Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/144/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: RS-1, s.r.o., N. XX, D. XXX XX, IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Igor Milichovský, advokát, Krmanova 14, 040 01 Košice, proti žalovanému: C. distribučná, a.s., K. XX, J. XXX XX, IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Miloš Kvasňovský, advokát, Dunajská 32, Bratislava, v konaní o určenie, že žalobca je oprávnený si uplatniť voči žalovanému právo na doplatok, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 3.6.2016, č.k. 30Cb/144/2015-64 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom označeným v záhlaví žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal aby súd určil, že je oprávnený uplatniť si voči žalovanému právo na doplatok na elektrinu vyrobenú v kalendárnom roku 2015 v zariadení žalobcu na výrobu elektriny umiestnenom na pozemku s parc.č. 2254/4, k.ú. Markušovce podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) a § 45 odsek 1 písm. c) a § 4 odsek 1 písm. c) zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo 0743/2014/E-OZ zo dňa 22.10.2013.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, argumentujúc, že žalobca si nesplnil notifikačnú povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zák. o OZE, keď neoznačil Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie si podpory pod § 3 ods. 1 písm. f) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok.

4. Zo zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku (ďalej len Zmluva) súd zistil, že žalobca ako výrobca, C. energetika a.s., so sídlom K. XX, J. XXX XX, IČO: XX XXX XXX ako odberateľ a žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy ( ďalej len N. ) uzavreli dňa 19.11.2014 zmluvu, predmetom ktorej bol 1. záväzok výrobcu dodať elektrinu odberateľovi v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine podľa ustanovení Prevádzkového poriadku PDS; 2. záväzok odberateľa odobrať vo vlastnom mene a na vlastný účet od výrobcu elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore za cenu za dodávku elektriny podľa zmluvy, 3. záväzok odberateľa výrobcovi zaplatiť za odobratú elektrinu určenú cenu, 4. záväzok odberateľa prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu, 5. záväzok výrobcu vyrobiť elektrinu spôsobom,

na ktorý sa vzťahuje podpora vo forme doplatku v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona, 6. záväzok PDS zaplatiť výrobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu vydaného výrobcovi. Podľa čl. VII. bod 18 zmluvy, zmluva nadobúda účinnosť dňa 01.01.2015. Podľa čl. VII bod 19. zmluvy, dňom 31.12.2014 zaniká doterajšia zmluva, na základe ktorej bola výrobcovi poskytovaná podpora.

5. Žalovaný listom zo dňa 15.12.2014 oznámil žalobcovi zistenie, že zo strany žalobcu nedošlo k splneniu všetkých zákonných náležitostí, aby žalobcom prevádzkovaný zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015; konkrétne neboli naplnené podmienky upravené v ust. § 4 zákona č. 309/2009 Z.z., teda je zo zákona vylúčená možnosť zaradiť žalobcom prevádzkovaný zdroj v roku 2015 do systému podpory. Preto elektrina vyrobená v zariadení žalobcu sa bude považovať za vyrobenú elektrinu, na ktorú nie je možné si uplatniť právo na podporu. Podľa tohto oznámenia trojstranná zmluva je naďalej platná, avšak nie v celom dohodnutom rozsahu predmetu zmluvy bude v roku 2015 vykonateľná.

6. Z faktúry č. XXXXXXX súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 8.689,19 eur v zmysle zmluvy č. V.-XXX-XXXX za 1/2015.

7. Z listu žalovaného zo dňa 19.02.2015 mal za preukázané, že tento vrátil žalobcovi faktúru č. XXXXXXXXX z dôvodu, že pre žalobcom prevádzkovaný zdroj nie je možné v roku 2015 uplatniť podporu v zmysle zákona o podpore.

8. Vec právne posúdil podľa zák. č. 309/2009 Z.z., § 44 ods. 1 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácií sieťových odvetviach.

