Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/809/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu E. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J., M. XXX, zast. JUDr. Richardom Piliarom, advokátom, so sídlom AK, Brezno, Školská 4, proti žalovanému 1/ Združenie technických a športových činností Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, mestská časť Petržalka, Wolkerova 4, IČO: 00 177 482, 2/ Základná organizácia Združenia technických a športových činností Pohorelá, so sídlom Pohorelá, Partizánska 541, IČO: 45 020 647, zast. JUDr. Tomášom Rosinom, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Kukučínova 20, IČO: 47 246 731, určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 21. 05. 2014, č. k. 3C/117/2013 - 151, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu v druhom výroku, ktorým určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností a v treťom výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 2/ v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I./ Súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v 1/ rade z a m i e t a.

II./ Súd u r č u j e, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX Okresného úradu L., katastrálny odbor, pre katastrálne územie J. a to budovy súpisného čísla XXX, postavenej na parcele KN č XXXX ako budova technického zariadenia strelnice.

III./ Odporca v 2/rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania - súdny poplatok za návrh v sume 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi navrhovateľa v sume 405,33 Eur v lehote 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku na účet vedený v R. R., a.s. pobočka L. XXXXXXXXXX/ XXX.“

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní na Krajskom súde Banská Bystrica č. k. 15Co/1989/95, ako súde odvolacom proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/222/92-146 zo dňa 23. 02. 1995 v spojitosti s konaním pred Najvyšším súdom SR o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/1989/95-194 zo dňa 06. 04. 1996 a na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR 1Cdo/155/96 zo dňa 24. 07. 1997 bolo preukázané, že uznesenie v zmysle čl. 55 ods. 1 stanov Zväzarmu nebolo prijaté, a to ani na mimoriadnom zjazde Zväzarmu v Banskej Bystrici dňa 10. 03. 1990, ani na mimoriadnom celoštátnom federálnom zjazde v Zlíne dňa 24. 03. 1990, ale zároveň je nepochybné, že Zväzarm prestal existovať. Z uznesení oboch uvádzaných zjazdov vyplýva, že právnym nástupcom Zvärazmu sa stalo Sdružení technických sportú a činností ČSFR a na republikových

úrovniach vznikli samostatné občianske združenia. Dňa 03. 07. 1990 boli Ministerstvom vnútra SR registrované zásady stanov Združenia technických a športových činností SR pod č. VVS/1-909/90. V hlave I. článku 1 písm. b) týchto Zásad Stanov bolo zakotvené, že ZTŠČ je právnym nástupcom Zväzarmu. V zmysle hlavy III. článku 6 písm. c) týchto Zásad Stanov, štatutárnym zástupcom Združenia technických a športových činností je jeho predseda. Zároveň mal súd preukázané, že MVSR dňa 28. 04. 1993 vydalo pre Združenie technických a športových činností SR potvrdenie č.j. VVS1-909/90-72-1, ktorým potvrdzuje, že toto združenie je právnym nástupcom Zväzarmu Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nepochybne preukázané, že právnym nástupcom Zväzarmu na území Slovenskej republiky je žalovaný 1/, t. j. Združenie technických a športových činností Slovenskej republiky. Zároveň mal súd preukázané, že na národnom kongrese v Banskej Bystrici dňa 18. 05. 1991 sa konštituovalo ďalšie nové združenie, a to združenie Technických a športových činností regiónov SR, pričom v danom prípade išlo o vytvorenie ďalšieho nového združenia občanov podľa zák. č. 83/1990 Zb. Asociácia základných organizácii SR bola členom Združenia technických a športových činností SR, pričom dňa 30. 05. 1991 Asociácia ZO SR vystúpila zo Združenia technických a športových činností SR a vstúpila do celkom iného združenia, a to do Združenia technických a športových činností regiónov SR. Základná organizácia Združenia technických a športových činností Pohorelá v máji 1991 vystúpila zo Združenia technických a športových činností SR, ktorý bol právnym nástupcom Zväzarmu a vstúpila do Združenia technických a športových činností regiónov SR, teda do iného právneho subjektu. Súd mal preukázané, hlavne výpoveďou štatutárneho zástupcu žalovaného 2/, že budovu Strelnice v Pohorelej, stavali členovia ZO Zväzarmu Pohorelá z iniciatívy členov Zväzarmu v Pohorelej a z finančných prostriedkov Zväzarmu (Slovenský ÚV Zväzarm vyčlenil financie Okresnému výboru Zväzarmu Banská Bystrica), za pomoci MSNV Pohorelá a jej drobných prevádzkarní, ako aj za pomoci Poľnohospodárskeho družstva v Pohorelej, teda týmto bolo preukázané, že Strelnicu staval a financoval bývalý Zväzarm, ktorého právnym nástupcom je žalovaný 1/ a tento mohol ako vlastník nehnuteľností

