Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-238-2016.pdf
PDF · 83.96 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/238/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a členov senátu JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: A. o., so sídlom W. 2, N. V. nad M., IČO: 36 582 964, o vymoženie 746,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 01. marca 2016, č.k. 11Er/339/2011-27, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,05 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie vo výroku I. odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por.. Uviedol, že poverením tamojšieho súdu zo dňa 12.05.2011 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie 746,00 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozhodnutie č. 700-0910216511-GC04/11 zo dňa 21.02.2001 a rozhodnutie č. 700-0910040511-GC04/11 zo dňa 14.01.2011, vydaných Sociálnou poisťovňou, pobočkou v Považskej Bystrici. Dňa 15.02.2016 bol tamojšiemu súdu v súlade s § 57 ods. 4 Exekučného poriadku doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko v priebehu konania bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností. Je vlastníkom motorových vozidiel (dátum evidencie 2007 a 2002), na ktorých je evidovaných 8 exekútorských blokácií. Povinný je dlžný na poistnom voči B. aj M. Povinný bol vedený ako zamestnávateľ len do 15.05.2011, v súčasnosti nemá zamestnancov. Zo zablokovaných účtov v bankách povinného neprišli žiadne úhrady. V súčasnosti má povinný účet iba vo M., kde evidujú blokácie vo výške cca 40.000 Eur. V priebehu exekúcie nebol zistený majetok povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie dôvodil, že podstatnou je aktuálna nemajetnosť povinného. Zastavenie exekúcie nie je pritom podmienené súhlasom oprávneného, ktorý ale môže mať záujem na pokračovaní exekúcie v prípade ak očakáva, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Na uplatnenie takéhoto postupu je však potrebné, aby očakávanie oprávneného o tom, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, malo aj reálny predpoklad. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011). Poverený súdny exekútor doručil tamojšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd bol toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Poukázal na § 125 O.s.p., podľa ktorého za dôkaz môžu súdu slúžiť
aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom orgánom verejnej moci je aj exekútor. Súd prvej inštancie dodal, že prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; na to, vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. h) EP, nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu. Súd prvej inštancie mal teda v danom prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci za dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodol o zastavení exekúcie. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného, preto súd prvej inštancie k náhrade trov exekúcie v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného. Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,05 Eur. Pri výpočte odmeny súdneho exekútora za vykonanie predmetnej exekúcie súd prvej inštancie vyhádzal z ustanovenia § 16 ods. 2 Vyhlášky s poukazom na skutočnosť, že do podania podnetu na zastavenie exekúcie, povinný uhradil oprávnenému dňa 08.03.2012 sumu vo výške 202,30 Eur; a tak došlo k vymoženiu časti pohľadávky vymáhanej v tomto konaní. Súdny exekútor si ďalej uplatnil hotové výdavky za poštovné vo výške 7,50 Eur (5 x 1,50 Eur), ktoré vyplynuli zo samotného exekučného spisu. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie v súlade s § 16 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1, § 26 a § 22 Vyhlášky, priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,05 Eur vrátane DPH (odmena 20 % zo sumy 202,30 Eur + 20 % DPH a 7,50 Eur hotové výdavky).
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie pre nemajetnosť. Dôvodil, že k dnešnému dňu povinný síce nie je registrovaný v registri zamestnávateľov Sociálnej poisťovne, ale podľa údajov zverejnených na internetovej stránke Ministerstva financií SR www.registeruz.sk predkladá individuálne účtovné závierky, naposledy za tok 2014. V zmysle predloženej individuálnej účtovnej závierky je povinný vlastníkom samostatných hnuteľných vecí a súboru hnuteľných vecí, zásob materiálu a pohľadávok z obchodného styku. Z tejto skutočnosti teda oprávnenému vyplýva, že povinný vykonáva podnikateľskú činnosť. Poukázal na skutočnosť, že aj na základe výpisu z obchodného registra je spoločnosť stále aktívna a do dnešného dňa nebola zrušená, resp. vymazaná z obchodného registra. V zmysle § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a s poukazom, že exekučný titul v predmetnom konaní je možné vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti, t.j. do 2021 považoval oprávnený rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku za predčasné. Navrhol aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
3. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že ešte v roku 2011 bola vykonaná osobná návšteva v sídle firmy, kde podľa zistených informácii firma už dlhodobo nefungovala. Navštívil aj sídlo prevádzky, kde rovnako nebola firma nájdená. Pevná linka firmy je zrušená. Bývalý štatutár oznámil, že už vo firme nie je a spoločníkom sa stal PP. W. so sídlom v C.. Poukázal na ust. § 57 ods. 4 Ex. por. a povinnosť exekútora predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Zákon neobsahuje možnosť, že v budúcnosti snáď firma bude mať nejaký majetok. Ďalej uviedol, že na podanom návrhu na zastavenie exekúcie trvá. Mal za to, že vykonal kompletné šetrenie, pričom nezistil žiadny majetok, z ktorého by bolo možné pohľadávku oprávneného uspokojiť. V súvislosti s presvedčením oprávneného, že ďalšie pokračovanie v exekúcii môže viesť k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky navrhol, aby sám oprávnený označil majetok povinného, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku.
4. Oprávnený sa k vyjadreniu súdneho exekútora nevyjadril.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.
6. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
7. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. 11. Z obsahu spisu má súd za preukázané, že v predmetnej veci sa vedie exekúcia pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 746 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700-0910216511-GC04/11 zo dňa 21.02.2001 a č. 700-0910040511- GC04/11 zo dňa 14.01.2011. Súd prvej inštancie vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora dňa 12.05.2011. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.02.2016 podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko bolo zistené, že povinný nevlastní majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie.
12. Právnym dôvodom návrhu na zastavenie exekúcie sú skutočnosti uvedené v § 57 ods. 1 a 2 Ex. por.. Zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa ustálenej súdnej praxe je nevyhnutné dôsledne zistiť a zvážiť všetky okolnosti majúce význam pre ďalšiu úspešnosť začatej exekúcie. Pre záver o potrebe zastavenia exekúcie na základe citovaného zákonného dôvodu je povinný jednak súdny exekútor a následne i súd vykonať dôsledné zistenie majetkových a zárobkových pomerov povinného, pričom netreba opomenúť zisťovanie na daňovom úrade, či nenastali skutočnosti zakladajúce dôvod na začatie konania o zrušení povinného. Prihliada sa však aj na ďalšie okolnosti, z ktorých je možné bezúspešnosť exekúcie vyvodiť.
13. Na základe uvedených skutočností sa odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý na základe návrhu súdneho exekútora exekúciu zastavil. Súdny exekútor vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie síce preukázal aktuálny nedostatok finančných prostriedkov povinného, avšak to nie je dôvodom na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti. Z obchodného registra mal odvolací súd za preukázané, že povinný nie je v likvidácii, ani v konkurze, a preto je predpoklad, že má zámer naďalej v podnikaní pokračovať a vykonávať podnikateľskú činnosť.
14. Záver, podľa ktorého by dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. bolo každé zistenie nedostatku majetku bez ohľadu na ďalšie okolnosti, by bol v rozpore s exekučným konaním. 15. Pri návrhu na zastavenie exekúcie treba prihliadať aj na osobu, ktorá podala návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. z pohľadu jej práv a povinností. V danom prípade to bol súdny exekútor, pričom oprávnený, v prospech ktorého sa exekúcia vedia sa jednoznačne vyjadril, že so zastavením exekúcie nesúhlasí.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP )
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).