Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoPr/13/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táni Veščičikovej v spore žalobkyne: W. F., K.. XX. XX. XXXX, O. B. S., X. XXX/X, občianska SR, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného JUDr. Andreou Cvikovou, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47233516, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 01. 12. 2016 č.k. 13CPr/3/2016-33 takto

rozhodol:

M e n í uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že ukladá zamestnávateľovi žalobkyne JN Smart, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Osloboditeľov 438/47, IČO: 36 837 849 povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa XX. XX. XXXX, evidovanej pod č. XXXXXXXXXX až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Žalovaný je povinný zdržať sa uplatňovania výkonu zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej so žalobkyňou dňa XX. XX. XXXX evidovanej pod č. XXXXXXXXXX až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Žalobkyni ukladá povinnosť do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať návrh na začatie konania vo veci samej o určenie neplatnosti Zmluvy o úvere a Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretých medzi stranami sporu dňa XX. XX. XXXX evidovaných pod č. XXXXXXXXXX.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia výrokom č. I. zrušil uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 24. 10. 2016 č.k. 13Cpr/3/2016-16. Výrokom II. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Výrokom I. súd prvej inštancie zrušil uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 24. 10. 2016 č.k. 13Cpr/3/2016-16, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnutý z dôvodu, že žalobkyňa v určenej lehote neodstránila vady návrhu (§ 129 ods. 3 C.s.p.). Nakoľko žalobkyňa doplnením návrhu zo dňa 07. 11. 2016 v lehote na podanie odvolania odstránila vady podania, súd prvej inštancie s poukazom na § 129 ods. 4 C.s.p. a § 376 C.s.p. uznesenie zrušil.

3. Súd prvej inštancie výrokom II. rozhodol o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti jej zamestnávateľovi JN Smart, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Osloboditeľov 438/47, IČO: 36 837 849 zdržať sa výkonu zrážok z jej mzdy v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi ňou a žalovaným pod č. XXXXXXXXXX až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žiadala tiež uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa

uplatňovania výkonu zrážok z jej mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi ňou a žalovaným pod č. XXXXXXXXXX do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Navrhla, aby jej súd uložil povinnosť do 60 dní od právoplatnosti uznesenia podať návrh vo veci samej.

4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že jej zamestnávateľ JN Smart, s.r.o. vykonáva zrážky z jej mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi ňou a žalovaným pod č. XXXXXXXXXX, pričom žalovaný podľa jej názoru touto dohodou uspokojuje nároky na „neprimerané sankcie“. Žalobkyňa uviedla, že má obavu z ohrozenia jej práv, keďže sú vykonávané zrážky z jej mzdy neoprávnene. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú nevlastní bola zrejme súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú mala uzavrieť so žalovaným a ktorej pravosť súčasne poprela. Uviedla, že si nie je vedomá, že by dohodu o zrážkach zo mzdy pri podpise úverovej zmluvy uzavrela a pokiaľ by táto bola opatrená jej podpisom, určite nejde o jej podpis. Je možné, že dohoda o zrážkach jej bola podstrčená na podpis v rámci podpisovania úverovej zmluvy. V žiadosti žalovaného o zrážky zo mzdy adresovanej jej zamestnávateľovi je síce uvedená suma zrážok zo mzdy, ale bez akejkoľvek podrobnej špecifikácie. Uviedla, že sa mieni domáhať zrušenia dohody o zrážkach zo mzdy a nevykonávania týchto zrážok, nakoľko túto dohodu považuje za neplatnú zmluvnú podmienku, keďže umožňuje siahnuť na jej majetok bez toho, aby mohla zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Dohoda o zrážkach zo mzdy a jej vykonávanie bez súdnej kontroly je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

5. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu, po aplikácii ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, ods. 2 C.s.p. zhrnul, že žalobkyňa na zdôvodnenie uplatneného nároku uviedla (len) tvrdenia všeobecného charakteru, ktorými napadla platnosť zmluvy o úvere a tvrdila aj neprijateľnosť zmluvných podmienok. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovala aj obsah dohody o zrážkach zo mzdy tvrdiac, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej neprospech, keďže umožňuje siahnuť na jej majetok bez toho, aby mohla zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať bez súdnej kontroly. Súd prvej inštancie z tvrdení žalobkyne vyvodil, že žalovaný predložením dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi jej mzdy uplatňuje svoje právo veriteľa. Žalobkyňa sa nevyjadrila k otázke, či jej bol úver poskytnutý a v akej výške, koľko a kedy na splátky úveru žalovanému vrátila. Nevyjadrila sa, z akých dôvodov prestala splátky úveru dobrovoľne splácať a takto plniť svoju zmluvnú povinnosť a z akého dôvodu žalovaný následne pristúpil k uplatneniu výkonu zrážok z jej mzdy. Súd prvej inštancie tak nemal osvedčené tvrdenie žalobkyne, že by výkon zrážok z jej mzdy bol vykonávaný na základe neprimeraných požiadaviek žalovaného, t.j. že by sa jednalo o vykonávanie zrážok nad dohodnutý zmluvný záväzok žalobkyne, resp. aspoň nad zákonom vyplývajúcu povinnosť dlžníka vrátiť veriteľovi sumu poskytnutého úveru. Uviedol, že je potrebné mať na zreteli, že zo záväzkového vzťahu vzniká veriteľovi právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Tvrdenie žalobkyne, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v jej neprospech bolo nepostačujúce, keďže nebolo osvedčené. Vykonávanie zrážok na základe dohody o zrážkach zo mzdy nepredstavuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, pretože nevytvára žiaden nezvratný právny stav, ktorý by bol v následnom konaní vo veci samej neriešiteľný. Naopak, na základe návrhu žalobkyne vzájomné finančné vzťahy strán sporu môžu byť predmetom konania vo veci samej. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie vyhodnotil, že neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalobkyňa neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy (jej nároku na výplatu mzdy), keďže sama súhlasila s prípadným vykonávaním zrážok podpísaním dohody o zrážkach u jej strany. Preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

6. Proti tomuto uzneseniu, a to (len) voči výroku II. ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a odvolaciemu súdu navrhla, aby uznesenie vo výroku II. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo tento výrok zmenil a nariadil neodkladné opatrenie v znení ňou navrhnutom. V dôvodoch odvolania uviedla, že na podporu svojich tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemohla predložiť iné dôkazy, aké predložila súdu, nakoľko ich nevlastní. Podľa jej názoru ju súd prvej inštancie mal vyzvať, aby doložila potrebné dôkazy a nie návrh zamietnuť. Je zrejmé, že jej zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy, z čoho vyplýva, že nie je spochybnená existencia dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj pohľadávka žalovanej. Trvala na dôvodoch nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako tieto uviedla v návrhu. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočíva vo vykonávaní zrážok zo mzdy v prospech žalovaného na základe neplatného právneho úkonu, ktorým je dohoda o zrážkach zo mzdy.

7. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na to, že v danej veci nie je možné z návrhu objektívne zistiť, z čoho konkrétne žalobkyňa vychádzala pri posudzovaní otázky osvedčenia rozhodujúcich skutočností a bezodkladnej potreby úpravy vzťahov medzi stranami sporu; návrh pôsobí neucelene a zmätočne. Žalobkyňa neosvedčila relevantné namietané skutočnosti, o čom svedčí aj samotná formálna skladba vetných konštrukcií, kde v oblasti uzatvárania výkonu zrážok zo mzdy, na ktoré poukazuje, opakovane používa spojenia ako „možno, zrejme, snáď, neviem, azda, domnievam sa“ a pod. Žalobkyni zrejme samotnej nebolo zrejmé, na akom právnom základe žalovaný pristúpil k uplatneniu svojho práva na výkon zrážok. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník a slúži k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov. Zákonodarca s ním výslovne počíta, čo jasne deklaruje aj posledná novela zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinná od 01. 05. 2014. Žalovaný tiež poukázal na to, že z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu zo dňa 28. 05. 2015 vyplýva, že žalobkyňa ako záujemca o úver bola poučená (bod I., bod II.) o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinná uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň bola poučená o tom, čo je dôsledkom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy (bod III.). Poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy je v texte zvýraznené práva preto, aby priemerne opatrná osoba konajúca s rozumne očakávanou mierou obozretnosti si pri prvom pozretí textu dohody o zrážkach zo mzdy všimla uvedené skutočnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky podmienky, ktoré určil zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, teda bola uzavretá na samostatnom liste, túto dohodu žalobkyňa uzavrieť nemusela, obsahuje poučenie aj o dôsledkoch jej uzavretia a obsahuje aj podpis žalobkyne, ktorý je identický s podpisom na zmluve. V danom prípade neboli naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 324 ods. 1 C.s.p. Nariadením neodkladného opatrenia by bola žalovanému odňatá zákonná možnosť požadovať vykonávanie zrážok zo mzdy aj v rozsahu tej časti splátok, ktorá zodpovedá splácaniu istiny z úveru. Toto neodkladné opatrenie by neprimeraným spôsobom zasiahlo do zmluvného vzťahu medzi stranami sporu v neprospech žalovaného. Žalovaný uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p."), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je opodstatnené.

9. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami alebo niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

12. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné nariadenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

16. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

17. Odvolací súd v prejednávanej veci je toho názoru, že nesprávne súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Preto odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia.

18. Žalobkyňa v danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu osvedčila danosť nároku, teda potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Z listinných dôkazov ňou predložených vyplýva, že so žalovaným je v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi stranami sporu dňa XX. X. XXXX. Táto skutočnosť vyplynula aj z vyjadrenia žalovaného, ktorý túto skutočnosť nevyvrátil. V konaní taktiež nie je sporným, že strany sporu uzavreli dňa XX. XX. XXXX dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, ktorej kópia je obsiahnutá v spise na č.l. 49. Žalobkyňa osvedčila aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, spočívajúcej v zásahu do jej majetku bez súdneho prieskumu zmluvy o úvere revolvingového typu a dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s ochranou spotrebiteľa, keď tvrdí, že zmluva o úvere obsahuje neprimerané sankcie. Nárok žalobkyne vo veci samej vychádza aj z tvrdení, že pri uzavretí zmluvy o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy došlo k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je neplatnou.

19. Je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací prostriedok v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorej podmienky v danom prípade neboli predmetom posúdenia súdom. Táto skutočnosť vyvoláva potrebu ex offo súdneho preskúmania z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže sám vyhodnotiť. Realizácia zrážok zo mzdy na základe takejto dohody je v rozpore s verejným poriadkom, keďže je značná pravdepodobnosť, že táto vychádza z neprijateľných zmluvných podmienok. Práve táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu osvedčuje právo žalobkyne napriek tomu, že toto ešte nebolo predmetom dokazovania vo veci samej. Žalovaný nepopiera skutočnosť, že už aj pristúpil k realizácii zrážok zo mzdy, čo v konaní aj bolo preukázané vyjadrením zamestnávateľa žalobkyne JN Smart, s.r.o., ktorá skutočnosť preukazuje aktuálnosť bezprostrednej hrozby finančnej ujmy, teda vznik ťažko nezvrátiteľnej situácie, pokiaľ by uvedené zrážky zo mzdy vo vzťahu k žalobkyni boli ďalej realizované.

20. Pokiaľ ide o námietky žalovaného týkajúce sa platnosti dohody o zrážkach zo mzdy, tieto budú predmetom dokazovania vo veci samej.

21. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v konaní prvostupňovom i odvolacom úspešná, preto jej patrí náhrada trov konania voči neúspešnému žalovanému v celom rozsahu.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).