- budovy Strelnice uzatvoriť kúpnu zmluvu dňa 12. 11. 2007 a jej dodatok so žalobcom ako kupujúcim. ZO ZTŠČ Pohorelá dňa 30. 05. 1991 vystúpila zo Združenia technických a športových činností SR a vstúpila do Združenia technických a športových činností regiónov SR, teda do iného subjektu ako ZO Združenia technických a športových činností SR, čím stratila nárok na bývalý zväzarmovský majetok. Základná organizácia Združenia technických a športových činností regiónov Pohorelá postupne prestala vykonávať svoju činnosť až zanikla, čo vyplýva aj z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného 2/, ktorý výslovne vo svojej výpovedi uviedol, že „Strelnicu používala Základná škola v Pohorelej na rôzne činnosti a "my?"sme tam mali Športové hry pre mládež a MDD, a toto sme prevádzali do roku 2005“. Zároveň štatutárny zástupca žalovaného 1/ potvrdil, že Základná organizácia ZTŠČ regiónov Pohorelá nevykonávala činnosť, aspoň o nej nemali vedomosť. Nie je rozhodujúce, že budova strelnice nebola evidovaná v súpise odovzdávanej nehnuteľnosti ako súčasti hospodárskej zmluvy č. 91119 zo dňa 04. 07. 1991, na základe ktorej došlo k prevodu časti majetku bývalého Zväzarmu na Združenie technických a športových činností, t. j. na žalovaného 1/, budova nemala stavebné povolenie a nemala ani kolaudačné rozhodnutie, nebola v záznamoch vedená ako stavba, ale patrila do majetku bývalého Zväzarmu, a preto žalovaný 1/ ako právny nástupca Zväzarmu mohol ňou disponovať a túto predať žalobcovi kúpnou zmluvou zo dňa 12. 11. 2007. Súd mal ďalej v konaní preukázané, že obec Pohorelá pri rozhodovaní o určení súpisného čísla k budove technického zariadenia Strelnice kat. úz.XXXX pre žiadateľa žalovaného 2/, ktorému v budove určil súp. č. XXX postupovala v rozpore so zákonom, nakoľko v čase tohto rozhodnutia, t. j. dňa 15. 10. 2007 žiadateľ právne neexistoval a taktiež v rozpore s katastrálnym zákonom zapísala Správa katastra L. tohto žiadateľa - žalovaného 2/ ako vlastníka budovy technického zariadenia R.. Tento hrubý nedostatok vytkol vo svojom rozsudku č. k. 24Sp/50/2008-54 zo dňa 12. 06. 2007 aj Krajský súd v Banskej Bystrici, nakoľko Správa katastra L. pri svojom rozhodovaní postupovala v rozpore s § 46 ods. 3, ako aj v rozpore s § 42 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona. Žalovaný 2/ vznikol až dňa 11. 04. 2008 a bolo mu pridelené IČO: 450 20 647. Odvodzovanie vlastníckeho práva žalovaného 2/ na základe jeho tvrdenia od právoplatného rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/176/2008 - 74 zo dňa 02. 05. 2012, ktorý sa stal právoplatný dňa 24. 07. 2012 je nesprávne. Uvedeným rozsudkom sa nerozhodlo o vlastníckom práve k budove Strelnice, ale návrh na začatie konania bol zamietnutý z formálnych vád návrhu, ako aj z toho dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. na podaní žaloby, pretože sám v tom čase disponoval s nehnuteľnosťou, keď prejavil vôľu odpredať ju XXX L., t. j. žalobcovi v tomto konaní. V predmetnom konaní má žalobca naliehavý záujem na rozhodnutí, ktorý je procesnou podmienkou pre prejednanie určovacej žaloby pretože, bez uvedeného určenia by bolo ohrozené právo žalobcu a v danom prípade bolo treba zosúladiť skutočný stav so stavom právnym, keďže budova technického zariadenia R. súp. č. XXX, k. ú. J., je vedená na LV č. XXXX na žalovaného 2/. Žalobca v konaní uniesol

