Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-140-2016.pdf
PDF · 102.28 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/140/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: R. H., W.. XX.X.XXXX, M. F. Z. W. Q. XX, právne zastúpenej JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: PROFI CREDIT, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, právne zastúpenom Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 764,09 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.11.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.10.2016 domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 764,09 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % odo dňa 16.6.2016 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že dňa 4.10.2013 uzavrel žalovaný so žalobcom Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1 316,26 Eur a žalobca sa zaviazal zaplatiť úver v pravidelných mesačných splátkach. Žalobca z tohto úveru zaplatil žalovanému sumu 2 080,35 Eur. Pri uzatváraní zmluvy žalobca vystupoval ako spotrebiteľ a žalovaný ako dodávateľ. Jednalo sa o formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Žalovaný do zmluvy nadiktoval odmenu za poskytnutie úveru spolu s ďalšími poplatkami. Ročná úroková sadzba úveru činila 70,01 %. Táto odmena mnohonásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu, za ktorú poskytovali úver banky. Výšku odmeny žalobca považuje za rozpornú s dobrými mravmi. Rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a sumou, ktorú žalobca uhradil je 764,09 Eur, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie.
2. V písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 5.12.2016 žalovaný uviedol, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je osobitným nárokom, ktorý nie je upravený spotrebiteľským právnym režimom. Z toho dôvodu uplatnil námietku miestnej nepríslušnosti súdu a žiadal postúpiť vec všeobecnému súdu žalovaného t.j. Okresnému súdu Bratislava I. K Zmluve uzatvorenej so žalobcom uviedol, že formulárový charakter zmluvy je prirodzenou súčasťou úverových produktov. Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby požiadal o úver iný subjekt. Je logické, že formuláciu zmluvy pripraví dodávateľ. Výška odplaty za úver bola ku dňu 4.10.2013 upravená v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Zákonodarca v tom čase reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku ročnú úrokovú sadzbu úveru, teda stanovil, že sa bude regulovať celková odplata za úver, pričom porovnávanie údajov bank je nesprávne a absolútne neobjektívne. Pri bankových
poskytovateľoch je totiž odplata tvorená aj správou úverového účtu, rôznymi poplatkami a pod. Odplata vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa. Pri porovnaní odplaty s hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery, táto nebola podstatne prevýšená. V rozhodnom období bola odplata v hodnote 46,06 % a odplata dohodnutá v zmluve túto podstatne neprevyšuje. Zároveň žalovaný uplatnil námietku premlčania nároku žalobcu.
3. Žalobca doručil dňa 14.12.2016 vyjadrenie, v ktorom k námietke miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu uviedol, že vo veci sa jedná o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskom vzťahu. Poukázal na to, že priemerná úroková sadzba evidovaná NBS k 102013 bola pre spotrebiteľské úvery na obdobie 1 až 5 rokov vo výške 11,45 %. za poskytnutý úver mal žalobca zaplatiť celkovú sumu 3 698,40 Eur, výška celkovej odplaty je tak 280,98 % z poskytnutých finančných prostriedkov. K námietke premlčania uplatnenej žalovaným uviedol, že žalobca má aj v súčasnej dobe problém porozumieť právnej konštrukcii vzniku jeho práva na bezdôvodné obohatenie a preto je nutné vychádzať z právnej úpravy objektívnej premlčacej doby s tým, že k bezdôvodnému obohateniu došlo úmyselne.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 23.2.2017 poukázal na to, že predmetná úverová zmluva bola uzatvorená v roku 2013 a preto sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo zavedené až zákonom účinným od 1.4.2015. Úprava výšky úrokov pre úverové zmluvy je uvedená v § 502 Obchodného zákonníka. Z uvedených dôvodov je argument žalobcu o zmluvnej odmene nedôvodný. Výslovne poprel nepodložené a nepreukázané závery o úmysle bezdôvodne sa obohatiť na úkor účastníka zmluvného vzťahu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal toto svoje tvrdenie.
5. Súd vypočul žalobcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to úverovou zmluvou, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, prehľadom platieb, priemernými úrokovými mierami z úverov a zistil tento skutkový stav:
6. Sporové strany uzavreli dňa 4.10.2013 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalobcovi schválený revolvingový úver vo výške 1 500,- Eur. Žalobca sa zaviazal úver splácať v 48 mesačných splátkach bez určenia splatnosti jednotlivých splátok, s výškou mesačnej splátky úveru 77,05 Eur. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie ročnej priemernej miery nákladov v hodnote 69,81 %, pri priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov ku dňu podpisu zmluvy 46,06 %. Ročná úroková sadzba úveru uvedená v zmluve je 70,01 % a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je uvedená vo výške 3 698,40 Eur. V Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 4.10.2013, ktoré nie je podpísané dlžníkom, sú uvedené ďalšie údaje úveru a to dátum prvej splátky 5.11.2013, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 5.10.2017.
7. Žalobca uviedol, že v čase podpísania zmluvy so žalovaným jeho príjmom bol starobný dôchodok vo výške cca 230,- Eur mesačne. Úver, ktorý mu bol poskytnutý prestal splácať, lebo veľa platil a preto šiel do Košíc do Centra právnej pomoci. Tam predložil všetky papiere, ktoré sa týkali úveru a bolo mu poradené, aby zrušil platobný príkaz, ktorý mal na splátky úveru. So žalovaným uzavrel celkove tri úverové zmluvy, táto zmluva bola druhá v poradí.
8. Podľa karty klienta predloženým žalovaným, žalovaný poskytol žalobcovi čiastku 1 500,- Eur, vyplatená žalobcovi bola čiastka 1 316, 26 Eur a žalobca na základe predmetnej úverovej zmluvy uhradil žalovanému 28 mesačných splátok po 77,05 Eur t.j. spolu sumu 2 157,40 Eur. Z výpisu z účtu je zrejme, že suma 1 316,26 Eur bola žalobcovi poskytnutá prevodom na účet dňa 4.10.2013.
9. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov za 2. štvrťrok 2013 u novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch vo výške do 1 500,- Eur vrátane predstavovala 46,06 %.
10. Podľa priemerných úrokových mier z úverov poskytovaných v roku 2013, priemerná úroková miera v mesiaci október 2013 pre spotrebiteľské úvery so splatnosťou od jedného do piatich rokov predstavovala 12,96 %.
11. Podľa § 41 Civilného sporového poriadku, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.
12. Podľa § 42 Civilného sporového poriadku, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Vzhľadom na námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu na konanie uplatnenej žalovaným súd uvádza, že miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná v súlade s ustanovením § 19 písm. d/ Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. Spotrebiteľským sporom podľa § 290 Civilného sporového poriadku je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. V danej veci teda je tunajší súd miestne príslušným súdom, námietka miestnej nepríslušnosti uplatnená žalovaným je nedôvodná a preto súd v konaní pokračoval.
14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 4.10.2013, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 4.10.2013, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 4.10.2013, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
17. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 4.10.2013, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom 4.10.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
19. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom 4.10.2013, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
22. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
23. Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle všeobecných ustanovení § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Z obsahu zmluvy je zrejme, že ide o formulárovú zmluvu pripravenú vopred žalovaným, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalobca pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci.
24. Samotný zmluvný vzťah je aj tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Ako však bolo uvedené, medzi sporovými stranami bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva a preto nemožno opomenúť ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Uvedené ustanovenie aj v znení účinnom do 1.4.2015 treba vykladať tak, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa nepoužije Obchodný zákonník, ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne vyriešila, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Súd pritom poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
25. Dokazovaním bolo preukázané, že na základe zmluvy č. 8300063412 bol žalovaným žalobcovi poskytnutý úver spolu vo výške 1 500,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 48 mesačných splátkach po 77,05 Eur. V skutočnosti z karty klienta a výpisu z účtu je zrejme, že žalobcovi bol poskytnutý úver len vo výške 1 316,26 Eur. Pri úhrade celkovej čiastky 3 698,40 Eur tak odplata žalovaného predstavuje sumu 2 382,14 Eur (3 698,40 Eur mínus 1 316,26 Eur).
