Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/25/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín, proti žalovanej: W. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX/X, M., o zaplatenie 897,93 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 11. mája 2015 č. k. 14C/785/2014-59, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 11. mája 2015 č. k. 14C/785/2014-59 (napadnutý rozsudok) zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 897,93 eura spolu s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 64,84 eura, úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 897,93 eura od 21.5.2014 až do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania si vymienil rozhodnúť osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 22.5.2014 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 897,93 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 4.5.2010 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.300 eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splatiť žalobcovi 84 mesačnými splátkami. Keďže žalovaná porušila zmluvné podmienky, listom zo dňa 28.6.2013 ju vyzval k splateniu celého zostatku úveru. Tento ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 897,93 eura. Zároveň si uplatnil i zaplatenie príslušenstva pohľadávky - vyčísleného kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 64,84 eura (vo výške 8,5 % ročne z aktuálnej dlžnej sumy počnúc od 13.7.2013 do 20.5.2014 prihliadnuc na čiastočné úhrady odporkyne) a úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 897,93 eura od 21.5.2014 do zaplatenia ako i náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 53,50 eura.

3. Dňa 8.7.2014 vydal súd prvej inštancie vo veci platobný rozkaz č.k. 10Ro/210/2014-21. Proti vydanému platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor, následkom čoho sa platobný rozkaz zrušil. V podanom odpore uznala dlh voči žalobcovi. Z dôvodu zlej finančnej situácie a zhoršujúceho sa zdravotného stavu však žiadala o možnosť zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach. Doplnila, že po úhrade nevyhnutých mesačných výdavkov jej mesačne zostane suma vo výške 79 eura.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX . zo dňa 11.5.2010 vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.300,- €, ktorý sa zaviazala splácať mesačnými splátkami po 30,23 € s dobou splácania 84 mesiacov. Ročná úroková sadzba bola účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutá vo výške 18,49 %, RPMN vo

výške od 23,6 % do 24,4 % pri priemernej RPMN vo výške 24,63 %. Celkové náklady spotrebiteľa v súvislosti úverom boli v zmluve vyčíslené vo výške 1.239,32 eura. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli úverové zmluvné podmienky žalobcu. Ako vyplynulo zo splátkového kalendára, žalovaná titulom úveru zaplatila celkove sumu 1.137,32 eura. Zvyšnú časť úveru nezaplatila. Ako vyplynulo z výzvy žalobcu zo dňa 28.6.2013, tento pre neplnenie zmluvných podmienok žalovanou (nesplácaniu poskytnutého úveru riadne a včas) žalovanej oznámil, že si uplatňuje svoje právo žiadať splatenie celého dlhu naraz. Dlh titulom úveru vyčíslil vo výške 1.070,22 eura. Podaným návrhom na začatie konania si žalobca uplatnil na zaplatenie sumu 897,93 eura s príslušenstvom - vyčísleným kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 64,84 eura a úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 897,93 eura od 21.5.2014 do zaplatenia.

5. Uviedol, že v priebehu konania žalovaná uviedla, že sa jej zmenila životná situácia, keď pred piatimi rokmi po 18 rokoch spolužitia ukončila vzťah so svojim druhom. Tiež poukázala na to, že do jej bytu sa vlámal neznámy páchateľ a odcudzil jej finančnú hotovosť vo výške takmer 3.000 eur. Bolo tomu tak pred približne tromi rokmi, pred Veľkou nocou roku 2012. Úver od žalobcu v roku 2010 si brala za účelom zakúpenia práčky a televízora. Bol to už ďalší úver od žalobcu, keď predchádzajúci záväzok voči nemu riadne splnila, dokonca skôr ako bola dohodnutá doba konečnej splatnosti. V danom prípade úver splácala do októbra 2013. Písomne kontaktovala žalobcu a žiadala ho o odloženie splátok, resp. o umožnenie splatenia dlžnej sumy v nižších splátkach. Vtedy jej žalobca odpovedal, že jej odklad splátok nepovoľuje a vyzval ju na zaplatenie celej dlžnej sumy naraz. Ona však dlžnú sumu naraz uhradiť nevie. Ohľadne svojich pomerov uviedla, že býva v byte nachádzajúcom sa na ulici T. v M.. Byt, v ktorom býva, je v jej podielovom spoluvlastníctve. Okrem nej sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti aj jej deti. Okrem tejto nehnuteľnosti žiadnu inú nehnuteľnosť nevlastní. Taktiež nevlastní osobné motorové vozidlo, prípadne inú hnuteľnú vec väčšej hodnoty. Jej mesačné výdavky predstavujú sumu vo výške 246,29 eura. Okrem tejto sumy má záväzok titulom poplatku za komunálny odpad. Tento však aj minulý rok uhrádzala podľa svojich možností, čiastkovými úhradami vo výške napr. 2 eura. Je poberateľkou starobného a vdovského dôchodku vo výške 338,60 eura mesačne. Po odrátaní jej mesačných výdavkov jej zostane suma 92,31 eura. V prípade, ak ju súd zaviaže na zaplatenie dlžnej sumy, navrhovala uložiť jej povinnosť zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 5 eur. Doplnila, že titulom úveru už zaplatila sumu 1.085 eur. Suma, ktorú od nej žalobca podaným návrhom žiada, sa jej zdala byť vysoká. Jej životná situácia je však nepriaznivá, dokonca jej deti musia vypomáhať zakúpením potravín, resp. uhradením nákladov na základné životné potreby.