dôkazné bremeno, preukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v zmysle § 80 písm. c) O. s. p., preto súd jeho žalobe vyhovel. Voči žalovanému 1/ okresný súd rozhodol tak, že žalobu zamietol, nakoľko v danom konaní nie je pasívne legitimovaným účastníkom. Odôvodnenie rozhodnutia okresný súd oprel o ust. § 80 písm. c) O. s. p. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému žalovanému 1/ trovy konania nepriznal, pretože tento si trovy konania neuplatnil. Trovy priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania, a to z titulu súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

3. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný 2/. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobu ako nedôvodnú odvolací súd zamietne, alternatívne rozsudok okresného súdu zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného 2/ pána S. J. zo dňa 12. 03. 2014 vyplýva, že Strelnicu síce stavali členovia Zväzarmu, a to svojpomocne, a teda išlo len o brigádnickú výpomoc. Z jeho výpovede vôbec nevyplýva záver, že by sa Strelnica stavala pre Zväzarm, resp. na základe jeho pokynu. Navyše z jeho výpovede vôbec nevyplýva, že by finančná pomoc MSNV a tiež aj drobných prevádzkarní bola adresovaná Zväzarmu. Práve naopak, z jeho výpovede vyplýva, že táto finančná pomoc (t. j. len časť nákladov) bola adresovaná fyzickým osobám, ktoré svojpomocne stavali predmetnú Strelnicu. Z jeho výpovede tak vyplýva, že Zväzarm ako právny subjekt Strelnicu nielenže nikdy nefinancoval, ale taktiež ju ani nikdy nemal evidovanú vo svojom majetku. Je nepochybné, že v roku 1987 bola platobná mena „Kčs“ a nie „SK“, a preto je celý inventúrny zoznam (predložený žalovaným 1/ ako jediný dôkaz o použití finančných prostriedkov) z uvedených dôvodov pochybný a nedôveryhodný, a teda tak nie je možné naň vôbec prihliadať. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď S. J., ktorý v súvislosti s údajnými finančnými prostriedkami od Zväzarmu uviedol, že neexistuje, že by v tom čase niekto dal čo i len jednu korunu na jeho výstavbu, pretože táto bola stavaná načierno bez stavebného povolenia. Navyše, keď sa bol S. J. informovať „do L.“, že Strelnica mala byť predaná žalobcovi, tak nikto z pracovníkov žalovaného 1/ o tom nemal vedomosť (dokonca ani ekonómka). Na záver žalovaný 2/ namietal, že Zväzarm nikdy nefinancoval predmetnú Strelnicu, Zväzarm nikdy nestaval predmetnú Strelnicu, Zväzarm nikdy neposkytol žiadny materiál na jej stavbu a nijakým spôsobom sa nepodieľal ja krytí nákladov (ich refundácii) spojených s jej výstavbou.