9. Keďže v prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (§ 80 písm. c) O.s.p.) súd prvej inštancie prednostne posudzoval, či je na takomto určení naliehavý právny záujem. Dospel k záveru, že tomu tak nie je.

10. Vychádzal pri tom zo skutočnosti, že k porušeniu zmluvnej povinnosti (neposkytnutie doplatku za rok 2015) už došlo, čím sa stráca prevenčný význam žaloby na určenie. Dospel k záveru, že rozhodnutie v tomto konaní by ustálilo iba nárok žalobcu na rok 2015, keďže žalobcovi nebola priznaná podpora za rok 2015 z dôvodu nesplnenia podmienok pre daný kalendárny rok, určovacia žaloba by teda nevyriešila vzťahy medzi účastníkmi konania s definitívnou platnosťou. Súd prvej inštancie navyše konštatoval, že ak by aj takejto žalobe bolo vyhovené, žalobca by musel v prípade nesplnenia si záväzku zo strany žalovaného podať žalobu na plnenie, keďže jeho cieľom je získanie finančných prostriedkov titulom doplatku za energiu.

11. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania úspešnému žalovanému nepriznal, mal za naplnené v skutočnosti, že skutočnosť, že súd vo veci meritórne rozhodol v roku 2016, pričom žaloba bola podaná 20.5.2015.

12. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p..

13. Odvolateľ dôvodí, že popri preventívnom účele určovacej žaloby nemožno vylúčiť jej prípustnosť aj v prípade, kedy je síce prípustná žaloba na plnenie, ale práve určovacia žaloba je tým prostriedkom, ktorý vytvorí pevný základ v právnom vzťahu účastníkov konania a môže eliminovať prípadné spory (na plnenie) v budúcnosti. Odvolateľ má za to, že ním podaná žaloba sleduje práve tento účel, keďže jedinou spornou otázkou medzi stranami sporu je to, či si žalobca môže uplatniť právo na doplatok podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona o podpore na elektrinu vyrobenú v roku 2015 alebo tak s odkazom na ust. § 4 ods. 3 zákona o podpore v znení účinnom od 1.1.2014 učiniť nemôže. Tvrdí, že iné skutočnosti medzi stranami sporu sporné nie sú, preto je zrejmé, že v prípade, ak bude vyriešená táto jediná sporná otázka, žalovaný nebude mať dôvod popierať právo žalobcu na doplatok. Má za to, že súd prvej inštancie síce správne uvádza, že jeho rozhodnutie vo veci samej by ustálilo iba nárok žalobcu na rok 2015, avšak nesprávne konštatuje, že takéto ustálenie by nebolo možné považovať za učinené s definitívnou platnosťou odôvodňujúc to tým, že právny vzťah účastníkov konania by plynul ďalej. Argumentuje, že definitívnosť ustálenia právneho vzťahu neznamená to, že by právny vzťah účastníkov konania nemohol pokračovať a nemohli by v ňom prípadne vzniknúť iné spory, znamená iba definitívnosť ustálenia toho, čo je medzi účastníkmi sporné a nie toho, čo sporné nie je a hypoteticky sa môže stať sporné v budúcnosti.

14. Odvolateľ zároveň nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že aj v prípade, že ak by súd žalobe vyhovel, žalobca by musel v prípade nesplnenia si záväzku zo strany žalovaného podať žalobu na plnenie, keďže jeho cieľom je získanie finančných prostriedkov titulom doplatku za elektrinu argumentujúc, že vzťah strán sporu nie je klasickým veriteľsko-dlžníckym vzťahom, kedy strana nezaplatí inak, iba v rámci núteného výkonu rozhodnutia, nakoľko spor vyplýva výlučne vo výklade zákonných ust. § 4 ods. 2 písm. c), § 4 ods. 3 a § 18e ods. 1 zákona o podpore, ktorých záväzný výklad pre strany sporu môže poskytnúť jedine súd.

