Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_26P-107-2014.pdf
PDF · 71.6 KB
Case nature
Area
Subarea
26P/107/2014
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., F. XXXX/XX, dieťa rodičov - matky H. T., W., X. XXXX/XX, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko
- JUDr. Silvia Bartková, Piaristická 6667, Trenčín a otca - H. X., bytom W., R. XXX/XXX o návrhu otca na zmenu zverenia takto
rozhodol:
I. Konanie o zmene zverenia s a z a s t a v u j e .
II. Konanie o určenie vyživovacej povinnosti matky voči A. s a z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 23.05.2014 sa otec - vtedy maloletého A. domáhal, aby súd zveril dieťa do jeho výchovy a matku zaviazal prispievať na jeho výživu vo výške 150,-- Eur mesačne od 21.05.2014.
2. Dňa 29.03.2016 otec na výzvu súdu uviedol, že netrvá na podanom návrhu na zmenu zverenia, nakoľko vtedy ešte maloletý A. sa dňa 06.03.2016 odsťahoval k matke, v čom mu on nebránil. Uvedené súdu otec oznámil elektronickou formou, avšak bez zaručeného elektronického podpisu, preto bol súdom vyzvaný na jeho písomné doplnenie.
3. Dňa 03.05.2016 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie otca, v ktorom uviedol, že naďalej trvá na podanom návrhu na zmenu zverenia. Žiadal, aby súd rozhodol aj o výške výživného, pretože matka si vyživovaciu povinnosť neplnila od mája 2014 do septembra 2015.
4. Dňa 27.09.2016 doručil súdu už plnoletý A. T. späťvzatie návrhu na zmenu zverenia a určenie výživného, nakoľko dňa XX.XX.XXXX nadobudol plnoletosť, čím odpadla potreba rozhodovať o zmene zverenia. Zároveň uviedol, že netrvá ani na uložení vyživovacej povinnosti zo strany matky.
5. Dňa 27.09.2016 matka dieťaťa doručila súdu súhlas so späťvzatím návrhu.
6. Dňa 20.10.2016 otec dieťaťa doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že naďalej trvá na určení vyživovacej povinnosti zo strany matky, a to za dobu, počas ktorej bol vtedy maloletý A. v jeho domácnosti.
7. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zákon číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ktorými bol okrem iného zrušený zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
8. Podľa § 2 odsek 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
10. Podľa § 161 odsek 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
11. Dňa XX.XX.XXXX A. T. nadobudol plnoletosť, čo znamená, že nadobudnutím plnoletosti dieťaťa (voči ktorému smeruje vyživovacia povinnosť v konaní) nadobúda toto dieťa v zmysle § 61 CSP procesnú spôsobilosť, teda spôsobilosť ako účastník konania pred súdom samostatne konať, a tiež právo disponovať s predmetom konania. Všeobecný súd v takejto situácii v rámci konania o úprave práv a povinností voči maloletému dieťaťu nemôže upravovať výkon rodičovských práv a povinností k tomuto (už plnoletému) dieťaťu.
12. Vzhľadom na to, že A. T. nadobudol dňa XX.XX.XXXX plnoletosť, súd konanie ohľadne zmeny jeho zverenia zastavil, pretože už nie je možné voči nemu upravovať výkon rodičovských práv a povinností, t. j. zveriť ho jednému z rodičov.
13. Podľa § 23 odsek 1 CMP konanie sa začína na návrh.
14. Podľa § 29 odsek 1, odsek 2, odsek 3 CMP navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
15. A. T. dňa 27.09.2016 taktiež súdu oznámil, že berie späť aj návrh vo veci určenia výživného zo strany matky a teda netrvá na jeho určení počas doby, ktorú strávil u otca.
16. Podľa ustálenej judikatúry ak v konaní o výživné maloletého dieťaťa rozhoduje súd až po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či aj na dobu po dosiahnutí plnoletosti nárok na výživné uplatňuje a v akej výške. Takisto rodič tohto dieťaťa, ktorého vyživovacia povinnosť má byť určená, sa k uvedenému nároku vyjadrí v rámci svojho návrhu. V tejto súvislosti sa treba zaoberať aj s otázkou zmeny v tom, k čím rukám sa bude výživné plniť. Zatiaľ čo počas maloletosti sa spravidla vyslovuje povinnosť plniť výživné do rúk jedného z rodičov, dosiahnutím plnoletosti dôvod takej úpravy odpadá (porov. rozhodnutie uverejnené pod č. 18/1975 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk) a plnenie jednotlivých dávok treba stanoviť priamo voči dieťaťu. To sa týka i nedoplatkov výživného za čas pred plnoletosťou. Treba mať pritom na pamäti, že rodič, ktorý dovtedy zabezpečoval výživu dieťaťa, nebude môcť za to isté obdobie, za ktoré by bola takto druhému rodičovi uložená spätne vyživovacia povinnosť, s úspechom uplatňovať podľa ustanovenia § 101 Zák. o rod. nárok z dôvodu splnenia vyživovacej povinnosti za iného. Pokiaľ tak už pred rozhodnutím súdu preukázateľne urobil, treba aj tieto plnenia brať do úvahy pri stanovení vyživovacej povinnosti voči dieťaťu a súčasne poučiť rodičov o potrebe vzájomného vyrovnania, prípadne o možnosti oprávneného rodiča uplatniť úhradu plnenia vyživovacej povinnosti za druhého rodiča podľa ustanovenia § 101 Zák. o rod. v inom konaní (porov. č. 1/1979 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, str. 74). (R 2/1985)
17. Z uvedeného vyplýva, že oprávneným na prípadne priznané výživné by bol dnes už plnoletý A. T., ktorý však výslovne uviedol, že na určení vyživovacej povinnosti zo strany matky netrvá, preto súd zastavil aj konanie o určenie vyživovacej povinnosti, a to v zmysle § 29 CSP.
18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.