Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-141-2016.pdf
PDF · 83.05 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/141/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: P. X. Y., s.r.o., so sídlom R. 5, XXX XX U., IČO: XX XXX XXX, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: Jarmila A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Na záhumní XX, X., t.č. na neznámom mieste, zastúpená Mgr. Bc. Luciánom W., súdnym úradníkom Okresného súdu Košice I, za účasti intervenienta na strane žalovaného: M. na ochranu občana spotrebiteľa F., so sídlom v R., T. XX, IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, v konaní o zaplatenie 1.633,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 18.4.2016, č.k. 35Cb/104/2012-224 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.
II. Mení rozsudok vo výroku o náhrade trov konania intervenienta tak, že intervenientovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcu zaviazal nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi - intervenientovi 189,60 eur na účet jeho právneho zástupcu.
2. Uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.633,28 eur s príslušenstvom z titulu neuhradeného úveru, poskytnutého žalovanému na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 27.8.2007.
3. Vykonaným dokazovaním zistil, že na zákale zmluvy o úvere z 27.8.2007 poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 50.000,- Sk. Podľa tvrdenia žalobcu poskytnutý úver nebol splácaný dohodnutým spôsobom, preto právny predchodca žalobcu zosplatnil úver k 21.3.2009. Dňa 21.1.2010 uzavrel žalobca so žalovaným dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, podľa bodu 3.2., ktorej osoby uvedené v záhlaví vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
4. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vady, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
5. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
6. Citoval ust. § 497 a § 504 Obchodného zákonníka, § 7 ods. 1 a 4, § 8 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 39, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, pričom vzhľadom na obsah zmluvy a § 52 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Žalobca nepreukázal, že so žalovaným uzavrel dohodu o uznaní v čase, kedy záväzok premlčaný nebol, neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by sa premlčacia doba predĺžila na desať rokov.
7. Ďalej poukázal na to, že sa jedná o právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, je treba na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. V tomto smere súd dohodu o uznaní, aj kedy bola platná, hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa a riziko, že také konanie naruší správanie spotrebiteľa. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti, ktorú možno očakávať od dodávateľa v konaní voči spotrebiteľovi, zodpovedajúcu čestnej obchodnej praxi. Z tohto hľadiska dohoda o uznaní, ako nekalá obchodná praktika, je neplatná.
8. V nadväznosti na uvedené je nutné otázku premlčania posudzovať v zmysle ust. § 100 a nasl. ako ustanovení, ktoré sú na prospech žalovaného ako spotrebiteľa. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom, keďže bolo uplatnené po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto žalobu zamietol.
9. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže žalovanému trovy konania nevznikli, neboli mu priznané.
10. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi priznal trovy pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 71,37 eur (prevzatie, podanie 9.10.2012), režijný paušál 2x 7,63 eur + 20% DPH, spolu 189,60 eur podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z..
11. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
12. S názorom súdu prvej inštancie nesúhlasí, nakoľko vo veci sa jedná o tzv. absolútny obchod, právny vzťah sa spravuje Obchodným zákonníkom. Použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní premlčania, keďže premlčanie je upravené v obchodnom práve v ust. § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. to znamená, že na daný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka a štvorročnú premlčaciu dobu, pričom premlčacia doba začala plynúť 22.3.2009, uplynula 22.3.2013 a žaloba bola podaná 16.7.2012, teda v premlčacej dobe. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 7MCdo/9/2014 z 24.3.2015, 6MCDo/4/2012 z 27.3.2013, 2MCdo/3/2011 z 28.4.2011 ako aj na rozhodnutia krajských súdov.
13. Nestotožňuje sa tiež s rozhodnutím súdu, ktorým priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, nakoľko v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Účelnosť by mala byť posudzovaná pri každom úkone samostatne. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou námietkou premlčania. Obdobný právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 7MCdo/15/2014 z 24.3.2015. Náhradou trov konania vedľajšieho účastníka sa zaoberal Najvyšší súd SR aj v uznesení z 19.3.2014 sp.zn. 5MCdo/5/2013 a vyslovil právny názor, v zmysle ktorého trovy konania vzniknuté
zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde obsah podaní sa mení len o aktualizáciu veci a jej individualizáciu na súdoch v SR, nemožno považovať za trovy nevyhnutné vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takom prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Právo na právnu pomoc a náhradu trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré spolu súvisia, ale nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania závisí od iných predpokladov, než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Ak súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za účelné.
14. Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je aj zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Je teda zrejmé, že nemá pred vstupom do konania žiadnu vedomosť o prejednávanej veci. Paušálny vstup do konania navodzuje dojem, že účelom vstupu bolo len získanie finančných prostriedkov.
15. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania 95,94 eur s DPH za 1 úkon právnej služby.
16. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
17. Podľa § 470 ods. 1,2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal zaplatenia uplatnenej sumy s príslušenstvom titulom nesplateného úveru, poskytnutého žalovanému na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX z 27.8.2007.
19. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy, vrátane ustanovení upravujúcich premlčanie a dohodu o uznaní. Vzhľadom na správne posúdenie týchto skutočnosti súdom prvej inštancie, napadnutý rozsudok v tejto časti potvrdil.
20. Odvolací súd preskúmal aj výrok o náhrade trov konania intervenienta (vedľajšieho účastníka) a po preskúmaní napadnutého výroku podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. dospel k záveru, že odvolanie je v tejto časti dôvodné a napadnutý výrok o náhrade trov konania intervenientovi nepriznáva.
21. Trovy konania intervenienta (vedľajšieho účastníka) nemožno považovať za účelne vynaložené, a to s ohľadom na skutočnosť, že intervenient vznikol za účelom ochrany spotrebiteľov a do jeho činnosti patrí aj zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do konaní v spotrebiteľských sporoch, teda je predpoklad, že má personálne obsadenie schopné túto činnosť vykonávať a ak si zvolí za svoje zastupovanie advokáta, nemožno trovy právneho zastúpenia považovať za účelne vynaložené
na bránenie práva. Združenie na ochranu spotrebiteľa, zastúpené advokátom, vstúpilo do konania ako vedľajší účastník oznámením zo dňa 18.9.2012, v ktorom žiada o doručenie žaloby a súčasne uplatňuje náhradu trov konania, pripojená plná moc zo dňa 18.9.2012 je všeobecná, nie je udelená pre konkrétny spor, vedľajší účastník nemal vedomosť o tom, do akého konania vstupuje. Odvolací súd vzhľadom na uvedené považuje trovy konania uplatnené intervenientom - vedľajším účastníkom za neúčelné a preto napadnutý výrok zmenil tak, že intervenientovi náhradu trov konania nepriznáva.
22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).