Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/28/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu : Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom Ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO: 31 338 976, proti žalovanému: Ing. I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. O. XXXX/X, P. P., zastúpený JUDr. Karolom Žirkom, advokátom so sídlom D. XXX/XXX, XXX XX P. P., o zaplatenie 33,19 Eur, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 15C/10/2015-78 zo dňa 24. augusta 2016, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobcovi p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol (výrok I.), vyslovil, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II.). V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.02.2013 domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 33,19 Eur na tom základe, že žalovaná istina predstavuje cenu služby

- vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008 - vypočítanú v zmysle Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov (v ďalšom texte už len Cenník), ktorá bola žalovanému fakturovaná faktúrou č. 8000002325 vystavenou 31.12.2008 a splatnou 28.02.2009 (v ďalšom texte už len faktúra), ktorú žalovaný neuhradil. Ďalej v odôvodnení uviedol, že v intenciách právnych záverov vyslovených odvolacím súdom v uznesení, ktorým bol zrušený predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie (č.k. 15C/10/2015-30 z 30.08.2015) nariadil pojednávanie na deň 28.04.2016, na ktorom žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Súd túto námietku vyhodnotil ako dôvodnú s poukazom na prijatý záver, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom občiansko-právnym, a preto na úpravu premlčania nároku je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka ( v ďalšom texte už len , t.j. v zmysle § 101 platí všeobecná trojročná premlčacia doba. Ak žalobca fakturoval žalovanému platbu za vedenie účtu faktúrou splatnou 28.02.2009 a žalobu podal až 27.02.2013, stalo sa tak po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu žalobu žalobcu zamietol bez potreby bližšieho skúmania jej dôvodnosti. O práve žalobcu na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 s poukazom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu.

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho žiadal buď zmeniť tak, že jeho žalobe sa v celom rozsahu vyhovie alebo zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci. V podrobnostiach uviedol, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol priamo na základe zák. č.

600/1992 Zb., nie na základe zmluvy. Označený zákon v ust. § 58 ods. 5 definuje tento vzťah explicitne ako obchodno-právny. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu, že vzťah medzi žalobcom a majiteľmi účtov cenných papierov pri vedení účtu majiteľa cenných papierov možno definovať ako spotrebiteľský. Argumentoval tým, že tento vzťah nevznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy, ale priamo zo zákona, žalovaný ako majiteľ účtu cenných papierov nenapĺňa legálnu definíciu spotrebiteľa, zákon tento vzťah definoval ako obchodno-právny, čo priamo vylučuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Vo vzťahu k záverom okresného súdu o premlčaní nároku uviedol, že v zmysle § 73 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty vystavil faktúru k 31.12.2008 a pri dodržaní ust. § 340a Obchodného zákonníka (v ďalšom texte už len určil splatnosť záväzku na deň 28.02.2009, t.j. primeraný čas na splnenie záväzku. S poukazom na ust. § 391 mal odvolateľ za to, že začiatok premlčacej doby je potrebné ustáliť na deň 01.03.2009, čím bola dodržaná štvorročná premlčacia doba na uplatnenie nároku, nakoľko žaloba bola doručená na Okresný súd Bratislava I dňa 27.02.2013.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom okresného súdu najmä tou časťou odôvodnenia, v ktorej okresný súd vyhodnotil jeho postavenie v právnom vzťahu so žalobcom ako spotrebiteľa. Vo vzťahu k argumentom uvedeným v odvolaní uviedol, že žalobca v ňom uvádza tvrdenia a stanoviská, ktoré boli už prekonané predchádzajúcim zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu. Preto navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalobca na vyjadrenie žalovaného už písomne nereagoval.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 a má predpísané náležitosti (§ 363 , preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 , podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v zásadných bodoch zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje, a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné.

6. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Námietka žalobcu, že medzi nim a žalovaným ide o vzťah obchodno-právny je nedôvodná. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na právne úvahy odvolacieho súdu uvedené v predchádzajúcom uznesení, č.k. 8Co/644/2015-60 zo dňa 26.02.2016 (strana 3 s pokračovaním na strane 4), na podklade ktorých prijal záver, že v prejednávanej veci ide medzi žalobcom a žalovaným o vzťah občiansko-právny. Od tohto záveru nemal dôvod sa odchýliť ani na podklade odvolania žalobcu podaného proti napadnutému rozsudku, nakoľko žalobca v ňom len opakuje argumenty uvedené v odvolaní proti predchádzajúcemu rozsudku súdu prvej inštancie. Námietka žalobcu, že v prejednávanej veci nejde o vzťah spotrebiteľský, je právne nevýznamná, nakoľko zo strany žalovaného bola námietka premlčania vznesená, v danom prípade platí všeobecná trojročná premlčacia lehota. Uvedená námietka žalobcu by bola právne významná iba v prípade, ak by súd prvej inštancie ex offo aplikoval ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. Nakoniec neobstojí ani námietka žalobcu, že v danom prípade by mala platiť štvorročná premlčacia doba, a to podľa ustanovení ObZ. Ak súd prvej inštancie správne právne uzavrel, že medzi žalobcom a žalovaným ide o vzťah občiansko-právny, potom na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu podľa ust. § 101 OZ. Nakoľko žaloba žalobcu bola podaná zjavne po uplynutí tejto premlčacej doby, súd prvej inštancie správne na vznesenú námietku premlčania prihliadol a bez potreby bližšieho skúmania dôvodnosti uplatneného nároku, žalobu z dôvodu premlčania nároku správne zamietol.

7. Odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 priznal žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, nakoľko bol v tomto konaní plne úspešný.

8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430