6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaná je poberateľkou starobného a vdovského dôchodku, ktorý jej bol od 1.1.2014 vyplácaný vo výške 333,60 eura, keď od 1.1.2015 jej je vyplácaný dôchodok zvýšený na sumu 338,60 eura. Žalovaná je diabetik a jej zdravotný stav nie je dobrý. Jej mesačné výdavky predstavujú úhradu nájomného vo výške 132,57 eura a poplatku do GO fondu vo výške 27,43 eura (o čom predložila ako dôkaz potvrdenky č. D-XXXXXXX zo dňa 20.6.2014, č. D-XXXXXXX zo dňa 20.6.2014 vystavené spoločnosťou Alternatíva, s.r.o.), zálohovej platby za elektrinu vo výške 25,42 eura (o čom predložila ako dôkaz poštový poukaz podacie č. XXXXX zo dňa 10.3.2015 znejúci na sumu 25,42 eura v prospech spoločnosti ZSE Energia, a.s.), platby za plyn a RTVS vo výške 25,87 eura (o čom predložila ako dôkaz platobný doklad SIPO za obdobie 0215). Ďalej má výdavky v súvislosti so zakúpením liekov vo výške 20 eur mesačne a zdravotníckych pomôcok vo výške 15 eur mesačne. Zároveň predložila kópie dvoch žiadostí adresovaných žalobcovi (žiadosť zo dňa 28.10.2011 a zo dňa 30.8.2011). Žalovaná tiež predložila doklady o úhrade poskytnutého úveru za obdobie od júla 2010 do októbra 2013.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 488, § 489, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 OZ, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. 1, 2 OZ, § 3, § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania.

8. Nakoľko predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvej inštancie z úradnej povinnosti skúmal, či uzavretá zmluva má všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a či neobsahuje nejaké zmluvné podmienky, ktoré sú neprijateľné. Mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkovoprávny vzťah titulom spotrebiteľskej zmluvy. Preskúmaním uzavretej zmluvy zistil, že táto obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., keď žiadna zo zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve nie je takou, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej

ako spotrebiteľa. Zmluva bola formulovaná čo do povinnosti plnenia žalovanej zrozumiteľne, v zmluve bolo jasne uvedené, aká je suma poskytnutého úveru, koľko splátok a v akej výške má žalovaná titulom úveru uhradiť, aká je úroková sadzba úveru, akú sumu má žalovaná ako dlžník uhradiť titulom jej nákladov v súvislosti s úverom (teda akú sumu žalovaná uhradí ako odplatu za poskytnutie úveru). Súd prvej inštancie mal tiež preukázané, že zo strany žalobcu bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.300 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť žalobcovi pravidelnými mesačnými splátkami. Žalovaná titulom poskytnutého úveru mala žalobcovi uhradiť 84 splátok po 30,23 eura (celkove vo výške 2.539,32 eura), avšak titulom úveru mu uhradila len sumu 1.137,32 eura (čo vyplynulo i z poštových poukazov predložených žalovanou v priebehu konania). Pre porušenie zmluvných podmienok zo strany žalovanej žalobca písomným podaním zo dňa 28.6.2013 zosplatnil celý dlh žalovanej. Žalovaná po zosplatnení úveru žalobcovi uhradila sumu 45 eur. Dlh žalovanej žalobca ku dňu podania návrhu na začatie konania vyčíslil v sume 897,93 eura (ktorá suma je s ohľadom k predčasnému zosplatneniu úveru nižšia než by žalovaná uhradila, ak by úver splácala riadne v zmysle uzavretej zmluvy v trvaní 84 mesiacov). Tvrdenia žalobcu viažúce sa k vyššie uvedeným skutočnostiam v konaní vyvrátené neboli, súdu nebol predložený dôkaz ani o plnom, ani o čiastočnom plnení žalovanej sumy zo strany žalovanej, ktorá existenciu dlhu voči žalobcovi ani nepopierala. Preto žalobcovi priznal dlžnú sumu v plnej uplatnenej výške 897,93 eura. Zároveň mu priznal uplatnenú sumu vyčísleného úroku z omeškania vo výške 64,84 eura ako aj úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 897,93 eura za obdobie od 21.5.2014 do zaplatenia. Žalobcom uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