15. Na základe uvedeného preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

16. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

17. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 17.5.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Od 1.7.2016 je účinný zák. č. 160/2015 Zb. - Civilný sporový poriadok (ďalej len .

18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta (ale), právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

20. Keďže odvolanie bolo podané pred 1.7.2016, podmienky prípustnosti odvolania, ako aj dôvody odvolania posúdi odvolací súd podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP.

21. Dôvodom uvedeného postupu je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo sa za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 , ako aj potreba ústavne konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 .

22. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario a v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

23. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto bol odvolacím súdom podľa § 387 ods. 1 potvrdený.

24. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.2.2017 o 13.05 hod., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP.

25. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p.. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod v § 205 ods.2 písm. f) t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /V odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) /. Ide o prípustný odvolací dôvod, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.

26. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. /§ 365 písm. h) CSP/ je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal

správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil alebo ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (zo zisteného skutkového stavu podradeného pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

28. Základnou otázkou, ktorú v konaní bolo potrebné vyriešiť pred samotným posúdením platnosti predmetných zmlúv bolo, či žalobca má na určovacej žalobe naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. (účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie).

29. Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, či tu určitý právny vzťah alebo právo je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však už k porušeniu práva došlo a je možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 80 písm. b/ O.s.p.), nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. žiadny zmysel a význam. Existencia naliehavého právneho záujmu je daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktorý ide, priaznivo ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé postavenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty, ale aj v založení možnosti uplatnenia iného práva voči žalovaným.

30. Ako už bolo uvedené vyššie žalobca žiadal, aby súd určil, že je oprávnený uplatniť si voči žalovanému právo na doplatok na elektrinu vyrobenú v kalendárnom roku 2015 v zariadení žalobcu na výrobu elektriny.

31. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že určovacia žaloba je prostriedkom, ktorý poskytuje ochranu právneho postavenia žalobcu skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, takže jej cieľom poskytnutie preventívnej ochrany. Toto je základný rozdiel od žaloby na plnenie, ktorej cieľom je reparácia porušeného práva. Je teda nepochybné, že akonáhle bolo právo žalobcu porušené, stráca prevencia zmysel a žalobca už nemôže mať žiadny právny záujem na určení daného práva, pretože v danom okamihu (keď k porušeniu práva došlo) ma právny záujem na odstránení následkov porušenia, teda na konkrétnom plnení. Naliehavý právny záujem je potrebné skúmať so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia.

32. Je nepochybné, že cieľom žalobcovho návrhu je dosiahnuť od žalovaného finančné plnenie z titulu doplatku za kalendárny rok 2015 podľa žalobcom vystavených faktúr za jednotlivé kalendárne mesiace v roku 2015, teda za minulé obdobie. Odvolací súd pripomína, že naliehavý právny záujem musí existovať aj v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie. Za situácie, kedy už teda k porušeniu práva došlo (žalovaný neplatil) prevenčný charakter určenia, ktorého sa žalobca domáha, nie je spôsobilý zmeniť v žalovanom období právne postavenie žalobcu.

33. Je navyše potrebné zdôrazniť, že žalobca by sa v prípade, ak by aj súd žalobe vyhovel, musel ďalšou žalobou plnenia domáhať. Je bez právneho významu argumentácia žalobcu, že vzťah strán sporu nie je klasickým veriteľsko - dlžníckym vzťahom, kedy dlžník nezaplatí inak, iba v rámci núteného výkonu rozhodnutia, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) podstatné je, že v prípade porušenia práva prevenčný charakter určovacej žaloby stráca zmysel. Spor strán sporu o výklad § 4 ods. 2 písm. c), § 4 ods. 3, § 18, 18c ods. 1 Zákona o podpore; o ktorý žalobcovi ide, by si súd vyriešil ako predbežnú otázku v konaní o plnenie.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 tak, že právo na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalovaný. O výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 .

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).