4. K odvolaniu žalovaného 2/ sa vyjadril žalobca. Rozsudok okresného súdu žiadal ako vecne správny potvrdiť. Žalobca súdu predložil predovšetkým kúpnu zmluvu a dodatok k nej, od ktorej odvodzuje svoje vlastnícke právo. V čase uzatvorenia tejto zmluvy nemal žiadne pochybnosti o tom, že žalovaný 1/ je vlastníkom nehnuteľností, ktorý to jednoznačne deklaroval a tak sa aj správal. Žalobca pri zisťovaní vlastníka nehnuteľností, keďže mal záujem kúpiť uvedenú nehnuteľnosť, z katastra nehnuteľností zistil, že list vlastníctva nehnuteľnosti nie je zaevidovaný a nepodarilo sa mu zistiť konkrétneho vlastníka ani po osobnej návšteve Správy katastra L.. Vlastníka nehnuteľností jednoznačne nezistil ani po dopytovaní sa na Obecnom úrade obce J. a ani u ďalších štátnych orgánov. Zo strany obce J. bol písomne vyrozumený, že nehnuteľnosť mu nemôžu predať, lebo nie je v ich vlastníctve, a že je to bývalý zväzarmovský majetok a zároveň mu oznámili, že táto nehnuteľnosť nemá vlastníka. Na základe tohto písomného vyjadrenia obce, ústnych vyjadrení jej obyvateľov a ďalších indícií (napr. plechová tabuľa Zväzarmu umiestnená na budove), žalobca potreboval len určiť, kto je právnym nástupcom Zväzarmu. V prípade, že by žalovaný 2/ mal právnu istotu v tom, že je vlastníkom nehnuteľností, tak predloží súdu všetky relevantné doklady, ktoré by preukazovali jeho vlastníctvo, tak, ako to urobil vtedy, keď žiadal obec o pridelenie súpisného čísla, kde v rámci tohto správneho konania musel taktiež preukázať vlastníctvo k nehnuteľnosti. Naopak, žalobca preukázal jeho nezákonný spôsob zápisu do katastra nehnuteľností, a keby tak žalovaný 2/ nepostupoval, tak by nebol ani účastníkom tohto konania.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa

prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcu, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.

8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Okresný súd náležitým spôsobom vykonal dokazovanie, na jeho základe vyvodil správne skutkové zistenia a následne správne právne aplikoval relevantné právne normy.

9. Ani s ohľadom na námietky vznesené žalovaným 2/ v odvolacom konaní nemožno dospieť k inému záveru, než k akému dospel okresný súd. V odvolacom konaní žalovaný 2/ neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by boli významné a odôvodňovali iné, resp. také rozhodnutie, akého sa domáhal.

10. Odvolanie žalovaného 2/ odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa už okresný súd vysporiadal aj s námietkami žalovaného 2/ uvedenými v predmetnom odvolaní. Žalovaný 2/ v odvolaní neuviedol iné, nové skutočnosti, ako tie, ktoré uvádzal v priebehu konania na súde prvej inštancie.

12. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, že Združenie technických a športových činností SR je právnym nástupcom Zväzarmu SR. Okresný súd podrobne uvedenú skutočnosť odôvodnil, s čím sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a odkazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu v tejto časti. Vykonaným dokazovaním okresný súd správne dospel k záveru, že „Strelnicu“ staval a financoval bývalý Zväzarm, ktorého právnym nástupcom je žalovaný 1/. Základná organizácia ZTŠČ Pohorelá dňa 30. 05. 1991 vystúpila zo Združenia technických a športových činností SR a vstúpila do Združenia technických a športových činností regiónov SR, teda do iného subjektu ako ZO Združenie technických a športových činností SR, čím stratila nárok na bývalý zväzarmovský majetok. Základná organizácia Združenia technických a športových činností regiónov Pohorelá postupne však prestala vykonávať svoju činnosť až zanikla, ktoré skutočnosti taktiež vyplynuli z vykonaného dokazovania pred okresným súdom.