9. Lehotu na plnenie súd prvej inštancie určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p., keď nevyhovel žiadosti žalovanej zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 5 eur, pretože pri navrhovanej výške splátky by žalovaná dlžnú istinu uhrádzala takmer 15 rokov a od žalobcu nemožno spravodlivo žiadať, aby tak dlhú dobu čakal na splatenie svojej pohľadávky.

10. Žalovaná podala proti uvedenému rozsudku odvolanie. Uviedla, že jej finančná situácia sa ešte zhoršila a viac ako 5 eur mesačne nie je schopná platiť, lebo aj tak hladuje. Upozornila na to, že žalobcovi už zaplatila sumu 1137,32 eura zo sumy 1300 eur a bez úžerníckych úrokov by už mala zaplatiť len 163 eur.

11. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, uviedol, že je naklonený k splácaniu žalovanej sumy v splátkach, ak súd žalovanú na také plnenie zaviaže.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti výroku, výroku o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov ako aj výroku o náhrade trov konania je potrebné podľa § 389 ods. 1 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a nedostatočné právne posúdenie.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

14. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

15. Podľa § 220 ods. 2 veta tretia súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Podľa § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd

ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 220 ods. 2 vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

19. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

20. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

21. Odvolací súd posudzoval odvolanie žalovanej podľa obsahu a napriek tomu, že nie je napísané odborne, keďže si ho písala sama, je z neho zrejmé, že nežiada len povolenie splátok, ale namieta aj výšku žalovanej pohľadávky a hlavne výšku úrokov úveru, ktorých výšku žalovaná namietala už v priebehu konania.

22. V prvom rade si súd prvej inštancie neujasnil výšku žalovanej pohľadávky, resp. jej zloženie. Podľa úverovej zmluvy mala žalovaná vrátiť žalobcovi sumu 2539,32 eur (skoro raz toľko ako bola výška úveru), vrátila žalobcovi sumu 1137,32 eura, teda zostal dlh 1402 eur. Žalobca zosplatnil úver a vyčíslil dlh žalovanej v sume 1070,22 eur, pričom uviedol, že následne žalovaná uhradila ešte sumu 45 eur, teda neuhradená zostala suma 1357 eura, pokiaľ by sa nezarátali ďalšie nároky týkajúce sa omeškania. Žalobca však v konaní žaloval pohľadávku v sume 897,93 eura. Týmito rozpormi sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, pričom v prvom rade mal vyzvať žalobcu na presnú špecifikáciu žalovanej sumy.

23. Súd prvej inštancie síce odcitoval rôzne zákonné ustanovenia týkajúce sa úverových zmlúv, avšak neaplikoval ich konkrétne a dôsledne na zistený skutkový stav. Zrejme bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalovaná nenamietala žalovanú pohľadávku, iba žiadala možnosť splátok a preto sa

nevenoval dôsledne právnemu posúdeniu veci. Úverovú zmluvu uzavretú medzi sporovými stranami vôbec bližšie nepopísal, neuviedol konkrétne zmluvné dojednania (napr. RPMN, zmluvný úrok, podmienky zosplatnenia a iné dojednania). Nezaoberal sa posúdením zmluvných dojednaní z hľadiska ich prípadnej neprípustnosti. Iba všeobecne uviedol, že zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pričom takéto zdôvodnenie je nedostatočné a aj nepreskúmateľné s ohľadom na obsah zmluvy a všeobecných zmluvných podmienok. Súd je povinný zaoberať sa možnou neprijateľnosťou zmluvných podmienok ex offo, avšak v danej veci žalovaná priamo namietala výšku úroku z úveru, s čím sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal.

24. Napriek tomu, že žalovaná žiadala umožniť žalovanú sumu splácať, súd prvej inštancie sa nezaoberal jej žiadosťou, jej majetkovými pomermi a žiadnym spôsobom nezdôvodnil na základe čoho dospel k záveru, že žiadosti žalovanej o povolenie splátok, nemožno vyhovieť.

25. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie pre nedostatok dôvodov, nepreskúmateľnosť, nedostatočne zistený skutkový stav a nedostatočné právne posúdenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Vo svojom novom rozhodnutí súdu prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, 3 .

27. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .