Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/4/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby, Mierové námestie 1, Ilava, o vymoženie 389,03 eura s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 12. októbra 2016 č. k. 4Er/619/20011-20, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 38 ods. 2, 57 ods. 1 písm. h), ods. 2 , ods. 3, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov a po preštudovaní exekučného spisu dospel k záveru, že majetkové pomery povinného v tejto veci neboli doposiaľ súdnou exekútorkou preverené a zistené tak, aby bolo bez pochybností preukázané, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uhradiť aspoň trovy exekúcie (napr. neboli zisťované účty povinného, niektoré vykonané zisťovania sú ešte z rokov 2011 - motorové vozidlá, rovnako stav pohľadávok). Konštatoval, že exekúcia zrážkami z odmeny odsúdeného v tejto veci síce je, resp. bola k 13.1.2015, trinásta v poradí, je však toho názoru, že s poukazom na čas, ktorý sa má povinný nachádzať vo výkone trestu odňatia slobody, kde môže byť zaradený na výkon práce, za ktorý bude poberať odmenu, nie je vylúčené, že by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, prípadne aspoň trov exekúcie. Preto, aj keď sa v súčasnej dobe zrážky z odmeny povinného pre vymoženie pohľadávky a trov exekúcie vymáhaných v tejto veci nevykonávajú, nie je vylúčené, že by k tomu v priebehu výkonu trestu odňatia slobody povinného mohlo dôjsť. Nemajetnosť povinného súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené nemohol posúdiť za absolútnu a odôvodňujúcu zastavenie exekúcie podľa § 58 ods. 1 a 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda bez návrhu oprávneného a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, domáhajúc sa ním jeho zrušenia. Poukázal, že súd prvej inštancie dospel k zjavne nesprávnym skutkovým záverom, ktoré sú v rozpore so skutočným stavom veci a v danom prípade súd porušil tzv. zásadu zákazu deformácie dôkazov. Zároveň odkázal na ustanovenia § 45 ods. 2, ods. 5 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody. Uviedol, že ak je predmetná pohľadávka 13. v poradí, tak možnosť úhrady zrážkami z pracovnej odmeny je nulová.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu povinného podané nebolo.

4. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a po preskúmaní napadnutého uznesenia

dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdiť.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom spísaným do zápisnice súdnou exekútorkou JUDr. Soňou Stodolovou dňa 3.8.2011, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 389,03 eur s prísl. na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 5C/206/2010-46 zo dňa 29.9.2010, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 28.10.2010. Súd prvej inštancie poveril dňa 12.9.2011 súdnu exekútorku vykonaním exekúcie. Dňa 28.1.2016 bol predložený súdu prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený podaním zo dňa 1.3.2016 vyjadril nesúhlas s návrhom na zastavenie exekúcie. Súdna exekútorka uviedla, že doterajší priebeh exekúcie bol neúspešný a že boli vykonané všetky šetrenia o stave majetku povinného. Následne súd prvej inštancie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol napadnutým uznesením.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

7. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu pritom nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutie odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal so zisteniami súdnej exekútorky o majetkových a zárobkových pomeroch povinného. Povinný je vo výkone trestu odňatia slobody ( nástup dňa 27.4.2012), pričom je pracovne zaradený a súdna exekútorka vydala exekučný príkaz na zrážky z jednej tretiny pracovnej odmeny povinného. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že povinný má stanovené predpokladané ukončenie výkonu trestu odňatia slobody až 24.6.2021 a nie je možné ustáliť, že do ukončenia výkonu trestu nebude možné z jeho pracovnej odmeny vykonávať nariadené zrážky v prospech oprávneného. Naopak, v prípade, že by došlo k zastaveniu exekúcie a oprávnený by podal opätovne návrh na vykonanie exekúcie, mohlo by v prípade vydania exekučného príkazu na zrážky z pracovnej odmeny povinného dôjsť k situácii, že by sa poradie vykonávania zrážok zmenilo podstatne v neprospech oprávneného a zmarilo by sa vymoženie pohľadávky oprávneného.

10. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .