Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-645-2010.pdf
PDF · 71.31 KB
Case nature
Subarea
7Er/645/2010
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému G. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. J.L. XXX, Z. P., o vymoženie 72,44 eur, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihálom, exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Oprávnenému sa u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihálovi trovy exekúcie vo výške 54,53 eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Liptovský Mikuláš poverením zo dňa 23. 06. 2010 č. 5505 027876* poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihála vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného v sume 72,44 eur a trov exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin, č. PV 501/08861/2009 zo dňa 16. 11. 2009.
2. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu písomné podanie zo dňa 09. 08. 2016, v ktorom oznámil, že povinný dlhodobo nevlastní taký majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou. Na základe majetkovej lustrácie povinného vyplýva, že v sociálnej poisťovni je evidovaný ako dlhodobo nezamestnaný, nie je majiteľom motorových vozidiel, nemá zriadený žiadny bankový účet a nevlastní ani žiadne hnuteľné veci, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. Vzhľadom k tomu, že pohľadávka oprávneného je nízka, prípadné vlastnenie nehnuteľnosti povinného, neumožňuje ich predaj.
3. Dňa 17. 12. 2016 doručil súdu písomné podanie oprávnený, ktorý uviedol, že vzhľadom na zistenú majetkovú podstatu povinného súhlasí s tým, aby bola exekúcia zastavená pre nedostatok majetku povinného.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
8. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
9. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
10. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
11. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
12. Na základe citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd rozhodol o zastavení exekúcie, vzhľadom k tomu, že z vykonanej majetkovej lustrácie povinného, súdnym exekútorom, vyplýva, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou. Povinný je dlhodobo nezamestnaný, nepoberá ani žiaden iný príjem. Nevlastní žiadne motorové vozidlo. Nakoľko pohľadávka oprávneného je nízka, prípadný predaj povinným vlastnenej nehnuteľnosti by nebol možný pre značnú disproporciu medzi pohľadávkou oprávneného a nehnuteľným majetkom povinného. S poukazom na uvedené skutočnosti mal preto súd za preukázané, že prípadné ďalšie trvanie exekúcie by bolo neúčelným, zbytočne by navyšovalo trovy exekúcie a preto bolo potrebné rozhodnúť o zastavení exekúcie. Oprávnený súhlasil s návrhom na zastavenie exekúcie, preto súd pri rozhodovaní vychádzal aj z jeho prejavenej vôle nepokračovať ďalej vo vykonávaní exekúcie a túto chcel zastaviť.
13. K náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd zaviazal oprávneného, nakoľko dôvodom zastavenia exekúcie bola nevymožiteľnosť jeho pohľadávky, keď majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe uvedeného preto súd postupujúc podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, uložil oprávneného povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.
14. Vzhľadom na úpravu obsiahnutú v § 14 vyhlášky v aktuálnom znení, má súdny exekútor pri zastavení exekúcie právo buď na paušálnu odmenu vo výške 33,19 eur alebo v prípade, ak vykoná 10 a viac úkonov exekučnej činnosti, patrí mu za každý jednotlivý úkon paušálna suma 3,32 eur. Vzhľadom na obsah exekútorského spisu patrí v tejto veci súdnemu exekútorovi z uplatnených úkonov paušálna odmena za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3x, 3x za zisťovanie majetku povinného, 2x zisťovanie účtu povinného, 1x zisťovanie pobytu povinného. Pokiaľ súdny exekútor uplatnil paušálnu odmenu po 3,32 eur aj za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, túto súd nepriznal, nakoľko odmena za úkony doručovania totiž patrí súdnemu exekútorovi len vtedy, ak doručuje písomnosti sám alebo prostredníctvom svojich zamestnancov. Za doručovanie poštou mu patrí len náhrada hotových výdavkov. Navyše súdny exekútor je povinný postupovať v súlade so zásadou hospodárnosti a nakoľko doručovanie poštou je finančne výhodnejšie, je daný dôvod na osobné doručovanie najmä v prípade nemožnosti doručenia písomnosti poštou. Vzhľadom k tomu, že súd mal z obsahu exekútorského spisu za preukázané vykonanie len 9 úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných paušálnou sumou, súd priznal odmenu len v minimálnej výške 33,19 eura.
15. Náhradu hotových výdavkov súd priznal v súvislosti s vynaloženými poštovými výdavkami v sume 12,25 eur. Išlo o doručovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, žiadosti o poskytnutie súčinnosti, postúpenie návrhu na zastavenie exekúcie spolu s exekučným spisom. Z predloženého exekútorského spisu mal súd za preukázané vynaloženie poštových výdavkov (pripojenými potvrdeniami o vykonaní doručenia prostredníctvom poštového doručovateľa), preto súd priznal náhradu hotových výdavkov vo vyúčtovanej výške.
16. Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil odmenu a náhrady hotových výdavkov o 20 % DPH, t. j. v sume: 9,09 eur. Priznané trovy exekúcie tak predstavujú čiastku: 54,53 eura.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2 CSP, § 58 ods. 5 Exekučného poriadku).
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach. O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie uznesením, spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa pri podanej sťažnosti nepoužijú.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.