Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/22/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36442151, proti žalovanému F. O., A.. XX. XX. XXXX, X. I. XXXX/XX, XXX XX W. W., zast. JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou, Nám. Š. Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 2 727,79 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 327,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 22. 09. 2016 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žiadnej zo strán súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28. 07. 2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2 727,79 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 05. 05. 2015 až do zaplatenia z titulu neoprávneného odberu elektrickej energie na odbernom mieste M..

2. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, žalovaného, jeho zástupcu, svedeckou výpoveďou F. P., G.. N. S., protokolom o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 10. 04. 2015 na odbernom mieste M., N. W. XXX, korešpondenciou účastníkov, faktúrou vystavenou za odber elektrickej energie za obdobie od 10. 10. 2014 do 10. 04. 2015, fotodokumentáciou elektromeru, potvrdením realitnej kancelárie Dion reality s. r. o., výpisom LV č. XXX kat. úz. M., cenníkom nákladov spojených so zisťovaním a odstránením NO pre rok 2015, rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 28. 11. 2013 č. XXXX/XXXX/E a zo dňa 28. 11. 2014 a zistil tento skutkový stav:

4. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný neoprávnene odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste Hrochoť v zmysle § 46 zákona 251/2012 Z. z. Faktúrou za neoprávnený odber elektriny vyúčtoval žalovanému žalovanú sumu splatnú dňa 04. 05. 2015. Žalovaný túto neuhradil. Z týchto dôvodov žiadal návrhu vyhovieť. V zmysle § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z. požadoval úrok z omeškania od 05. 05. 215 až do zaplatenia. Poukázal tiež na znenie ustanovenia § 46 ods. 2 zákona o energetike č. 251/2012 Z. z., podľa ktorého je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody je stanovený vo vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z.

5. Z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. M. bolo zistené, že rodinný dom súpisné č. XXX je vo vlastníctve žalovaného na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 09. 2009.

6. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že od roku 2010 je dom neobývaný, odpojený od elektriky, nevykurovaný. On sám žiaden neoprávnený odber neuskutočnil. Z týchto dôvodov nemôže zodpovedať za vzniknutú škodu.

7. Žalobca uviedol, že v zmysle právnej úpravy, konkrétne § 46 ods. 2 zákona o energetike č. 251/2012 Z. z. a § 39 ods. 13 citovaného zákona je daná objektívna zodpovednosť za spôsobený protiprávny vzťah bez možnosti akejkoľvek liberácie. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Žilina 9Co/363/2013, 10Co/125/2012, 10Co/29/2011, tiež na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza 14C/142/2014. Škoda, ktorá vznikla na strane žalobcu neoprávneným odberom elektriny, bola vyfakturovaná v súlade s § 46 ods. 2 zákona 251/2012 Z. z. v spojení s vyhláškou MH SR 292/2012 Z. z. Poukázal na tú skutočnosť, že obsahom vlastníckeho práva je právo vlastníka vec držať, užívať, nakladať s ňou. Vlastník tiež nesie zodpovednosť za to, ak nevykonáva svoje oprávnenie vec užívať v súlade s právnymi predpismi. Navrhol vypočuť v konaní ako svedka F. P., technika pre meranie, ich zamestnanca. Tento uviedol, že v rámci kontroly odberných miest dňa 10. 04. 2015 bolo zistené, že na adrese Hrochoť 519 je odber elektriny bez elektromera a bez zmluvy. Vychádzal z toho, že našiel na dome stočené vodiče. Okolie domu bolo zarastené, dom nebol oplotený, elektromerová skrinka bola otvorená. Odberné miesto nebolo zabezpečené. Vlastníkom kábla od poistnej skrine do domovej skrine je odberateľ. V danom prípade sa nachádzala poistná skriňa na dome žalovaného. Káble, ktoré išli z domovej skrine, išli do vnútra domu. V dome sa nenachádzali ističe ani elektromer. Svedok uviedol, že urobil fotodokumentáciu zisteného stavu, ktorá sa nachádza v spise na č. l. 8. Z takto zisteného stavu usúdil neoprávnený odber, ktorý bol spôsobený priamo na rodinnom dome. Zo spôsobu, ako boli stočené vodiče, vyvodil, že sa elektrina musela odoberať z vnútra domu.

8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že dom nadobudol od manželov T. v roku 2010. Títo odhlásili odber elektriny 26. 08. 2010. On sám sa neprihlasoval na odber, keďže dal hneď dom na predaj realitnej kancelárii. Dom nie je obývania schopný. On sám nemal prečo realizovať čierny odber. Nevedel uviesť, kto by ho mohol realizovať. Stávalo sa dvakrát za päť rokov, že mu suseda volala, že vidí na pozemku sa pohybovať nejaké osoby. Kľúče od domu má len realitná kancelária. Mal za to, že urobil všetko pre to, aby dom zabezpečil. Z jeho strany nedošlo k porušeniu nejakej povinnosti, ktorá by bola v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Nezasiahol do odberného miesta, nemá na to ani odbornú vedomosť. Dom uzamkol, pričom v dome sa nenachádzali žiadne elektrospotrebiče. Vo vzťahu k výpočtu škody túto nespochybnil, okrem položky poplatok za pripojenie vo výške 72,22 Eur, keďže nemá vedomosť o tom, že by došlo k nejakému pripojeniu. Poprel, že by obdržal od žalobcu nejakú faktúru alebo výzvu na úhradu žalovanej sumy. V tejto súvislosti namietal otázku splatnosti dlhu.

9. Svedkyňa G.. N. S. uviedla, že je zástupkyňou realitnej kancelárie Dion reality. V dome bola prvýkrát 15. 12. 2014. Tento nie je v obývania schopnom stave. Sú tam len holé steny. Chodievajú tam často so záujemcami o kúpu, jedenkrát za mesiac alebo dva mesiace. V dome nie je voda ani plyn. Odberné elektrické miesto si nevšimla, nie sú tam žiadne spotrebiče.

10. Žalobca poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu Žilina v konaní 9Co/363/2013. Jednalo sa o prípad, kedy bolo zistené na meradle elektrickej energie poškodenie overovacích plômb, pričom nebolo sporné, kto býva v rodinnom dome. V tomto konaní žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Odo 1102/2006, v ktorom bolo konštatované, že dôsledky neoprávneného odberu nesie odberateľ bez toho, aby bolo nutné skúmať nielen jeho zavinenie, ale aj zisťovať, kto skutočne meracie zariadenie poškodil.

11. V rozhodnutí NS SR 4Cdo 30/2009 sa rovnako jednalo o prípad, kedy rodinný dom bol obývaný a mal poškodené meradlo odberu plynu. Najvyšší súd mal za to, že v tomto konaní boli preukázané znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu, ktorá predstavovala samotný neoprávnený odber, vznik škody a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou. Pre aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 1 O. z. v danom prípade mal Najvyšší súd za to, že nie je podložená dôkaznými skutkovými zisteniami.

12. Aj z ďalších judikátov súdov SR alebo ČR vyplýva, že za porušenie povinnosti pri odbere elektriny či plynu považujú existenciu samotného neoprávneného odberu, ktorý sa predpokladá zo skutočností porušenia meracieho zariadenia alebo z neoprávneného zásahu do tohto meracieho zariadenia. V takomto prípade sa neskúma zavinenie vlastníka nehnuteľnosti, ale sa vychádza z objektívnej zodpovednosti za vzniknutú škodu. Jej výška sa stanovuje výpočtom stanoveným vykonávacím predpisom k zákonu o energetike vyhláškou č. 292/2012.

13. Žalovaný nespochybnil existenciu zásahu do elektrických káblov nachádzajúcich sa v domovej skrini, ktoré svedčia o spojení káblov za účelom odberu elektrickej energie vo vnútri domu. Argumentoval tým, že vo vnútri domu samotný odber elektrickej energie nebol možný, keďže dom bol neobývania schopný, nikto tam dlhú dobu nebýval a nenachádzali sa tam ani žiadne elektrospotrebiče. Túto skutočnosť preukázal svedeckou výpoveďou zástupkyne realitnej kancelárie. Zástupca žalobcu toto tvrdenie žalovaného nijako nespochybňoval. Návrh bol doručený súdu dňa 28. 07. 2016, t. j. za účinnosti nového procesného predpisu Civilného sporového poriadku.

14. Keďže nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o odbere elektrickej energie, nemožno klasifikovať daný vzťah ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 O. z.

15. Predmetom sporu bolo plnenie z titulu náhrady škody na základe špeciálnej právnej úpravy Zákona o energetike 251/2012 Z. z. § 46 ods. 1 a nasledujúcich.

16. Podľa § 46 ods. 1 zákona 251/2012 Z. z. neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny. (2) Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). (3) Ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2.

17. Ústavný súd ČR uznesením pléna zo dňa 01. 04. 2014 pod spisovou značkou Pl.ÚS 29/13 upozornil na to, že sudca je v zmysle Ústavy pri rozhodovaní viazaný zákonom a je oprávnený posúdiť súlad iného právneho predpisu so zákonom, a preto nesmie vyhlášku aplikovať mechanicky, ale musí vždy zohľadniť špecifické okolnosti prípadu tak, aby sa zistená škoda blížila čo najviac škode skutočnej, aj keď často veľmi obtiažne zistiteľnej. Jednalo sa o obdobný prípad náhrady škody z titulu neoprávneného odberu elektrickej energie. Ústavný súd poukázal na tú skutočnosť, že súdy v odôvodnených prípadoch nemusia nutne paušálne akceptovať spôsob výpočtu na základe vyhlášky o spôsobe stanovenia náhrady

škody. V prípade, keď by takýto výpočet nezaisťoval iba naplnenie kompenzačného princípu, ale malo byť ním dôjsť v rozpore so zákonným zmocnením ku akejsi nadkompenzácii poškodeného, či k určitej forme sankcie neoprávneného odberateľa, civilný súd je oprávnený v takom prípade obsah vykonávacieho právneho predpisu za účelom určenia skutočnej škody spôsobenej neoprávneným odberom náležite modifikovať, pričom môže vziať do úvahy napr. predchádzajúcu históriu spotreby energie neoprávneného odberateľa, prípadne vychádzať zo znaleckého posudku pre účely výpočtu spotreby spravodlivým spôsobom. Od tohto názoru sa potom odvíjalo aj rozhodnutie NS ČR v obdobnom konaní vedenom pod sp. zn. 25Cdo 201/2013.

18. Súd mal za preukázané, že rodinný dom žalovaného nebol trvale obývaný a nenachádzali sa v ňom ani elektrospotrebiče. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že aplikácia citovaného zákonného ustanovenia a vykonávacej vyhlášky v danom prípade predstavuje neprimeranú tvrdosť voči žalovanému a výška požadovanej náhrady škody z titulu neoprávneného odberu za obdobie 6 mesiacov nepredstavuje kompenzáciu škody, ale je vysoko nad kompenzáciou, t. j. predstavuje neprimeranú sankciu vlastníka domu, ktorý tento neobýva a nezdržiava sa v danej lokalite.

19. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že uplatnenie práva zo strany žalobcu v požadovanom rozsahu je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 O. z., a teda nemôže požívať v plnom rozsahu ochranu.

20. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu v tom smere, že žalovaný ako vlastník bol povinný urobiť všetky opatrenia pre to, aby nemohlo dôjsť k zásahu do poistnej skrinky na dome a mal urobiť aj zabezpečenie pozemku v okolí rodinného domu tak, aby sa cudzie osoby nemohli k tejto skrinke dostať (opraviť oplotenie domu, uzatvoriť túto skrinku). Svojím konaním teda čiastočne zapríčinil vzniknutý stav a porušil povinnosť upravenú v § 415 O. z., podľa ktorého je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Na druhú stranu samotný žalobca požaduje na vlastníkoch rodinných domov, aby umožnili odpočet odberu elektrickej energie a umiestnili poistnú skriňu na voľne prístupné miesto na rodinnom dome.

21. Žalobca požadoval od žalovaného za obdobie šiestich mesiacov sumu 2 727,79 Eur, ktorá suma po odpočítaní rôznych poplatkov predstavuje cca 400,-- Eur mesačne. Túto sumu požadoval z titulu „skutočne vzniknutej škody“ v zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 zákona 251/2012 Z. z. Vzhľadom k tomu, že sa malo jednať o neoprávnený odber, táto škoda bola vypočítaná metódou náhradného stanovenia výšky spôsobenej škody s pomocou vykonávacej vyhlášky. Je zrejmé, že pri neoprávnenom odbere je nemožné presným spôsobom stanoviť výšku škody. Každopádne vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že predmetný dom je neobývaný a nenachádzajú sa v ňom žiadne elektrické spotrebiče, nie je možné predpokladať za dané obdobie spotrebu elektrickej energie v takom rozsahu, ako je požadovaná žalobcom. Aj keď bolo preukázané, že došlo k zásahu - stočeniu vodičov elektrickej energie spôsobom, ktorý mohol umožniť odber elektrickej energie vo vnútri domu žalovaného, vzhľadom k zisteným skutočnostiam mal súd za to, že k takémuto odberu mohlo dôjsť len nárazovo (ak vôbec došlo), pričom s najväčšou pravdepodobnosťou k tomuto nedošlo konaním žalovaného ale tretích osôb. 22. Súd z uvedených dôvodov pristúpil ku kráteniu vyčíslenej škody poukazujúc na citované odôvodnenie Ústavného súdu ČR Pl.ÚS 29/13 ako aj NS ČR 25Cdo 201/2013 v súvislosti so znením ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 O. z. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Súd potom krátil požadovanú náhradu škody na 50 % po tom, čo odpočítal namietanú sumu z titulu poplatku za pripojenie vo výške 72,22 Eur. Súd mal za to, že táto suma nemôže predstavovať skutočnú škodu, keďže nedošlo k opätovnému pripojeniu na odber.

23. V prevyšujúcej časti súd návrh žalobcu zamietol.

24. Žalovaný sa dostal do omeškania po doručení opisu žaloby spolu s prílohami, t. j. dňa 22. 09. 2016. Nebolo preukázané, že by predtým žalobca doručil žalovanému faktúru s výzvou na zaplatenie žalovanej sumy. Súd o návrhu na zaplatenie úroku z omeškania rozhodol v požadovanej výške v súlade s ustanovením § 517 O. z. a vykonávacieho vládneho nariadenia 87/1995 Z. z. v súvislosti so znením ustanovenia § 563 O. z.

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).