Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/25/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO 36 613 843, proti žalovanému: Z. C., narodený X.X.XXXX, trvale bytom E. XXX, o zaplatenie 1.981,28 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou z 7.10.2014, doručenou súdu dňa 13.10.2014 domáhal proti žalovanému prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaplatenia sumy 1.981,28 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.981,28 EUR od 28.06.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalovaný dňa 05.02.2009 uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu ( Slovenskou sporiteľňou a.s. ďalej len SLSP, a.s.) zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému peňažné prostriedky. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zák.č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je tzv. absolútnym obchodom a preto sa právne vzťahy podľa tejto zmluvy spravujú Obchodným zákonníkom. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 2.150,- EUR a pozostávala z istiny 1.981,28 EUR, riadneho úroku 0 EUR, úroku z omeškania 168,74 EUR a ostatného príslušenstva 0 EUR. Sumu úroku z omeškania 168,74 EUR si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca sa odo dňa postúpenia pohľadávky snažil so žalovaným dohodnúť na úhrade pohľadávky mimosúdne, výsledkom čoho bola dohoda medzi žalobcom a žalovaným v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Žalobca si tiež uplatňuje v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky vo výške 8,50% ročne.

2.Uznesením č.k. 4Ro/263/2014-26 z 15.12.2014 súd žalobcu vyzval na opravu a doplnenie žaloby a to, aby žalobca predložil listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

3.Dňa 20.7.2015 súd vydal platobný rozkaz č.k. 4Ro/263/2014-30, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto bol uznesením č.k. 4Ro/263/2014-50 dňa 20.01.2016 podľa § 173 ods. 2 O.s.p. zrušený.

4.V podaní z 13.01.2017 žalobca špecifikoval žalovanú sumu. Na základe Návrhu o uzatvorenie zmluvy o Kreditnej karte z 05.02.2009 pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 2000,- EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať inkasom z účtu. Dňa 27.06.2013 pôvodný veriteľ postúpil

na žalobcu túto pohľadávku v celkovej výške 2.150,02 EUR, z toho suma 1.981,28 EUR predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácií, pričom suma debetných operácií je 6.655,54 EUR a suma kreditných operácií sumu 4.674,26 EUR.V podaní z 21.02.2017 žalobca oznámil, že k zrušeniu hlavnej kreditnej karty došlo dňa 23.03.2012, následne pôvodný veriteľ vyzval žalovanému na úhradu výzvou z 17.07.2012, ktorú žalobca predložil spolu s týmto podaním.

5.Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlnil jeho právny zástupca, vyjadril súhlas s pojednávaním a rozhodnutím v neprítomnosti žalobcu, nedostavil sa žalovaný.

6.Súd vykonal vo veci dokazovanie a to prednesom právneho zástupcu žalobcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a to najmä s Návrhom na uzatvorenie Zmluvy o Kreditnej karte, Obchodnými podmienkami pre Kreditné karty, Zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou č.1, pokusom o zmier, Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, písomnými vyjadreniami žalobcu, Zostavou prehľadu transakcií úveru, výzvou SLSP, a.s. a ďalšími listinami založenými v spise, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav :

7.Žalovaný dňa 05.02.2009 podpísal formulár „Návrh na uzatvorenie Zmluvy o Kreditnej karte“. Pod podpisom žalovaného sú v tomto formulári položky: „Návrh prevzal a údaje skontroloval:“ a „Spracovanie návrhu:“. Žalovaný platbami a výbermi kartou, od Slovenskej sporiteľne, a.s., čerpal sumu 6.655,54 EUR a v splátkach vrátil Slovenskej sporiteľni, a.s., spolu 4.674,26 EUR. Výzvou z 17.07.2012 Slovenská sporiteľňa, a.s., vyzvala žalovaného na úhradu vzniknutej pohľadávky so splácaním ktorej je žalovaný voči veriteľovi v omeškaní vo výške 2.015,18 EUR do 10 dní od doručenia výzvy. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.06.2013 postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s., svoju účtovnú pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Táto spoločnosť uzavrela so žalovaným dňa 17.04.2014 Zmluvu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach.

8. Po právnej stránke súd žalobu posúdil podľa týchto ustanovení:

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť auhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.

Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

9.Súd zastáva názor, že zmluva o kreditnej karte, ktorej súčasťou je aj zmluva o poskytnutí spotrebiteľského (tzv. kartového) úveru uzavretá na základe návrhu žalovaného z 5.2.2009, musela mať písomnú formu, inak by bola neplatná. Bolo teda na žalobcovi, aby nielen preukázal, že so žalovaným pôvodný veriteľ uzavrel zmluvu o kreditnej karte, ale že v procese uzatvárania tejto zmluvy došlo k naplneniu písomnej formy zmluvy o úvere. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Preto súdu neostávalo nič iné, iba žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom v konaní ako nedôvodnú zamietnuť. Úkony Slovenskej sporiteľne, a.s., a žalovaného mali viesť k uzavretiu zmluvy o kreditnej karte, ktorá mala byť podľa svojej povahy zmluvou o spotrebiteľskom úvere, upravenou zákonom č. 258/2011 Z.z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality. Súčasne, prinajmenšom od 1.1.2008 (§ 879j Občianskeho zákonníka),

keďže žalobcom tvrdené skutočnosti (neplnenie zmluvných povinností žalovaným) mali nastať a jeho nárok mal vzniknúť až po 1.1.2008, treba túto zmluvu a nároky z nej vyplývajúce po 1.1.2008 posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Listinu označenú ako „Návrh na uzatvorenie Zmluvy o Kreditnej karte“ nie je možné považovať za zmluvu, ale len za návrh (ofertu), ako to naznačuje označenie listiny, ale aj údaje na jej konci, kde je priestor na podpis klienta a pod ním položky: „Návrh prevzal a údaje skontroloval:“ a „Spracovanie návrhu:“. V predmetnej listine je pri podpise žalovaného dátum 5.2.2009 a pri položke „Spracovanie návrhu“ sú štyri podpisy (zrejme zamestnancov banky). Podľa § 4ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Žalobca však nijako nepreukázal, že jeho právny predchodca (Slovenská sporiteľňa, a.s.) písomne oznámil žalovanému akceptáciu návrhu v súlade s ustanoveniami § 43c ods. 2 a § 46 ods.2 Občianskeho zákonníka, teda že písomné vyjadrenie súhlasu s obsahom zmluvy došlo žalovanému. Keďže zákon vyžaduje písomnú formu, nie je možné písomnú akceptáciu návrhu na uzavretie zmluvy (§ 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka) nahradiť konkludentným, teda napríklad doručením kreditnej karty bez výslovnej informácie o akceptovaní návrhu, ktorú navrhovateľ nepreukázal. Z tohto dôvodu nevznikla medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., a žalovaným písomná zmluva o kreditnej karte (o spotrebiteľskom úvere). Keďže zmluva nemá riadnu písomnú formu, je podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001Z. z. neplatná, čo má ten následok, že účastníci sú povinní navzájom si vrátiť to, čo podľa nej plnili(§ 457 Občianskeho zákonníka). Premlčacia doba uplynula 05.02.2011. Avšak aj za stavu, kedy by zmluva o kreditnej karte bola uzavretá platne, k zrušeniu hlavnej kreditnej karty došlo 23.03.2012, čím Zmluva o kreditnej karte zanikla. Premlčacia doba by teda uplynula 23.03.2014. Súd musí na premlčanie v spotrebiteľských veciach prihliadať ex offo, preto by nebolo možné priznať prípadnú premlčanú pohľadávku. Na tom nič nemení ani Zmluva o uznaní a splácaní záväzku, ktorá bola uzavretá až 17.04.2014, teda išlo o uznanie premlčaného dlhu, ktoré má právne účinky (predpoklad, že dlh v čase uznania existoval) len vtedy, ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní (§ 558 Občianskeho zákonníka). Nič v Zmluve o uznaní a splácaní záväzku však nenasvedčuje tomu, že by žalovaný pri jej podpise bol informovaný o premlčaní dlhu. Preto podpis žalovaného pod touto zmluvou nemá za následok predpoklad, že dlh v čase podpisu existoval aj z tohto dôvodu by teda bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

10.Aj keby však súd pripustil, že došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o kreditnej karte, potom treba uviesť, že žalobca v prejednávanej veci neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadne preukázania svojej aktívnej legitimácie v konaní, čo súd považoval za ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby. Aktívnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo, resp. mu vyplýva procesné právo (nárok) si toto hmotnoprávne právo uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existenciu tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existenciu tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010 sp. zn. 2Co 205/2009). Zástupca svoju aktívnu legitimáciu v konaní dôvodil poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávok z 27.06.2013 uzavretú medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným. Na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Avšak pri pohľadávkach banky je potrebné rešpektovať cit. ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré má postavenie lex specialis k inštitútu cesie upravenej Občianskym zákonníkom. Zákonnými predpokladmi platného postúpenia pohľadávky bankou podľa cit. ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách sú: 1) existencia pohľadávky banky alebo jej časti, ktorá je v čase postúpenia už splatná, teda splatnej pohľadávky alebo jej časti, a kumulatívne 2) písomná výzva klientovi bankou na splnenie splatného peňažného dlhu a 3) omeškanie klienta so splnením splatného peňažného záväzku voči banke trvajúce nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní alebo súčet všetkých omeškaní so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku trvajúce viac ako dobu jedného roka. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia pohľadávky bankou je dôvodné tým, že postúpením pohľadávok rôznym subjektom nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita dohľadu centrálnej banky, osobitne dôležitá hlavne v priebehu úverového vzťahu. Ak tieto zákonné predpoklady pre postúpenie nie sú v čase postúpenia splnené, postúpenie je právnym úkonom contra lege a pre rozpor so zákonom podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. V takomto prípade nie je daná ani vecná aktívna legitimácia postupníka na uplatnenie nároku titulom v rozpore so zákonom postúpenej bankovej pohľadávky. Bolo na žalobcovi aby v prejednávanej veci preukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní vyplývajúcu jej z hmotného práva. Súd z listín predložených žalobcom do vyhlásenia rozhodnutia mal preukázané, že žalovaný bol písomne vyzvaná Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 výzvou z 17.07.2012 na úhradu dlžnej sumy, avšak žalobca v konaní nepreukázal, že táto výzva bola skutočne aj zaslaná a doručená žalovanému. Uvedené nebolo v konaní preukázané. Žalobca teda nepreukázal,

že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože nepreukázal splnenie podmienok citovaných v § 92 ods. 8 Zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, preto súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a že žalobca nenadobudol pohľadávku voči žalovanej .

11.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, vznik trov konania žalovanému zo súdneho spisu však nevyplýva, ani nebol žalovaným tvrdený, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.