26. Takto dohodnutú odplatu za úver t.j. odplatu vo výške 2 382,14 Eur pri poskytnutí úveru vo výške 1 316,26 Eur súd považuje za absolútne neplatnú a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s tým súd poukazuje na výšku ročnej úrokovej sadzby podľa zmluvy, ktorá činí 70,01 % ročne a v porovnaní s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy z internetovej stránky NBS je niekoľkonásobne vyšší ako úrok, za ktorý za obdobných podmienok banky úver poskytovali. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu niekoľkonásobne prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Žalovaným žiadaný úrok z úveru ročne 70,01 % spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy. Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka) nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná sloboda účastníkov právneho vzťahu nie je neobmedzená, ale nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc. Z uvedených dôvodov dohoda o odplate za úver je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/26/2011 ide o absolútnu neplatnosť dohody
o úrokoch, tieto sú neplatné v celom rozsahu a nie je možné ich teda modifikovať. Poskytnutý úver je teda z uvedeného dôvodu bezúročný. Žalovaný pokiaľ sa týka výšky odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe predmetnej úverovej zmluvy poukázal na to, že výšku odplaty nemožno porovnávať len s odplatami bánk a to s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o odplate na finančnom trhu. Súd má za to, že porovnávanie odplaty predmetnej zmluvy s odplatami za úvery, ktoré sú poskytované inými bankovými subjektmi je nereálne. Uvedené nie je možné z dôvodu že takéto porovnávanie by zahrňovalo aj údaje od subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky, čo by bolo v rozpore s právnou úpravou vzťahujúcou sa na ochranu spotrebiteľa.
27. Úver, ktorý bol poskytnutý žalobkyni na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX súd považuje za úver bezúročný a bez poplatkov aj z dôvodu, že v zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení v čase uzavretia zmluvy. Tento termín nie je ani možné zo zmluvy určiť, keďže je v nej uvedený len počet splátok. V zmluve nie je uvedená splatnosť splátok resp. splatnosť aspoň prvej z nich, z ktorej podľa počtu splátok by bolo možné termín konečnej splatnosti úveru určiť. Pokiaľ vyššie uvedené údaje sú uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníka, súd poukazuje na to, že toto oznámenie nie je podpísané žalobcom a v zmysle platných právnych predpisov tieto údaje musia byť uvedené už v spotrebiteľskej zmluve.
28. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 764,09 Eur. Uvedená suma pozostáva z rozdielu medzi sumou, ktorá bola žalobcovi poskytnutá na základe predmetnej úverovej zmluvy 1 316,26 Eur a sumou, ktorú žalobca na základe zmluvy žalovanému uhradil 2 157,40 Eur. Uvedený rozdiel predstavuje sumu 841,14 Eur. Žalobca žalobou požadoval zaplatenie sumy 764,09 Eur a preto súd jeho žalobe vyhovel.
29. Žalovaný uplatnil námietku premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nárok z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe. Žalobca začal splácať úver poskytnutý mu vo výške 1 316,26 Eur dňa 16.10.2013. Tento úver splatil až úhradou 17 splátky (17 krát 77,05 Eur) a teda až následne úhradou ďalšej splátky u žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Vzhľadom k tomu premlčacia doba mohla začať plynúť až dňom 17.8.2015, kedy bola zo strany žalobcu zaplatená žalovanému 18 splátka úveru. Žaloba bola na tunajšom súde podaná zo strany žalobcu dňa 24.10.2016 a teda k uplatneniu nároku na bezdôvodné obohatenie došlo v rámci plynutia premlčacej doby.
30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb.. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá pokiaľ sa týka požadovaných úrokov z omeškania z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, aby žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny pred začatím konania, teda nepreukázal, aby sa žalovaný dostal do omeškania skôr.
32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Súd žalobe pokiaľ sa týka žalovanej istiny v celom rozsahu vyhovel, teda žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu náhrada trov
konania bola priznaná v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového poriadku)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.