktoré sú súčasťou zmluvy v bode 19.16. stanovili, že klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú súčasné, alebo budúce, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. Takúto zmluvnú podmienku je potrebné považovať za diskriminačnú voči žalovanému ako spotrebiteľovi, tým za neprijateľnú pre rozpor s dobrými mravmi, a preto absolútne neplatnú. Súdu nie je zrejmé, prečo by mal mať dodávateľ právo postúpiť svoju pohľadávku voči spotrebiteľovi na tretie osoby bez všetkého a prečo by takéto právo mal mať spotrebiteľ len po predchádzajúcom písomnom súhlase dodávateľa. Súd tu vidí zjavnú nerovnováhu práv účastníkov zmluvy, a to bez akejkoľvek právnej relevancie. Navyše je potrebné prihliadnuť aj ku skutočnosti, že banka je osobitným subjektom, podliehajúcim dohľadu Národnej banky Slovenka, podnikajúcim aj podľa osobitného zákona o bankách, ktorému dlžník zveruje o sebe množstvo osobných a dôverných údajov a preto dlžníkovi môže záležať na tom, aby ostal v zmluvnom vzťahu len s týmto subjektom. Na základe uvedeného tak právni predchodcovia žalobcu neplatne postúpili svoju pohľadávku voči žalovanému až na žalobcu, ktorý tak nie je v tomto konaní aktívne legitimovaný. Ďalej je potrebné uviesť, že postúpenie pohľadávky na zahraničný subjekt (Debtinvest Limited, SERRAGHIS LOAN MANAGEMENT LTD.), ktorý sa nachádza v rade veriteľov, ktorým bola predmetná pohľadávka postúpená, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. b) v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Právni predchodcovia žalobcu postúpili pohľadávku na žalobcu bez súhlasu spotrebiteľa. Slovenskými súdmi už bolo judikované, že postúpenie pohľadávky na neznámy zahraničný subjekt (v tomto prípade na subjekt v Karibiku a na Cypre) výrazne sťažuje pozíciu spotrebiteľa a môže ho odradiť od efektívnej ochrany svojich práv, pretože spotrebiteľ by v prípade úspešného výsledku súdneho konania len ťažko uplatňoval svoje práva na náhradu trov konania, prípadne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo právo na primerané finančné zadosťučinenie Postúpenie pohľadávky na skrachovaný subjekt (obdobne aj na subjekt v Karibiku či na Cypre) je zároveň nekalou obchodnou praktikou, ako to v obdobnej veci judikoval aj Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa14.07.2011 sp. zn. 6Co/1/2011. Ako už bolo konštatované, ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky resp. ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Z uvedených dôvodov súd podanú žalobu zamietol.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.