Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-356-2016.pdf
PDF · 76.55 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/356/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a členov senátu JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v exekučnej veci oprávneného: F..ČO: 30 807 484, pobočka P., U. slovenskej XX, P., proti povinnému: N. C.: 43 900 291, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 106,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. augusta 2016, č.k. 16Er/2003/2011-14, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. súdnej exekútorke JUDr. Eve Šteinerovej priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Svoje rozhodnutie odôvodnil vo výroku I. podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. a vo výroku II. podľa § 203 ods. 2 Ex. por.. Uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnej exekútorke dňa 23.06.2011 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie 106,00 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne a.s., pobočka Prievidza č. 700-1010022311-GC04/11 zo dňa 24.01.2011. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo tamojším súdom udelené súdnej exekútorke JUDr. Eve Šteinerovej dňa 06.07.2011. Dňa 28.12.2015 predložila poverená súdna exekútorka súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Súdom prvej inštancie bolo z výpisu z obchodného registra povinného skutočne preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 38CbR/168/2013-22 zo dňa 12. augusta 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.09.2015 súd zrušil bez likvidácie spoločnosť N.., IČO: 43 900 291, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddiele Sro, vložke číslo 18638/R. Spoločnosť bola dňa 31.10.2015 ex offo vymazaná z obchodného registra. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie, súd prvej inštancie mal za to, že je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). K uvedenému konštatovaniu súd prvej inštancie dospel na základe ustanovenia § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého "Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok". Súd z obchodného registra zistil, že imanie povinného neprešlo na žiadneho právneho nástupcu a nebolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania. Preto súd prvej inštancie vychádza zo situácie, že likvidácia sa nevyžadovala z dôvodu nevlastnenia žiadneho majetku povinným. Na základe uvedeného súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Nakoľko súd prvej inštancie zastavil konanie, v zmysle ust. § 262 ods.1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku priznal súdnemu exekútorovi nárok
na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že nesúhlasí s výrokom o trovách, o ktorom spolu výrokom o zastavení exekúcie rozhodol Okresný súd Prievidza v napadnutom uznesení. Ďalej uviedol, že ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Mal za to, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. pretože bezprostredným dôvodom na zastavenie exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Poukázal na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008 a sp. zn. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2008. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal.
3. Súdna exekútorka sa k odvolaniu oprávneného vyjadrila tak, že sa s právnym názorom oprávneného nestotožňuje. Poukázala na ust. § 196 a § 203 ods. 2 Ex. por. ako aj na Nález Ústavného súdu II ÚS 31/04. Navrhla, aby uznesenie súdu prvej inštancie zostalo nezmenené.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
5. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku) a súdny exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203 ods. 1, podľa ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, v § 203 ods. 2, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený a v § 203 ods. 3, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
8. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 08.06.2011, doručeným súdnej exekútorke JUDr. Eve Šteinerovej dňa 23.06.2011 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 106,00 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. 700-1010022311-GC04/11 zo dňa 24.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.03.2011.
9. Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 38CbR/168/2013-22 zo dňa 12.08.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.09.2015, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť N.d X., IČO: 43 900 291, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddiele Sro, vložke číslo 18638/R. Povinný bol následne dňa 31.10.2015 ex offo vymazaný z obchodného registra.
10. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo v predmetnej veci potrebné zaoberať sa tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia
exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ust. § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 38CbR/168/2013-22 zo dňa 12.08.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.09.2015, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Následne súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený, aj keď zastavenie exekúcie procesne nezavinil, pretože v danej veci bolo exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).
11. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie jednomyseľne ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP ) dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).