13. Budova Strelnice nebola evidovaná v súpise odovzdávaných nehnuteľností ako súčasť hospodárskej zmluvy č. 91119 zo dňa 04. 07. 1991, na základe ktorej došlo k prevodu časti majetku bývalého Zväzarmu na Združenie technických a športových činností, t. j. na žalovaného 1/, a to vzhľadom na to, že budova nemala stavebné povolenie a nemala ani kolaudačné rozhodnutie, a preto nemohla byť vedená v záznamoch ako stavba, na ktoré skutočnosti poukázal už okresný súd vo svojom rozhodnutí. Z pripojených listinných dôkazov jednoznačne v konaní vyplynulo, že stavba Strelnice sa začala stavať len na základe písomných potvrdení, o ktoré žiadala základná organizácia Zväzarmu Pohorelá, a vybudovanie trvalo od roku 1973 až 1975 bez stavebného povolenia. K stavbe Strelnice bolo vydané potvrdenie zo dňa 23. 05. 1973 od ZNB - Obvodné oddelenie VB v Pohorelej ohľadne vyhovujúceho terénu na výstavbu Strelnice; potvrdenie zo dňa 23. 05. 1973 vydané Radou MsNV v Pohorelej, ktorá súhlasila, aby na základe uznesenia z výročnej členskej schôdze Dedinskej organizácie Zväzarmu bola v obci Pohorelá, v katastri nad Telgártskym vybudovaná Športová strelnica. Základná organizácia (dedinská organizácia) Zväzarmu Pohorelá v žiadosti zo dňa 06. 06. 1973 adresovanej Okresnému oddeleniu VB Banská Bystrica žiadala o povolenie výstavby Strelnice, ktorej žiadosti ZNB - Okresné oddelenie VB Banská Bystrica vyhovelo. K spisu bol pripojený aj vyhotovený Protokol spísaný dňa 13. 11. 1974 na mieste samom, ktorý bol potvrdený Okresným výborom Zväzarmu Banská Bystrica o rozostavanosti Strelnice, v ktorom je uvedené, že k dátumu 13. 11. 1974 stavba Strelnice pozostávala z rozostavanej Strelnice, pripraveného streliska a vymurovanej manipulačnej miestnosti s tým, že ostatné sa bude stavať postupne. Tak ako uviedol okresný súd, budova športovej strelnice sa budovala z iniciatívy ZO Zväzarm Pohorelá a z finančných prostriedkov Slovenského ÚV Zväzarmu, ktorý vydeľoval financie na výstavbu Strelnice Okresnému výboru Zväzarmu Banská Bystrica a ten ich prideľoval Základnej organizácii Zväzarmu Pohorelá.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, je nepochybné že „Strelnica“ patrila do majetku bývalého Zväzarmu, a preto žalovaný 1/ ako právny nástupca Zväzarmu mohol s predmetnou nehnuteľnosťou

nakladať ako vlastník a previesť ju na žalobcu. Odvolací súd súhlasne s okresným súdom zdôrazňuje tú skutočnosť, že žalovaný 2/ je vedený ako vlastník nehnuteľností - budovy Strelnice so súp. č. XXX len na základe rozhodnutia o určení súpisného čísla XXXX/X zo dňa 15. 10. 2007, keď v čase rozhodovania o jeho vlastníctve právne neexistoval, a ním predložené IČO patrilo inému subjektu, a to Združeniu technických a športových činností regiónov Banská Bystrica a nie žalovanému. Žalovaný 2/ vznikol až 11. 04. 2008 a bolo mu pridelené IČO: 450 20 647. Jeho vlastníctvo teda vzhľadom na tieto skutočnosti je v predmetnom konaní jednoznačne spochybnené.

15. Odvolací súd sa nestotožňuje vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s argumentáciou žalovaného 2/ a jeho námietky uvedené v odvolaní považuje za účelové.

16. Žalobcovi, ako v spore úspešnej strane prináleží náhrada trov odvolacieho konania v súlade s ust. § 396 ods. 1 v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .